Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-7P/13/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou vo veci starostlivosti o maloletého A. U., U.. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako opatrovníkom, dieťa rodičov L. U., U.. XX. XX. XXXX, nezamestnanej, bytom H., U. XXX, zastúpenej Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou so sídlom Veľký Krtíš, ul. Komenského 3 a K. M., U.. XX. XX. XXXX, nezamestnaného, bytom H., L. XXX/X, zastúpeného JUDr. Pavlom Vrškom, advokátom so sídlom vo Veľkom Krtíši, M. R. Štefánika č. 2 o návrhu matky na zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 20. 03. 2014 č. k. -56 pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výživnom na maloletého A. U., U.. XX. XX. XXXX sa mení tak, že toto výživné sa počínajúc dňom 15. 01. 2015 z v y š u j e na čiastku 70 Eur mesačne, výživné je splatné k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Nedoplatok výživného za čas od 15. 01. 2015 do 08. 06. 2015 v čiastke 100 Eur sa otcovi maloletého p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 15 Eur splatných súčasne s bežným výživným počínajúc mesiacom jún 2015 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

odôvodnenie:

Podaným návrhom matka maloletého dieťaťa žiadala súd, aby zvýšil výživné na maloletého počínajúc dňom podania návrhu a to zo sumy 50 Eur mesačne na sumu 160 Eur mesačne a to s prihliadnutím na tú skutočnosť, že na strane matky ako aj otca došlo k zmene pomerov od posledného rozhodovania súdu. V návrhu matka maloletého uviedla, že je nezamestnaná a to z dôvodu, že dieťa trpí psychickou poruchou a musí byť k dispozícii pre učiteľku v prípade, ak by bol syn ťažko zvládnuteľný, keďže tento začal navštevovať prvý ročník základnej školy vo Vinici, maloletý totiž to trpí hyperkinetickou poruchou správania. V návrhu poukázala na to, že je nezamestnaná, poberá prídavky na maloleté dieťa a dávku v hmotnej núdzi vo výške 74,40 Eur plus prídavky vo výške 23,52 Eur, zároveň uviedla, že maloletý od septembra 2014 nastúpil do prvého ročníka Základnej školy vo Vinici, čím sa jej zvýšili mesačné náklady na jeho výchovu a výživu a zároveň mala zvýšené výdavky v súvislosti s nástupom do školy maloletého na ošatenie, obuv a zakúpenie školských potrieb, školskej výbavy, na ktoré tiež otec prispel čiastkou 50 Eur. Zároveň tiež v návrhu uviedla, že od otca má informácie, že tento si prenajal dielňu v Kamenných Kosihách, kde lakuje a farbí autá a jeho mesačný príjem predstavuje cca 1.000 Eur. Na pojednávaní sa matka maloletého dieťaťa pridržiavala podaného písomného návrhu a ďalej uviedla, že žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, okrem maloletého ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, je naďalej nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi, je evidovaná na úrade práce, pričom v spoločnej domácnosti žije s rodičmi, na spoločnú domácnosť však neprispieva, všetky finančné prostriedky, ktoré má použije na potreby dieťaťa. Poukázala na zhoršený zdravotný stav maloletého, s ktorým jej vznikajú výdavky cca

20 Eur mesačne, ktoré predstavujú výdavky na lieky, potvrdila, že pokiaľ sa týka zárobku otca, tento jej spomínal, že má príjem cca 800 Eur mesačne.

Otec maloletého na pojednávaní uviedol, že v súčasnej dobe nie je nikde zamestnaný, nie je ani evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, pričom pri svojom výsluchu ďalej uviedol, že okrem maloletého má ešte dve vyživovacie povinnosti k dospelým plnoletým synom a to R., ktorý je narodený v roku XXXX a K., nar. XXXX, keďže obaja ešte študujú, pričom výživné nebolo súdom určené a on na deti prispieva čiastkou od 30 do 50 Eur mesačne spolu na obidve deti. Uviedol tiež, že zvykne si privyrábať brigádnickými prácami, pričom však v súčasnej dobe jeho príjem môže predstavovať cca 70 Eur mesačne v priemere, predložil súdu pracovnú zmluvu a k uvedenému uviedol, že bude pracovať u podnikateľa F. T., kde bude vykonávať pomocné práce v stavebníctve, uviedol, že tvrdenie matky nie je pravdivé pokiaľ sa týka zárobkov, ktoré tvrdí matka. Poukázal, že žije v spoločnej domácnosti s priateľkou L. R., ktorá v podstate financuje chod domácnosti, on jej na to prispieva sporadicky, poukázal na tú skutočnosť, že pre potreby plnenia výdavkov potrebných na zabezpečenie domácnosti, ale aj výživného na maloleté dieťa si musel zobrať úver.

Opatrovník maloletého dieťaťa na pojednávaní žiadal, aby súd návrhu matky maloletého dieťaťa vyhovel, výživné na maloleté dieťa zvýšil a to najmä s prihliadnutím na zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré začalo navštevovať prvý ročník základnej školy, ako aj na dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav maloletého dieťaťa a s prihliadnutím na schopnosti a možnosti otca dieťaťa, pričom však výšku takto zvýšeného výživného ponechal na úvahu a rozhodnutie súdu.

Svedkyňa L. R. pri svojom výsluchu uviedla, že s otcom maloletého dieťaťa nie sú manželia, žijú v spoločnej domácnosti, pričom však otec maloletého prispieva na potreby domácnosti sporadicky a to podľa jeho možností, potvrdila, že tento vykonáva príležitostné práce súvisiace s autami, ide o práce akými sú napríklad výmena oleja v aute, odstránenie hrdze a podobne. Uviedla, že počas letných mesiacov zvykne si otec maloletého zarobiť prostriedky vo výške v priemere mesačne 250 Eur a počas zimných mesiacov je zárobok oveľa nižší, 50-60 Eur.

Svedok B. L. uviedol, že v minulom období mal otec maloletého dieťaťa prenajatú miestnosť, ktorú v súčasnej dobe od januára 2015 od Obce Kamenné Kosihy prenajíma on a ktorú miestnosť zvykne občas požičať otcovi maloletého na výkon drobných prác, presne však nevedel uviesť o aké práce ide, či je to oprava bicykla alebo iné, uviedol, že ona nemá vedomosť o tom, že by otec maloletého vykonával zárobkovú činnosť, práce týkajúce sa opravy, úpravy áut a podobne si s otcom maloletého vykonávajú navzájom jeden pre druhého.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom maloletého dieťaťa, výsluchom svedkov B. L. a L. R., oboznámením sa s pracovnou zmluvou otca maloletého, zmluvou o pôžičke, správou Základnej školy vo Vinici na maloletého, lekárskou správou od ošetrujúceho lekára MUDr. Karla Pásztoriho a MUDr. Agáty Boldižárovej, psychiatričky, správou Obce Kamenné Kosihy, potvrdením o návšteve školy maloletého, potvrdením o vyplatených dávkach v hmotnej núdzi, potvrdením o poberaní prídavkov na maloleté dieťa, spisom tunajšieho súdu sp. zn. , rodným listom maloletého a registráciou v registri Sociálnej poisťovni.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy o výživnom rozhodoval Okresný súd vo Veľkom Krtíši rozsudkom zo dňa 20. 03. 2014 č. k. -56, kedy bola schválená dohoda o výkone rodičovských práv a povinností, maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matke a otec s zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 50 Eur mesačne. V čase vtedajšieho rozhodovania súdu otec maloletého dieťaťa bol nezamestnaný, bol evidovaný na úrade práce v Maďarsku, nepoberal dávku v nezamestnanosti, ani dávku v hmotnej núdzi, pri jeho výsluchu na pojednávaní zo dňa 20. 03. 2014 (v konaní vedenom pod sp. zn. ), otec maloletého uviedol, že vykonáva príležitostné práce a to opravárenskú činnosť, väčšinou vypomáha kamarátom a niekedy má z uvedeného príjem okolo 200-300 Eur ale niekedy nezarobí nič. Okrem maloletého mal ešte jednu vyživovaciu povinnosť, výživné podľa jeho vyjadrenia platil vo výške 40-50 Eur mesačne podľa dohody s

matkou, výživné nebolo určené súdom. Matka maloletého v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu bola nezamestnaná, maloletý bol vo veku 6 rokov, navštevoval Materskú školu v Šahách, maloletý mal diagnostikovanú poruchu ADHD, v dôsledku tejto užíval lieky na ktoré matka doplácala cca 10 Eur a ďalej mala výdavky na maloletého bežné spojené s jeho výživou, ale aj ošatením, návštevou lekára a najmä cestovným do materskej školy, poplatkom za stravu v materskej škole, poberala dávku a príspevky v hmotnej núdzi spolu s prídavkami na maloleté dieťa v celkovej výške 140 Eur mesačne, bývala u svojich rodičov, finančne neprispievala do domácnosti len podľa schopností a možností. Za súčasného stavu bolo zistené, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, matka maloletého žije sama s maloletým u svojich rodičov, do domácnosti rodičom neprispieva, okrem maloletého ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, poberá dávku v hmotnej núdzi a prídavky na maloleté dieťa v celkovej výške 97 Eur, je evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná, zdravotný stav maloletého je naďalej zhoršený, navštevuje detskú psychiatričku v Lučenci MUDr. Boldižárovú každé tri mesiace a jej výdavky, ktoré jej vznikajú na lieky podľa jej vyjadrenia predstavujú cca 20 Eur mesačne. Navštevuje aj pedagogicko- psychologickú poradňu vo Veľkom Krtíši jeden krát za tri mesiace, s týmto má tiež určité výdavky kedy musí počítať s výdavkami na cestovné, čo sa týka maloletého, tento začal navštevovať v školskom roku 2014/2015 prvý ročník Základnej školy vo Vinici, dieťa chodí do školskej družiny, kde matka platí 3,50 Eur, stravuje sa v školskej jedálni, kedy ona za obedy neplatí, lebo je v hmotnej núdzi. Zo správy základnej školy mal súd preukázané, že dieťa navštevujú prvý ročník, má diagnostikovanú poruchu pozornosti s hyperaktivitou ADHD, má problémy so sústredením a v dôsledku toho potrebuje osobnú asistenciu, v tomto prípade pomoc matky a v rizikových situáciách, keď je potrebné ho vyradiť z vyučovacieho procesu, aby táto zabezpečila jeho doprovod domov. Pokiaľ sa týka otca, tento žije v spoločnej domácnosti s družkou L. R., je nezamestnaný, nie je evidovaný v evidencii nezamestnaných, príležitostne pracuje. Z predloženej pracovnej zmluvy mal súd preukázané, že otec maloletého na základe predmetnej pracovnej zmluvy sa zamestnal u F. T. na dobu neurčitú, pričom dohodnutým dňom nástupu do práce bol 15. máj 2015, súd zároveň z výsluchu otca maloletého zistil, že tento okrem maloletého má ešte dve ďalšie vyživovacie povinnosti, keďže od posledného rozhodovania súdu mu pribudla vyživovacia povinnosť k staršiemu synovi, ktorý navštevuje vyššiu odbornú školu v Maďarsku.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Po vykonanom dokazovaní zameranom na porovnanie okolností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu o výživnom v predchádzajúcom období s okolnosťami zistenými za súčasného stavu, súd dospel k záveru, že hmotnoprávna podmienka, ktorou je zmena pomerov bola splnená, čo znamená, že bolo nesporne preukázané, že došlo k zmene pomerov a to jednak na strane maloletého dieťaťa, ale aj na strane otca maloletého dieťaťa. Pokiaľ sa týka otca maloletého dieťaťa na jeho strane došlo k zmene pomerov jednak tým, že tento je od 15. 05. 2015 zamestnaný, pracuje u F. T., z uvedeného pracovného pomeru mu vznikol nárok na mzdu, má stabilný príjem, pričom v predchádzajúcom období bol otec maloletého nezamestnaný, evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný v Maďarskej republike, avšak bez nároku na podporu v nezamestnanosti, kedy si on svoj príjem a svoje potreby zabezpečoval z vykonávania sporadickej brigádnickej činnosti, kedy vykonával drobné opravy na motorových vozidlách, z čoho mal určitý príjem, ktorý predstavoval čiastku 200-300 Eur, uvedenú skutočnosť súd zistil zo spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. , kedy naposledy v tomto konaní bolo rozhodované o výživnom na maloletého a to z výsluchu otca na pojednávaní dňa 20. 03. 2013, kedy tento uviedol, že vykonával príležitostnú opravárenskú činnosť a príjem z tejto činnosti predstavuje okolo 200-300 Eur v niektorých mesiacoch, v niektorých mesiacoch nemá žiadny príjem, resp. nižší, zároveň u otca došlo k zmene počtu vyživovacích povinností, kedy otec maloletého na pojednávaní uviedol, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k synovi pochádzajúcemu z predchádzajúceho manželstva a to R. M., narodenému v roku 1994, keďže tento sa pripravuje na budúce povolanie a to štúdiom na vyššej odbornej škole, pričom však

v tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že aj v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom na maloletého A. (v konaní vedenom pod sp. zn. ) kedy mal otec maloletého okrem maloletého len jednu vyživovaciu povinnosť a to k synovi K. narodenému v roku 1996, avšak na uvedeného platil v tomto čase výživné vo výške 40-50 Eur mesačne, pričom zároveň podľa jeho vyjadrenia, v súčasnej dobe prispieva na výživu obidvoch synov výživným vo výške 30 až 50 Eur, uvedenú výšku výživného si on dojednal s matkou detí a to na základe mimosúdnej dohody. Z uvedeného teda vyplýva, že aj pokiaľ otcovi maloletého pribudla vyživovacia povinnosť, uvedená okolnosť sa neprejavila žiadnym spôsobom na jeho pomeroch, na jeho výdavkoch. Je potrebné však uviesť, že otec maloletého potom ako bolo rozhodnuté o výživnom na maloletého vo výške 50 Eur mesačne nebol už evidovaný v evidencii nezamestnaných, aj napriek tomu, že je dlhodobo nezamestnaný, pričom v evidencii nezamestnaných sa tento nezaevidoval bez toho, že by mu v tomto bránila akákoľvek prekážka. Aj toto konanie nasvedčuje tomu, že otec maloletého bol reálne schopný zabezpečiť si zdroj svojho príjmu a svoje potreby ako aj potreby svojich detí, vykonávaním rôznych prác, ktoré ako on uviedol vykonával formou rôznych brigádnických činností. Pre posúdenie schopností a možností rodiča nie sú totiž to rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (i majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti dané okrem iného aj jeho fyzickým stavom, množstvom získaných vedomostí, znalostí a pracovných skúseností. V tejto súvislosti súd poukazuje na dlhoročnú aktivitu otca vykonávajúceho rôzne práce týkajúce sa opráv a úprav motorových vozidiel, jeho nespornú zručnosť, potvrdenú na pojednávaní jednak jeho výsluchom, ale aj výsluchom svedkov a v tejto súvislosti aj jeho reálne možnosti zarobiť finančné prostriedky na uspokojovanie všetkých potrieb, či už svojich, alebo detí na neho odkázaných výživnou. Okrem toho je potrebné uviesť, že otec maloletého je od 15. 05. 2015 zamestnaný, má stabilný pracovný pomer uzatvorený na dobu neurčitú so stabilným príjmom, s možnosťou zvýšenia tohto príjmu. Je však potrebné ešte uviesť k reálnym schopnostiam a možnostiam otca, pokiaľ sa týka dosiahnutia zárobku vo výške cca 1.000 Eur mesačne (tvrdeného matkou) aj s prihliadnutím na vyjadrenie svedka B. L., že dosiahnutie mesačného príjmu v tejto výške by bolo veľmi problematické v súčasnej dobe a práce týkajúce sa napríklad lakovania celého auta by mohli predstavovať cca 400 Eur, takáto práca trvá cca jeden mesiac. Pokiaľ sa týka zmeny pomerov na strane maloletého, zmenu pomerov mal súd preukázanú tým, že maloletý v školskom roku 2014/2015 nastúpil do prvého ročníka základnej školy, pričom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, pokiaľ sa týka zmeny pomerov na strane oprávneného, teda v danom prípade maloletého dieťaťa, sú týmito okolnosťami u školopovinných detí aj prechod na iný stupeň školskej dochádzky a v tomto prípade sa jedná od prechodu z predškoláka na prvý stupeň základnej školy. Je síce pravdou, že maloletý v predchádzajúcom období do predškolského zariadenia dochádzal- cestoval do mesta Šahy kde vznikali matke zvýšené finančné výdavky zaplatením cestovného, pričom v súčasnej dobe miesto povinnej školskej dochádzky sa nachádza v mieste jeho bydliska, teda tieto náklady odpadli, sú tu však ďalšie výdavky, ktoré sú spojené s návštevou prvého ročníka základnej školy so zakúpením potrieb pre prváka, aj keď podľa vyjadrenia rodičov otec maloletého na potreby maloletého v súvislosti s nástupom do prvého ročníka základnej školy prispel a to čiastkou 50 Eur. Ďalšie zvýšené výdavky sú nesporné aj v súvislosti s pribúdajúcim vekom dieťaťa, jeho fyzickým vyspievaním, a samozrejme aj so zhoršeným zdravotným stavom, ktorý maloletý má preukázateľne, pričom je však pravdou, že zhoršený zdravotný stav u maloletého (diagnostikovaná hyperaktivita a porucha ADHD) je u maloletého indikovaná už v predchádzajúcom období, teda i v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom na maloletého. Súd preto pokiaľ sa týka zmeny pomerov a výšky výdavkov a v tej súvislosti aj s návrhom matky na zvýšenie výživného prihliadol aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživného tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ustanovení § 78 ods. 3 Zákona o rodine. V zmysle uvedenej je potrebné zohľadniť zmenu výšky životných nákladov, či už sú to ceny spotrebného koša, mieru inflácie, alebo iný ekonomických ukazovateľov, pričom samotná valorizačná klauzula môže byť uplatnená buď ako samostatný dôvod, alebo ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia o výške výživného spolu s inými dôvodmi. V tejto súvislosti, pokiaľ sa týka maloletého dieťaťa je nesporné a v prejednávanej veci má súd za to, že podstatnou zmenou pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom je skutočnosť, že maloletý začal navštevovať prvý ročník základnej školy a zároveň uplatnenie tzv. valorizačnej klauzuly. Je síce pravdou, že objektívne životné náklady, resp. ich zvýšenie vzhľadom na ekonomickú situáciu sa premieta aj u osôb povinných a tiež aj u oprávnených, teda maloletého, pričom však na strane maloletého dieťaťa je treba prihliadnuť na vzrast objektívnych potrieb a to vzhľadom na vek, vývoj, rast, štúdium, prípravu na budúce povolanie a s týmto spojené zvýšené náklady, či už na stravovanie, ošatenie, resp. iné bežné potreby. Pokiaľ sa týka samotnej výšky zvýšeného výživného, podľa názoru súdu matkou navrhnutá výška výživného na maloleté dieťa vo výške 160 Eur nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a to najmä s poukazom na tú skutočnosť, že

maloleté dieťa navštevuje základnú školu v mieste bydliska, stravovanie v škole má bezplatné a matka nepreukázala ani ďalšie výdavky v takej výške, ktoré by odôvodňovali ňou navrhnutú výšku výživného, je síce pravdou, že výdavky matka maloletého dieťaťa na maloleté dieťa má, tieto sú spojené, ako už bolo uvedené s návštevou školy maloletého, ale aj v súvislosti s jeho fyzickým rastom, ale aj zhoršeným zdravotným stavom, kedy musí maloleté dieťa pravidelne navštevovať lekárske kontrolné vyšetrenia mimo miesta bydliska. Podľa názoru súdu odôvodnené potreby maloletého dieťaťa v súčasnej dobe sú zabezpečované jednak z prídavkov na maloleté dieťa, vyživovaciu povinnosť k maloletému má aj matka, ktorá si už túto neplní, už len výkonom osobnej starostlivosti a výživné, ktoré súd určil otcovi a to vo výške 70 Eur mesačne spolu s výživným od matky a prídavkami na dieťa predstavujú takú výšku, z ktorej sú potreby dieťaťa zabezpečované v plnej miere. Záverom je ešte potrebné uviesť, že pokiaľ otec maloletého dieťaťa tvrdil, že má ešte výdavky, keďže bol nútený si zobrať úver, musí splácať jednotlivé úverové splátky, súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a cieľom tohto je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb. Za daného stavu mal súd za to, že v danom prípade je potrebné zvýšiť výživné a s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a schopnosti a možnosti otca maloletého dieťaťa považoval súd výživné vo výške 70 Eur mesačne primerané potrebám maloletého dieťaťa a schopnostiam a možnostiam otca, pričom zvýšené výživné súd určil v zmysle návrhu matky od podania tohto návrhu, kedy nepochybne od uvedeného dňa boli objektívne potreby maloletého dieťaťa zvýšené a keďže súd zvýšil výživné od 15. 01. 2015, teda od podania návrhu ku dňu rozhodnutia súdu vznikol otcovi maloletého nedoplatok na výživnom a to v čiastke 100 Eur (za 5 mesiacov- január, február, marec, apríl máj/2015 x 20 Eur- t. j. 100 Eur), ktorý nedoplatok súd povolil otcovi maloletého dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 15 Eur splatných súčasne s bežným výživným počínajúc mesiacom jún 2015 pod stratou výhody splátok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to v písomne v štyroch o vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť exekúciu.