Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/74/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred samosudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v právnej veci navrhovateľa: F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, A., zastúpený: U., Q., proti odporcovi: J.. Q. N., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX, N. F., zastúpený: JUDr. Laurou Bíróovou, advokátkou, Klincová 37/ B, Bratislava, o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o uloženie povinnosti odporcovi platiť navrhovateľovi výživné v sume 165,97 Eur mesačne od 1.9.2003 do 9.9.2004, z a s t a v u j e .

Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť odporcu voči plnoletému navrhovateľovi z doterajšej sumy 49,79 Eur ( 1.500,-Sk) mesačne na sumu 130,-Eur mesačne a to od 23.3.2006 do 18.5.2009.

Zročné výživné za obdobie od 23.3.2006 do 18.5.2009 vo výške 3.034,58 Eur ( po započítaní zaplateného výživného odporcom navrhovateľovi vo výške 1.883,75 Eur) p o v o ľ u j e súd odporcovi splácať v mesačných splátkach po 130,-Eur, splatných k 20. dňu toho ktorého kalendárneho mesiaca k rukám navrhovateľa, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia, pričom v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky riadne a včas, sa stane splatným celý záväzok.

Týmto rozsudkom s a m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. -105 zo dňa 11.9.2000 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -122 zo dňa 23.5.2001 v časti o určení výživného na vtedy maloletého F. N., nar. XX.XX.XXXX.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 23.3.2006 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zmeny rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -105 zo dňa 11.9.2000 tak, že súd zaviaže odporcu na povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa od 1.9.2003 sumou 5.000,-Sk ( 165,97 Eur) mesačne. Svoj návrh odôvodnil podstatnou zmenou jeho pomerov. Od 31.12.2002 sa stal plnoletým a od októbra 2003 študentom VŠ. Navrhovateľ uviedol, že žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá mu poskytuje ubytovanie, stravu, oblečenie aj školské pomôcky. Výživné vo výške 1.500,-Sk mesačne, ktoré mu platí odporca už dlhšiu dobu nepostačuje na výživu navrhovateľa. Je podľa jeho názoru nespravodlivé, že na výživnom sa v podstatnej miere podieľa len jeho matka a otec sa tvári, že sa ho to netýka. Odporca je stále majiteľom a konateľom dvoch obchodných spoločností a tiež zdedil po svojej matke asi 3 milióny Sk. Napriek tomu, že sa mu v roku 2002 narodil syn, jeho majetkové pomery

sa výrazne zlepšili. Odporca žije v spoločnej domácnosti s druhou manželkou a jej dcérou z prvého manželstva, a synom.

K návrhu na začatie konania sa písomne vyjadril odporca, podaním, doručeným súdu dňa 2.5.2006. v prvom rade uviedol, že výživné na syna riadne platí a daroval mu viaceré veci, napríklad luxusné lyže. Potvrdil, že je majiteľom dvoch firiem, v ich likvidácii mu bráni nedostatok finančných prostriedkov. Firmy nemajú žiadnych zamestnancov, tých musel prepustiť, keď sa staral o syna. Potvrdil, že sa mu narodil syn, o ktorého ako o nevlastného brata, navrhovateľ nejaví záujem. Maloletá K. ( pozn. súdu- dcéra druhej manželky odporcu) dostáva výživné vo výške 2.000,-Sk mesačne. Navrhovateľ sa mal stať študentom diaľkového štúdia na VŠ, ako sa odporca dozvedel v roku 2004, preto odporcovi zanikla vyživovacia povinnosť. Napriek tomu však výživné naďalej hradil, čím sa navrhovateľ neoprávnene obohatil. Navrhovateľ mu odmietol predložiť potvrdenie o štúdiu, nahliadnuť do indexu. Odporca mal podozrenie, že navrhovateľ je v pracovnom pomere. Taktiež mu viackrát odoprel pomoc s odôvodnením, že je pracovne zaneprázdnený, odmietol si u odporcu privyrobiť s odôvodním, že má veľa práce. Odporca predložil súdu prehľad príjmov za rok 2004 a 2005 vo forme ročného zúčtovania preddavkov na daň, ako aj potvrdenie o príjem jeho manželky. Potvrdil, že dedil po svojej matke, ale všetky peniaze išli na zaplatenie jeho dlhov, ktoré vznikli po tom, ako sa staral o navrhovateľa, ako aj dlhov jeho manželky. Bola voči nim vedená aj exekúcia zo sociálnych dávok jeho manželky. Žiadal súd, aby zohľadnil tú skutočnosť, že príjmy rodiny navrhovateľa ( matky) niekoľkonásobne prevyšujú príjmy rodiny odporcu, v ktorej sú dve maloleté deti. Zvýšenie výživného za vyššie opísaných okolností by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

V priebehu konania navrhovateľ ďalej uviedol, že zvýšenia výživného sa domáha od 1.9.2003, nakoľko v tomto roku bol v maturitnom ročníku, pričom s týmto boli spojené zvýšené výdavky ( stužková). Od poslednej úpravy výživného sa zmenili pomery navrhovateľa tak, že začal študovať na VŠ, s čím sú spojené zvýšené výdavky na účebnice, na stravu, narástli ceny potravín a zmenila sa celková ekonomická situácia v štáte, došlo k nárastu cien kníh, energií. V priebehu konania navrhovateľ ukončil štúdium na Univerzite Komenského v Bratislave, H. V. na F. Š. Y. V., P. C. F. XX.X.XXXX.

V priebehu konania odporca ďalej uviedol, že pri posudzovaní celkových pomerov matky navrhovateľa a navrhovateľa samotného, je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že v spoločnej domácnosti s nimi žije aj Q.. H. a treba preskúmať aj jeho majetkové pomery. Dňa 5.6.2007 odporca zaslal súdu zoznam mesačných nákladov na domácnosť do 1.2.2007 a po 1.2.2007. Zdôraznil, že obchodná spoločnosť IMPULSTERNA spol. s.r.o. a NOV-el spol. s r.o. použili zisk na vyrovnanie strát z minulých rokov. V oboch prípadoch ide o obchodné spoločnosti, v ktorých do výnosu je započítaný celý predaj tovaru bez odpočítania nákladov za nákup tovaru, to jest, výnos hovorí len o objeme predaja a nie o zisku spoločnosti. Jeho jediným príjmom je príjem z pracovného pomeru spoločnosti IMPULSTERMA, spol. s.r.o.. Zdôraznil, že kvôli navrhovateľovi rozpustil firmy, venoval mu čas, navrhovateľa vozil na sviatky k bývalej manželke alebo k jej rodičom aj spolu s darčekom. Navrhovateľ sa mu odvďačil trestným oznámením za neplnenie vyživovacej povinnosti, aj keď vedel , že výživné platil okrem času od 7/2006 do 11/2006 z dôvodu, že napriek opakovaným výzvam nedoručil potvrdenie o návšteve školy. Odporca v rámci svojho písomného podania zo dňa 30.7.2012 žiadal vrátenie poberaného výživného od 1.1.2008 do skončenia štúdia z dôvodu, že tento podnikal a vznikol mu teda neoprávnený majetkový prospech. Odporca zaslal súdu zoznam mesačných nákladov na domácnosť po 1.5.2007 nasledovne : bývanie 2.000,-sk, obedy 1.800,-Sk, výživné K. 2.000,-Sk, poistenia K. a manželka 1.225,-Sk, náklady na syna Q. 1.000,-sk, lieky a zdravotné ošetrenie 1.300,-Sk, televízia a rozhlas 140,-Sk, satelitná televízia 290,-Sk, elektrina 1.610,-Sk, výživné na navrhovateľa 1.500,-Sk ( č.l. 382). Toto vyčíslenie mesačných nákladov spochybnil navrhovateľ, nakoľko odporca ich žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval. Namietal najmä platenie výživného na K., ktorá nie je dcérou odporcu a on k nej nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť.

Navrhovateľ sa ďalej vyjadril aj k svojej pracovnej činnosti, ktorej existenciu namietal odporca v konaní. Jednalo sa o práce na základe dohody o brigádnickej práci študenta vo firmách Q-x, Dell a čiastočne aj u matky. Zo získaných finančných prostriedkov kompenzoval pôžičky v súvislosti s pobytmi v USA a Anglicku. Na cestu do USA a Anglicka si požičal cca 150.000,-Sk ( od matky, starých rodičov a do kamaráta). Výživné od odporcu vo výške 1.500,-Sk na úhradu nákladov nepostačovalo, matka hradila všetky náklady spojené s bývaním, stravou a oblečením, navrhovateľ bol nútený popri štúdiu vykonávať aj pracovnú činnosť. Ako študent si s kamarátom založil obchodnú spoločnosť D&R s.r.o., na ktorej založenie si musel požičať peniaze. Táto spoločnosť však nevykonávala a nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, nakoľko podnikateľský zámer nevyšiel. Po ukončení štúdia sa preto navrhovateľ

riadne zamestnal. Vyjadril sa tiež k predaji bytu na N. L. XX, pričom finančné prostriedky z predaja boli použité na kúpi novej nehnuteľnosti v Bratislave.

Odporca sa na výzvu súdu vyjadril, že spoločnosť Nov-el spol. s r.o. nemá žiadneho zamestnanca, avšak pripustil, že p. Y. N. ( druhá manželka odporcu) dostala v roku 2007 na základe dohody o vykonaní práce sumu vo výške 40.000,-Sk ( po zdanení 32.400,-Sk) a to za účtovnícke práce a prípravu podkladov pre likvidáciu firmy. Odporca súdu predložil ( č.l. 430) rozpis mesačných nákladov nasledovne: bývanie 2.000,-Sk, obedy 1.800,-Sk, náklady na syna Q. 1.000,-Sk, lieky a zdravotné ošetrenie 1.3000,-Sk, televízia a rozhlas 140,-Sk, satelitná televízia 290,-sk, elektrina 1.610,-Sk, výživné na syna F. 1.5000,- Sk, škôlka syn Q. 1.300,-Sk.

Podaním zo dňa 31.3.2015 odporca žiadal o vydedenie navrhovateľa z dôvodu , že naplnil podmienky Občianskeho zákonníka tým, že pomocou matky násilím vnikol do bytu a odcudzil 60ks CD nosičov, bez vedomia firmy vošiel do jej priestorov a uskladnil tam bordel, ktorý musel odporca na svoje náklady odstraňovať, 12 rokov o neho nejaví záujem, odmietol odporcovi vrátiť lyže a odporcu uráža a perzekvuje nevhodným spôsobom. Zdôraznil, že počas svojho pobytu v USA bol navrhovateľ na pracovnej platenej stáži a zarábal viac ako odporca, jeho matka mu nepreplatila polovicu nákladov na 3 týždňový výlet s navrhovateľom do Kanady, navrhovateľ mu neposlal oznam o ukončení školy. Kvôli navrhovateľovi zabezpečil rekonštrukciu domu vo Valašskej Belej, zrekonštruoval aj nájomný byt, ktorý prenechal navrhovateľovi. Matka navrhovateľa vlastní tri byty v hodnote minimálne 600.000,-Eur a rekreačný dom v hodnote 40.000,-Eur. Byt, ktorý bol súdom prisúdený matke navrhovateľa, navrhovateľ nikdy neužíval ale prenajímal za 600,-Eur za dva roky a potom ho odpredal za 135.000,-Eur. Odporca zhrnul svoje stanovisko, už prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne v rámci písomného podania, doručeného súdu dňa 28.4.2015. Zdôraznil, že súd o zvýšení výživného môže rozhodnúť len od dátumu 23.3.2006 ( t.j. od začatia súdneho konania) do 18.5.2009. v čase určenia vyživovacej povinnosti odporcu na navrhovateľa, mal tento len jednu vyživovaciu povinnosť, rovnako ako matka navrhovateľa. V roku 2006 došlo k zmene pomerov na strane oprávneného syna, ktorý sa stal plnoletým a bol študentom dennej formy štúdia na VŠ. Počas štúdia bol zamestnaný vo viacerých firmách, pričom v rozhodnej dobe poberal od odporcu výživné v sume 1.500,-Sk a prídavky na dieťa. V roku 2006 však došlo k podstatnej zmene pomerov aj na strane odporcu. Pribudla mu dňom 12.5.2005 vyživovacia povinnosť na syna Q. a na manželku Y.Ř. N., ktorá bola do 12.5.2008 na materskej a následne rodičovskej dovolenke. Spolu s odporcom žila v domácnosti ( 2006-2007) aj K., dcéra manželky odporcu, ktorej otec prispieval na výživu sumou 2.000,-Sk mesačne k rukám matky. Odporca žil do roku 2006 v byte na N. L. M. A., z ktorého bol nútený sa odsťahovať, nakoľko súd určil ako výlučnú nájomkyňu matku navrhovateľa, ktorá odporcovi nezabezpečila náhradný byt. Odporca zdedil v roku 2005 jednu tretinu rodinného domu v Bratislave, ktorú následne predal a kúpnu cenu vložil do spoločnosti IMPULSTERMA, s.r.o., v ktorej bol jediným spoločníkom. Z týchto finančných prostriedkov v roku 2005 firma kúpila rodinný dom v Novej Dedinke za sumu 4.000.000,-Sk. Tento dom užíva odporca pre svoje potreby a potreby bývania svojej rodiny. Zdedený majetok teda použil na uspokojenie elementárnych potrieb súvisiacich s bývaním. Byt na N. L. matka navrhovateľa prenajímala a následne predala. Životná úroveň navrhovateľa bola v rozhodnom období vyššia ako životná úroveň odporcu a jeho rodinných príslušníkov, životná úroveň dieťaťa má zásadne zodpovedať životnej úrovni povinného rodiča. Odporca zároveň oznámil súdu, že podanie zo dňa 31.3.2015, označené ako vydedenie navrhovateľa, nepovažuje za procesný návrh, nakoľko si je vedomý tej skutočnosti, že súd o takomto návrhu rozhodnúť nemôže. Odporca sa vyjadril aj k nemožnosti predloženia leasingových zmlúv na automobily, nakoľko tieto boli už zoskartované. Dve z vozidiel boli užívané Q. N., motorové vozidlo Citroen Picasso užíval aj odporca a to do roku 2006. Spoločnosť IMPULSTERMA spol. s r.o. mala uzavretú leasingovú zmluvu na nájom vozidla Citroen Picasso v roku 2006, toto predala 5.2.2015. Podľa názoru odporcu, navrhovateľ bol schopný sa živiť sám minimálne od roku 2005, podľa predložených daňových priznaní vykazoval za roky 2005, 2006, 2007, 2008 a 2009 príjmy, navyše bol konateľom obchodnej spoločnosti. Nie je možné zvýšiť výživné, nakoľko by životná úroveň navrhovateľa prevyšovala životnú úroveň odporcu a členov jeho rodiny.

Navrhovateľ v konaní potvrdil, že odporca si v rozhodnom období od 19.4.2004 do 18.5.2009 svoju vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom súdom ( 1.500,-Sk mesačne) splnil.

Súd na pojednávaní, konanom dňa 20.8.2012, pripustil uznesením zmenu návrhu tak, že petit návrhu bude znieť: "Rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. -105 zo dňa 11.9.2000 sa mení tak, že otec F. N. je povinný prispievať na výživu syna F. N. od 1.9.2003 do 31.5.2009 sumou 165,97 Eur

mesačne." Podaním, doručeným súdu dňa 29.12.2014 navrhovateľ upravil petitu tak, že žiadal priznať zvýšené výživné od 10.9.2004, t.j. od nástupu na vysokú školu od 18.5.2009, t.j. od ukončenia štúdia na vysokej škole.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporcu, oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov: rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 9 zo dňa 11.9.2000 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -122 zo dňa 23.5.2001, potvrdením o návšteve školy zo dňa 7.9.2005, potvrdením o návšteve školy zo dňa 12.3.2007, potvrdením Univerzity Komenského v Bratislave o trvaní štúdia zo dňa 31.3.2011, daňovým priznaním k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2005, 2006, 2007 ( F. N.Á.) a potvrdením o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2009 ( F. N.), oznámením Sociálnej poisťovne zo dňa 20.4.2007 ( č.l. 83) týkajúce sa F. N. P. Y. N., potvrdenie Akadémia vzdelávania o absolvovaní kurzu anglického jazyka zo dňa 7.6.2007, potvrdením spoločnosti Q-ex zo dňa 8.8.2007, mzdovým listom zamestnanca F. N. za rok 2006, 2007 ( spoločnosť Q-Ex a.s.), potvrdením o príjme spoločnosti HOTEL SET, s.r.o. zo dňa 8.8.2007, potvrdením Dell s.r.o. o príjmoch navrhovateľa zo dňa 26.7.2012, potvrdenie o príjme INDEX NOSLUŠ, s.r.o. zo dňa 26.7.2012, odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni za lustrované obdobie 23.3.2006 do 17.3.2011, výpisom z Obchodného registra spoločnosti D&R company s.r.o. oddiel: B. vložka číslo XXXXX/B, oznámení Daňového úradu Bratislava zo dňa 31.7.2012 ( týkajúce sa zisťovaných osôb), daňovým priznaním k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2008, 2009, ( D&R company s.r.o.), príjmovými pokladničnými dokladmi ( č.l. 397-398, daňovým priznaním k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2005, 2006, 2007, 2008, 2009 ( Q.. V. N.), sumárnou analýzou platieb za služby spojené s užívaním bytu Prvej ružinovskej spoločnosti, a.s. za obdobie od 1.1.2000 do 31.12.2006, potvrdením spoločnosti BYT-DOM s.r.o. o zaplatení nákladov za užívanie bytu a garážového státia zo dňa 30.5.2007 a zo dňa 6.8.2012, potvrdením Západoslovenskej energetiky o úhrade zálohových faktúr zo dňa 24.5.2007, kópiami blokov za nákup tovaru ( č.l. 129-133), vyúčtovacou faktúrou SPP č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.11.2006, č. XXXXXXXXXXX zo dňa 21.11.2005, č. XXXXXXX zo dňa 25.10.2005, č. X,XXXXXX zo dňa 13.11.2004, č. XXXXXXX zo dňa 8.5.2004, č. XXXXXXX zo dňa 8.5.2003, č. XXXXXXX zo dňa 8.5.2004, č. XXXXXXX zo dňa 13.11.2004, č. XXXXXXX zo dňa 25.10.2005, potvrdením o úhradách zálohových faktúr za plyn zo dňa 4.7.2007 ( SPP, a.s.), vyúčtovacou faktúrou SPP a.s. č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.11.2007, č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.11.2008, č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.11.2009, faktúrou Západoslovenskej energetiky, a.s. č. XXXXXXXXXXX zo dňa 3.8.2012, potvrdením o výmene výmenníka úžitkovej vody zo dňa 15.4.2008, kúpnou zmluvou zo dňa 18.9.2008 a zmluvou prevode vlastníctva k bytu zo dňa 19.12.2008, kúpnou zmluvou zo dňa 10.10.2005 ( motorové vozidlo), daňovým priznaním k daní z príjmov fyzickej osoby za rok 2006, 2007, 2008, 2009 ( Q.. Q. H.), výpisom z Obchodného registra oddiel: B., vložka č. XXXX/B ( IMPULSTERMA spol. s r.o.), výpisom z Obchodného registra oddiel: B., vložka č. XXXXX/B ( Nov-el spol. s r.o. ), ročným zúčtovaním preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti a daňový bonus za rok 2004,2005, 2008, ( Q. N.), rodným listom Q. N. nar. XX.X.XXXX, potvrdením o výške príjmu odporcu spoločnosťou IMPULSTERMA spol. s r.o. za obdobie od 1/2006 do 3/2007, daňovým priznaním k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2005, 2006, 2007,2008, 2009 ( Nov-el spol. s r.o.), daňovým priznaním k dani z príjmu právnickej osoby za rok 2005, 2006, 2007, 2008, 2009 ( IMPULSTERMA spol. s r.o.), zoznamom mesačných odporcu nákladov na domácnosť za obdobie do 1.2.2007 a po 1.7.2007 ( č.l. 99), rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -445 zo dňa 8.12.2005, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. zo dňa 29.9.1999, mzdovými listami odporcu ( č.l. 291-293), potvrdením IMPULSTERMA spol. s r.o. o výške príjmov odporcu za roky 2007-2009 ( č.l. 425), zoznamom mesačných nákladov po 12.5.2008 ( č.l. 430), osvedčením o dedičstve zo dňa 13.6.2005, dokladom o obdržaní sumy 3.940.000,-Sk odporcom, potvrdením o podaní daňového priznania k dani z príjmov daňovníka Y. N. za rok 2004, potvrdenom Sociálnej poisťovne o peňažných dávkach pre Y. N. zo dňa 13.3.2006, potvrdením Úradu práce sociálnych vecí a rodiny o poberaní prídavku na dieťa za rok 2006, 2007 p. Y. N., potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku za rok 2006, 2007 p. Y. N., rozhodnutím Obvodného úradu v Bratislave odboru živnostenského podnikania o pozastavení prevádzkovania živnosti ponikateľa Y. N., IČO: 40 701 644 zo dňa 25.11.2004, rodným listom K. V., rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. -39 zo dňa 22.1.2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -75 zo dňa 23.9.2003, dodatkom k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.10.2006, poistkou č. X XXX XXX XXX zo dňa 27.11.2000, výpisom zo Živnostenského registra č. XXX-XXXXX zo dňa 17.3.2011, odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni pre obdobie od 1.1.2006 do 31.5.2009, potvrdením ISS FACILITY SERVICES s.r.o. zo dňa 23.7.2012, potvrdením TESCO STORES SR o príjmoch zo závislej činnosti p. Y. N. ( č.l. 297-298), priemerným zárobkom p. Y. N. v spoločnosti Facility

Services spol. s r.o. za obdobie 8/2004 do 12/2004 a 1/2008 až 5/2008, daňovým priznaním k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2007, 2008, 2009 ( Y.Ř. N.), výpismi Geodetického a kartografického ústavu osvedčujúcimi vlastníctvo nehnuteľných vecí ( odporcu, IMPULSTERMA spol. s r.o., matky navrhovateľa a exekútorského úradu), oznámení Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave zo dňa 29.4.2015, a zistil nasledovný skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. -105 zo dňa 11.9.2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -122 zo dňa 23.5.2001 sa vtedy ešte maloletý F. N. zveril do výchovy a opatery matky a súd zaviazal otca prispievať na jeho výživu sumou 1.500,-Sk ( 49,79 Eur) mesačne od 1.9.1999. Súd zároveň vo výroku upravil aj povinnosť zaplatiť dlžné výživné vo výške 8.500,- Sk do 31.12.2000. Týmto rozsudkom sa zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. zo dňa 29.5.1998 v časti výroku o výchove a výžive maloletého F. N.. Čo sa týka časti výroku o určení vyživovacej povinnosti otca, súd konštatoval, že túto určil s ohľadom na odôvodnené potreby maloletého a reálne možnosti a schopnosti otca, ktoré jeho potvrdený príjme očividne nedorážajú. Prvostupňové rozhodnutie potvrdil aj odvolací súd, ktorý v rámci svojho odôvodnenia rovnako uviedol, že vykázaný príjem otca neodzrkadľuje jeho skutočný príjem.

Súd, vzhľadom na predmet konania a to priznanie zvýšenia výživného na plnoleté dieťa, ak aj existenciu predchádzajúceho právoplatného súdneho rozhodnutia, upravujúceho okrem iného aj výšku vyživovacej povinnosti odporcu ( otca) k navrhovateľovi ( v čase rozhodovania súdu ešte maloletému), skúmal v prvom rade tú skutočnosť, či došlo na strane navrhovateľa k zmene pomerov. Taktiež skúmal existenciu a rozsah jeho odôvodnených potrieb v rozhodnom čase, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu. Súd uvádza, že výživné na plnoleté dieťa možno priznať ( prípadne ho zvýšiť) len odo dňa začatia súdneho konania, čo správne namietal aj odporca, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Spätné priznanie výživného, tak ako si to v konaní uplatnil navrhovateľ, je v zmysle § 77 ods. 1 zákona o rodine možné len v prípade maloletého dieťaťa aj to len za preukázania existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Navrhovateľ si v konaní voči odporcovi pôvodne uplatňoval platenie výživného vo výške 165,97 Eur mesačne od 1.9.2003 do 31.5.2009. Následne žiadal o platenie výživného v sume 165,97 Eur mesačne, ale len od nástupu na vysokú školu do dátumu jej ukončenia, čiže od 10.9.2004 do 18.5.2009. Súd toto jeho podanie vyhodnotil podľa obsahu v zmysle § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ako čiastočné späťvzatie návrhu. Nakoľko toto bolo urobené až začatí pojednávania vo veci samej, súd zisťoval súhlas odporcu s čiastočným späťvzatím návrhu na pojednávaní konanom dňa 1.4.2015. Odporca uviedol, že s čiastočným späťvzatím návrhu nesúhlasí, nakoľko navrhovateľ má nárok na výživné len odo dňa podania návrhu na začatie konania. Súd napriek nesúhlasu zo strany odporcu konanie v časti o platenie výživného v sume 165,97 Eur mesačne od 1.9.2003 do 9.9.2004 zastavil s prihliadnutím na znenie zákonného ustanovenia § 96 ods. 1,2 a 3 Občianskeho zákonníka. Späťvzatie návrhu na začatia konania predstavuje dispozitívny úkon navrhovateľa, ktorým vyjadruje svoju voľu nepokračovať v konaní ( v tomto prípade nepokračovať v konaní v časti uplatňovaného nároku). Súd je povinný konanie zastaviť ( aj v časti), okrem prípadu, že odporca uvedie súdu vážny dôvod svojho nesúhlasu. Takýmto dôvodom ale nemôže byť tvrdenie odporcu, že navrhovateľ má nárok na platenie výživného len odo dňa podania návrhu na začatie konania, nakoľko tento dôvod predstavuje v podstate jeho zákonnú obranu vo veci samej a skutkovo a argumentačne sa nevzťahuje na čiastočné späťvzatie návrhu a následné zastavenie konania v časti. Zákon v ustanovení § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku predpokladá uvedenie takého dôvodu nesúhlasu, ktorý by deklaroval existenciu nesporného právneho, morálneho alebo skutkového záujmu odporcu na tom, aby súd pokračoval v konaní a vo veci rozhodol. Odporca len uvedením argumentov, ktoré vo svojom logickom kontexte vôbec neodporujú zastaveniu konania, nepredložil súdu dôvody, pre ktoré by konanie v časti, nemal zastaviť.

Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľ dosiahol plnoletosť dňom 30.12.2002. Vzhľadom na dátum podania návrhu ( 23.3.2006) ako aj dátum nadobudnutia právoplatnosti pôvodného súdneho rozhodnutia upravujúceho výživné a jeho výšku ( 10.9.2001) je zrejmé, že už len nadobudnutím plnoletosti, spojeným u mladého človeka aj z fyzickým a psychickým vyspievaním, došlo k nepochybnej zmene potrieb na strane navrhovateľa, čo do rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov. Vo všeobecnosti je potrebné si uvedomiť, že potreby maloletého dieťaťa ( hoci stredoškoláka) sú odlišné od životných nákladov dospelej osoby. K zmene pomerov na strane navrhovateľa a zvýšeniu jeho výdavkov došlo nesporne aj nástupom na vysokú školu a to ( ako vyplýva z predloženého potvrdenia o návšteve vysokej

škody) od 1.9.2004 do 18.5.2009. V konaní nebolo sporné ( a vyplýva to aj z dĺžky trvania samotného štúdia), že navrhovateľ sa pripravoval na svoje budúce povolanie formou denného magisterského štúdia, riadne, bez opakovania ročníkov, resp. semestrov.

V rámci svojho výsluchu ( 21.5.2007) navrhovateľ uviedol, že študuje na VŠ a je študentom tretieho ročníka. Študuje dennou formou. V septembri 2003 bol študentom maturitného ročníka Obchodnej akadémie, pričom už v tomto období mal zvýšené výdavky v súvislosti si stužkovou, prípravou na príjimacie pohovory, cestovné. Po nástupe na VŠ sa jeho výdavky zvýšili tým, že si musí sám zaobstarávať učebnice, pričom jedna fotokópia učebnice vychádza približne na 300,-Sk. Ďalej má výdavky spojené s cestovaním, má štvrťročné predplatné, ktoré stojí 900,-Sk na štvrťrok. V súčasnej dobe sa nevenuje mimoškolským aktivitám, avšak v maturitnom ročníku chodil na doučovanie z matematiky, za ktoré platil 200,-Sk mesačne. Formou seminárov chodil aj na ekonómiu, za čo platil mesačne 1500,-Sk. Až do maturity chodil aj na angličtinu za čo jeho matka platila 3.700,-Sk štvrťročne. V 1. a 2. ročníku na VŠ si robil certifikát z angličtiny, každý z troch absolvovaných trimestrov stál asi 6.000,-Sk. Zdravotný stav má dobrý, v tejto oblasti nevyžaduje zvýšené výdavky. Zvýšili sa však výdavky na stravu, nakoľko vyrástol a viac zje. V týždni sa stravuje v školskej jedálni, kde obed stojí asi 40,- Sk, v tomto semestri sa tam stravuje už len raz do týždňa. Inak sa stravuje v reštauráciách, kde menu stojí asi 90,-Sk. Prvý krát sa zamestnal v hoteli SET, s.r.o. ako recepčný ( od marca 2005 do marca 2006), kde jeho mzda bola asi 60,-Sk/netto/hodina. Mesačne zarobil asi 1.600,-Sk netto. Od marca 2006 bol zamestnaný v spoločnosti Oex, a.s., kde vykonával rôzne práce, najvyšší mesačný príjem mal asi 4.000,-Sk netto. V súčasnej dobe nepracuje nikde. Iné príjmy od 1.9.2003 do posiaľ nemal. Navrhovateľ uviedol, že býva v 4-izbovom byte s matkou a jej priateľom Q.. H.. Byt patrí starému otcovi. Na bývanie matke neprispieval. Matka aj jej priateľ sú súdny exekútori, matka inú vyživovaciu povinnosť nemá, Q.. H. má dve plnoleté deti, ktoré študujú a o ktoré sa vzorne stará. Odporca mu prispieva sumou 1.500,-Sk mesačne. Výživné platí pravidelne od vtedy, ako bolo na neho podané trestné oznámenie pre zanedbanie povinnej výživy. Okrem výživného mu odporca ničím neprispieva a to ani darmi na sviatky. Všetky výdavky hradí matka. S odporcom nemá dobrý vzťah a nie sú spolu v kontakte. Od kedy sa odporca odsťahoval z bytu na N. L.. XX, ktorého vlastníčkou je jeho matka, je tento byt voľný a navrhovateľ by sa chcel do neho nasťahovať.

Z predložených dokladov je zrejmé, že navrhovateľ počas štúdia vykonával prácu u viacerých zamestnávateľov. Z daňových priznaní je zrejmé, že pre rok 2005 ako základ dane navrhovateľ vykázal sumu 56.868 Sk, za rok 2006 sumu 65.485,-Sk a za rok 2007 sumu 72.025,-Sk. V obdobiach do 1.3.2006 do 31.7.2006 a od 18.10.2006 do 28.3.2007 vykonával na základe dohody o brigádnickej práci študentov prácu pre spoločnosť Q-EX, a.s., kde je ho priemerná mesačná mzda činila 2.268,50 Sk netto.. Od júna 2005 do februára 2006 opäť na základe dohody o brigádnickej práci študentov pracoval v HOTEL SET, s.r.o., kde priemerná mesačná mzda činila 2.311,60 Sk netto. Pracoval tiež v spoločnosti DELL, s.r.o. a to od 24.9.2007 do 21.12.2007, priemerná mzda činila 5.476,50 Sk netto. Na základe dohody o vykonaní práce mal navrhovateľ príjem za rok 2009 aj v spoločnosti INDEX NOSLUŠ, kde v mesiaci máj zarobil 33,91 Eur netto, v mesiaci jún 27,86 Eur netto a v mesiaci december 12,11 Eur netto. Rovnako súd zistil, že navrhovateľ figuroval ako spoločník a štatutárny orgán ( jeden z dvoch) v obchodnej spoločnosti D & R company, s.r.o., zapísanej do Obchodného registra od 4.1.2008. Z daňového priznania je zrejmé, že táto spoločnosť vykázala pre rok 2008 daňovú stratu 14.062 Eur a pre rok 2009 daňovú stratu 5.061,27 Eur. Z výpisu Sociálnej poisťovne je zrejmé, že navrhovateľ bol ako zamestnanec vedený aj u svojej matky Q.. V. N. od 1.4.2005 do 30.4.2009.

Z vyjadrenia navrhovateľa ako aj z predložených listinných dokladov je zrejmé, že v rozhodnom období ( od podania návrhu na začatie konania do ukončenia štúdia na vysokej škole) vykonávala starostlivosť o navrhovateľa výlučne a v plnej miere matka. Z postoja oboch účastníkov je zrejmé, že títo sa v podstate nestýkali a pretrvávajú medzi nimi narušené vzťahy. Zo zhodného vyjadrenia oboch účastníkov vyplýva, že za rozhodné obdobie odporca prispieval na výživu navrhovateľa sumou 49,79 Eur, teda vo výške, na ktorej plnenie ho zaviazal súd v pôvodnom rozsudku. Hoci odporca deklaroval existenciu darov navrhovateľovi, toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal a súd sa priklonil k tvrdeniu navrhovateľa, ktorý uviedol, že celú starostlivosť o neho a jeho potreby vykonávavala výlučne matka. Nepriamo túto skutočnosť osvedčujú aj listinné dôkazy predložené v konaní- doklady o kúpe oblečenie, potvrdenia SPP ako aj Západoslovenskej energetiky, spoločnosti BYT-DOM s.r.o., sumárne analýzy platieb Prvej ružinovskej spoločnosti, a.s.- ktoré osvedčujú skutočnosť, že matka navrhovateľa vykonávala starostlivosť o syna aj tým, že mu zabezpečovala základné podmienky

rozvoja a elementárne potreby ako stravu, ošatenie, bývanie a podobne. Navrhovateľ uviedol, že počas svojho štúdia absolvoval aj pobyty v USA a Anglicku, na ktoré si musel najskôr požičať, približne 150.000,-Sk do matky, starých rodičov a kamaráta. Nakoľko od týchto ciest uplynulo viac ako 5 rokov, nepovažoval navrhovateľ za potrebné uchovávať doklady na ne sa vzťahujúce. Súdu predložil len doklady osvedčujúce uhradenie depozitov, letenky a letiskových poplatkov.

Súd samozrejme preskúmal aj majetkové pomery, schopnosti a možnosti matky navrhovateľa, v domácnosti ktorej tento v rozhodnom čase žil. Je nesporné, že majetkové pomery matky navrhovateľa osvedčovali jej možnosť poskytnúť navrhovateľovi prostredie a možnosti riadneho vývoja a prostredníctvom nich bola matka navrhovateľa schopná plniť jeho odôvodnené potreby. V prvom rade súd konštatuje, že z predložených daňových priznaní matky navrhovateľa ( k dani z príjmu ako fyzickej osoby) je zrejmé, že za rok 2005 vykázala ako základ dane sumu 186.112,-Sk, za rok 2006 sumu 397.367,-Sk, za rok 2007 sumu 955.372,-Sk za rok 2008 sumu 737.079,-Sk, za rok 2009 sumu 16.378,-Eur. Rovnako podľa údajov Geodetického a kartografického ústavu bola vlastníčkou viacerých nehnuteľností, pričom súdu bola predložená aj kúpna zmluva ( v ktorej matka navrhovateľa vystupovala ako predávajúca) o prevode vlastníctva k bytu na N. L. Č.. XX a to za kúpnu cenu 3.500.000,-Sk ( 18.9.2008). Taktiež bola súdu predložená zmluva o prevode vlastníctva, v ktorej vystupovala ako kupujúca matka navrhovateľa a ktorej predmetom bol byt a spoluvlastnícky podiel na pozemkoch zastavaných bytovým domov a to za kúpnu cenu 3.700.000,-Sk ( 19.12.2008). Je nesporné, že v rozhodnom období zastávala matka navrhovateľa exekútorský úrad. V rozhodnom období bol tento postupne vlastníkom 3 motorových vozidiel ( Toyota Corrolla, r.v. 2001, Volskwagen Polo r.v. 2002 a Toyota Corolla r.v. 2005) čo vyplýva z oznámenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave. V rozhodnom období žila matka navrhovateľa a navrhovateľ v spoločnej domácnosti s Q.. Q. H., ktorého daňové priznania k dani z príjmu fyzickej osoby tvoria rovnako súčasť súdneho spisu ( pre rok 2007, 2008, 2009 vykazoval daňovú stratu). Z vyššie uvedených listinných dôkazov súd konštatuje, že matka navrhovateľa bola schopná zabezpečovať potreby svojho plnoletého syna v nadštandardnej výške, čo aj robila, tým, že zabezpečovala pre navrhovateľa základné potreby, na ktorých plnení sa síce podieľaj aj odporca a to sumou 49,79 Eur mesačne, avšak výživné v tejto výške nemohlo pokryť všetky potreby dospelého človeka, študujúceho na vysokej škole a to s prihliadnutím na celkové priemerné výdavky spojené so zabezpečením stravy, oblečenia, nákladov na bývanie, nehovoriac o plnení si školských povinností a z toho nesporne vznikajúcich nákladov.

Súd preskúmal aj majetkové pomery odporcu, pričom v zmysle zákona prihliadol nielen na ich deklarovanú výšku, ale aj na schopnosti a možnosti odporcu. Odporca v konaní preukázal, že dňa 12.5.2005 sa mu narodil syn Q. N., čím osvedčil existenciu ďalšej vyživovacej povinnosti na jeho strane. V rozhodnom období bol ženatý s p. Y. N.. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že odporca figuroval v rozhodnom období ako jediný spoločník a konateľ v obchodnej spoločnosti IMPULSTERMA, s.r.o.. a v obchodnej spoločnosti Nov-el s.r.o.. Obe spoločnosti v rozhodnom období od r. 2006 do roku 2009 už fungovali na trhu viac ako 10 rokov. Obchodná spoločnosť Nov-el s.r.o. vykazovala za rok 2005 ako základ dane sumu 1.788,-Sk, pre rok 2006 ako základ dane sumu 56.279,-Sk, za rok 2007 základ dane sumu 29.940,-Sk, za rok 2008 a za rok 2009 vykázala daňovú stratu. Obchodná spoločnosť IMPULSTERMA spol. s r.o. pre rok 2005 vykazovala ako základe dane 1.925,-Sk, pre rok 2006 sumu 3.024,-Sk, za rok 20017 sumu 3.418,-Sk, za rok 2008 sumu 35.942 Sk, za rok 2009 sumu 1.261,27 Eur. Odporca tvrdil, že jediný jeho príjem pochádzal v rozhodnom období zo závislej činnosti ako zamestnanec spoločnosti IMPULSTERMA s.r.o., pričom za roky 2007, 2008, 2009 nemal žiadny ďalší príjem za výkon funkcie konateľa a ani ako spoločníkovi mu nebol vyplatený podiel na zisku. Z predložených mzdových listov je zrejmé, že za rok 2006 činila priemerná mesačná mzda sumu 9.327 ,- Sk, 2007 činila priemerná mesačná mzda odporcu sumu 8.324,50 Sk, za rok 2008 sumu 8.763,90 Sk a za rok 2009 sumu 310,80 Eur ( všetko netto). Odporca súdu vyčíslil aj svoje výdavky a to do dátumu 1.5.2007 a po tomto dátume. Po dátume 1.5.2007 vyčíslil odporca svoje mesačné výdavky ( ktoré zahŕňali položky na bývanie, stravovanie odporcu, poistenie na manželku a jej dcéru, náklady na maloletého syna, výživné na dcéru svojej manželky, ako aj výživné navrhovateľa, položky za TV a elektrinu) na sumu 12.865,-Sk. Pred 1.5.2007 vyčíslil odporca svoje náklady do 1.2.2007 sumou 7.855,-Sk, po 1.2.2007 sumou 14.835,-Sk. Z údajov Geodetického a kartografického ústavu súd zistil , že odporca v rozhodnom období vlastnil pozemky ( kú. V.) a spoločnosť IMPULSTERMA, s.r.o. dom, garáž a záhradu v k.ú. N. M. W. F.. V zmysle osvedčenia o dedičstve zo dňa 13.6.2005 odporca na základe uzavretia dedičskej dohody nadobudol rodinný dom na K. L.. M. A. v podiele 1/3. Podľa tvrdenia odporcu zdedená nehnuteľnosť bola predaná, pričom časť kúpnej ceny pripadajúca na

výšku jeho podielu, bola dňa 29.7.2005 pripísaná na jeho účet a to vo výške 3.966.667,-Sk. Túto sumu mal odporca vložiť do spoločnosti IMPULSTERMA, s.r.o. ( pôvodne odporca tvrdil, že spoločnosti sumu poskytol na základe zmluvy o pôžičke a spoločnosť mu sumu nikdy nevrátila). Za túto sumu spoločnosť IMPULSTERMA, s.r.o. kúpila rodinný dom v Y. N. F.- N. M. W. F. ( z predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 4.8.2005 je zrejmé, že nehnuteľnosť bola odkúpená za kúpnu cenu 4.000.000,-Sk). V rozhodnom období bola spoločnosť IMPULSTERMA, s.r.o. držiteľom motorových vozidiel Toyota Yaris, r.v. 2002, a Citroen r.v. 2006 a spoločnosť Nov-el motorových vozidiel Citroen Xsara Picasso r.v. 2001 a Fiat Stolo r.v. 2001 ( v zmysle potvrdenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave).

V rámci svojho výsluchu na pojednávaní dňa 20.8.2012 odporca uviedol, že po matke zdedil 4 milióny Slovenských korún, avšak tieto peniaze investoval do spoločnosti IMPULSTERMA, s.r.o. na kúpu domu v N. F.. Tejto spoločnosti finančné prostriedky požičal prostredníctvom zmluvy o pôžičke. Spoločnosť IMPULSTERMA, s.r.o. mu však pôžičku nespláca. Časť zdenenej sumy použil na úhradu svojich dlhov. Dom v N. F. bol kúpený v auguste 2005. Vyjadril sa aj k vyčísleniu svojich výdavkov ( č.l. 382). Potvrdil, že platí aj výživné na dcéru K. vo výške 2.000,-Sk mesačne, ktorá od 1.5.2007 býva u otca a v roku 2009 ukončila stredoškolské štúdium. Suma 1.800,-sk za obedy predstavuje sumu, ktorú vynaloží odporca pre seba v pracovné dni. K sume za lieky a zdravotné ošetrenie nevedel uviesť, či ide o sumu len pre neho alebo pre celú rodinu. Manželka odporcu ja od mája 2008 zamestnaná v Obchodnej spoločnosti TESCO STORES. Po materskej dovolenke si obnovila živnosť, ale keďže jej nevynášala, zamestnala sa. Na pojednávaní konanom dňa 1.4.2015 , odporca zdôraznil, že výživné na navrhovateľa v stanovenej výške 1.500,-Sk mesačne platil pravidelne a to do roku 2009, kedy skončila jeho vyživovacia povinnosť. V rozhodnom období od 10.9.2004 do 18.5.2009 nemal uzavreté žiadne zmluvy o pôžičkách v bankách alebo nebankových subjektoch. Obe jeho obchodné spoločnosti mali uzavreté leasingové zmluvy na automobily. V rozhodnom období firmy vlastnili automobily- Citroen Piccasso rok výroby 2002, Toyota Yaris rok výroby 2005/2006 a Fiat Stilo rok výroby 2003. Všetky automobily boli financované cez leasing. Osobne vlastnil starší typ auta Daewoo Nexia, zakúpený v roku 1996. Svoje bytové pomery v rozhodnom období od 10.9.2004 do 18.5.2009 opísal tak, že do roku 2006 býval na N. L.. M. A., potom sa odsťahoval do N. F. do starého domu, ktorý začal postupne svojpomocne prerábať. Tento dom kúpil v auguste 2005, avšak je vo vlastníctve firmy IMPULSTERMA, s.r.o.. Iné nehnuteľnosti nevlastní ani on ani jeho firmy. Dedičské konanie po nebohej matke Z. N. prebiehalo na Okresnom súde Bratislava I. v rámci tohto konania zdedil dom v podiele 1/3, tento bol odpredaný a odporcovi vyplatený podiel vo výške 4 milióny Sk. Ako dôvod platenia výživného aj na K. ( dcéru jeho druhej manželky) uviedol, tú skutočnosť, že táto s nimi žila v spoločnej domácnosti asi do roku 2007. Neskôr bola zverená do osobnej starostlivosti otca a jeho manželka bola zaviazaná povinnosťou platiť výživné. Nakoľko však bola na materskej , toto platil odporca. Platil ho približne od mája 2007.

Z priložených listinných dokladov súd zistil, že v rozhodnom období manželka odporcu p. Y. N., ktorá zdieľala s odporcom spoločnú domácnosť v rozhodnom období od r. 2006 do roku 2009, poberala v roku 2006 rodičovský príspevok v sume 4.230,-Sk a za tri mesiace roku 2007 vo výške 4.440,-Sk. Zároveň v roku2006 poberala prídavky na dieťa vo výške 1.080,-Sk a v roku 2007 za tri mesiace v rovnakej výške. Otec jej maloletej dcéry K. bol súdnym rozhodnutím ( právoplatným 31.5.2003) zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 2.000,-Sk mesačne. V zmysle lustrácie Sociálnej poisťovne je zrejmé, že manželka odporcu bola do 12.5.2008 zamestnancom spoločnosti FACILITY SERVICES spol. s.r.o., od 1.12.2007 do 31.12.2008 spoločnosti Nov-el s.r.o. a od 12.2.2009 spoločnosti TESCO STORES SR, a.s.. Od 14.5.2009 do 9.10.2009 bola zamestnancom spoločnosti INDEX NOSLUŠ s.r.o.. Z potvrdenia o príjme ( INDEX NOSLUŠ) súd zistil, že na základe dohody o vykonaní práce dosiahla v mesiaci 5/2009 čistá mzda p. N. sumu 33,91eur, v mesiaci 6/2009 sumu 27,86 Eur a v 12/2009 sumu 12,11 Eur. Z potvrdenia o príjme ( TESCO STORES SR, a.s.), je zrejmé, že od 2/2009 do6/2012 dosahoval príjem 380,18 Eur mesačne ( netto ). Z priloženého daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby pre rok 2009 vykázala p. N. ako základ dane sumu 5.021,70 Eur., pre rok 2008 sumu 44.528,-Sk, pre rok 2007 sumu 40.000,-Sk. Samotný odporca súdu uviedol, že na základe dohody o vykonaní práce za účtovné práce pre zabezpečenie účtovnej závierky a vypracovanie podkladov pre likvidáciu firmy bolo p. N.K. zaplatené 40.000,-Sk, po zdanení 32.400,-Sk.

Súd z obsahu listinných dôkazov založených v spise zistil, že rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. -445 zo dňa 8.12.2005, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa , ktorým zamietol návrh navrhovateľa ( v tomto konaní odporcu) o ručenie, že je výlučným nájomcom bytu na N. L.. XX, A. a zároveň o vzájomnom návrhu odporkyne ( p. V. N.) rozhodol tak, že

zrušil právo spoločného nájmu vyššie označeného bytu účastníkov konania a za výlučnú nájomníčku tohto bytu určil odporkyňu ( p. V. N.).

Podľa § 62 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 o rodine ( ďalej len " citovaný zákon") plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 a 5 citovaného zákona pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 2 citovaného zákona u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 65 ods. 3 citovaného zákona výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 a 2 citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ak aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 citovaného zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch okov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 a 3 citovaného zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena a zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Ako už bolo vyššie naznačené, súd vychádzal z predchádzajúceho právoplatného súdneho rozhodnutia, ktorým bola odporcovi uložená vyživovacia povinnosť voči, vtedy ešte maloletému navrhovateľovi, a to vo výške 49,79 Eur mesačne. Podľa zhodného tvrdenia oboch účastníkov, si túto svoju povinnosť odporca plnil. Preto aj pri nasledujúcom výpočte výživného, súd musel už uhradenú sumu výživného zarátať do priznávanej sumy zvýšeného výživného. Zákon predpokladá prípustnosť zmeny rozhodnutia o výživnom v prípade zmeny pomerov ( tak na strane oprávneného ako aj na strane povinného). Ako už bolo vyššie naznačené, tým, že navrhovateľ dospel, došlo nepochybne k zvýšeniu jeho životných nárokov a odôvodnených potrieb. Súd však v prvom rade zdôrazňuje preukázanú skutočnosť, kedy navrhovateľ v rozhodnom období študoval na vysokej škole a to vo forme denného štúdia, čo nepochybne zvyšovalo náklady a finančné potreby navrhovateľa, najmä z prihliadnutím na nutnosť zaobstarávania si školských pomôcok, učebníc a podobne. Denná forma štúdia predstavuje časovo náročný zásah do usporiadania si voľného času a nepochybne predstavuje podstatné a v niektorých prípadoch aj úplné obmedzenie možnosti študenta sa zamestnať natrvalo a takto si zabezpečovať svoje životné potreby sám. Skutočnosť, že navrhovateľ počas štúdia vykonával prácu ( išlo väčšinou o brigádnickú prácu študenta) u viacerých firiem a aj u matky- exekútorky, neznamená, že bol schopný sa sám živiť. Aj z jednotlivých výkazov príjmov a daňových priznaní je zrejmé, že výška súm, ktoré za svoju prácu obdržal, zodpovedala obvyklej výške za prácu, vykonávanú v režime brigádnickej práce študentov. Tento spôsob " privyrábania si", a to najmä v dnešnej dobe, predstavuje v niektorých prípadoch priam nevyhnutnosť a v prípade navrhovateľa, to, že si popri študentských povinnostiach, našiel čas aj na brigády, svedčí o jeho snahe privyrobiť si a nespoliehať sa len na výživu zo strany rodičov. Rovnako pobyty v USA a v Anglicku, ako je súdu známe, nie sú spojené len s možnosťou zarobiť, ale v začiatku aj s povinnosťou uhradiť pomerne vysoké vstupné náklady ( letenky, víza, poplatky sprostredkovateľskej

agentúre a podobne), preto skutočnosť, že v zahraničí navrhovateľ bol, nemožno pričítať bez ďalšieho k prijatiu záveru o automatickom zvýšení jeho životnej úrovne. Pokus o podnikateľskú činnosť ( založenie obchodnej spoločnosti), ktorej výsledkom však bola daňová strata, taktiež nemožno hodnotiť ako vznik schopnosti navrhovateľa živiť sa sám. Podľa názoru súdu vyživovacia povinnosť odporcu trvala až do 18.5.2009, teda do dátumu riadneho ukončenia vysokoškolského štúdia, ktoré navrhovateľ absolvoval v štandardnej dĺžke, čo osvedčuje riadne plnenie si aj jeho študentských povinností. Až týmto okamihom totiž navrhovateľ získal, trvalo a definitívne, predpoklady pre výkon povolania, na ktoré sa pripravoval počas štúdia.

Súd, vychádzajúc z preskúmania majetkových pomerov matky navrhovateľa, s ktorou tento v rozhodnom období zdieľal spoločnú domácnosť, konštatuje, že v konaní boli preukázané nadštandardné majetkové pomery matky, ako osoby, ktorá rovnako ako odporca mala vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi. Podľa tvrdenia navrhovateľa, bola to výlučne matka, ktorá ( okrem výživného vo výške 49,79 Eur mesačne od odporcu) vykonávala starostlivosť o navrhovateľa, u ktorej býval, pričom jej nemusel prispievať za náklady na bývanie a ktorá hradila všetky ostatné výdavky. Je nepochybné, že suma 49,79 Eur mesačne nemohla za žiadny okolností pokrývať náklady navrhovateľa vznikajúce mu popri štúdiu a v spojení s ním, a ako taká by rozhodne nepostačovala ani na pokrytie základných potrieb- ošatenie, bývanie, strava. Preto, hoci matka navrhovateľa mu mohla pokryť väčšinu potrieb a a nepochybne to aj robila, nezbavuje to odporcu povinnosti rovnako a to podľa svojich možností schopností a majetkových pomerov, plniť si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi. Hoci navrhovateľ bol v rozhodnom období dospelý, resp. plnoletý a nevyžadoval osobnú starostlivosť, súd prihliadol aj na skutočnosť, že to bola práve matka, ktorá zabezpečovala navrhovateľovi rodinné zázemie, potrebné pre ďalší vývoj navrhovateľa. Naopak s odporcom sa navrhovateľ nestýkal vôbec a ten okrem plnenia si určenej vyživovacej povinnosti, nebol synovi v iných sférach oporou a neposkytoval mu potrebnú podporu. Hoci sa odporca v konaní snažil navodiť dojem, že príčinou chladného vzťahu medzi účastníkmi konania, bolo správanie navrhovateľa, ktoré dokonca označil ako správanie v rozpore s dobrými mravmi a podal na súd návrh na jeho vydedenie ( kde opísal dôvody a skutočnosti, ktoré jednak sami o sebe intenzitu konania v rozpore s dobrými mravmi nenapĺňajú a taktiež neboli zo strany odporcu preukázané), vo všeobecnosti zostali tieto jeho argumenty len v rovine nepreukázaných tvrdení. Taktiež súdu nepreukázal, že by akýmkoľvek iným spôsobom prispieval na výživu navrhovateľa. Tvrdenia o daroch ( napríklad luxusných lyžiach), zaplateného pobytu v Kanade, či rekonštrukcie nehnuteľností, nepreukázal.

Súd konštatuje, že vyživovacia povinnosť zaťažuje vždy oboch rodičov, a skutočnosť, že jeden z rodičov má vyšší životný štandard v podobe materiálneho zabezpečenia a teda aj možnosť poskytovať vyživovaciu povinnosť vo vyššom rozsahu, nezbavuje druhého rodiča vyživovacej povinnosti.

Súd v tomto prípade dal za pravdu argumentácii odporcu, ktorá plne korešponduje z vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a to v otázke dátumu priznania zvýšenia výživného. Súd mohol priznať zvýšenie výživného len od 23.3.2006 ( teda dátumu podania návrhu na začatie konania) do 18.5.2009( kedy skončila vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľovi). Súd preto predpoklady zvýšenia výživného skúmal len v rozmedzí vyššie špecifikovaného časového intervalu, ako rozhodného obdobia a vo zvyšku návrh zamietol.

Vychádzajúc zo záveru, že v prípade navrhovateľa došlo k zmene pomerov, venoval sa súd rovnako skúmaniu pomerov odporcu. Odporca počas súdneho konania tvrdil, že jeho majetkové pomery sú také, že neumožňujú zvýšenie výživného na navrhovateľa. Súd ale uvádza, že po ich preskúmaní, tieto nemožno hodnotiť ako podpriemerné, resp. také, ktoré by neumožňovali odporcovi plniť si svoju vyživovaciu povinnosť a to i v zmenenej výške. V prvom rade je nesporné, že odporca je jediným konateľom a spoločníkom v dvoch obchodných spoločnostiach s pomerne širokých záberom v rámci vymedzeného predmetu podnikania. Obe firmy fungujú na trhu už viac ako 10 rokov, pričom z vykázaných daňových priznaní vo väčšine vykazovali zisk. Tvrdeniu odporcu, že tieto firmy nie sú zlikvidované len pre nedostatok finančných prostriedkov súd neuveril aj z toho dôvodu, že odporca získal v roku 2005 prostredníctvom dedenia a nasledovného predaja nehnuteľností pomerne vysoký finančný obnos (temer 4 milióny slovenských korún). Keby bolo jeho úmyslom firmy zlikvidovať pre ich stratovosť, v tomto období by tak mohol spraviť. Naopak hotovosť vložil do jednej zo svojich obchodných spoločností ( pôvodne v konaní tvrdil, že celú vyplatenú sumu použil na uhradenie jeho dlhov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plneniami poskytovanými navrhovateľovi a dlhov jeho manželky, neskôr tvrdil, že ich obchodnej spoločnosti poskytol na základe zmluvy o pôžičke, pričom firma mu tieto nevrátila).

Skutočnosť, že obe obchodné spoločnosti v rozhodnom období vykonávali svoj predmet podnikania osvedčuje, hoci nepriamo, aj tá skutočnosť, že na obe boli napísané dva automobily. Súd naopak uveril jeho tvrdeniu, že zdedené peniaze prostredníctvom svojej firmy, použil na kúpu domu, garáže a záhrady, čo bolo v konaní preukázané priloženou kúpnou zmluvou. Hoci je zrejmé, že zdedené peniaze odporca využil na zlepšenie podmienok svojho bývania ( a bývania svojej rodiny), súd na ich obdržanie musel prihliadnuť ako na fakt, ktorým sa mimoriadne zlepšila finančná situácia odporcu, čo spôsobilo zmenu pomerov aj na jeho strane. Odporca tvrdil, že jediným jeho príjmom bol príjem zo závislej činnosti a že príjmy ako konateľ alebo spoločník obchodných spoločností nedostával. V rozhodnej dobe bola výška týchto príjmov pomerne nízka, najmä vzhľadom na priemernú mesačnú mzdu v Bratislavskom kraji. Na druhej strane v rovnakej dobe odporca vykázal svoje výdavky vo výške vyššej ako bol jeho deklarovaný príjem, čo je vzhľadom na jeho tvrdenie, že manželka bola v časti rozhodnej doby na materskej resp. rodičovskej dovolenke a teda nemohla prispievať do spoločného rozpočtu rozhodujúcou sumou, minimálne rozporné tvrdenie. Najmä vzhľadom k ďalšej tvrdenej skutočnosti odporcu, že osobne nemal uzavreté žiadne zmluvy o pôžičkách, či už v bankách alebo nebankových subjektoch, rovnako ako na tvrdenie, že jeho firmy mali uzavreté len leasingové zmluvy na automobily. Z uvedeného súd ustálil, že navrhovateľ v rozhodnom období nesplácal žiadne dlhy a teda pasíva na jeho strane neexistovali, resp. ich existenciu žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd z vykonaného dokazovania rovnako zistil existenciu výdavku, ktorý v rozhodnom období vynakladal odporca, pričom tento súd posúdil ako výdavok, ktorý nebol odporca povinný vynaložiť a ani súdu nepreukázal nevyhnutnosť jeho vynaloženia. Túto čiastku tvorila suma 2.000,-Sk, ktorú mal navrhovateľ platiť na dcéru svojej manželky K. po tom ako sa táto odsťahovala zo spoločnej domácnosti ( podľa tvrdenia odporcu 1.5.2007). V prvom rade súd poukazuje na to, že odporcu k dcére svojej manželky neviazala existencia žiadnej vyživovacej povinnosti. Ako sám uviedol, bol to súd, ktorý určil jeho manželke ako matke vyživovaciu povinnosť voči dcére v takejto výške. Táto povinnosť zaťažovala preto výlučne manželku navrhovateľa. Neobstojí ani tvrdenie, že nakoľko manželka odporcu nemala prostriedky, musel túto sumu hradiť odporca. Určeniu vyživovacej povinnosti totiž vždy predchádza skúmanie majetkových pomerov, schopností a možností na strane povinného ( a súd aj v prípade určenia tejto vyživovacej povinnosti musel skúmať tieto predpoklady u manželky odporcu). Ak súd vyhodnotil, že na základe zákonných predpokladov je manželka odporcu schopná hradiť výživné v takejto výške, potom tvrdenie odporcu o nemožnosti plnenia si povinností, súd vyhodnotil ako zavádzajúce. Rovnako súd vyhodnotil aj ďalší výdavok deklarovaný odporcom, resp. spoločnosťou Nov-el, s.r.o. vo výške 40.000 Sk brutto, ktorý mala spoločnosť vyplatiť p. Y. N. za prípravu podkladov pre likvidáciu firmy ( najmä vzhľadom na skutočnosť, že k likvidácii firmy nikdy nedošlo).

Súd ale pri určení výšky výživného prihliadol na skutočnosť ( a z tohto dôvodu návrhu nevyhovel v plnom rozsahu čo do výšky uplatneného nároku 165,97 Eur mesačne), že odporcovi vznikla a v rozhodnom období trvala vyživovacia povinnosť voči maloletému synovi Q.. Súd tiež prihliadol na skutočnosť, že manželka odporcu v rozhodnej dobe bola na materskej resp. rodičovskej dovolenke. Po nej sa riadne zamestnala a mohla prispievať na domácnosť.

Súd vychádzajúc z tvrdení odporcu, uvádza, že majetkové pomery a ich stav v rozhodnom období, nie sú jediným kritérium určenia výšky vyživovacej povinnosti. Súd musel prihliadnuť aj na schopnosti a možnosti povinného ( odporcu), ktoré v rozhodnom období odôvodňovali možnosti vyššieho zárobku u odporcu a to vzhľadom na jeho dosiahnuté vzdelanie, prax v odbore, skúsenosti s vedením obchodných spoločností a taktiež vzhľadom na možnosti zamestnať sa, ponúkané v bratislavskom kraji, ktoré sú nepochybne širšie ako v iných krajoch Slovenskej republiky. Súd taktiež vychádzajúc z postoja odporcu, ktorý nepripustil možnosť zvýšenia výživného, napriek tomu, že nepreukázal zmenu svojich majetkových pomerov vo svoj neprospech a ktorý v súdnom konaní viackrát menil svoje stanoviská, resp. neposkytoval vždy v stanovených lehotách potrebnú súčinnosť pri predkladaní vyžiadavaných listinných dôkazov, má rovnako, ako súd v konaní sp. zn. za to, že majetkové pomery odporcu sú na vyššej úrovni, ako ich prezentuje odporca. Tieto majetkové pomery, rovnako ako aj jeho schopnosti a možnosti odôvodňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi, najmä s prihliadnutím na to, že došlo k zvýšeniu jeho nárokov a rozsahu odôvodnených potrieb.

Ako už bolo vyššie uvedené, súd prihliadol aj na existenciu vyživovacej povinnosti odporcu voči svojmu druhému synovi, preto nevyhovel návrh v plnej výške, ale priznal zvýšené výživné v sume 130,-Eur mesačne od 23.3.2006 do 18.5.2007 oproti pôvodnému 49,79 Eur. Zročné výživné za obdobie od 23.3.2006 do 18.5.2009 vo výške 4.918 Eur ( 37 mesiacov x 130,-Eur, t.j. 4.810 + pomerné výživné za zvyšných 25 dní vo výške 108,33 Eur, spolu 4.918 Eur) súd krátil o sumu 1883,75 Eur ( teda sumu,

ktorú odporca už uhradil na základe pôvodného súdneho rozhodnutia, t.j. 37 x 49,79 Eur, t.j. 1842,33 Eur + 41, 49 Eur ako pomerná časť za 25 dní, spolu 1883,75 Eur). Výsledná suma, ktorú je povinný odporca uhradiť je teda 3.034,25 Eur. Túto sumu súd povolil odporcovi splácať v splátkach po 130,- Eur mesačne, vzhľadom k tomu, že zaplatenie sumy v plnej výške by mohlo spôsobiť u odporcu vážny zásah do jeho rozpočtu, ale najmä z dôvodu, že vyplatenie tejto sumy naraz neodôvodňuje ani súčasná majetková situácia navrhovateľa, ktorý je riadne zamestnaný a vie si zabezpečiť úhradu všetkých svojich materiálnych potrieb. Súd pri rozhodovaní o zvýšení vyživovanej povinnosti prihliadol na zmenu pomerov navrhovateľa, nesporné navýšenie výdavkov v súvislosti so štúdiom na vysokej škole, ako aj možnosť odporcu vzhľadom na majetkové pomery, možnosti a schopnosti, poskytovať v rozhodnom období výživné aj vo zvýšenej miere ( bol schopný prispievať na výživu dcéry manželky vo výške 2.000,-Sk, pričom tento výdavok nebol nevyhnutný a túto sumu mohol a mal poskytovať svojmu synovi, u ktorého mu vyživovacia povinnosť trvala).

V celej veci súd len dodáva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom v sebe nesie, okrem zákonného aspektu aj morálny odkaz, kedy by každý z rodičov dieťaťa, ktoré nie je schopné sa živiť samo, mal dobrovoľne a prirodzene pristupovať k tejto svojej rodičovskej povinnosti a poskytnúť svojmu dieťaťu možnosť na všestranný rozvoj, vzdelanie, ukončenie riadnej prípravy na svoje budúce povolanie ( a to aj v prípade štúdia na vysokej škole). Súd sa v tejto súvislosti musel ešte vyporiadať s námietkou odporcu, že priznanie výživného navrhovateľovi by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Odporca však súdu neuviedol také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali ustálenie tohto rozporu, resp. ktoré by osvedčovali možnosť nepriznania zvýšenia výživného práve v tomto prípade. Dobré mravy predstavujú nepochybne abstraktný pojem, ktorý ale vo svojom kontexte zahŕňa také konanie alebo správanie, resp. takú skutkovú situáciu, ktorá plne korešponduje so vžitými mravnými a spoločensky prijateľnými zásadami. Naopak rozpor s nimi predstavuje situáciu, ktorú by spoločnosť neprijala ako kladnú a morálnu, a ktorá by za každých okolností vzbudzovala negatívne ohlasy, pohoršenie, prípadne všeobecné odsúdenie. Takúto situáciu však odporca súdu neopísal, ani neuviedol adekvátne dôvody, pre ktoré by priznanie výživného predstavovalo rozpor s dobrými mravmi. Zavinenie na strane navrhovateľa ohľadne nestretávania sa s odporcom, nepreukázal. Rovnako ani iné správanie navrhovateľa, ktoré by bolo možné charakterizovať ako v rozpore s dobrými mravmi. Súd preto, vychádzajúc z jednotlivých tvrdení, postojov a stanovísk účastníkov konania, z obsahu listinných dôkazov a v prvom rade s prihliadnutím na nutnosť zachovania a aplikácie princípu spravodlivosti, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a vzhľadom na čiastočný úspech oboch sporových strán ( v rámci číselného vyjadrenia približne rovnaký) rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O. s. p.) a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.