Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-32-2015.pdf
PDF · 70.09 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/32/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a sudkýň JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci navrhovateľky N. Z., nar.X.X.XXXX, trvale bytom S., Z. C. X, proti odporcovi Q. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. X-X. MČ S. XX , S. XXX/XX, U. Q., prechodne bytom u S. Z., S. X, H. XXX/XX, U. Q., za účasti matky N. Z., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., Z. C. X, o zvýšenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 27P/132/2014-69 zo dňa 04.02.2015 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu matky a navrhovateľky v prevyšujúcej časti.
Otec nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, matke a navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 27P/132/2014 - 69 zvýšil výživné zo strany otca na mal. N. zo sumy 1 500 Sk mesačne na sumu 120 Eur mesačne počnúc od 20.05.2014 do budúcnosti. Dlžné výživné za obdobie od 20.05.2014 do 31.01.2015 v sume 588,86 Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- Eur spolu s bežným výživným. V prevyšujúcej časti návrh matky a navrhovateľky zamietol, vyslovil že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba 6,5 roka, kedy došlo za toto obdobie k podstatnej zmene pomerov najmä na strane navrhovateľky, ktorá prešla na strednú školu, v súčasnosti je už v 3. ročníku súkromnej obchodnej akadémie a v priebehu konania dovŕšila plnoletosť. Otec v čase predchádzajúcej úpravy pracoval u zamestnávateľa Ahold L. Q., a.s. C., jeho čistý mesačný príjem bol 15 880 Kč. Matka pracovala vo firme Billa ako vedúca oddelenia s mesačným príjmom 9 000 Sk. V súčasnosti otec preukazoval svoj príjem na základe mzdového výberu vo výške 12 220 Kč, súčasťou jeho mzdy je aj variabilná zložka mzdy. Priemerný čistý príjem otca bol 13 176 Kč za obdobie od januára do apríla 2014. Súd zároveň vychádzal z toho, že v apríli 2012 uzatvoril na otec na Obvodnom súde pre Prahu IV. rodičovskú dohodu ohľadom určenia výživného pre jeho 8- ročnú dcéru z druhého manželstva, kde sa s matkou tejto dcéry dohodol na výživnom vo výške 3 000 Kč. Ďalej bolo preukázané, že otec zo svojho príjmu spláca úver vo výške 4 500 Kč mesačne, pričom presný účel toto úveru neobjasnil. Uviedol, že býva u kamaráta v podnájme, takže úver nezobral za účelom zabezpečenia svojho bývania. Súd poukázal na to, že výživné je prednostnou pohľadávkou pred všetkými inými pohľadávkami. Na základe vyššie uvedeného bol súdu prvého stupňa toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu svojej dcéry aj vyšším výživným aj s prihliadnutím na to, že sa na výživu oveľa mladšej dcéry sám dobrovoľne zaviazal prispievať sumou 3 000 Kč mesačne. Príjem matky je podstatne nižší ako u otca, keďže matka poberá iba invalidný dôchodok, preto súd
považoval za dôvodné zvýšenie výživného zo strany otca na sumu 120 Eur mesačne. Súd prvého stupňa odvodnil výšku dlžného výživného, ako aj výrok o trovách konania.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. Uviedol, že dcéra mu povedala, že sa na vysokú školu necíti a on dcére povedal, že ak má záujem o vysokú školu v S. môže u neho bývať a stravovať sa, iba takto jej dokáže pomôcť, nie navýšením výživného. Uviedol, že výživné platí podľa svojich schopností a možností. Uviedol, že dcéra chodí na brigádu a tiež nemálo dostáva od starých rodičov na M.. Aj od neho 100 Eur keď je s ňou. Jeho životné náklady sa zvýšia o ďalších 1 000 Kč kvôli presťahovaniu, uviedol, že výživné môže byť zvýšené najviac o 20 Eur mesačne, viac si dovoliť nemôže.
Vo vyjadrení navrhovateľka uviedla, že naďalej trvá na zvýšení výživného na sumu 120 Eur mesačne tak, ako to stanovil súd prvého stupňa.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Aj keď čistý príjem otca je cca 13 000 Kč a okrem navrhovateľky má aj ďalšie vyživovacie povinnosti, aj odvolací súd súhlasí s tým, že pri rozhodovaní je potrebné prihliadnuť aj na to, že odporca sa sám zaviazal prispievať na výživu svojej mladšej dcéry sumou 3 000 Kč mesačne. Pokiaľ nebolo preukázané účelové určenie úveru, ktorý spláca otec mesačnou splátkou po 4 500 Kč, nemožno tento výdavok považovať za odôvodnený a pohľadávka na výživné pre navrhovateľku má pred týmto výdavkom prednosť. Výrok o trovách konania je zákonný a vecne správny. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1 OSP.
To, že navrhovateľka chodí na brigádu a dostáva finančnú podporu od starých rodičov nemá vplyv na vyživovaciu povinnosť odporcu. Ani to, že navrhovateľka od odporcu dostáva 100 Eur, keď je s ňou, nepoukazuje na nesprávnosť rozsudku.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní otec nebol úspešný, nemá preto právo na náhradu trov konania. Navrhovateľka a matka úspešné boli, avšak žiadne trovy konania im nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.