Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/90/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, L. R.. C. F., U. T. U. Y.. F., W.. XX.X.XXXX, Y.. S. W.. X.X.XXXX, Y.. C. Y. W.. XX.XX.XXXX E. Y.. E. W.. XX.X.XXXX J., bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, deti rodičov, matky F. J., W.. XX.X.XXXX M. F. J. XXX/XX, Q., M. Č. C. X, L. W. U. T. A. R.. K. U., E.M. L. L. C. W. X, L. W. U. E. I. C. J., W.. XX.X.XXXX, M. F. J. XXX/XX, Q., M. Č. F. XXX, Ž., T. A. E.M. V. Q. E. Q., L..C..I.., L. L. Y.. J. X, L. W. U., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu takto

rozhodol:

I. Súd konanie o návrhu otca na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti a zaviazanie matky na výživu maloletých detí zastavuje.

II. Otec je povinný prispievať za obdobie od 28.3.2014 do 25.3.2015 na výživu mal. F. výživným vo výške 70 Eur mesačne, na výživu mal. S. výživným vo výške 50 Eur mesačne, na výživu mal. C. Y. výživným vo výške 50 Eur mesačne a na výživu Y.. E. výživným vo výške 40 Eur mesačne, ktoré výživné bol otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

III. Zaostalé výživné zo strany otca za obdobie od 28.3.2014 do 25.3.2015 na mal. F. v celkovej výške 526,60 Eur, na mal. S. vo výške 287,79 Eur, na mal. C. Y. vo výške 287,79 Eur a mal. E. 168,44 Eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach u každého z maloletých detí po 10,-- Eur mesačne spolu s bežným výživným určeným rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. -46 zo dňa 18.3.2015, ktorým manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.

IV. Súd návrh matky v prevyšujúcej časti zamieta.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

VI. Otec je povinný uhradiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves trovy štátu vo výške 214,07 Eur a to v mesačných splátkach po 15 Eur splatných vždy k 15. dňu toho ktorého mesiaca vopred počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.

VII. Súd nezaväzuje matku na úhradu trov štátu.

odôvodnenie:

Matka sa svojím návrhom zo dňa 26.3.2014 doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.3.2014 domáhala, aby súd zveril mal. detí do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať výživným na F. vo výške 150,-- Eur mesačne, na S. vo výške 130,--Eur mesačne , na C. Y. vo výške 120,--Eur mesačne a na E. vo výške 100,--Eur mesačne počnúc od 1.2.2014.

Svoj návrh odôvodnila tým, že otec maloletých je profesionálny vojak. Chodieva na týždňovky , a teda vycestoval v nedeľu večer alebo v pondelok ráno a vracal sa v piatok. Všetka starostlivosť o maloleté deti bola vlastne na nej a pomáhali jej jej rodičia. Po ukončení rodičovského príspevku s najmladším E. v roku 2012 nastúpila do zamestnania ako predavačka v Poprade, kde denne dochádzala autom. Vracala sa podvečer a bolo potrebné sa s deťmi pripravovať do školy a zabezpečiť im ďalšie osobné potreby. Keď otec maloletých prichádzal na víkend domov, tak v domácnosti bolo napätie , nakoľko obaja boli asi unavení a vyčerpaní. Ich víkendy sa zmenili na „ tichú domácnosť“. Aj napriek tomu sa snažila , aby bolo všetko v ich rodine zabezpečené, v čom jej do veľkej miery pomáhali aj jej rodičia, ktorí s nimi žili v spoločnej domácnosti. Opakovane žiadala otca maloletých detí, aby domov prichádzal aj v týždni, ak mu to pracovné povinnosti dovolia. Otec maloletých detí túto situáciu neriešil, a prichádzal domov len na víkendy , pričom ona mala pocit , že si prišiel len oddýchnuť , nemal záujem preberať na seba nejaké povinnosti z domácnosti. Zväčša si vzal deti v sobotu doobeda niekam von, aby ona mohla poupratovať a nedele navštevovali jeho rodičov. Hádky medzi nimi sa stupňovali a otec maloletých detí v lete 2013 oznámil, že sa chce rozviesť . V septembri 2013 sa vysťahoval zo spálne a v októbri 2013 sa opäť vyhrážal rozvodom. Vtedy si zbalil prvýkrát veci a chcel odísť. Po zhodnotení situácie si to však rozmyslel, ale napätie medzi nimi stále pretrvávalo. Na nový rok - 1.1.2014 si zbalil zopár svojich veci a odišiel k svojim rodičom. Telefonicky jej oznámil, že už nechce s nimi byť a aj jeho mama má voči nej ( matke maloletých detí) nejaké výhrady. Následne však asi po dvoch dňoch prišiel , ale hneď odišiel do práce. Už počas januára s nimi netrávil víkendy, z týždňoviek sa vracal k svojim rodičom, pričom len piatky sa zastavil u nich doma a následne v nedeľu, keď opäť odchádzal do práce . Od februára 2014 už s nimi nebýva , pobalil si veci a odišiel k rodičom. Do februára 2014 spoločne hospodárili, avšak od jeho odchodu sa nezaujíma, ako ona zabezpečí potreby detí.

Otec sa k návrhu vyjadril písomným podaním zo dňa 24.4.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.4.2014, v ktorom uviedol, že matkin popis rodinných problémov je v tomto prípade skreslený a účelovo jednostranný. Zo svojho príjmu cca 1.300,--Eur v čistom, on spláca hypotekárny úver vo výške 259,46 Eur mesačne za dom v Q., úver PSS a.s. vo výške 191,31 Eur mesačne , bezúčelový úver v Tatrabanke, a.s. vo výške 146,--Eur mesačne, účelový úver od firmy Quatro, kde mesačne spláca sumu 27,29 Eur. Žije s rodičmi, ktorým prispieva 100,--Eur mesačne . Platí telefón vo výške 30,--eur mesačne . Podľa poštu dní v mesiaci si musí vo vzťahu k zamestnávateľovi uhrádzať 4,-Eura denne za ubytovanie , t.j. v priemere 120,--Eur mesačne. Ďalšie nešpecifikované výdavky na ošatenie, hygienu, dochádzku do zamestnania a stravu predstavujú cca 150,--Eur mesačne. Rodina má ďalej záväzky vo vzťahu k jeho sestre M. J. vo výške 1.300,--Eur a k jeho kolegovi U. Y. vo výške 1.000,--Eur . Tieto požičané peniaze boli použité na chod rodiny účastníkov a ide o splatné pôžičky , ktoré bude nutné v najbližšom období splatiť. On neužíva dom, v ktorom matka maloletých spolu s deťmi žijú, spláca všetky úvery poskytnuté pre účely ich bývania. navrhol, aby bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu mal. F. sumou 70,--Eur , na S. sumou 50,--Eur mesačne , na C. Y. sumou 50,--Eur mesačne a na E. sumou 40,--Eur mesačne počnúc od právoplatnosti rozsudku.

Na pojednávaní konanom dňa 24.6.2014, otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesol protinávrh , ktorým žiadal zveriť všetky maloleté deti do jeho starostlivosti a zaviazať matku na úhradu výživného na ne. Odôvodnil to existenciou skutočností, ktoré nesvedčia skutočnému záujmu matky o jej mal. deti. Maloleté deti sa podľa jeho vyjadrenia mali potulovať po obci a to aj vo večerných hodinách, do neskorých hodín sledovať televízne vysielanie. Matka v domácnosti mala byť neprítomná, opúšťala domácnosť a to aj počas noci a užívala si s novým partnerom, čím mal. deti trpeli.

Uznesením vyhláseným na uvedenom pojednávaní súd spojil vec o návrhu otca na zverenie mal. detí do jeho osobnej starostlivosti a zaviazanie matky na výživu mal. detí s vecou o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na spoločné konanie, ktoré ďalej viedol pod sp. zn. .

Súd vykonal dokazovanie výsluchmi oboch rodičov a navrhnutých svedkov, , výsluchmi poverených pracovníkov kolízneho opatrovníka, znaleckým dokazovaním, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a pripojeným spisom sp.zn. na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. mal súd preukázané, že rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. -46 zo dňa 18.3.2015 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, a na čas po rozvode bola súdom schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa maloleté deti zverili

do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. F. mesačne sumou vo výške 70,-- Eur, na mal. S. mesačne sumou vo výške 50,-- Eur, na mal. C. Y. mesačne sumou vo výške 50,-- Eur a na mal. E. mesačne sumou vo výške 40,-- Eur, ktoré je otec sa zaviazal platiť do rúk matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti uvedeného rozsudku. Zároveň súd vyslovil, že sa styk otca s mal. deťmi neupravuje. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.3.2015.

V nadväznosti na to, otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 20.4.2015 vzal svoj protinávrh v celom rozsahu späť. Matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne ako aj kolízny opatrovník s uvedeným späťvzatím vyslovili na uvedenom pojednávaní súhlas.

Podľa prvotných výpovedí matky (na pojednávaní dňa 26.5.2014) táto spočiatku s deťmi žila v rodinnom dome, ktorý má s otcom mal. detí v spoluvlastníctve. V uvedenom dome žila aj so svojou mamou- starou matkou maloletých detí a tiež svojim otcom- starým otcom maloletých detí, ktorý podľa jej doplňujúcej výpovede dňa 24.6.2014 akurát dochádzal za prácou do Vrbova, kde mal aj služby, a zvykol tam pobudnúť aj 3 dni. Ona bola nezamestnaná od januára 2014, kedy sama dala výpoveď zo zamestnania, nakoľko sa nestíhala venovať deťom, keďže neskoro prichádzala z práce domov. Potvrdila, že na deti mala tie výdavky, ktoré boli bližšie špecifikované v písomných potvrdeniach ZŠ a MŠ. Ďalšími výdavkami boli tie, ktoré uviedla jej právna zástupkyňa, a síce výdavky na internet 10 Eur, na štátny fond rozvoja bývania 54,41 Eur , inkaso v tom čase do domácnosti rodičov a to v polovičnej sume 122 Eur mesačne a tiež poplatky za vodu 10,75 Eur mesačne, kedy tieto spolu predstavovali čiastku 196,26 Eur. Tiež mala cestovné výdavky na cesty mal. F. do ZUŠ, uhrádzala mu na ZRPŠ sumu 7,50 Eur za rok, školné v sume 50 Eur na rok a na školské pomôcky v sume 30 Eur. Tiež sa tento maloletý venoval v tom čase futbalu, kde mesačný poplatok bol 5 Eur a ďalších 15 Eur sa platilo v súvislosti s rôznymi turnajmi, pričom maloletému bolo potrebné zakupovať výstroj a to halovky, kopačky, štucne, teplákovú súpravu, čo ročne vychádzalo okolo 200 Eur. Venoval sa tiež rybárstvu a skautingu s čím boli spojené nemalé výdavky. Potvrdila, že otec mal. detí splácal hypotéky a aj úver z Prvej stavebnej sporiteľne, ako aj bezúčelový úver z Tatrabanky a pôžičku z Quatra. Keďže ona musela splácať uvedené náklady na bývanie v sume cca 196,--Eur mesačne , musela si požičať sumu 5000,-- Eur od sestry V. O. a z tejto uvedenej pôžičky jej ešte v tom čase ostala čiastka cca. 3500 Eur. Tieto peniaze z pôžičky použila na inkaso, na stravu pre deti a na zakúpenie oblečenia a hygienických potrieb pre deti. Jej mama - stará matka maloletých mala v tom čase príjem 346,90 Eur a bola na invalidnom dôchodku. Nebola nikde zamestnaná a uhrádzala polovičku inkasa. Jej otec- starý otec maloletých mal príjem cca. 240 Eur a bol čiastočným invalidným dôchodcom. Vo svojej doplňujúcej výpovedi nesúhlasila s výdavkami otca, ktorými tento mal nakúpiť veci pre deti. Poukázala na to , že veci, ktoré im nakúpil ani nenosia, lebo sú im malé. Keď ho aj o tom informovala, aby ich prišiel aspoň zobrať a vymeniť, otec mal. detí to nebol schopný urobiť, deti vecí mam odložené v skrini. Pokiaľ otec sa s deťmi niekde stretol a nakúpil im jedlo a teraz to dokladuje, tak ona samotná deťom kupuje jedlo každý deň a nemá s tým problém. Potvrdila, že zo stavebného sporenia vybrala peniaze cca 1200 Eur. Zároveň ale tiež poukázala na to, že otec si zrušil životné poistky za ktoré dostal peniaze, takže vie uhradiť výživné.

Otec maloletých detí vo svojich prvotných výpovediach(na pojednávaní dňa 26.5.2014) uviedol, že po odchode z domácnosti okrem výdavkov na hypotéky a položky, ktoré uviedol jeho právny zástupca v písomnom vyjadrení, vynaložil aj ďalšie náklady a to v celkovej sume okolo 800 Eur. Pokiaľ ide o inkaso, ako je elektrika, plyn v čase, kým ešte žili s matkou v spoločnej domácnosti, tieto uhrádzala stará matka detí, teda matka matky mal. detí zo svojho účtu v plnej výške. Tieto platby zo strany starej matky boli kompenzované z ich strany tak, že následne do domácnosti prispievali na úhradu stravy. V tejto súvislosti vo svojej doplňujúcej výpovedi poukázal na to, že z domácnosti odišiel 15.2.2014 a ešte predtým urobil dvakrát nákup stravy v sume 418,52 Eur. Poukázal tiež na schodky, ktoré mu vznikli na debetnej karte v sume 500 Eur, ktoré urobila matka maloletých výbermi, celkove tak vo februári 2014 bol schodok okolo 1000 Eur. Poukázal tiež na výdavky, ktoré mal v marci 2014, kedy platil za matku pokutu za jej prekročenie rýchlosti. Potvrdil, že mu bola vyplatená poistka, a to vo výške 1973,-- Eur, kedy túto čiastku v sume 1000,-- Eur použil na zaplatenie dlhu, ktorý mali v súvislosti s nákupmi na Vianoce 2013 a suma 973,-- Eur bola vrátka jeho sestre za čiastky, ktorú im táto za trvania manželstva poskytla.

Z písomného podania právneho zástupcu otca a z ním predložených dokladov vyplynulo, že otec v uvedenej dobe splácal hypotekárny úver vo výške 259,46 Eur mesačne za dom v Q., ktorý obývala matka s deťmi, ďalej úver v Prvej stavebnej sporiteľni vo výške 191,31 Eur mesačne , bezúčelový úver

v Tatrabanke vo výške 164,-- Eur mesačne a účelový úver od spoločnosti Quatro v sume 27,29 Eur mesačne. Tieto skutočnosti vo svojej výpovedi potvrdila aj matka maloletých.

Podľa potvrdenia spoločnosti Tradimex spol. s r.o. cena stravnej jednotky jedného stravníka u profesionálnych vojakov v útvare, v ktorom pôsobí aj otec maloletých detí je 3,30 Eur , pričom doplatok vojaka profesionála je 1,16 Eur na stravnú jednotku. Podľa potvrdenia vojenského útvaru , v ktorom otec maloletých pôsobí, cena za ubytovanie činí 4,--Eura na deň čo do mesiaca predstavuje sumu cca 120,--Eur. Otec je ubytovaný na ubytovni kasárenského typu. Jeho príjem podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa v dosiahol za obdobie od apríla 2013 do marca 2014 vrátane v priemere 1.254,95 Eur a za obdobie od marca 2014 do februára 2015 vrátane sumu 14.478,94 Eur, čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 1.206,58 Eur.

Podľa dokladov predložených otcom na poslednom pojednávaní ( bankových výpisov), vyplynulo, že za mesiac marec 2015 mu bola vyplatená mzda vo výške 1.231,99 Eur ( výpis z účtu s dátumom 24.4.2015).

Podľa správ ÚPSVaR Spišská Nová Ves otec nepoberal žiadne štátne sociálne dávky a ani pomoc v hmotnej núdzi. Nebol ani vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Podľa správ ÚPSVaR Spišská Nová Ves matka maloletých detí v rozhodnom čase nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Od 1.4.2004 bola poberateľkou prídavku na dieťaťa , ktorý sa jej podľa správy z 2.4.2015 vyplácal vo výške 117,60 Eur mesačne . Tiež bola podľa uvedenej správy poberateľkou rodičovského príspevku počnúc od 1.10.2014 a to v sume 203,20 Eur mesačne . Iné štátne sociálne dávky nepoberala a nepoberala ani pomoc v hmotnej núdzi .

V čase rozhodovania súd podľa správy ÚPSVaR Spišská Nová Ves z prešetrenia pomerov v rodine maloletých detí zo dňa 16.4.2015 žila v spoločnej domácnosti so svojim novým priateľom - T. V. a to v podnájme v dvojizbovom byte . Mala v celodennej starostlivosti maloletú dcéru F. , ktorá sa jej narodila dňa 27.10.2014. Mesačne uhrádzala náklady spojené s týmto jej novým bývaním vo výške 115,--Eur a úhradu energií.

Podľa potvrdení základnej školy s materskou školou v Q. celkové náklady v školskom roku 2013/2014 na mal. F. a mal. S. dosiahli sumu 119,71 Eur bez stravy, čo v priemere na kalendárny mesiac činí 9,98 Eur. Náklady na materskú školu u mal. E. v šk. roku 2013/2014 činili 3,32 Eur na mesiac ako poplatok za pobyt škôlke bez nákladov na stravu. U mal. Y. C. sa tieto náklady neuhrádzali, nakoľko v tom čase už bola v predškolskom veku. Na obe deti sa za školský rok ešte uhrádzal poplatok za ZRPŠ v sume 4,--Eura, náklady na pracovné pomôcky v sume 3,--Eur spolu za obe deti a tiež suma 4,60 Eur na jedno dieťa za návštevu divadelného predstavenia.

Podľa správy ÚPSVaR Spišská Nová Ves z prešetrenia pomerov v rodine maloletých detí zo dňa 16.4.2015 mal. F. v čase rozhodovania súdu bol žiakom 5. C triedy, mal. S. žiakom 3.C triedy a mal. C. Y. žiačkou 1.C triedy v Základnej škole na ul. Ing. Kožucha v Spišskej Novej Vsi. Obaja chlapci sa stravovali doma a obaja dvakrát týždenne chodievali na tréningy futbalu. F. naďalej navštevuje Základnú umeleckú školu , výtvarný odbor. Maloletá C. Y. navštevuje školský klub a stravuje sa v školskej jedálni. Mal. E. navštevoval Materskú školu na ul. Hanulu v Spišskej Novej Vsi.

Otec matke uhradil na maloleté detí na úhradu výživného dňa 4.3.2014 sumu 130,--Eur a dňa 18.3.2014 sumu 120.- Eur. Suma 120,--Eur v sebe však zahŕňala aj čiastku 94,08 Eur ako preplatenie prídavkov na deti, ktoré prezval v tom čase za matku otec maloletých. Ďalej otec matke na deti uhradil dňa 15.4.2014 poštovým poukazom sumu 130,--Eur titulom výživného, dňa 20.5.2014 sumu 190,- Eur, dňa 11.6.2014 sumu 130,--Eur a dňa 19.6.2014 sumu 70,--Eur,. V mesiac jún 2014 otec deťom mal aj zakúpiť hru X Box v hodnote 270,--Eur, čo preukazoval výpisom z bankového účtu . Tiež mal podľa jeho písomného vyjadrenia pre ne zrealizovať nákup v hodnote 27,26 Eur a to v podobe rôznych cukroviniek a sladkostí, čo dokladoval nákupným dokladom z Kauflandu z 22.6.2014. Dňa 16.7.2014 prostredníctvom poštovej poukážky uhradil matke na deti sumu 130,--Eur a tiež mal podľa jeho písomného vyjadrenia pre ne zrealizovať nákup v hodnote 70,35 Eur , čo dokladoval nákupnými dokladmi z TESCO, Takko Fashion, Dráčik DIVI. Dňa 12.8.2014 prostredníctvom poštovej poukážky uhradil matke na deti sumu 70,--Eur a dňa 28.8.2014 sumu 120,--Eur, dňa 22.10.2014 sumu 120,--Eur a dňa 21.11.2014 sumu 120,--Eur. Celkové tak otec uhradil matke prostredníctvom poštových poukážok za obdobie od marca 2014 do

marca 2015 sumu 1.235,92 Eur , kedy pri úhrade dňa 18.3.2014 v sume 120,--Eur súd nezapočítal na úhradu čiastku 94,08 Eur , ktorá mala predstavovať zaslané prídavky na deti.

Dokazovanie vykonané výsluchom svedkov ako aj znalecké dokazovanie sa týkalo riešenia otázky zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti toho-ktorého z rodičov, ktorú však po právoplatnosti rozvodového rozsudku účastníkov konania už nebolo potrebné riešiť.

Podľa § 96 ods. l O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 96 ods.2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. , nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Vzhľadom k tomu, že otec na pojednávaní konanom dňa 20.4.2015 vzal svoj protinávrh v celom rozsahu späť., pričom matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne ako aj kolízny opatrovník s uvedeným späťvzatím vyslovili na uvedenom pojednávaní súhlas, súd konanie o uvedenom protinávrhu otca zastavil.

Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa §-u 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky v časti ňou požadovaného výživného je potrebné vyhovieť, avšak nie v plnom rozsahu.

Vzhľadom k skutočnosti, že rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. -46 zo dňa 18.3.2015 bola otázka výživného na mal. deti počnúc od právoplatnosti uvedeného rozsudku , ktorú nadobudol dňa 25.3.2015, do budúcna poriešená , súdu v tomto konaní už neprínaležalo riešiť otázku výživného po dátume 25.3.2015, keďže v tomto konaní sa upravujú len práva a povinnosti k maloletým deťom na čas do rozvodu , a preto súd návrh matky v časti ňou požadovaného výživného za obdobie od 26.3.2015do budúcna zamietol, a ďalej sa zaoberal len ňou uplatneným výživným do 25.3.2015 vrátane.

Súd v tejto časti konania vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby

súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

Matka v čase podania návrhu do 25.3.2015 bola od októbra 2014 poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 Eur mesačne. Pred tým poberala len prídavky na deti, ktoré naďalej poberala aj popri už spomenutom rodičovskom príspevku. Od októbra 2014 jej pribudla aj ďalšia vyživovacia povinnosť k dcére F..

Otec za obdobie od apríla 2013 do marca 2014 vrátane dosiahol čistý priemerný mesačný príjem vo výške 1.254,95 Eur a za obdobie od marca 2014 do februára 2015 vrátane vo výške 1.206,58 Eur. Za mesiac marec 2015 mu bola vyplatená mzda vo výške 1.231,99 Eur . Má vyživovaciu povinnosť len k deťom, o ktorých sa rozhodovalo v tomto konaní, kedy mu na ne v rámci rozvodového konania bola určená vyživovacia povinnosť spolu v sume 210,--Eur mesačne. V relevantnom období jeho náklady na splácanie úverov sa pohybovali vo výške cca 625,--Eur mesačne. jeho náklady na pobyt v ubytovacom zariadení jeho zamestnávateľa sa pohybovali vo výške 120,--Eur mesačne a na stravné počas pracovný dní v mesiaci cca 29,--Eur (1,16 Eur x 25 dní v mesiaci). otec súce deklaroval, že na ubytovanie svojim rodičom prispieval sumou 100,--Eur, súd však poznamenáva, že táto čiastka za prakticky 5-6 dní pobytu v domácnosti jeho rodičov v mesiaci, kedy u nich trávil prakticky len víkendy sa javí ako neprimerane vysoká a preto ju otcovi zohľadnil len v 2/3, teda sumou cca 67 Eur.

Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletých, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca v relevantnom období a prihliadajúc na skutočnosť, že maloletí bol aj do právoplatnosti rozvodového rozsudku v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žili v spoločnej domácnosti a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletým nedostávala zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, berúc do úvahy vyššie uvádzané náklady otca na splácanie úverov a bývanie, ako aj. zohľadňujúc otcom uvádzané ďalšie výdavky ( strava, hygiena a pod.) v uvedenom období v sume 150,--Eur mesačne , ustálil súd výšku výživného zo strany otca na maloleté deti za obdobie od podania návrhu zo strany matky, t.j. od 28.3.2014 do 25.3.2015, t.j. do dňa , kedy nadobudol právoplatnosť rozvodový rozsudok rodičov maloletých sp.zn. -46 zo dňa 18.3.2015, na mal. F. na sumu 70 Eur mesačne, na mal. S. na sumu 50 Eur mesačne, na mal. C. Y. na sumu 50 Eur mesačne a na mal. E. na sumu 40 Eur mesačne, a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 28.3.2014, teda odo dňa, kedy matka podala tento návrh na úpravu rodičovských práva a povinností na čas do rozvodu, a nie od dátumu 1.2.2014 tak ako to žiadala . Súd v danom prípade skúmal podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa umožňujúcich zvýšenie výživného spätne pred dňom podania návrhu. V tejto súvislosti poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod. V danom prípade súd na strane matky takéto relevantné ospravedlňujúce dôvody nezistil, a preto výživné priznával len od vyššie uvedeného dátumu, a návrh o priznanie výživného za obdobie od 1.2.2014 do 27.3.2014, t.j. do dňa predchádzajúceho dňu, kedy matka podala uvedený návrh na súd, taktiež zamietol.

Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloleté deti za uplynulé obdobie od 28.3.2014 do 25.3.2015 vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za toto uvedené obdobie a to na mal. F. v celkovej výške 526,60 Eur, na mal. S. vo výške 287,79 Eur, na mal. C. Y. vo výške 287,79 Eur a mal. E. 168,44 Eur, ktoré súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach u každého z maloletých detí po 10,-- Eur mesačne spolu s bežným výživným určeným rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. -46 zo dňa 18.3.2015, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.

Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného pre mal. F. vo výške 70,--Eur za mesiace apríl 2014 až február 2015 vrátane ( t.j. 70,--Eur x 11 mesiacov ) , pomernej časti určeného výživného za marec 2014 zodpovedajúcej 4 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 28.3.2014 do 31.3.2014), čo predstavovalo čiastku 9,03 Eur ( t.j. 70 Eur / 31 dní x 4 dní) a pomernej časti určeného výživného za marec 2015 zodpovedajúcej 25 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 1.3.2015 do 25.3.2015 - t.j. do dňa, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozvodový rozsudok rodičov maloletého), čo predstavovalo čiastku 56,45 Eur ( t.j. 70 Eur / 31 dní x 25 dní). Celková suma zaostalého výživného tak u F. predstavovala sumu 835,48 Eur (t.j. 11 mesiacov x 70,-- Eur + 9,03 Eur + 56,45 Eur).

U mal. S. a u mal. C. Y. bol tento nedoplatok vyčíslený a to u každého z nich ako súčet sumy určeného výživného pre každé z týchto detí vo výške 50,--Eur za mesiace apríl 2014 až február 2015 vrátane ( t.j. 50,--Eur x 11 mesiacov ) , pomernej časti určeného výživného za marec 2014 zodpovedajúcej 4 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 28.3.2014 do 31.3.2014), čo predstavovalo čiastku 6,45 Eur ( t.j. 50 Eur / 31 dní x 4 dní) a pomernej časti určeného výživného za marec 2015 zodpovedajúcej 25 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 1.3.2015 do 25.3.2015 - t.j. do dňa, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozvodový rozsudok rodičov maloletého), čo predstavovalo čiastku 40,32 Eur ( t.j. 50 Eur / 31 dní x 25 dní). Celková suma zaostalého výživného tak u S. ako aj u C. Y. predstavovala sumu 569,77 Eur (t.j. 11 mesiacov x 50,-- Eur + 6,45 Eur + 40,32 Eur).

A napokon u mal. E. tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného pre tohto maloletého vo výške 40,--Eur za mesiace apríl 2014 až február 2015 vrátane ( t.j. 40,--Eur x 11 mesiacov ) , pomernej časti určeného výživného za marec 2014 zodpovedajúcej 4 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 28.3.2014 do 31.3.2014), čo predstavovalo čiastku 5,16 Eur ( t.j. 40 Eur / 31 dní x 4 dní) a pomernej časti určeného výživného za marec 2015 zodpovedajúcej 25 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 1.3.2015 do 25.3.2015 - t.j. do dňa, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozvodový rozsudok rodičov maloletého), čo predstavovalo čiastku 32,26 Eur ( t.j. 40 Eur / 31 dní x 25 dní). Celková suma zaostalého výživného tak u E. predstavovala sumu 477,42 Eur (t.j. 11 mesiacov x 40,-- Eur + 5,16 Eur + 32,26 Eur).

V konaní bolo preukázané, že otec priamo na výživu týchto detí prospel úhradami realizovanými prostredníctvom poštových poukážok sumou 1.235,92 Eur , kedy pri úhrade dňa 18.3.2014 v sume 120,--Eur súd nezapočítal na úhradu čiastku 94,08 Eur , ktorá mala predstavovať zaslané prídavky na deti. Vzhľadom na to , že pri úhradách nebolo presne špecifikované aká čiastka na ktoré z detí je poukazovaná, súd túto úhradu rozdelil na každé za detí rovnakou čiastkou a to sumou 308,98 Eur ( 1.235,92 Eur / 4 ), a následne túto čiastku u každého z detí odčítal od vyššie uvedenej vypočítanej sumy zaostalého výživného.

Následne takto dospel ku konečným sumám zaostalého výživného na to ktoré dieťa , teda u mal. Benjamína k sume 526,60 Eur( t.j. 835,48 Eur - 308,98 Eur) , u mal. Filipa a mal. C. Y. zhodne o každého z nich k sume 287,79 Eur ( t.j. 569,77 Eur - 308,98 Eur) a mal. E. k sume 168,44 Eur( t.j. 477,42 Eur - 308,98 Eur).

Súd nezarátaval u otca do úhrady výživného sumy ním vynaložené na nákup do domácnosti za mesiac február 2014, nakoľko výživné bolo priznané až počnúc od 28.3.2014, náklady na zakúpenie X boxu, nakoľko tento výdavok nepovažoval za relevantný pre úhradu výživného na maloleté deti, kde v prvom rade je potrebné naplniť základné potreby dieťaťa a až po ich uspokojení možne prihliadať na prípadné úhrady nad rámec bežného výživného, a ani nákupy , ktoré prezentoval vo svojich písomných vyčísleniach a ktoré mal zrealizovať v hodnote 27,26 Eur na nákup rôznych cukroviniek a sladkostí dňa 22.6.2014 a v hodnote 70,35 Eur , ktoré dokladoval nákupnými dokladmi z TESCO, Takko Fashion,

Dráčik DIVI. Súd tieto nákupy nepovažoval za nákupy, ktoré zabezpečujú úhradu bežných nevyhnutných potrieb maloletých detí, ako je strava , náklady do školy a pod.

Rovnako tak súd nezohľadňoval ani akékoľvek výbery z poistiek či sporení, prípadne úhrady nejakých sankčných postihov alebo pokút jedným manželom za druhého, , pretože to sú otázky , ktoré budú predmetom vzájomného vyporadúvania si majetkových hodnôt medzi rodičmi maloletých detí ako ´manželmi a v žiadnom prípade nie je možné aby tieto za akýmkoľvek spôsobom započítavali na úhrady výživného plnenia na maloleté deti zo strany povinného rodiča.

Súd povolil otcovi maloletých detí splácať určené zaostalé výživné v mesačných splátkach u každého z maloletých detí po 10,-- Eur mesačne spolu s bežným výživným určeným rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. -46 zo dňa 18.3.2015, ktorým manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich, postupujúc v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. , kedy vzal na zreteľ jeho súčasné príjmové a prezentované výdavky , ako aj na sumu výživného, ktorú má uhrádzať na deti na základe uvedeného rozvodového rozsudku . Bol toho názoru, že úhrada uvedeného výživného v celej sume naraz , pri privodila otcovi existenčné problémy.

Súd ďalej zamietol návrh matky aj v časti, ktorej sa naďalej domáhala zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti . Pri tomto rozhodnutí prihliadol na to, že z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. mal preukázané, že rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. -46 zo dňa 18.3.2015 bola otázka osobnej starostlivosti o maloleté deti vyriešená na čas po rozvode rodičovskou dohodou , na základe ktorej sa maloletí zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.3.2015. Bolo teda zrejmé, že rozsudkom v tomto konaní otázku zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov už nie je možné riešiť.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.

O trovách štátu. súd rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. , podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Tieto trovy štátu predstavujú súdom jednak priznané znalečné pre súdnu znalkyňu T.. X. L. v celkovej výške 375,84 Eur, jednak vyplatené svedočné svedkyniam Y.. T. v sume 25,97 Eur a Y.. F. v sume 26,33 Eur za ich účasť na pojednávaní konanom dňa 25.8.2014. Uvedené trovy štátu vznikli v dôsledku nariadenia a vykonania znaleckého dokazovania za situácie , kedy sa obaja rodičia nevedeli pôvodne dohodnúť o úprave práv a povinnosti k maloletým deťom a to o tom, ktorému z rodičov majú byť zverené do osobnej starostlivosti. Išlo teda o úkon , ktorý bol v záujme ako rodičov, tak aj maloletých detí, aby sa po odbornej stránke ustálilo , ktorý z rodičov má lepšie osobnostné predpoklady pre realizáciu osobnej starostlivosti o ich maloleté deti. To že napokon súd v tomto konaní o tejto otázke nerozhodoval súviselo len s tým, že táto otázka bola napokon právoplatne vyriešená rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. -46 zo dňa 18.3.2015, ktorým sa manželstvo rodičov rozviedlo. Pokiaľ by tento rozsudok v čase vyhlásenia rozhodnutia v tomto konaní ešte nenadobudol právoplatnosť , musel by súd aj v tomto konaní meritórne o tejto otázke rozhodnúť a a pri nej brať do úvahy ako závery tohto znaleckého dokazovania, tak aj výpovede uvedených svedkýň. Za takéhoto stavu veci je preto namieste konštatovať, že tieto procesné úkony, z ktorých vznikli uvedené trovy štátu, mali zásadný význam aj pre toto konanie. Bolo by preto žiaduce, aby každý z rodičov sa na úhrade uvedených trov podieľal rovnakou mierou , teda v polovici.

Otec maloletých detí toho času je zamestnaný a jeho priemerný mesačný príjem za obdobie od marca 2014 do februára 2015 vrátane predstavuje sumu 1.206,58 Eur. Podľa vykonaného dokazovania uhrádza hypotekárny úver vo výške 259,46 Eur mesačne, úver v Prvej stavebnej sporiteľni vo výške 191,31 Eur mesačne , bezúčelový úver v Tatrabanke vo výške 164,-- Eur mesačne a účelový úver od spoločnosti Quatro v sume 27,29 Eur mesačne. Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. -46 zo dňa 18.3.2015, právoplatným dňa 25.3.2015 mu bolo určené výživné na všetky deti spolu v sume 210,--Eur mesačne.

Matka maloletých je nezamestnaná , toto času na materskej dovolenke s najmladšiu dcérou, kedy okrem toho má v osobnej starostlivosti ďalšie štyri deti , o úpravu práv ku ktorým sa viedlo toto konanie. Jej príjmom je len rodičovský príspevok v sume 203,20 Eur mesačne a prídavok na deti v 117,60 Eur

mesačne. Na výživu deti , o úpravu práv ku ktorým sa viedlo toto konanie, jej otec má zasielať sumu 210,--Eur mesačne. Náklady na domácnosť predstavujú u nej poplatok za byt vo výške 115,--Eur a úhrada energií.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na strane otca nie sú dané predpoklady na jeho oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a preto súd v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. ho zaviazal na úhradu polovice trov štátu spočívajúcich vo vyššie uvedenom znalečnom a svedočnom , čo predstavuje sumu 214,07 Eur. Vzhľadom na výšku jeho súčasného príjmu a prezentované výdavky , ako aj na sumu výživného, ktorú má uhrádzať na deti ako na základe rozvodového rozsudku , tak aj vo forme splátok na zaostalom výživnom, na ktoré bol zaviazaný v tomto konaní , súd v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. povolil mu uvedenú čiastku splácať v mesačných splátkach v sume po 15,-- Eur mesačne, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len jednej z nich.

V prípade matky súd konštatoval, že na jej strane sú splnené podmienky na jej oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a preto súd v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. túto nezaviazal na úhradu polovice trov štátu spočívajúcich vo vyššie uvedenom znalečnom a svedočnom , čo predstavuje sumu 214,07 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).