Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-833-2007.pdf
PDF · 75.69 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
TO-4Er/833/2007
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany vo veci exekúcie oprávnenej Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnej Y. F., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX M. Q. XX, o vymoženie sumy 729,74 eur, vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Alenou Szalayovou, P. Jilemnického 1, 934 01 Levice pod sp. zn. EX 1392/2007, takto
rozhodol:
Návrh povinnej na zastavenie exekúcie sa z a m i e t a .
odôvodnenie:
Oprávnená podala u súdnej exekútorky proti povinnej návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočky Topoľčany číslo 700-1510236607-GC04/07 zo dňa 15.5.2007, pre vymoženie sumy 729,74 eur (21984,- Sk) a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Súdna exekútorka na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré jej súd udelil dňa 20.8.2007 - pod číslom 5406 015618.
Povinná podaním zo dňa 30.1.2015 označeným ako „Odpor voči výzve v exekučnej veci /EX 1392/2007/“ navrhla zastavenie exekúcie. V podaní povinná uviedla, že podáva odpor voči výzve v exekučnej veci oprávneného. Poukázala na to, že má nízku výšku čiastočného invalidného dôchodku, ktorý má iba v sume 128,40 eur, že odpracovala skoro 29 rokov, vychovala dve deti, doteraz sa nedozvedela výšku jej skutočného dôchodku a prečo Sociálna poisťovňa, ktorá je natoľko dôležitá inštitúcia, že rozhoduje o prežití osôb, ako je ona, povolila, respektíve prikázala exekúciu. Je to prehadzovanie z jedného exekútora na druhého, aby mohli byť vyššie trovy exekučného konania. Teraz je to čiastka - vymoženie istiny - zostatok (nevie, o aký zostatok sa vlastne jedná) 580,37 eur, trovy exekúcie - zostatok (nevie, o aký zostatok sa vlastne jedná) 301,34 eur. Je ťažko chorá osoba, nikto ju nezamestnaná, podnikala raz a to stačilo, bez rodiny neprežije, proste je na úplnom dne, ale pokiaľ je na žive (za svojho života sa narobila veľa), nežiada nič iné, ako spravedlnosť. Napokon povinná uviedla, že odpor mal byť adresovaný súdnej exekútorke, ale nemyslí si, že by vôbec brala niečo z hore uvedeného do úvahy (je za to ohodnocovaná).
Oprávnená podaním zo dňa 15.4.2015 žiadala návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietnuť ako nedôvodný, pretože má zato, že neexistujú žiadne zákonné dôvody na zastavenie exekúcie. Uviedol, že povinná je fyzická osoba s predpokladom budúceho príjmu, ktorý môže byť použitý na uspokojenie jeho pohľadávky. V pobočke oprávneného v Topoľčanoch bola povinná registrovaná ako samostatne zárobkovo činná osoba od 1.7.2006 do 9.4.2008, pričom počas registrácie bola povinná riadne a včas platiť poistné na sociálne poistenie. Túto svoju zákonnú povinnosť si povinná neplnila, na základe čoho jej boli predpísané rozhodnutia, ktoré sa stali exekučnými titulmi a oprávnená následne podala návrh na vykonanie exekúcií u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára a súdnej exekútorky JUDr. Aleny Szalayovej. Za obdobie trvania exekučných titulov bolo zo strany povinnej do 15.4.2015 uhradené poistné na sociálne poistenie v celkovej výške 132,47 eur. Posledné úhrady sú evidované zo dňa 2.12.2014, z čoho možno predpokladať, že povinná má dostatok finančných prostriedkov
na úhradu dlžnej sumy 580,36 eur, ktorá je predmetom tohto exekučného konania. K 15.4.2015 je povinná dlžná poistné na sociálne poistenie a penále v celkovej výške 2648,- eur a ako sama uvádza, je poberateľkou invalidného dôchodku, čím je preukázaná príjem, z ktorého môžu byť uspokojené pohľadávky oprávnenej.
Súdna exekútorka sa k návrhu povinnej vyjadrila podaním zo dňa 14.4.2015, pričom uviedla, že nie sú splnené podmienky podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Povinná dlhuje oprávnenej, pričom svoj dlh čiastočne splnila, preto neexistuje relevantný dôvod na zastavenie exekúcie. Povinná je vlastníčkou nehnuteľnosti a z jej dôchodku sú vykonávané zrážky.
Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b) e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekučné konanie je nútená realizácia splnenia povinnosti vykonávaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi. Jeho cieľom je uspokojenie práva (napr. pohľadávky) oprávneného, ktoré mu bolo priznané vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, resp. vyplývajúceho z inej verejnej listiny. Exekučné konanie sa môže vykonať len na uspokojenie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon a iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného a výlučne z majetku povinného.
Zastavenie exekúcie je procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.
Súd zastaví exekúciu (celkom alebo v časti) ak nepochybne zistí, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie a to buď podľa ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku alebo, ak takýto dôvod vyplýva z iného ustanovenia Exekučného poriadku alebo osobitného zákona.
Povinná podala návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom poukazovala na svoje osobné a zárobkové pomery. Jedným z dôvodov pre zastavenie exekúcie je aj skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Aby mohla byť exekúcia z tohto dôvodu zastavená musí byť preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to zisteniami súdneho exekútora. Nestačí iba tvrdenie povinného. Exekúciu vykonáva súdny exekútor, ktorému bolo súdom udelené poverenie na vykonanie exekúcie. V rámci vykonávania exekúcie súdny exekútor vykonáva úkony, ktorými zisťuje a preveruje majetkové pomery povinného. Až, keď je nepochybne preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie je ani predpoklad, že tento stav sa môže zmeniť, je možné exekúciu zastaviť - na podnet exekútora podľa § 57 ods. 4 EP. Súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí je povinný v každom štádiu skúmať, či sa nevyskytli dôvody neprípustnosti, a ak dôjde k záveru, že takýto dôvod existuje, bez ďalšieho predloží vec exekučnému súdu na zastavenie exekúcie.
Majetkové pomery povinnej v tejto veci neboli doposiaľ súdnou exekútorkou zistené a nie je teda bez pochybností preukázané, že povinná nemá majetok, z ktorého by bolo možné uhradiť aspoň trovy exekúcie a tiež nie je ani možné vylúčiť, že majetkové pomery povinnej sa môžu v budúcnosti zmeniť. Okrem toho exekútorka uviedla, že u povinnej nie je dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, pretože poberá dôchodok a je vlastníčkou nehnuteľnosti. Tiež nebol zistený ani iný dôvod, pre ktorý by mohla byť exekúcia zastavená. Účastníci konania sú osobou oprávnenou a povinnou z exekučného titulu, t. j. vykonateľného rozhodnutia, ktorým bola povinná zaviazaná splniť povinnosť vymáhanú v tomto exekučnom konaní. Taktiež neboli zistené okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaných nárokov alebo bránili ich vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Súd vzhľadom na uvedené návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Pokiaľ povinná namietla, že nepozná výšku svojho dôchodku, táto skutočnosť nie je predmetom exekučného konania a exekučný súd o tejto otázke ani nerozhoduje, preto súd na výhrady povinnej nemohol pri rozhodovaní prihliadať. Pokiaľ povinná namieta, že nevie, o aký zostatok istiny a trov exekúcie sa vymáha, má možnosť požiadať exekútorku o zaslanie vyúčtovania exekučného konania (podľa § 46 ods. 7 EP na požiadanie účastníka konania zašle exekútor v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti jedenkrát ročne bezodplatne vyúčtovanie exekučného konania podľa stavu ku dňu jeho vyhotovenia; v ostatných prípadoch uhradí účastník konania exekútorovi vecné náklady spojené s vyhotovením vyúčtovania exekučného konania. Na náležitosti vyúčtovania exekučného konania sa primerane použijú ustanovenia o konečnom vyúčtovaní exekučného konania - § 60 ods. 2 EP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súdu Topoľčany, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.