Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cbi-76-2010.pdf
PDF · 95.15 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cbi/76/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I. v Bratislave sudcom JUDr. Vladimírom Sklenkom v právnej veci žalobcu: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s. so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, správca úpadcu RADOMA spol. s.r.o., Továrenská 1, 900 65 Záhorská Ves, IČO: 17 308 861, právne zast. Advokátskou kanceláriou ECKER - KÁN & PARTNERS s.r.o., Námestie Martina Benku č. 9, 811 07 Bratislava, IČO: 35 886 625, proti žalovanému: CALMAR spol. s.r.o. so sídlom Južná trieda 54, 040 01 Košice, IČO: 36 577 421, právne zast. JUDr. Mariánom Vojčíkom, advokátom Mäsiarska 3, 040 01 Košice o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.11.2010 domáhal, aby súd určil, že Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.12.2009 uzatvorená medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, ktorej predmetom bol nájom nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu zapísaných na liste vlastníctva č. LV XXXX, evidovaného Správou katastra O. pre katastrálne územie O. je voči veriteľom v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 4K/6/2010 neúčinná.
Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 28.04.2010, č.k: 4K/6/2010 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka RADOMA spel. s r.o.. so sídlom Továrenská 1, 900 65 Záhorská Ves, IČO: 17308 861 (ďalej ako „úpadca“). Uznesením zo dňa 21.09.2010 bol a do funkcie správcu úpadcu ustanovená spoločnosť Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s..
Na základe preskúmavacej správcovskej činnosti boli zistené úkony, ktoré je možné v zmysle § 58 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii považovať za odporovateľné.
Dňa 31.12.2009 bola medzi Úpadcom a Žalovaným uzatvorená Zmluva o nájme nebytových priestorov (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej podľa Článku I. Predmet zmluvy, Žalobca ako prenajímateľ prenechal Žalovanému ako nájomcovi do užívania krytú rampu, unimobunku, priestor na nakládku a parkovanie rozvozných vozidiel a sociálne zariadenie.
Účelom nájmu predmetných priestorov bolo ich využívanie žalovaným na výkon svojej obchodnej činnosti, najmä na distribúciu mrazeného a chladeného tovaru.
Zmluvné strany si dohodli nájom za predmetné nehnuteľnosti vo výške 300,- EUR mesačne, pričom v zmysle článku 111, bod 3.1.1. Zmluvy, v cene nebola zahrnutá úhrada nákladov za spotrebovanú elektrinu, ktorá mala byť fakturovaná vždy mesačne v závislostí od množstva skutočne spotrebovanej elektriny. Zmluvné strany sa taktiež dohodli, že vo fakturovanej cene za elektrinu nebude zohľadnený vplyv nákladov Žalobcu na prevádzku trafostanice.
Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností tvoriacich distribučný sklad mrazených a chladených výrobkov, ktorý sa fyzicky nachádza v meste Rimavská Sobota. Predmetné nehnuteľnosti sú evidované na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Správou katastra O. pre katastrálne územie O.. Predmetný distribučný sklad tvoria nehnuteľnosti označené ako „zastavené plochy a nádvoria“ o celkovej výmere X.XXX m2 a taktiež tri stavby, a to: Sklad, Prevádzkový objekt a Mraziareň.
Z vyššie uvedených skutočností ako aj zo správcom vykonanej miestnej ohliadky areálu je zrejmé, že sa jedná o pomerne rozsiahly distribučný sklad mrazených a chladených výrobkov.
Žalovaný, obchodná spoločnosť CALMAR spol. s r.o. využíva predmetný areál v súlade so zmluvou na svoju podnikateľskú činnosť, a to najmä v súvislostí s nakládkou, vykládkou, vykládkou a prekládkou mrazeného prípadne chladeného tovaru.
Zo Zmluvy nie je možné určiť presnú výmeru prenajatých nehnuteľností, nakoľko tieto sú v článku I. Zmluvy určené len všeobecne. S prihliadnutím na účel Zmluvy, predmet podnikania Žalovaného a informácií získaných Správcom na miestnej ohliadke areálu je
zrejmé a z povahy prenajatej nehnuteľností logicky vyplývajúce, že Žalovaný užíva celú plochu distribučného areálu vo vlastníctve Žalobcu.
Parcely na ktorých sa nachádza areál distribučného skladu vrátane stavieb na nich stojacich má celkovú výmeru X.XXX m2. V zmysle článku III. Zmluvy si zmluvné strany za celý predmet nájmu dohodli nájomné spolu vo výške 300,- EUR mesačne bez DPH z čoho vyplýva, že lm2 zastavenej plochy nachádzajúcich sa v areáli distribučného skladu bol Žalovanému prenajatý za 0,039 EUR.
Dohodnutá výška nájomného je podľa názoru správcu viac ako symbolická a ani zďaleka sa nepribližuje k primeranej trhovej cene nájmu za obdobné nehnuteľností. Za účelom objasnenia skutkového stavu je potrebné uviesť, že podľa zistení správcu sa priemerná cena nájmu zastavaných plôch a nádvorí slúžiacich ako parkovisko pripadne priestor pre odstávku nákladných motorových vozidiel v industriálnej zóne mesta Lučenec, čo je mesto so sociálno - ekonomicky porovnateľnými pomermi, pohybuje priemerne vo výške 0,38 EUR mesačne za l m2 bez DPH. Takto určená výška nájomného je 10x vyššia ako výška nájomného dohodnutá v Zmluve uzatvorenej so Žalovaným, pričom treba zdôrazniť že sa jedná len o prenájom nehnuteľnosti slúžiacej na odstávku - parkovanie nákladných vozidiel, ktorá nie je oplotená a ani strážená.
Pre porovnanie žalobca uvádza aj ďalšie aktuálne ponuky na prenájom pozemkov vhodných na podnikanie v Banskobystrickom kraji, a to v meste Banská Bystrica, resp. ponuku na prenájom skladovej haly v obci Radzovce okres Lučenec, kde výška mesačného nájmu za 1 m2 je stanovená na 1,85 EUR resp. 1,25 EUR za lm2 prenajatej plochy.
Žalovaný za cenu aspoň 10x nižšiu ako je obvyklá cena nájmu za obdobné nehnuteľnosti, užíva celú plochu distribučného areálu.
Podľa názoru správcu je Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.12.2009 právny úkon bez primeraného protiplnenia, nakoľko Žalovaný na základe Zmluvy užíva nehnuteľnosti za účelom výkonu svojej podnikateľskej činnosti, pričom výška nájmu za ich užívanie je najmenej l0x nižšia ako je obvyklá výška nájmu za obdobné nehnuteľnosti v mieste kde sa tieto nachádzajú.
Ďalej žalobca poukázal na spriaznenosť spoločnosti Žalovaného a Úpadcu v čase uzavretia Zmluvy o nájme nebytových priestorov, t.j. dňa 31.12.2009.
V čase uzatvorenia Zmluvy a aj v súčasnosti je jedným zo spoločníkov a zároveň konateľom Žalovaného, ktorý napádaný právny úkon dohodol, Ing. I., Košice, s podielom predstavujúcim 50% na základnom imaní Žalovaného.
Ing. I. je najneskôr od 31.07.1992, do dnešného dňa taktiež jedným zo spoločníkov Úpadcu s podielom predstavujúcim 11,11% na jeho základnom imaní.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti máme za to, že Žalovaný bol v čase, kedy boli právne Úkony urobené, t.j. v čase uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávok a taktiež v čase uzavretia Dohody o započítam vzájomných pohľadávok, spriaznenou osobou Úpadcu podľa § 9 ods. 1 písm. e/ ZKR.
Taktiež žalobca má za to, že Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.12.2009 je ukracujúcim právnym úkonom, ktorým došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov.
Pokiaľ by nájomné dohodnuté v Zmluve bolo určené vo výške primeranej miestnym pomerom, Žalovaný by bol povinný uhrádzať nájomné na účet Žalobcu v niekoľko násobne vyššej výške, pričom z takto získaných finančných prostriedkov by mohol následne pomerne uspokojovať svojich veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky uplatnili v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 4k/6/2010.
Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na to, že predmetnú nájomnú zmluvu uzavreli dňa 31.12.2009 na základe slobodného rozhodnutia zmluvných strán. Spoločnosť RADOMA s.r.o. v čase uzavretia nájomnej zmluvy, ktorej neúčinnosti sa žalobca dovoláva, nebola v žiadnej tiesni a žalobcom napádanú nájomnú zmluvu uzavrela na základe riadnej ponuky a dopytu. Cena bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá po vzájomnej dohode. Žiadny zákonný predpis nestanovuje zmluvným stranám za akých cenových podmienok by mali uzavrieť nájomnú zmluvu. Žiadny zákonný predpis nestanovuje nejakú minimálnu výšku nájomného, ani spôsob, a ako by sa mala akákoľvek výška nájomného stanovovať. Vlastník a prenajímateľ, spoločnosť RADOMA spol. s r.o. ponúkala predmetné nehnuteľnosti na prenájom. V čase uzavretia predmetnej nájomnej zmluvy neboli iní záujemcovia o prenájom predmetných nehnuteľností. Nedošlo teda uzavretím predmetnej nájomnej zmluvy k ukráteniu prenajímateľa, resp. jeho veriteľov, nakoľko v čase uzavretia predmetnej nájomnej zmluvy o predmetné nehnuteľnosti nejavila záujem žiadna tretia osoba. Z toho teda vyplýva, že neexistoval subjekt, ktorý by bol ochotný za prenájom predmetných nehnuteľnosti zaplatiť vyššie nájomné, aké uhrádzal žalovaný. Uzavretím žalobcom napádanej zmluvy tak spoločnosť RADOMA s.r.o. získala príjem, ktorý by inak nemala, nakoľko neprenajatím predmetných nehnuteľností by nezískala nájom vo Výške 300 EUR bez DPH, ktorý uhrádzal žalovaný. Vyvedenom kontexte teda neobstojí tvrdenie žalobcu, že uzavretím predmetnej nájomnej zmluvy došlo k ukráteniu spoločnosti RADOMA spol. s r.o., resp. jej veriteľov.
Žalobca vo svojom žalobnom návrhu okrem iného uvádza, že žalobca, resp. úpadca bol vlastníkom distribučného Skladu mrazených a chladených výrobkov, ktorý tvoria nehnuteľnosti označené ako „zastavané plochy a nádvoria“ o celkovej výmere X.XXXm2 a taktiež' tri stavby, a to sklad, prevádzkový objekt mraziareň.
Žalovaný v tejto súvislosti uvádza, že predmetom nájmu neboli všetky žalobcom uvádzané nehnuteľnosti, ale len krytá rampa, unimobunka, priestor pre nakládku a parkovanie rozvozných vozidiel a sociálne zariadenie. Z uvedeného teda vyplýva, že reálne bola na základe predmetnej nájomnej zmluvy prenajatá len časť nehnuteľností, ktoré boli vo vlastníctve úpadcu. Z tohto dôvodu je cenové porovnanie uvedené žalobcom nesprávne.
Podľa žalovaného neobstojí ani samotné cenové porovnanie výšky nájmu, ktoré uvádza v žalobnom návrhu. Žalobca totiž neporovnával porovnateľné nehnuteľnosti. Porovnateľnosť nehnuteľnosti by mala byť v rovine charakteru a účelu týchto nehnuteľností, v mieste ich výskytu ako aj v jednotnom čase. Žalovaný má za to, že aj nový vlastník a prenajímateľ zároveň považoval sumu 300 EUR bez DPH mesačne za prenájom predmetných nehnuteľností za adekvátne nájomné s prihliadnutím na všetky podmienky nájmu.
Na základe vyššie uvedených skutočnosti vyplýva, že zo strany žalovaného nešlo o ukrátenie veriteľov ale naopak o zabezpečenie príjmu pre spoločnosť RADOMA spol. s r.o., ktorý prispel k uhrádzaniu záväzkov spoločnosti RADOMA spol. s r.o. voči jej veriteľom. Úmysel ukrátiť veriteľov zo strany úpadcu resp. zo strany žalovaného je potrebné v predmetnom konaní skúmať a to výsluchom účastníkov konania.
Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 08.06. 2015, na ktorom vec prejednal bez prítomnosti žalobcu.
Na pojednávanie konané dňa 8.06.2015, sa dostavila PZ žalovaného, nedostavil sa žalobca ani PZ žalobcu svoju účasť ospravedlnil doručeným súdu 08.06. a 09.06. 2015 a súhlasil aby súd prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti žalobcu v záujme hospodárnosti konania.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, oboznámil sa so žalobou žalobcu, vyjadrením žalovaného a prednesom PZ žalovaného a s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä: zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.12. 2009, výpisom z katastra nehnuteľností - výpisom z listu vlastníctva č. XXXX,fotodokumentáciou z č.l. 12 - 14, informatívnym výpisom z obchodného registra úpadcu, informatívnym výpisom z obchodného registra žalovaného, informatívnym výpisom z obchodného registra správcu úpadcu, zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 14.10. 2011 ako aj ďalším spisovým materiálom.
Podľa ust. § 58 ZKR
(1) Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.
(2) Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v
prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
(3) Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
Podľa ust. § 60 ZKR
(1) Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
(3) Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
Podľa ust. § 57, ods. 2 ZKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
Súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného a konštatoval, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal ukracujúci charakter napadnutého úkonu.
V konaní sa preukázalo, že žalovaný užíval predmetné nehnuteľnosti len v rozsahu, v akom je to uvedené v zmluve o nájme nebytových priestoroch zo dňa 31.12.2009. Rovnako má súd za preukázané to, že odplata, teda nájom za užívané predmetné nehnuteľnosti bol v primeranej výške a nedochádzalo tak k ukráteniu spoločnosti RADOMA s.r.o..
S poukazom na horeuvedené mal súd za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal žalovaný nárok a preto súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 100, ods. 2 ZKR a konštatoval, že z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v konaniach súvisiacich s týmto konaním a z toho dôvodu by výrok priznávajúci náhradu trov konania účastníkov bol z dôvodu vylúčenia z uspokojenia nevykonateľný a preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať
uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).