Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cpr-12-2014.pdf
PDF · 113.57 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cpr/12/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu T.. T. Š., nar. X.X.XXXX, bytom Š. XX, XXX XX O., zastúpeného Mgr. Martinom Miklušom, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, proti žalovanej Spojená škola, Kollárova 10, 080 01 Prešov, IČO: 42 077 168, právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom Hlavná 19, 080 01 Prešov, v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.6.2014 žiadal, aby súd určil, že výpoveď daná žalobcovi zo strany žalovanej je neplatná a pracovný pomer naďalej trvá. Rovnako sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 290 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne z dlžnej sumy od 1.6.2014 do zaplatenia, ako aj trov konania. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že dňa 19.2.2014 bol predvolaný do kancelárie riaditeľa školy, kde mu zamestnankyne školy M.. I. a T.. C. predložili písomnosti a to dodatok č. 1/2014 k pracovnej zmluve a oznámenie o výške a zložení funkčného platu. Žiadne iné písomnosti mu doručené v ten deň neboli, čo žalovaná potvrdzuje aj vo svojom liste zo dňa 20.2.2014. Od 1. Mája 2014 žalovaná odmietla žalobcovi prideľovať prácu, napriek tomu, že žalobca sa o pridelenie práce opakovane pokúšal. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že dňa 19.2.2014 žalobca odmietol spolu s listinami prevziať aj výpoveď z pracovného pomeru. Do dnešného dňa nebola žalobcovi doručená výpoveď, ani mu nebola doručená fotokópia predmetnej výpovede.
Žalovaná sa k žalobe žalobcu vyjadrila v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 29.7.2014, v ktorom žalobu žalobcu žiadala v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na to, že dňom 19.2.2014 bol žalobca predvolaný do kancelárie riaditeľa školy, kde mu bolo oznámené, že z dôvodu organizačnej zmeny a novej organizačnej štruktúry platnej od 1. Septembra 2013 pre Školské hospodárstvo R., organizačnú zložku Spojenej školy Prešov, sa stal ako zamestnanec nadbytočný a z tohto dôvodu končí jeho pracovný pomer založený Pracovnou zmluvou zo dňa 31.8.2010. Zamestnanec doručenú výpoveď na pracovisku po prečítaní jej obsahu odmietol prevziať. O tom svedčí aj podpis na výpovedi, ktorú podpísali zamestnankyne danej školy.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov, vypočutím svedkov a listinnými dôkazmi a to žalobou zo dňa 26.6.2014, Pracovnou zmluvou zo dňa 31.8.2010, Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 28.2.2011, Pracovnou náplňou žalobcu zo dňa 31.8.2010, Dodatkom č. 1/2014 k pracovnej zmluve, oznámením o výške a zložení funkčného platu zo dňa 31. Decembra 2013, žiadosťou o
pridelenie práce, zaslaním neprevzatých dokumentov, oznámením žalovanej, predžalobnou výzvou zamestnanca, Výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa 18.2.2014, zápisnicou zo dňa 17.2.2014, Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 7Cpr 12/2014 - 64 zo dňa 2. Februára 2015, Organizačným poriadkom Spojenej školy, Kollárova 10, Prešov zo septembra 2013, Rozhodnutím zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov, Pracovnou náplňou pedagogického zástupcu riaditeľa, Poverením riaditeľa, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Pracovný pomer žalobcu bol založený Pracovnou zmluvou zo dňa 31.8.2010, kde žalobca pracoval ako vodič a závozník nákladnej a osobnej dopravy, pracovník drevárskej a inej lesníckej činnosti, s miestom výkonu práce R. X, Prešov, s nástupom do práce 2. Septembra 2010 na dobu neurčitú spolu so skúšobnou dobou jeden mesiac. Pracovný čas žalobcu predstavoval 40 hodín týždenne.
Dňa 28.2.2011 bola medzi zamestnávateľom Školským hospodárstvom a žalobcom uzatvorená Dohoda o zmene pracovnej zmluvy, ktorou sa zmenil druh práce na vedúci ťažbovej činnosti a referent MTZ, miesto výkonu práce ostalo nezmenené, pričom žalobca nastúpil do práce dňom 1. Marca 2011. Pracovná náplň žalobcu vyplývala z predloženej pracovnej náplne, ako aj prílohy k nej zo dňa 31.8.2010.
Súdu bol predložený aj Dodatok č. 1/2014 k pracovnej zmluve zo dňa 31.8.2010, kde sa zmenil pracovný čas podľa § 85 zákona č. 311/2001 Z. z. na 37 a pol hodín.
Súdu bolo predložené Oznámenie o výške a zložení funkčného platu žalobcu zo dňa 31.12.2013, z ktorého pre súd vyplynula výška funkčného platu žalobcu, mesačne vo výške 648 eur.
Rovnako žalobca súdu predložil oznámenie o zaslaní neprevzatých dokumentov zo dňa 20.2.2014, ktoré je podpísané štatutárnym zástupcom žalovaného, z ktorého vyplýva, že Spojená škola Prešov zasiela žalobcovi dokumenty a to oznámenie o výške a zložení funkčného platu, ako aj dodatok č. 1/2014 k pracovnej zmluve, ktoré dňa 19.2.2014 žalobca odmietol prevziať.
Listom zo dňa 3.3.2014 žiadal žalobca žalovaného o pridelenie práce podľa pracovnej zmluvy zo dňa 31.8.2010 a to z dôvodu, že výpoveď z pracovného pomeru mu do dnešného dňa nebola doručená.
Zamestnávateľ odpovedal na žiadosť žalobcu listom zo dňa 20. Mája 2014, ktorým mu oznámil, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným skončil výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce s tým, že doručovanú výpoveď po jej prečítaní a obsahu dňa 19.2.2014 odmietol prevziať.
Rovnako žalobca výzvou zo dňa 3.6.2014 vyzval žalovanú na pridelenie práce.
Žalovaný súdu predložil Výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 18.2.2014, z ktorej vyplýva, že žalobca ako zamestnanec sa z dôvodu organizačnej zmeny platnej od 1. Septembra 2013 pre Školské hospodárstvo R., organizačnú zložku Spojenej školy, Kollárova 10, Prešov ako zamestnanec stal nadbytočným a z tohto dôvodu žalovaná ako zamestnávateľ s ním končí pracovný pomer zo dňa 31.8.2010 výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, pričom dvojmesačná výpovedná doba začína plynúť 1. Marca 2014 a uplynie dňa 30.4.2014. Z predloženej výpovede z pracovného pomeru (č. l. 24 súdneho spisu) vyplýva, že dňa 19.2.2014 žalobca ako zamestnanec bol oboznámený s obsahom výpovede, tú odmietol prevziať, pričom táto výpoveď je zároveň podpísaná svedkami M.. Z. I. ako aj T.. Q.G. C..
Súdu bola predložená Zápisnica zo zasadnutia Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy, Závodný výbor školského hospodárstva R. zo dňa 17.2.2014, z ktorej vyplýva, že vzali na vedomie výpoveď z pracovného pomeru žalobcu postupom podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce.
Žalobca si v žalobe uplatnil aj sumu vo výške 290 eur titulom škody, ktorá mu bola zrazená z platu zo strany žalovanej. V tejto časti žalobného návrhu vzal žalobca svoj návrh v celom rozsahu späť, preto súd uznesením č. k. 7Cpr 12/2014 - 64 zo dňa 2. Februára 2015 konanie v tejto časti o náhradu škody v celom rozsahu zastavil.
Z organizačného poriadku platného od septembra 2013 Spojenej školy Kollárovej 10, Prešov, organizačnej zložky školského hospodárstva R. X, z článku č. VII. mal súd za preukázané, že štatutárnym
orgánom Štátneho hospodárstva R. je riaditeľ školy. Riaditeľ vydá organizačný poriadkom ŠH R. po predchádzajúcom súhlase zriaďovateľa, v ktorom vymedzí činnosť ŠH R. a kompetencie zamestnancov. V čase neprítomnosti riaditeľa koná v jeho mene zástupca riaditeľa pre štátne hospodárstvo v rozsahu práv a povinností vymedzených týmto organizačným poriadkom, pokiaľ si rozhodovanie o niektorých otázkach osobitne nevyhradí riaditeľ štátneho hospodárstva. Iní vedúci pracovníci sú oprávnení v mene Štátneho hospodárstva R. vykonávať úkony pre zabezpečenie im zverených činností v rozsahu práv a povinností vyplývajúcich z ich pracovnej náplne, prípadne z osobitného písomného poverenia štatutárnym orgánom. V ostatných prípadoch môžu pracovníci alebo iné osoby zastupovať Štátne hospodárstvo R. iba na základe písomného poverenia plnej moci udelenej štatutárnym orgánom. V splnomocnení musí byť vymedzený rozsah a čas zmocnenia. Delegovanie právomoci ich nezbavuje zodpovednosti voči nadriadeným.
Súdu bolo predložené Rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov zo dňa 30.8.2013, z ktorého vyplýva, že zamestnanec - žalobca sa stal nadbytočným na základe organizačných zmien platných pre Školské hospodárstvo R., organizačnú zložku Spojenej školy, ktorú vykonával, nakoľko boli kumulované na základe novej organizačnej štruktúry. Vzhľadom na túto skutočnosť bol žalobca od 26.6.2013 uznaný za dočasne práceneschopného, jeho nadbytočnosť sa bude riešiť po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti.
Žiadosťou o prerokovanie výpovede zo dňa 17.2.2014 požiadala žalovaná ZO OZ pri Školskom hospodárstve R. ako odborový orgán o prerokovanie výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti žalobcu.
Žalovaná súdu predložila Pracovnú náplň pedagogického zástupcu riaditeľa a prílohu k nej zo dňa 2. Septembra 2013, podľa ktorej pedagogický zástupca riaditeľa školy zodpovedá za pedagogickú a odbornú úroveň vyučovania všeobecných a odborných predmetov, v súvislosti s tým spolupracuje s riaditeľom školy, zabezpečuje budovanie odborných učební, zabezpečuje vypracovanie rozvrhu hodín, vykonáva hospitačnú činnosť v primeranom rozsahu, zabezpečuje kontrolu vypracovania tematických plánov, zabezpečuje organizáciu písomných, ústnych, maturitných skúšok, opravné a rozdielové skúšky, sleduje využívanie učebných pomôcok a iných prostriedkov vo výchovnovzdelávacom procese, usmerňuje a kontroluje prácu triednych učiteľov, zabezpečuje odber pedagogických časopisov, zabezpečuje predpísané štatistické výkazy, zabezpečuje zastupovanie, prideľuje a kontroluje dozor učiteľov nad žiakmi, sleduje dodržiavanie vnútorného poriadku školy, zabezpečuje systematickú spoluprácu vyučujúcich s vychovávateľmi domova mládeže a rodičmi, usmerňuje prácu krúžkov a súťaží, organizuje dôstojné oslavy významných výročí, zodpovedá za zborovňu, riadi, kontroluje a usmerňuje prácu výchovného poradcu, administruje poštu v neprítomnosti riaditeľa školy a plní ďalšie úlohy podľa pokynov riaditeľa školy.
Dňa 9. Septembra 2013 bolo vydané Poverenie udelené riaditeľom školy T.. M. Y. pre M.. Z. I., aby ho počas jeho neprítomnosti na pracovisku zastupovala ako štatutárneho zástupcu. Toto poverenie platí až do odvolania, pričom splnomocnenie bolo udelené v celom rozsahu.
Súd vo veci vypočul žalobcu, ktorý súdu uviedol, že pracovnú zmluvu uzatvoril a nastúpil do práce 2. Septembra 2010. Druh práce bol ako vodič, závozník nákladnej osobnej dopravy. K tejto pracovnej zmluve bola uzatvorená dohoda o zmene pracovnej zmluvy, pričom zmenil druh práce na vedúceho ťažbovej činnosti a referent MTZ. Jeho pracovnou náplňou bolo zabezpečovať ťažbu dreva pre jeho zamestnávateľa, ako aj s tým spojené materiálne a technické zabezpečenie. Pokiaľ ide o jeho pracovnú neschopnosť, tá trvala od 26. Júna 2013 do 16. Februára 2014, kedy došlo k organizačnej zmene s účinnosťou od 1.7.2013. Hneď potom, ako ukončil pracovnú neschopnosť dňa 16.2.2014, bol riaditeľom školy vyzvaný, aby čerpal starú dovolenku. Zároveň bol upovedomený, že počas týždňa, keď bude čerpať dovolenku, má sa uňho zastaviť v kancelárii. Dňa 19.2.2014 prišiel do kancelárie riaditeľa školy, riaditeľ bol služobne mimo s tým, že boli prítomné pani C. a pani I., pani I. ako zástupkyňa riaditeľa pre pedagogickú činnosť a pani C. ako personalistka. Z ich strany mu boli odovzdané dve listiny a to platobný dekrét, ktorý odmietol podpísať s tým, že tam bol znížený jeho plat, preto ho nepodpísal, ako aj dodatok k pracovnej zmluve, ktorý rovnako odmietol podpísať, nakoľko nevedel podľa čoho bol tvorený, či podľa kolektívnej zmluvy alebo podľa niečoho iného. Tieto dva dokumenty odmietol podpísať. Výpoveď dňa 19.2.2014 mu vôbec zo strany pani I. a C. doručená nebola. Prvýkrát túto výpoveď videl 18.2.2014 z papierov jeho právnika. Po vyčerpaní starej dovolenky nastúpil na školské hospodárstvo. Kancelária už
bola obsadená. Chodil do práce, nastúpil 2. Mája 2014, to bol piatok. Na pracovisku nebol nikto, myslel si, že čerpajú dovolenku. Keď prišiel do práce v pondelok 5. Mája 2014 bolo mu oznámené, že už nie je zamestnancom. Následne z pracoviska odišiel a kontaktoval svojho zástupcu.
Štatutárny zástupca žalovaného súdu uviedol, že výpoveď z pracovného pomeru bola dňa 19.2.2014 riadne žalobcovi doručená za prítomnosti pani I., čo je jeho zástupkyňa ako aj za prítomnosti pani C., ktorá je personalistka. Žalobca bol riadne zo strany zástupkyne školy pani I., ako aj pani C. ako personalistky poučený o obsahu tejto výpovede. K doručovaniu došlo v priestoroch pani C.. Žalobca bol s výpoveďou riadne oboznámený s tým, že ju odmietol podpísať, preto pani I. a pani C. dole v texte uviedli, že tieto listiny žalobca odmietol prevziať. Rovnako žalobca zatajil tú skutočnosť, že o tom, že mu bude predložená výpoveď už vedel zo strany nebohého M.. C.. Bol to zástupca pre školské hospodárstvo, ktorý ho o tom informoval. Následne samotný žalobca prejavil snahu sa s nimi dohodnúť, avšak aj to nedodržal. Vo februári sa s nimi odmietol stretnúť a dohodnúť na ukončení pracovného pomeru, preto škola pristúpila k doručovaniu výpovede. Pani I. a pani C. skutočnosť, že žalobca odmietol prevziať výpoveď poznamenali dole na výpovedi. Od 1. Marca 2014 žalobcovi začala plynúť výpovedná doba. Výpoveď bola prerokovaná odborovým orgánom dňa 17.2.2014. Výpovedná doba bola ukončená v máji 2014. Z počutia pani I. a pani C. vie povedať, že žalobca vošiel do kancelárie a odmietol prevziať výpoveď. Organizačné zmeny boli schválené písomne 1. Septembra 2013 zriaďovateľom školy Prešovským samosprávnym krajom. Pani C. a pani I. nemali písomné poverenie na doručenie tejto výpovede. Žalobca sa stal nadbytočným ku dňu 1. Septembra 2013.
Svedkyňa M.. Z. I. uviedla, že riaditeľa školy zastupuje vo všetkých záležitostiach, čo vyplýva z jej pracovnej zmluvy, ako aj pracovnej náplni. Vykonáva jeho pôsobnosť ako jeho štatutárny zástupca. Dňa 19.2.2014 sa uskutočnilo osobné doručenie výpovede priamo na pracovisku žalobcovi. Bola prítomná personalistka školy pani C. a ona ako zástupkyňa školy. Rovnako bol prítomný žalobca. Personalistka T.. C. žalobcu dopodrobna oboznámila s obsahom a dôvodmi výpovede a požiadala ho, aby si túto výpoveď prevzal. Žalobca to odmietol prevziať, preto na originál tejto výpovede napísali deň, mená, dátum ako aj to, že žalobca bol oboznámený s obsahom a dôvodmi výpovede a tú odmietol prevziať. Zároveň ho personalistka školy upozornila na tú skutočnosť, že v súlade so Zákonníkom práce platí, že ak zamestnanec odmietne prevziať túto výpoveď, pričom s jej obsahom bol oboznámený platí fikcia doručenia a zo Zákonníka práce nevyplýva žiadna povinnosť zamestnávateľa doručovať výpoveď aj poštou. Dodatok k pracovnej zmluve, ako aj oznámenie o zložení a výške funkčného platu, ktorý žalobca odmietol spolu s výpoveďou prevziať mu zaslali dodatočne poštou. Žalobca mal možnosť si výpoveď prečítať a rovnako mu ju prečítala pani personalistka. Neuviedol žiaden dôvod, prečo ju odmietol prevziať, hneď potom odišiel. Doručovanie výpovede žalobcovi vyplýva z jej pracovnej náplne uvedenej v pracovnej zmluve.
Svedkyňa T.. Q. C. súdu uviedla, že dňa 19.2.2014 sa žalobca dostavil prevziať si výpoveď. Dostala pokyn od pána riaditeľa pripraviť výpoveď pre žalobcu a to z organizačných dôvodov. Táto výpoveď bola aj prerokovaná Odborovým zväzom Školského hospodárstva R.. Od 1.7.2013 táto organizačná zložka Školské hospodárstvo R. sa stalo súčasťou Spojenej školy, a preto žalobca sa stal nadbytočný. Dňa 19.2.2014 sa dostavil žalobca. Bola prítomná ona, zástupkyňa riaditeľa školy, ako aj žalobca. Žalobcovi odovzdala výpoveď, žalobca si výpoveď prečítal a po jej prečítaní povedal, že ju neprevezme. Následne sa ho opýtala, či si je vedomý toho, že odmietnutím prevzatia výpovede nastávajú účinky jej doručenia. Žalobca jej povedal, že áno. Následne mu potrebovala doručiť dekrét o osobnom plate, ako aj dodatok k pracovnej zmluve, ktorý žalobca odmietol prevziať, preto mu tieto listiny zasielali poštou. Žalobca mal výpoveď v rukách. Mal dostatočný priestor na to, aby si ju mohol prečítať a s jej obsahom sa oboznámiť. Keď ju odmietol prevziať, so zástupkyňou riaditeľa školy napísali deň, ako aj skutočnosť, že žalobca odmietol túto výpoveď prevziať. Zároveň pre žalobcu mala pripravenú aj dohodu o skončení pracovného pomeru, ale keďže odmietol prevziať výpoveď, k dohode o skončení pracovného pomeru sa ani nedostali. Žalobca si ju prečítal v kľude sám. Následne mu doručovali iba dekrét, ako aj dodatok k pracovnej zmluve, nakoľko potrebuje, aby tieto listiny boli súčasťou jeho osobného spisu. Výpoveď žalobcovi poštou nezasielali, nakoľko ju odmietol prevziať, čím nastali účinky doručenia, a preto nebol dôvod doručovať mu ju aj poštou.
Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:
Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
Podľa § 61 ods. 1 až 4 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca. Výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.
Podľa § 62 ods. 1 až 8 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak. Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je najmenej a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov. Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov ako podľa odseku 3, je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok. Do doby trvania pracovného pomeru podľa odsekov 3 a 4 sa započítava aj doba trvania opakovane uzatvorených pracovných pomerov na určitú dobu u toho istého zamestnávateľa, ktoré na seba bezprostredne nadväzujú. Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.
Podľa § 63 ods. 1 až 6 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť 1.zrušuje alebo 2.premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách, c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, d) zamestnanec 1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, 2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2, 3. nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo 4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil, e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu. V kolektívnej zmluve možno dohodnúť podmienky realizácie
povinnosti zamestnávateľa podľa odseku 2. Pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol. Ak sa v priebehu lehoty dvoch mesiacov uvedenej v odseku 4 konanie zamestnanca, v ktorom možno vidieť porušenie pracovnej disciplíny, stane predmetom konania iného orgánu, možno dať výpoveď ešte do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvedel o výsledku tohto konania. Ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu.
Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Pod výpoveďou z pracovného pomeru rozumieme skončenie pracovného pomeru ako jednostranný právny úkon bez ohľadu na vôľu druhého účastníka. Na výpoveď sú oprávnení obidvaja účastníci pracovného pomeru a to zamestnanec ako aj zamestnávateľ. Výpoveď, aby bola platná musí byť daná písomne, pričom písomná forma tohto právneho úkonu je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede. Nesplnenie tejto formy spôsobuje a postihuje jej neplatnosť. Musí sa zároveň doručiť druhému účastníkovi právneho vzťahu, musí byť podpísaná konajúcou osobou a musí obsahovať jeden z taxatívne stanovených dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 Zákonníka práce.
V tomto konaní bola medzi účastníkmi konania sporná skutočnosť a to samotné doručenie výpovede zamestnávateľom žalobcovi ako zamestnancovi. Žalobca svoju žalobu založil na tom, že zo strany žalovaného ako zamestnávateľa mu dňa 19.2.2014 nebola doručená výpoveď z pracovného pomeru, ale len dodatok č. 1/2014 k pracovnej zmluve, ako aj oznámenie o zmene funkčného platu, čo napokon potvrdila aj žalovaná vo svojom liste zo dňa 20.2.2014.
Súd má za to, že žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno a súdu nepreukázal, aby zo strany žalovanej ako zamestnávateľa mu nebola doručená výpoveď z pracovného pomeru dňa 19.2.2014.
K uvedenému súd uvádza:
Písomnosti týkajúce sa vzniku, zmeny a zániku pracovného pomeru musia byť zamestnancovi doručené do vlastných rúk. Zamestnávateľ ich doručuje zamestnancovi priamo poštou alebo priamo na pracovisku.
V tomto prípade súd vypočutím svedkov a to pani I. a pani C. mal jednoznačne za preukázané, že žalobcovi doručovali osobne výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 18.2.2014, avšak ten ju dňa 19.2.2014 odmietol prevziať. Na listine označenej ako výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 18.2.2014 túto skutočnosť vypočuté svedkyne M.. Z. I. a T.. Q. C. vlastnoručne potvrdili, keď uviedli, že žalobca ako zamestnanec bol oboznámený s obsahom výpovede a tú odmietol prevziať. Postup svedkýň bol v súlade so zákonom, keď túto skutočnosť potvrdili priamo na písomnom vyhotovení výpovede zo dňa 18.2.2014 a túto listinu aj vlastnoručne podpísali. V konaní pred súdom túto skutočnosť aj v celom rozsahu potvrdili.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že mu nebola doručená výpoveď zo dňa 18.2.2014, čo vyplýva aj z oznámenia o zaslaní neprevzatých dokumentov zo dňa 20.2.2014, kde žalovaná uviedla, že mu zasiela Dodatok č. 1/2014 k pracovnej zmluve a oznámenie o zložení funkčného platu, ktoré dňa 19.2.2014 odmietol prevziať a teda tým chcel súdu preukázať, že výpoveď zo dňa 19.2.2014 doručovaná nebola, s tým súd nemôže súhlasiť.
Zamestnávateľ už nemal žiadnu zákonnú povinnosť doručovať žalobcovi ako zamestnancovi výpoveď aj poštou, nakoľko mal za to, že odmietnutím žalobcu prevziať výpoveď za prítomnosti svedkov a zaznamenaním tejto skutočnosti priamo na vyhotovení výpovede došlo k účinnému doručeniu tejto výpovede a následne zamestnávateľ doručoval žalobcovi ďalšie písomnosti, ktoré popísala T.. C. ako personalistka a M.. Z. I., nakoľko bolo potrebné, aby sa stali súčasťou jeho osobného spisu.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu prednesenú na pojednávaní dňa 8.6.2015, že M.. Z. I. nebola osobou oprávnenou k doručeniu písomnosti, ani s touto argumentáciou žalobcu nie je možné súhlasiť.
Súdu bolo jednak predložené poverenie riaditeľa školy o ktorého pravdivosti vôbec súd nemal dôvod pochybovať, z ktorého vyplýva, že podľa poverenia zo dňa 9.9.2013 je M.. Z. I. ako zástupkyňa riaditeľa školy pre pedagogickú činnosť oprávnená zastupovať v čase jeho neprítomnosti riaditeľa na pracovisku v celom rozsahu. Súd nemal žiaden dôvod spochybňovať toto poverenie.
Je potrebné poukázať aj na výpoveď štatutárneho zástupcu riaditeľa školy, ktorý súdu uviedol, že v čase jeho neprítomnosti ho zastupuje M.. Z. I.. Napokon súd uvádza, že výpoveď z pracovného pomeru je priamo podpísaná riaditeľom školy ako jej štatutárnym zástupcom.
Súd rovnako zhodnotil aj pracovnú náplň pedagogického zástupcu riaditeľa školy zo dňa 2. Septembra 2003, kde je jednoznačne uvedené, že pedagogický zástupca riaditeľa školy spolupracuje s riaditeľom školy, zastupuje ho v čase jeho neprítomnosti a plní ďalšie úlohy podľa pokynov riaditeľa školy. Podľa názoru súdu tak M.. Z. I.Á. bola osobou oprávnenou doručovať výpoveď podpísanú štatutárom školy priamo žalobcovi.
Súd tak mal za to, že zo strany zamestnávateľa dňa 19.2.2014 bol riadne dodržaný postup pri doručení výpovede z pracovného pomeru. Žalobca ju odmietol prevziať. Svedkyne túto skutočnosť zaznamenali na písomnom vyhotovení výpovede, a preto súd mal za to, že bola splnená hmotnoprávna podmienka tejto výpovede a žalobcovi bola riadne doručená dňa 19.2.2014, keď ju ten odmietol prevziať a teda nastali účinky podľa § 38 ods. 5 Zákonníka práce a to účinky jej doručenia.
Z vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu žalobcu v celom rozsahu za nedôvodnú, a preto ju zamietol.
O trovách konania súd rozhodne postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.