Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8To-8-2015.pdf
PDF · 75.77 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/8/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej a sudcov JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Martina Michalanského, v trestnej veci proti obžalovanému W. H. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 7T/60/2013 zo dňa 10. 9. 2014 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 8. júna 2015 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice I napadnutým rozsudkom podľa § 285 písm. c/ Tr. zák. oslobodil obžalovaného spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. 2 Pv 1443/06 zo dňa 16.8.2013 pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že
- v Košiciach dňa 03.10.2006 v čase okolo 19.00 hod. v obytnom bloku na ul. Postupimskej č. 31 v priestore medzi 5. a 6. poschodím pod hrozbou násilia donútil H. M., aby si dal dole nohavice a aby sa sexuálne pred ním ukájal, pričom keď H. M. z obavy, že dostane bitku, onanoval, tak ho W. H. chytal pritom za zadok i genitálie a dával si jeho pohlavný úd do úst,
v ktorom sa vidí zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, v celom rozsahu
nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný a to dôsledne aplikujúc zásadu „in dubio pro reo“.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd pochybil, keď oslobodil obžalovaného spod skutku obžaloby. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď poškodeného H. ktorý hodnoverne popísal priebeh udalostí, za ktorých došlo ku spáchaniu skutku. Jeho výpoveď bola nepriamo potvrdená jeho matkou J. M., svedkami W. X. a J. T., ako aj závermi znaleckých posudkov z odboru psychiatrie a psychológie, ktoré potvrdzujú, že ku skutku vypovedal jasne, zrozumiteľne, nemal sklon ku lživosti a skresľovaniu skutočností. Okrem toho uviedol, že poškodený stotožnil obžalovaného ako páchateľa skutku aj pri rekognícii za prítomnosti znalkyne z odboru psychológia. Pokiaľ okresný súd odôvodňoval svoj oslobodzujúci rozsudok neaktívnosťou poškodeného a jeho matky, poukázal nato, že skutok bol spáchaný v roku 2006 a zrejme pre značný odstup času poškodení už nemali ochotu prísť z Českej republiky na súdne konanie. Nestotožnil sa so záverom súdu, že vina obžalovaného bola spochybnená závermi znalkyne PhDr. P. X., pretože z výpovedí znalcov nebolo možno k takému záveru dospieť.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a prikázal okresnému súdu vo veci znovu konať a rozhodnúť v intenciách jeho odvolania.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátor krajskej prokuratúry poukázal na písomné odôvodnenia odvolania prokurátora a navrhol rozhodnúť v intenciách tohto odvolania.
Obhajca obžalovaného navrhol, aby súd odvolanie okresnej prokuratúry zamietol ako nedôvodné.
Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.
Z obsahu spisu je zrejmé, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z výpovede obžalovaného, z výpovede poškodeného H. M. a jeho matky J. M. z prípravného konania, z výpovedí svedkov W. X., H. U., Z. W., J. S., zo znaleckých posudkov a výsluchov znalcov z odboru psychiatria a psychológia a z listinných dôkazov (zápisnica o rekognícii osoby s fotodokumentáciou, charakteristika a odpis registra trestov obžalovaného), na podklade ktorých dospel k záveru, že nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru o tom, že sa skutku popísaného vo výrokovej časti rozsudku dopustil obžalovaný. V tejto súvislosti okresný súd skonštatoval, že rekognícia páchateľa nebola v prípravnom konaní vykonaná „in natura“, aj keď mohla byť a poukázal na nezodpovedný prístup poškodených k súdnemu konaniu, keď sa napriek viacerým predvolaniam nedokázali dostaviť ani na jedno hlavné pojednávanie. Uviedol, že zo strany okresnej prokuratúary neboli označené, ani produkované dostatočné dôkazy pre rozhodnutie o vine obžalovaného. Práve naopak tie, ktoré boli zabezpečené orgánmi činnými v trestnom konaní boli spochybnené tak výpoveďami obžalovaného, ako aj svedkov a výpoveďou znalkyne PhDr. P. X..
Krajský súd sa s týmto záverom okresného súdu stotožnil a k odvolaniu prokurátora uvádza nasledovné.
Podľa § 2 ods. 4 Tr. por. každý, proti komu sa vedie trestné stíhanie považuje sa za nevinného, kým súdne nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
V citovanom zákonnom ustanovení je upravená zásada prezumpcie neviny, ktorá v sebe zahŕňa pravidlo, že pokiaľ pri dokazovaní vzniknú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke a tieto nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obvineného.
V danej veci dospel aj krajský súd k záveru, že sa ani po vykonaní všetkých dostupných dôkazov nepodarilo jednoznačne preukázať, že by sa obžalovaný dopustil skutku, ktorý je mu kladený za vinu.
Pokiaľ sa prokurátor v tejto súvislosti odvolával na zhodné výpovede poškodeného týkajúce sa priebehu udalostí, za ktorých došlo k spáchaniu skutku, krajský súd uvádza, že tieto neboli okresným súdom spochybnené, pretože sám okresný súd dospel k záveru, že poškodený si tieto udalosti nevymyslel a skutočne ich prežil tak, ako popisoval. Keďže matka poškodeného, policajná hliadka a znalkyňa z odboru psychológie neboli priamymi svedkami skutku, vypovedali len to, čo počuli alebo spozorovali sprostredkovane od poškodeného po
skutku a tieto dôkazy len potvrdzujú správny záver okresného súdu, že ku skutku skutočne došlo a poškodený naozaj vypovedal, čo prežil.
V priebehu konania však ostalo sporným, či sa žalovaného skutku dopustil obžalovaný. V tomto smere rozhodným dôkazom, ktorý bol v danej veci zabezpečený, bola rekognícia osoby avšak s fotodokumentáciou, kedy boli poškodenému predložené k nahliadnutiu a rozpoznaniu len fotky potencionálnych páchateľov trestného činu.
Okresný súd postupoval správne, ak túto rekogníciu spochybnil, pretože táto má byť predovšetkým vykonaná „in natura“, t. j. podľa osoby postavenej medzi ďalších figurantov a nielen podľa predloženej fotodokumentácie. Krajský súd sa stotožňuje aj so záverom okresného súdu, že orgánom činným v trestnom konaní nič nebránilo vykonať rekogníciu v takejto forme.
Poškodený síce pri rekognícii opoznal obžalovaného ako páchateľa žalovaného skutku, avšak jeho stanovisko bolo v tejto časti spochybnené znalkyňou PhDr. P. X., ako to okresný súd správne vyhodnotil.
Znalkyňa totiž vysvetlila súdu, že poškodený s jeho mentálnym defektom nebol schopný uviesť, že osoba, ktorá spáchala predmetný skutok, na tých fotografiách nie je. Mohlo sa preto stať, že poškodený označil obžalovaného len preto, že ho už v minulosti videl a nie preto, že sa dopustil skutku, ktorý je predmetom preskúmanej veci.
Táto znalkyňa, matka poškodeného, ani hliadka PZ objektívne nemohli označiť páchateľa skutku, pretože ako už bolo vyhodnotené, neboli priamymi svedkami skutku.
Ďalší rozhodný dôkaz, ktorý by usvedčil obžalovaného produkovaný nebol napriek tomu, že sa na to naskytalo hneď niekoľko príležitostí.
Predovšetkým poškodený tvrdil, že sa mal na druhý deň stretnúť s páchateľom - obžalovaným na tom istom mieste, ako sa skutok stal. Keď bola táto časť jeho výpovede preverovaná hliadkou PZ, obžalovaný sa na miesto nedostavil, aj keď o ich prítomnosti nemohol mať vedomosť. Aj previerka v okolí dopadla negatívne. Ani susedia, či iné osoby nepotvrdili prítomnosť obžalovaného v deň, ani na ďalší deň v mieste skutku.
Ďalším z dôkazov, ktoré by usvedčili obžalovaného zo spáchania skutku mohli byť jeho biologické stopy na priesvitnom puzdierku, ktoré mal údajne dať poškodenému v deň skutku. Tie však zaistené neboli a už ani byť nemôžu.
Rovnako nebola vyvrátená obhajoba obžalovaného, že sa v čase skutku nachádzal mimo Slovenskú republiku.
Ani znalecký posudok z odboru psychiatria vypracovaný Doc. MUDr. T. Y. neobjektivizoval pravdepodobnosť deviácie obžalovaného. Z tohto znaleckého posudku je však zrejmé, že obžalovaný netrpí žiadnou sexuálnou úchylkou. Znalec sa tiež po preštudovaní spisového materiálu vyjadril, že takéto konanie obžalovaného nie je pravdepodobné vzhľadom na jeho register trestov, s ktorým sa oboznámil. Aj znalkyňa PhDr. X. sa vyjadrila, že si nemyslí, aby sa osoba, ktorá nemá zdiagnostikovanú sexuálnu aberáciu alebo deviáciu mohla správať spôsobom, akým popisoval poškodený vo svojich výpovediach. Nejaké markery by u takejto osoby museli byť zistené či už v tomto konaní alebo v predchádzajúcich súdnych konaniach.
Vzhľadom k tomu, že zo žiadneho dostupného dôkazu jednoznačne nevyplýva, že by sa skutku popisovaného v obžaloby dopustil obžalovaný a prokurátor neoznačil iné dôkazy, ktoré by usvedčovali obžalovaného, okresný súd postupoval správne, ak oslobodil obžalovaného spod skutku obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr. por.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.