Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-3764-2011.pdf
PDF · 73.07 KB
Case nature
Area
Subarea
18Er/3764/2011
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom: Mgr. Milan Somik, Jilemnického 12, 036 01 Martin, vo veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: ŠUMAKOV, s.r.o., IČO: 36 386 693, Košická 4, 010 01 Žilina, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,31 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu pôvodného oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 26.07.2011 a žiadosti súdneho exekútora, súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 336,13 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie.
Exekučný súd v priebehu exekučného konania zistil, že povinný bol vymazaný z obchodného registra ex offo.
Súd mal z obchodného registra preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 26CbR/131/2013-56 zo dňa 03.12.2013 bola obchodná spoločnosť ŠUMAKOV, s.r.o. zrušená bez likvidácie a obchodná spoločnosť s obchodným menom ŠUMAKOV, s.r.o. so sídlom Košická č. 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 386 693 v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 18.03.2014 v y m a z a n á.
Podľa § 19 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že povinný stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, t.j. odo dňa 18.03.2014 povinný neexistuje, a teda nemôže byť voči nemu vedená exekúcia.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. l EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h/ EP. Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa tohto ustanovenia, nakoľko ako prvotná príčina výmazu povinného bola jeho nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania, nie je preto možné zastaviť exekúciu s odkazom na iné ustanovenia Exekučného poriadku. Nemajetnosť povinného vyplýva z jeho zrušenia bez likvidácie, ktorá predchádza samotnému výmazu z obchodného registra, nakoľko ku zrušeniu spoločnosti bez likvidácii pristupuje súd v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vtedy, ak obchodná spoločnosť nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Z daného vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 5 EP, pričom v zmysle § 203 ods. 2 EP k náhrade týchto trov zaviazal oprávneného z dôvodu nemajetnosti povinného.
Súdny exekútor si vo vyčíslení trov exekúcie uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej výške 60,34 Eur.
Súd preskúmal súdnym exekútorom uplatnený nárok podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“) a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie spolu vo výške 43,31 Eur, ktorá pozostáva z: 1/ odmeny exekútora vo výške 33,19 Eur + DPH (§ 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33, 19 eura.)
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 2,90 Eur + DPH (§ 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.): 1. Poštovné - 2,90 Eur za: 1. Upovedomenie o začatí exekúcie - 1,60 Eur; 2. Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie - 1,30 Eur;
Súdny exekútor si vo vyčíslení trov exekúcie uplatnil náhradu hotových výdavkov na poštovnom vo výške 10,45 Eur. Súd však priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné výdavky vo výške 2,90 Eur, ktoré boli preukázané poštovými doručenkami. Súd uvádza, že v exekučnom spise sa nachádzajú 2 poštové doručenky, a teda súdny exekútor vznik hotových výdavkov vo zvyšnej ním uplatnenej náhrade hotových výdavkov na poštovnom nepreukázal. Súd na tomto mieste poznamenáva, že súdny exekútor je v časti rozhodovania o trovách exekúcie v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 EP účastníkom konania, a preto tvrdenia ohľadom vzniknutých trov exekúcie musí dostatočným spôsobom preukázať, a to spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti. Ďalej súd nepriznal poštovné v prípadoch, kde bolo preukazované fotokópiou poštovej doručenky. Z doručenky bolo zjavné, že v rámci tejto zásielky boli doručované listiny z viacerých exekučných konaní. To znamená, že vznikol len jeden výdavok na poštovnom, ktorý však nemožno uplatňovať vo všetkých dotknutých konaniach, ale len v tom, ktorý obsahuje originál doručenky. Pre úplnosť súd dodáva, že pri priznávaní poštovného, súd vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že niektoré zásielky súdny exekútor zasiela ,,obyčajnou poštovou zásielkou“, no v tomto prípade by súčasťou exekučného spisu mala byť aj fotokópia podacieho lístka potvrdeného poštou preukazujúca, že súdny exekútor služby pošty aj skutočne využil. V opačnom prípade súdnemu exekútorovi náhrada za tieto hotové výdavky nepatrí z dôvodu, že ich nepreukázal. Exekučný súd k tomuto tiež poznamenáva, že nárok na zaplatenie trov exekúcie je nárokom súdneho exekútora, preto by malo byť predovšetkým
v jeho záujme, aby ním vyhotovené vyúčtovanie trov exekúcie bolo v súlade s obsahom exekučného spisu a neponechávalo žiaden priestor na dohady a nejasnosti. V tomto smere má vyvíjať iniciatívu výlučne súdny exekútor, a nie súd.
Exekučný súd nepriznal tiež nepriznal náhradu hotových výdavkov vo výške 6,64 Eur za archiváciu spisu, nakoľko podľa názoru súdu uvedené výdavky predstavujú výdavky na bežné kancelárske potreby a chod exekútorského úradu, za ktorých náhrada je zahrnutá už v odmene súdneho exekútora. Navyše výška a účelnosť uvedených výdavkov nie je preskúmateľná.
3/ DPH 20% zo základu 36,09 Eur vo výške 7,22 Eur (§ 196 veta druhá EP v platnom znení ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.)
Súd mal z verejne dostupného registra daňových subjektov registrovaných pre DPH (www.drsr.sk) preukázané, že súdny exekútor je platiteľom DPH, a preto súd zvýšil odmenu a hotové výdavky súdneho exekútora o 20 % DPH.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.