Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/161/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcov I.) P. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX M., H.. Z. XX, občana SR a II.) X. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX M., H.. Z. XX, občana SR, obaja zas. JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom AK Zvolen, so sídlom Nám. SNP 70/36, 960 01 Zvolen, proti žalovanému Slovenská republika Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o náhradu škody, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobcovia sa svojim žalobným návrhom domáhali náhrady škody vo výške 44.859,36 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 21. 01. 2010 do zaplatenia. Pre prípad úspechu v konaní si uplatnili náhradu trov konania.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného žalobného návrhu, výsluchom účastníkov konania, výsluchom znalcov, listinnými dôkazmi a to výňatkami znaleckého posudku a likvidačnej správy poisťovne, žiadosti žalobcov o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 19. 11. 2009 a 14. 04. 2012, oznámenia žalovaného zo dňa 21. 01. 2010 a 08. 06. 2012, obrazovou fotodokumentáciou, znaleckým posudkom č. 4/2010, odborným stanoviskom 1/2013 P.. Z. Z. S.., výsluchom znalca S.. P.. B. X., L.., písomných vyjadrení zástupcov sporových strán, ako aj ostatných listinných a ďalších dôkazov, zistil tento skutkový stav:

Podľa tvrdenia žalobcov dňa XX. XX. XXXX v čase o 23:30 hod. do dňa XX. XX. XXXX v čase do 00:05 hod. v katastri obce E., okres M. vznikol požiar novostavby rodinného domu s príslušenstvom nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. XXXXX zapísanej na Okresnom úrade - katastrálnom odbore Detva na LV č. XXXX, ktorá novostavba patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalobcov, včítane hnuteľných vecí - vnútorného vybavenia a zariadenia nachádzajúceho sa v objekte.

Požiar bol náhodne spozorovaný susedmi, z ktorých A. N., bytom E. XX prostredníctvom mobilného telefónu nahlásil túto udalosť na operačné stredisko Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru Zvolen. Operačný dôstojník, napriek opakovanému ohláseniu, nevyhodnotil toto ohlásenie správnym a náležitým spôsobom, nevyhlásil poplach a nevyslal zásahovú jednotku na miesto požiaru. Ráno dňa XX. XX. XXXX bol požiar žalobkyňou II.) nahlásený na OO PZ Detva, odkiaľ bolo vyrozumené OR HaZZ Zvolen. V danej veci bolo vyšetrovateľom OR PZ vo Zvolene pod ČVS: ORP-917/OVK-

ZV-2009 začaté trestné stíhanie pre zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, pričom konanie bolo prerušené postupom podľa § 228 Tr. poriadku uznesením vyšetrovateľa zo dňa 28. 02. 2012.

Proti postupu príslušného pracovníka operačného strediska OR HaZZ Zvolen podali žalobcovia dňa 29. 09. 2009 sťažnosť, v ktorej poukázali na nesprávny postup pracovníka pri vyhodnocovaní oznámenia o vzniku požiaru, ktorý mal za následok nevyslanie zásahovej jednotky a nevykonanie hasičského zásahu, čo v konečnom dôsledku znamenalo narastanie požiaru, zhorenie objektu a vznik vecnej škody na nehnuteľnom a hnuteľnom majetku žalobcov.

Reakciou na sťažnosť žalobcov bolo vyjadrenie KR HaZZ SR Banská Bystrica zo dňa 29. 10. 2009, v ktorom riaditeľ KR HaZZ Banská Bystrica skonštatoval, že sťažnosť v časti týkajúcej sa porušenia povinností pracovníka - operačného dôstojníka OR HaZZ Zvolen je opodstatnená, pretože príslušník vykonávajúci službu na operačnom stredisku po prijatí hovoru na tiesňovú linku dôsledne nevyťažil ohlasovateľa predmetnej činnosti, následne neoveril pravdivosť hlásenia o požiari a nevyslal hasičskú jednotku na zásah.

V rámci trestného konania bol Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline vypracovaný znalecký posudok č. 5/2012, pričom v závere posudku bol okrem iného ustálený čas vzniku požiaru, príčina a zdroj požiaru, ako aj samotný priebeh, postup požiaru a jeho lokalizácia. Podobne bola znaleckým dokazovaním v rámci trestného konania ustálená aj výška škody na nehnuteľných a hnuteľných veciach žalobcov.

Žalobcovia poukázali na znalecké dokazovanie vykonané v rámci trestného konania (znalecký posudok P.. M.. C. č. 95/2010), kde bola škoda žalobcov na nehnuteľnosti - novostavbe rodinného domu ustálená na sumu 61.544,- Eur, škoda na strojových zariadeniach umiestnených v nehnuteľnosti bola ustálená na sumu 2.819,- Eur v zmysle posudku č. 73/2010 vypracovanou znaleckou organizáciou ZNALEX spol. s r. o. Zvolen, škoda na elektrotechnických zariadeniach nachádzajúcich sa v objekte bola ustálená na sumu 3.841,- Eur v zmysle posudku č. 15/2010 vypracovanom znalcom P.. A.. Š., škoda na bytovom zariadení nachádzajúcom sa v objekte bola ustálená na sumu 15.210,- Eur v zmysle posudku č. 14/2010 vypracovanom znalkyňou M.. X.. E. L.. a škoda na okrasných porastoch bola ustálená na sumu 73,50 Eur.

S poukazom na uvedené vznikol žalobcom voči Slovenskej republike (podľa ich tvrdenia) nárok na náhradu škody v celkovej výške 44.859,36 Eur, čo predstavuje rozdiel celkovej škody na predmetnej nehnuteľnosti s príslušenstvom a hnuteľných veciach ustálenej súhrnne v znaleckom posudku vypracovanom znaleckou organizáciou ZNALEX spol. s r. o. vo výške 83.397,50 Eur a poistného plnenia uhradeného žalobcom spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. vo výške 38.538,14 Eur.

Žalobcovia si svoj nárok na náhradu škody titulom majetkovej ujmy uplatnili u žalovaného formou písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 19. 11. 2009 a následne podaním zo dňa 14. 04. 2012. Žalovaný zaujal k obom žiadostiam opakovane odmietavé stanovisko v písomných podaniach zo dňa 21. 01. 2010 a 08. 06. 2012.

Žalovaný poukázal na stanovisko OR PZ SR Zvolen zo dňa 12. 10. 2009 v ktorom okrem iného uvádza, že doposiaľ nezistený páchateľ v presne nezistenej dobe od 21:00 hod. do 22:00 hod. dňa XX. XX. XXXX v katastri obce E., okres M. v priestoroch novostavby rodinného domu bez popisného čísla, nezisteným spôsobom úmyselne spôsobil požiar, v dôsledku čoho došlo k úplnému zničeniu novostavby rodinného domu, čím páchateľ poškodenému majiteľovi uvedenej novostavby spôsobil predbežnú škodu vo výške 82.985,- Eur. Požiar bol lokalizovaný dňa XX. XX. XXXX zásahovým družstvom Hasičského a záchranného zboru Detva, ktorý sa na miesto dostavil v čase o 09:11 hod. V priebehu vyšetrovania bol do spisového materiálu zabezpečený výsluch poškodeného P. N. poškodenej X. N., JUDr. Radovana Nárožného - splnomocneného konať za spoločnosť Allianz - Slovenská Poisťovňa, a. s., výsluch svedkov Z. S. - špecialistu z Hasičského a záchranného zboru Zvolen, P. N., nar. XX. XX. XXXX, Š. N., Z. N., R. E., Z.Q. F., Š. F., S. Ď., Z. Z., A. S., G. F., Z. S., Z.. F. L., S. L., Ľ. E., A. E., A. C., B.F. F., P.. A. S., Ľ. Z., A. Z., U. K., Q. K.; ďalej bola vykonaná konfrontácia medzi svedkom poškodeným P. N. a svedkom Ľ. Z., konfrontácia medzi svedkyňou poškodenou X. N. a svedkom Ľ. Z., bol zadovážený výpis z listu vlastníctva, ohliadka miesta činu, bol vypracovaný odborný posudok k požiaru vypracovaný OR HaZZ Zvolen č. j. ORHZ - 1286-2/2009 zo dňa 02. 10. 2009, bol vypracovaný znalecký posudok č.

4/2010 z odboru požiarna ochrana znalcom P.. Z. Z. S.., znalecký posudok č. 5/2012 k príčine vzniku a k čase vzniku požiaru vypracovaný Žilinskou univerzitou v Žiline, Ústavom súdneho inžinierstva Žilina, bol zabezpečený znalecký posudok z odvetvia chémia vypracovaný Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru Slovenská Ľupča, znalecký posudok k hodnote nehnuteľnosti, prepis zvukového záznamu z ohlásenia požiaru a ostatný listinný materiál.

Zo stanoviska OR HaZZ vo Zvolene zo dňa 07. 12. 2009 vyplýva, že v čase ohlásenia požiaru na operačné stredisko OR HaZZ vo Zvolene dňa XX. XX. XXXX o 00:11 hod. bol požiar nehnuteľnosti už v štádiu dohorievania a zásahom jednotky v predpokladanom čase dojazdu na miesto požiaru o 00:27 hod. by hasičská jednotka vykonávala len dohášacie práce - žiadne hodnoty by už nebolo možné zachrániť. Z uvedeného je teda zrejmé, že škoda na majetku žalobcov tak v čase ohlásenia požiaru o 00:11 hod. už preukázateľne existovala, pričom jej vznik a rozsah neovplyvnil nesprávny úradný postup službukonajúceho operačného dôstojníka, ktorý bol za porušenie služobných povinností disciplinárne riešený. Zo znaleckého posudku č. 4/2010 zo dňa 04. 10. 2010 znalca P.. Z. Z. S.., z odboru Požiarna ochrana vyplýva, že príčina vzniku požiaru bolo podpálenie - úmysel. Ako zdroj zapálenia uviedol s najväčšou pravdepodobnosťou metlu namočenú alebo postriekanú horľavou látkou, ktorá sa mohla použiť ako fakľa a ňou sa dali zapáliť ostatné horľavé materiály nachádzajúce sa na terase. Miesto vzniku požiaru aj pri úplnom vyhorení objektu bolo služobným psom určené v mieste vstupných dverí do objektu zo strany prístrešku (terasy), kde sa našli stopy po vyšších uhľovodíkoch. Čas vzniku požiaru určil znalec v čase medzi 22:00 až 22:30 hod. dňa XX. XX. XXXX, pričom znalec vychádzal zo svedeckej výpovede P. N., ktorý videl vylietať iskry z miesta, kde stojí novostavba. Podľa znalca sa tento jav deje už v posledných fázach horenia, kedy dochádza k zrúteniu sa konštrukcie, alebo iného horiaceho materiálu, ktorý obhorel do takej fázy, že sa vytvárajú aj tuhé splodiny horenia ako sú žeravé čiastočky, uhlie a sadza.

V znaleckom posudku č. 5/2012 zo dňa 10. 02. 2012 vypracovanom Žilinskou univerzitou v Žiline - Ústavom súdneho inžinierstva Žilina, k príčine vzniku a k času vzniku predmetného požiaru sa okrem iného konštatuje, že čas vzniku požiaru je okolo 23:30 hod., pričom požiar bol spôsobený úmyselne pod prístreškom novostavby, ku ktorému došlo tak, že horľavá kvapalina bola aplikovaná na uskladnené palivové drevo a okolie, od ktorého sa požiar rozšíril do interiéru.

Žalovaný na základe stanoviska OR HaZZ Zvolen zo dňa 14. 05. 2012 nesúhlasil so spracovateľom znaleckého posudku č. 5/2012 zo dňa 10. 02 201, ktorý určil čas vzniku požiaru okolo 23:30 hod., pričom sa spracovateľ opiera o tvrdenie svedkov, nakoľko podľa OR HaZZ vo Zvolene toto svedectvo nebolo jednoznačné. Svedkovia videli okolo polnoci osvetlenie náprotivného kopca a mysleli si, že si miestna mládež robí vatru, pričom spracovateľ nezohľadnil skutočnosti uvedené vo výpovediach P. N. a A. N.. Žalovaný nesúhlasil ani s ohniskom vzniku požiaru tak, ako sa to uvádza v znaleckom posudku, pretože služobný pes pri vyhľadávaní a označovaní použitých akcelerátorov pri inkriminovanej kope palivového dreva stopu nenašiel, znamená to že nemohlo dôjsť k horeniu uskladneného palivového drevo po obliatí akcelerátorom horenia s následným rozšírením sa požiaru do vstupnej časti rodinného domu a interiéru.

Žalovaný poukázal na § 3 zákona č. 514/2003 Z. z. a § 9 ods. 1 citovaného zákona a konštatoval, že neboli naplnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a to príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, ktorá bola žalobcom na majetku spôsobená. Na vznik práva na náhradu škody musia byť spojené podmienky vyplývajúce z príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Uvedené konštatoval aj Ústavný súd SR v náleze pod sp. zn. zo dňa 01. 03. 2010, podľa ktorého je základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť predvídateľná. Príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je daná vtedy, ak škoda vznikla ako dôsledok nesprávneho úradného postupu, t. j. ak je medzi nimi bezprostredný vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti na vznik práva na náhradu škody je nevyhnutná a to bez zreteľa na to, či povinnosť na náhradu škody je založená na princípe zavinenia, alebo na základe objektívnej zodpovednosti. Vychádza sa z toho, že protiprávnosť (nesprávny úradný postup) musí byť jednou z hlavných príčin vzniku škody, nemôže byť vedľajšou príčinou. Z uvedeného je teda zrejmé, že škoda ani porušenie právnej povinnosti (nesprávny úradný postup) ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť bezpochyby preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného. Ďalej žalovaný

zdôraznil, že príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou, teda nie je prípustné z časovej následnosti udalostí usudzovať existenciu príčinnej súvislosti medzi nimi. Časová súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a skutkovou udalosťou, z ktorej škoda vznikla sama o sebe nie je rozhodujúca, rozhoduje vecná súvislosť príčiny a následku (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. z. R 21/1992).

Podľa žalovaného sú z hľadiska určenia existencie príčinnej súvislosti medzi škodou žalobcov a nesprávnym úradným postupom žalovaného relevantné závery znaleckého posudku č. 4/2010 zo dňa 04. 10. 2010, kde znalec na základe predloženého spisového materiálu, podkladov od žalobcov a miestneho šetrenia uviedol, že neskoré spozorovanie požiaru viedlo k jeho plnému rozvinutiu a úplnému vyhoreniu všetkých horľavých materiálov v objekte. Ak by aj došlo k vyslaniu hasičskej jednotky na miesto požiaru, určite by to vo veľkej miere prispelo k objasneniu a vzniku ako časovému, tak miestnemu, no nemalo by podstatný vplyv na vývoj požiaru objektu a vzniku škody žalobcov. Na základe uvedeného jednoznačne vyplýva, že neexistuje vzťah bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi škodou vzniknutou na majetku žalobcov a nesprávnym úradným postupom operačného dôstojníka OR HaZZ Zvolen.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom orgánom verejnej moci sú: a) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, b) škoda, c) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou (kauzálny nexus).

Z obsahu znaleckého posudku č. 4/2010 P.. Z. Z., S.. strany 22 súd zistil, že znalec ustálil vznik požiaru v čase medzi 22:00 až 22:30 hod. dňa XX. XX. XXXX, pričom vychádzal zo zadovážených informácií, kde okrem iného bol požiar spozorovaný v čase okolo polnoci dňa XX. XX. XXXX občanom obce a to

P. N., ktorý udalosť nahlásil na operačné pracovisko OR HaZZ vo Zvolene M. XX. XX. XXXX v čase o 00:11 hod. a v čase 0:34 hod.

Svedok Z. S. potvrdil že v minulosti vypracoval odborný znalecký posudok (v roku 2012) a to pre potreby trestného konania vo veci, ktorá je predmetom daného občianskoprávneho sporu. Uviedol, že požiar bol značný a rozsiahly, takmer všetko bolo do tla zhorené. Potvrdil, že v rámci zásahu a služobného postupu polície bol zavolaný na miesto požiaru psovod so služobným psom, ktorý má špeciálny výcvik a tento bol použitý na vyhľadanie prípadného akcelerátora vzniku požiaru. Pes stopovaním označil štyri možné miesta, kde mohol byť použitý, alebo bol použitý akcelerant; v dôsledku čoho bolo potom zrejmé, že požiar bol založený treťou osobou úmyselne. Pravdepodobné miesto vzniku požiaru bolo v časti prístrešku žalobcov a požiar sa šíril na tri smery. Jeden smer bol orientovaný ku garáži, druhý k obývacej časti domu na dvere a tretí smerom na uskladnenie palivového dreva. Svedok - ako znalec - pri výpočte predpokladaného času požiaru vychádzal z výpovedi P. N. (menovec žalobcu), ktorý podľa jeho informácií ako prvý spozoroval požiar rodinného domu žalobcov, pričom bol od neho vzdialený cca 400 metrov. Pri osobnom jednaní mu svedok povedal, že sa zobudil na nejaký buchot, na nejaký výstrel, ale aj preto že sa mu pes hodil do dverí z vonkajšej strany, pretože jeho pes má takú povahu, že má strach z výbuchov, zo svetlíc, rakiet a keď takéto situácie pes zažíval, bol v strese a takto reagoval. Svedok potom vyšiel von poobzerať sa okolo domu, či je všetko v poriadku a zisťovať situáciu a dôvod neobvyklej reakcie psa. Keď sa pozrel smerom k domu žalobcov, tento sa nachádzal v horizonte za stromovým porastom, čiže dom vidieť nebolo, no uviedol, že niečo buchlo a „za sotor iskier vyletelo smerom hore“. Podľa informácií P. N. sa to zopakovalo niekoľkokrát. Na otázku svedka Z. S. P. N. uviedol, že čudné správanie psa a iskrenie na horizonte zaregistroval po polnoci okolo 00:10 hod. - 00:15 hod. Svedok potvrdil, že keď vypracoval znalecký posudok a vychádzal z tých údajov a z toho postupu ktoré mal k dispozícii, pre vlastné uspokojenie a aj pre vlastné odobrenie správnosti jeho odborného postupu, išiel uvedenú vec odkonzultovať na Technickú univerzitu vo Zvolene za S.. B. X. L.., kde si touto osobou dal skontrolovať „odobriť“ postup pri vypracovaní znaleckého posudku. S.. B. X. L.. nemal k jeho postupu a záverom zásadné pripomienky a potvrdil, že to mohlo byť tak ako to vypočítal a uviedol v posudku. Svedok sa vyjadril aj k skutočnostiam uvádzaným znalcom v znaleckom posudku č. 5/2012, pričom odmietol tvrdenie a ustálenie znalca, že požiar bol založený pri palivovom dreve, pretože podľa jeho názoru, ak by sa to stalo, a požiar by bol akcelerátorom založený pri palivovom dreve zospodu, určite pri odhorievaní zospodu by došlo k rozkotúľaniu driev, ktoré sa nachádzali naukladané na sebe. K takejto situácii však nedochádza v tom prípade, ak drevo odhorieva zvrchu. Takisto zdôraznil, že služobný pes neoznačil miesto uloženého palivového dreva ako miesto použitia akcelerátora.

Vzhľadom na rozdielnosť názoru na čas vzniku požiaru v znaleckých posudkoch 4/2010 a 5/2012 súd predvolal a vypočul svedka P.. Z. Z., S.., ktorý zotrval na ním ustálenom čase vzniku požiaru v čase od 22:00 hod. do 22:30 hod., pričom tento čas považoval za približný, pretože sa mohol pohybovať plus- mínus 15 minút. Pri stanovení času vzniku požiaru vychádzal z vyjadrenia P. N., ktorý uviedol, že požiar bol spozorovaný asi o 23:50 hod. dňa XX. XX. XXXX. Uviedol ako v diaľke, kde sa nachádzal horiaci objekt, vyletovali iskry. Podľa znalca, ak z nejakého miesta kde sa nachádza požiar vyletúvajú iskry, je to fáza, keď sa rúca nosná konštrukcia. Prepočítaval až tri varianty možného vzniku požiaru a to: variant, že 1) požiar bol založený zvonka, ďalším variantom bolo že 2) k horeniu došlo z vnútornej strany a variant 3) požiar sa začal šíriť z kuchyne. Tretí variant nakoniec vylúčil. Za štandardných podmienok pri tom stavebnom materiáli ktorý bol pri stavbe použitý, bola rýchlosť horenia 0,7 - 0,8 m/min. Pri streche a jej sklone zhruba 35° - 40° mohlo dôjsť k rýchlosti šírenia požiaru až do 2,5 m/min. Podľa jeho výpočtov, keď svedok P. N. zbadal iskrenie v čase pred polnocou dňa XX. XX. XXXX, určite sa už musela rúcať časť konštrukcie. Za danej situácie potom odhadoval, že oheň na požiarisku horel minimálne 1,5 hodiny.

Súd vypočul aj prof. P.. B. X., L.. ktorý uviedol, že danú problematiku mal naštudovanú vzhľadom k tomu, že v uvedenej veci pripravoval a podával znalecký posudok pre Ústav súdneho inžinierstva v Žiline. Pri príprave na podanie znaleckého posudku mal k dispozícii iné podklady alebo iné informácie, ako mal k dispozícii znalec, ktorý bol priamo bezprostredne po požiari na mieste samom. Znalec mal podkladové správy od polície, v dôsledku ktorých jednoznačne dospel k záveru, že požiar bol založený treťou osobou úmyselne, pričom prvotné ohnisko požiaru sa nachádzalo v exteriéri a následne sa požiar presunul do interiérovej časti domovej nehnuteľnosti. Vo svojom posudku vychádzal predovšetkým z výpovedi svedkov, ktorí boli vypočutí v trestnom konaní a z prejavu požiaru ktorý svedkovia mohli identifikovať. Podľa jeho názoru keď svedkovia videli žiaru z diaľky, bol to požiar zhoreného dreva a garáže (palivové drevo umiestnené vedľa prístrešku). Palivové drevo bolo buď agátové alebo smrekové. Obe dreviny sa

líšia svojimi vlastnosťami, ktoré majú vplyv aj na dĺžku horenia. Ak vychádzal z toho, že v čase zásahu požiarneho zboru tam drevo ešte dohorievalo, je veľmi veľký predpoklad, že palivové drevo bolo agátové, ktoré má väčšiu výhrevnosť ako smrek. Zdôraznil, že v prípade ak by aj požiarnici prišli bezprostredne po prvom telefonáte, ktorým bol oznamovaný požiar, stihli by možno z domu vyniesť mobilné zariadenia (stoličku, televízor, nábytok, plynovú bombu...), ktoré boli neskôr tiež zdrojom požiaru. So závermi znaleckého posudku znalca Z. sa stotožnil. V danom prípade išlo o atypickú situáciu, kedy z miesta kde horelo palivové drevo a nachádzalo sa tam podstrešenie, sa vznietila aj strešná časť domu. Z uvedeného je zrejmé, že aj v prípade ak by boli bývali požiarnici prišli ihneď po prvom telefonáte, zásah by bol býval neefektívny/slabý. V danom prípade, keď bola použitá na rodinnom dome strešná krytina z plechu a požiarnici by hasili požiar vodou, efekt by vo vzťahu k požiaru a streche označil ako „chladivý“. Ak niektorý zo svedkov videl z miesta požiaru vyletovať iskry, došlo už k pádu tepelnej izolácie na palivové drevo za domom, vplyvom prehorenia „štamplózni“, teda tej časti domu, ktorá drží izoláciu. Strešná konštrukcia už v tom čase horela. Inými slovami, ak by požiarna jednotka prišla ihneď po nahlásení požiaru a chcela by hasiť niečo v interiéri, je pravdepodobné, že by ešte nebolo čo hasiť, no paradoxne na druhej strane, ak by chceli uhasiť požiar ktorý sa nachádzal v strešnej konštrukcii domu, museli by odkryť najprv strešnú konštrukciu -plech. Ak by tak urobili, sprístupnili by tak prívod vzduchu s kyslíkom do miesta požiaru, čím by zintenzívnili samotný požiar a horenie strechy. V tomto prípade išlo o atypický druh požiaru, pretože sa pri svojej činnosti štandardne stretáva s požiarmi, ktoré sú „založené“ v spodnej časti a to tým, že niekto hodí do spodnej časti zápalnú fľašu, alebo iný iniciátor alebo klasicky úmyselne zapáli v spodnej časti horľavú látku, ktorá sa neskôr rozšíri do okolia. Vtedy dochádza k postupu požiaru smerom zdola nahor. V tomto prípade však došlo k založeniu požiaru tak, že z palivového dreva došlo k presunu požiaru do strešnej konštrukcie. Potvrdil, že najťažšie sa zachraňujú objekty, kde je požiarnisko v dutinách konštrukčného systému ( o takýto druh požiaru išlo v hoteli Patria v Tatrách v roku 1987, pri požiari Obchodného domu Prior v Leviciach a takto bol spôsobený požiar Windsorského paláca v Londýne). Na základe zadovážených informácií a výpovedí svedkov, ako aj vyšetrovacích úkonov je zrejmé, že požiar domu, ako takého, nevidel nikto. Ak aj niekto videl iskry alebo žiaru, bola to žiara z horenia palivového dreva a súčasne garáže, ktorá sa nachádzala v bezprostrednej blízkosti. V prípade okamžitého príchodu hasičov, títo nedisponovali termovíznou kamerou, alebo plošinou a je pravdepodobné, že by hasili len tú časť, kde sa nachádzalo palivové drevo, prípadne garáž. V danom prípade by ani nevedeli, že pod plechovou krytinu tlie a prehára aj strešná konštrukcia domu. Svedok vyslovil presvedčenie o tom, že požiar samotného domu nebol nikým spozorovaný a to vzhľadom na charakter strešnej konštrukcie, prvkov strešnej konštrukcie, kedy strecha bola z plechu a ktorá ako samonosná po prehorení nosných prvkov padla dole. Samotný požiar prebiehal pod strechou až do času kedy neprišli ráno požiarnici. Na otázku sudcu znalec uviedol, že v prípade, ak by bol požiarny zásah vykonaný bezprostredne po prvom ohlásení a požiarnici by sa v krátkom čase dostavili na miesto požiaru, strechu a ani strešnú konštrukciu by určite nebolo možné zachrániť - možno by sa dala zachrániť časť interiéru, ale aj to nie celá. Podľa jeho názoru bol požiar založený po 23:30 hod., pričom palivové (agátové) drevo, ktoré mali žalobcovia uskladnené za domom, potrebovalo minimálne polhodinu na to, aby svetelný efekt horenia, zvukový efekt bol tak intenzívny, že by to bolo možné z väčšej diaľky spozorovať. Znalec bol presvedčený o tom, že akcelerátor bol použitý na palivové drevo, pričom toto ním muselo byť veľmi dobre poliate, pretože inak by takéto niečo nebolo možné z diaľky badať. Potvrdil, že úsudok palivového dreva z agátu si vytvoril na základe písomnosti vo vyšetrovacích spisoch, kde sa uvádza, že drevo horelo až 9 hodín pokiaľ ide o smrekové drevo, toto odhorieva asi 4 mm/min., agátové drevo ktoré má väčšiu výhrevnosť a inú fyziológiu horenia odhorieva 4 mm/1,5 min. Ak by palivové drevo bolo bývalo priamo pod prístreškom, garantoval, že policajný vyšetrovateľ by iniciátor na omietke určite nebol našiel, pretože pri tej teplote by bol úplne zhorel a vyparil sa. Oheň sa z palivového dreva dostal prúdením vzduchu do garáže a potom sa preniesol do strešnej konštrukcie. Odborne sa vyjadril k fázam horenia požiaru a definoval jeho štyri etapy. Prvá etapa: vznietenie ohňa, druhá etapa: šírenie požiaru a následne priestorové splanutie, tretia etapa: plne rozvinutý požiar a štvrtá etapa: fáza dohorievania. V danom prípade, keď tretia osoba videla iskrenie na horizonte, je dôvodné sa domnievať, že palivové drevo bolo v tretej fáze, teda vo fáze plne rozvinutého požiaru a nosná strešná konštrukcia rodinného domu bola v druhej fáze, teda vo fáze šírenia. Ak by aj došlo k dokonalej súhre požiarnikov pri likvidácii požiaru a k „otvoreniu strechy“, teda k odstráneniu plechovej strešnej krytiny, tak fáza horenia strechy by okamžite prešla do tretej fázy tzv. flash over, teda do plne rozvinutého požiaru, kde by došlo pri momentálnom prístupe vzduchu a kyslíka k vzbĺknutiu tejto strechy. Potom je otázne, či by požiarnici boli vôbec schopní nejakým spôsobom koordinovať hasenie, pretože časť by musela zachraňovať interiér a časť by sa musela venovať streche. Ak by k takejto situácii došlo, tak by sa určite nepodarilo zachrániť majetok žalobcov, pretože teplota horenia dreva je v tejto fáze od 400 do 600° C. Pri hasení požiaru vodou sa v takýchto prípadoch

použije potrebné nadmerné množstvo na uhasenie požiaru. Ak sa drevo len poleje vodou, táto sa behom krátkeho času vyparí a pri zafúkaní vetra a prístupu kyslíka opäť dôjde k vznieteniu. V závere znalec vyjadril osobné presvedčenie, že za žiadnych okolností majetok žalobcov, nachádzajúci sa v interiéri, už nebolo možné zachrániť. Ak by aj niečo zachránili žalobcovia, boli by to len mobilné veci, ktoré by sa dali okamžite vyniesť z interiéru a ktoré neboli pripevnené. V tomto prípade čo nezničili plamene požiaru, to zničila voda.

S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenie, ako aj vykonané dokazovanie, súd mal za preukázané, že ku škode na majetku žalobcov došlo úmyselne spôsobeným požiarom treťou osobou. Taktiež bolo v konaní preukázané, že príslušný pracovník na centrálnom príjme OR HaZZ zanedbal svoje služobné povinnosti a nevyhodnotil vzniknutú situáciu náležite v zmysle služobných predpisov; a nevyslal zásahovú požiarnu jednotku na miesto požiaru ihneď po oznámení požiaru oznamovateľom. Žalobcovia tiež preukázali, že im vznikla škoda tak na nehnuteľnom, ako aj hnuteľnom majetku.

V tomto prípade je pravdou, že v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. nie je možné sa zodpovednosti podľa ods. 1 zbaviť, na druhej strane je potrebné zdôrazniť to, že medzi nesprávnym úradným postupom pracovníka OR HaZZ a vzniknutou škodou nebola preukázaná príčinná súvislosť (kauzálny nexus), pričom pri zodpovednosti za škodu musia byť „ex lege“ splnené všetky tri podmienky. V danom prípade: nesprávny úradný postup (bol preukázaný), vzniknutá škoda (bola preukázaná), príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou (nebola preukázané). Súd v konaní vykonal množstvo dôkazov, vypočul osoby ktoré sa priamo podieľali na príprave, spracovaní a následnom podaní znaleckých posudkov a odborných vyjadrení, pričom stanovisko a odborný výklad svedka S.. P.. B. X. L.. sa súdu javil ako najlogickejší, presvedčivý a odborne vecne a konštruktívne zdôvodnený. V prejednávanej veci nebolo ani tak podstatným zistiť čas vzniku požiaru, ktorý podľa znalcov sa líšil v rozmedzí 1,5 hodiny (22:00 hod., 23:30 hod.), ale bolo potrebné sa zaoberať zisťovaním, či v prípade ak by hneď po polnoci po nahlásení požiaru a predpokladanom technickom príjazde zásahovej požiarnej jednotky o 00:27 hod. bolo možné zachrániť majetok žalobcov, alebo nie. Svedok S.. P.. B. X. L.. jednoznačne potvrdil predchádzajúci prednes a zistenia znalcov, že v čase zaregistrovania žiari na horizonte a iskrenia bol požiar vo fázach, kedy by aj v prípade okamžitého zásahu požiarnej jednotky už nebolo možné zachrániť ani horiaci dom, ani veci nachádzajúce sa v ňom. V tomto prípade sa požiar šíril smerom zhora nadol, nehnuteľnosť žalobcom mala strechu tzv. samonosnej konštrukcie, s použitím kovovej strešnej krytiny. Ak by aj požiarna jednotka odkryla strešnú krytinu, došlo by pod vplyvom prísunu kyslíka a vzduchu k efektu „flash over“, teda k okamžitému vznieteniu a vzbĺknutiu nosnej časti konštrukcie strechy. Za takejto situácie nemal súd preukázanú príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním (zanedbaním služobných povinností) a vzniknutou škodou a preto žalobu zamietol.

Podľa § 151 ods. 3 OSP v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vzhľadom na charakter sporu súd o trovách konania rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).