Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/44/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci navrhovateľa AB 1 B. V., so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 47 234 679, proti odporcovi O. M.Ť., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX C., v konaní o zaplatenie 985,43 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 424,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 424,67 eur odo dňa 20.6.2013 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach vo výške 30 eur splatných vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok.

II. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamieta.

III. Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.2.2015 žiadal, aby súd odporcu zaviazal zaplatiť mu sumu vo výške 985,43 eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj trovy konania.

Návrh vo veci samej odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa spolu s odporcom uzatvorili Úverovú zmluvu dňa 11. Októbra 2011, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 1 000 eur, ktorý sa odporca zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 32,75 eur. Odporca nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z Úverovej zmluvy ani napriek predžalobnej výzve navrhovateľa.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím odporcu a listinnými dôkazmi a to návrhom na začatie konania zo dňa 16.1.2015, výpisom z obchodného registra navrhovateľa, oznámením o postúpení pohľadávky, Úverovou zmluvou zo dňa 11. Októbra 2011, Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 28. Mája 2013, výpisom čerpania splátok a úhrad, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Zmluvou zo dňa 28. Mája 2013 o postúpení pohľadávky bola pohľadávka uplatnená v tomto konaní postúpená zo spoločnosti Home Credit Slovakia a. s. ako postupcu na navrhovateľa, čím mal súd za preukázanú jeho aktívnu vecnú legitimáciu v tomto súdnom spore.

Postúpenie pohľadávky bolo odporcovi oznámené listom zo dňa 15. Novembra 2014, ktorým zároveň navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy.

Medzi právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s. a odporcom bola dňa 11.10.2011 uzatvorená Úverová zmluva, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 1 000 eur, ktorý sa odporca zaviazal splácať v mesačnej splátke po 32,75 eur, v počte splátok 60, pri ročnej úrokovej sadzbe 23,61 %. RPMN činila od 31,9 % - 33,5 % a konečná lehota splatnosti bola určená na 60 mesiacov. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli aj Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s.

Z výpisu čerpania splátok a úhrad mal súd za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 1 000 eur, z ktorého odporca zaplatil navrhovateľovi sumu 575,33 eur. Zvyšok nezaplatil ani napriek predžalobnej výzve navrhovateľa zo dňa 28. Mája 2013, ktorým zosplatnil celý úver a vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1 152,76 eur do 15 dní odo dňa odoslania výzvy.

Odporca na pojednávaní uviedol, že Úverovú zmluvu so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s. uzatvoril z dôvodu, že potreboval financie na zariadenie domácnosti. Tento úver aj splácal, no neskôr sa dostal do finančných problémov a prestal ho splácať. V súčasnosti je nezamestnaný, poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 200 eur. Manželka je zamestnaná a má príjem zo zamestnania 300 eur. Pokiaľ ide o výdavky pomáhajú mu súrodenci, ako aj rodičia. Na bývanie im prispieva sumou 100 - 150 eur mesačne, pričom ostatné jeho náklady predstavujú výdavky na stravu, ako aj hygienu. Zároveň uznal nárok navrhovateľa uplatnený v tomto konaní a žiadal o poskytnutie mesačných splátok vo výške 30 eur, ktoré mu bude poukazovať vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca.

Prítomný právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní žiadal, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie s poukazom na uznávací prejav odporcu učinený na pojednávaní. Mal za to, že navrhovateľ svoj žalobný návrh preukázal všetkými listinnými dôkazmi.

Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 501 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu. Ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto účelom.

Podľa § 502 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len Zákon č. 129/2010 Z.z.) účinnému ku dňu 11.10.2011, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., účinnému ku dňu 11.10.2011, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) Zákona č. 129/2010 Z.z. účinnému ku dňu 11.10.2011, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. účinnému ku dňu 11.10.2011, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. účinnému ku dňu 11.10.2011, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za

akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. účinnému ku dňu 11.10.2011, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Odporca prítomný na pojednávaní dňa 08.06.2015 uznal nárok navrhovateľa, právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní žiadal v zmysle prednesu odporcu vydať v danej veci rozsudok pre uznanie.

Súd má za to, že v tomto prípade neboli splnené procesné podmienky na rozhodnutie súdu formou rozsudku pre uznanie.

Podľa § 153a O.s.p., ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku. Rozhodnúť spor rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku možno len na návrh žalobcu a na základe úplného alebo čiastočného vzdania sa nároku len so súhlasom žalovaného. Rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku nemožno rozhodnúť spor, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom. Rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku rozhoduje súd bez nariadenia pojednávania.

Občiansky súdny poriadok výslovne v ustanovení odseku 3 citovaného zákona vylučuje možnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre uznanie v prípade, ak vec nie je možné skončiť súdnym zmierom.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákona v platnom znení, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (Ďalej len neprijateľná podmienka).

Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá, vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému dojednaniu pochádza zväčša od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednanie pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva, vyrovnať túto nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle.

Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, a teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu možno vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, návrhy, už prijatého plneniam, alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Neplatnosť takejto podmienky nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných častí zmluvy.

Rozhodovacia prax súdov vo veciach úverových zmlúv navrhovateľa, je navrhovateľovi dobre známa.

Súd má v tomto prípade za to, že v danej veci neprichádza možnosť schválenia súdneho zmieru s poukazom na to, že podľa názoru súdu úverová zmluva navrhovateľa neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ustanovenom v § 9 ods. 2 písm. k) rozlíšenie splátok úveru na istinu, úroky a poplatky, a rovnako náležitosť pod písm. f) konečnú splatnosť úveru. Ak by súd schválil zmier, bol by ten v rozpore s hmotným právom. Tak ako už súd konštatoval, nakoľko v tejto právnej veci nie sú splnené procesné podmienky na schválenie súdneho zmieru medzi účastníkmi konania, nie je možné v tomto prípade podľa zákonného ustanovenia § 153a ods. 3 O.s.p. vo veci rozhodnúť rozsudkom pre uznanie aj napriek vyjadreniu odporcu na pojednávaní dňa 08.06.2015. Z tohto dôvodu súd nerozhodol skrátenou formou rozsudku pre uznanie. Súdu však nedá konštatovať, že spotrebitelia často pristúpia k takémuto uznávaciemu prejavu, bez znalostí vecí, bez dostatočných skúseností, bez toho aby vedeli sami posúdiť neprijateľnosť zmluvných podmienok v úverových zmluvách.

V konaní mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom bola podpísaná dňa 11.10.2011 úverová zmluva, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 1.000 eur, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 32,75 eur v počte splátok 60. Ročná percentuálna miera nákladov bola 31,9 %- 33,5%. Tým, že odporca si nesplnil svoje povinnosti, došlo zo strany navrhovateľa listom zo dňa 28.05.2013 k zosplatneniu úveru, zároveň navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.152,76 Eur.

Súd mal za to, že úverová zmluva neobsahuje náležitosti, uvedené v § 9 ods. 2 písm. k) a to presnú sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a náležitosť v bode f) konečnú splatnosť úveru, z tohto dôvodu považoval uvedenú zmluvu za úver poskytnutý bez poplatkov a úrokov a to podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy.

Súd mal v tomto prípade za to, že úverová zmluva zo dňa 11.10.2011 tieto obligatórne náležitosti neobsahuje. Súd je toho názoru, že v zmysle tohto ustanovenia musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca ich súčet. Je potrebné zdôrazniť, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala všetky prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo právneho vzťahu. Potreba rozlíšenia splátok je vyjadrená aj v rozhodnutí Krajského súdu Trnava sp. zn. zo dňa 06.08.2013 a pri závere o konečnej splatnosti úveru v rozhodnutí Krajského súdu Žilina sp. zn. zo dňa 27.05.2014.

Podľa názoru súdu k primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 11.10.2011 zmluvy, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov viaže ku každej z uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako istiny, tak i úrok, a tiež prípadné poplatky. Naplnenie uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva, neobsahujúca vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov aj iných poplatkov. Tým vlastne zákon poskytuje primeranú ochranu právam spotrebiteľa pri uzatváraní úverových zmlúv, aby tieto neboli zavádzajúce. Rovnako je to aj pri údaji o konečnej splatnosti úveru.

Podľa výpisu zo splátkového kalendára mal súd za preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1.000 eur, z ktorého odporca zaplatil navrhovateľovi sumu 575,33 eur. Z tohto dôvodu ho súd zaviazal zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu istiny poskytnutého úveru vo výške 424,67 eur, vo zvyšnej časti jeho návrh ako nedôvodný zamietol. Zároveň ho súd z tejto dlžnej sumy zaviazal zaplatiť navrhovateľovi aj ním požadované úroky z omeškania odo dňa 20.06.2013, nakoľko listom zo dňa 28.05.2013 bol odporca navrhovateľom vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 15 dní, pričom lehota 15 dní uplynula dňa 19.06.2013, deň nasledujúci sa tak podľa názoru súdu dostal odporca do omeškania s peňažným plnením.

Pokiaľ ide o žalobný návrh, ktorým navrhovateľ žiadal priznať úroky ako aj poplatky, súd s poukazom na vyššie uvedený prijatý právny názor, mu tento nárok nepriznal a jeho žalobný návrh zamietol, nakoľko úver považoval pre absenciu zákonných náležitostí za úver poskytnutý bez poplatkov, ako aj úrokov.

Súd postupom podľa § 160 O.s.p. povolil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 30 eur a to s poukazom na jeho nepriaznivú sociálnu a majetkovú situáciu. Toho času je nezamestnaný, poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 200 eur. Manželka má príjem zo zamestnania vo výške 300 eur, rodičom prispievajú na bývanie sumou 100- 150 eur mesačne, zvyšok použijú na nákup stravy, ako aj hygieny. Súd má za to, že povolením splátok zároveň nebude ohrozená majetková sféra navrhovateľa ako podnikateľského subjektu.

O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V tomto konaní navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu vo výške 985,43 eur. Súd vyhovel žalobného návrhu v časti o zaplatenie sumy 424,67 eur. Úspech navrhovateľa predstavoval 43,09 % a jeho neúspech 56,91 %. Právo na náhradu trov konania, keďže navrhovateľ bol v prevažnej miere neúspešným vzniklo odporcovi. Ten si náhradu trov konania neuplatnil, ani žiadne preukázateľne trovy konania mu nevznikli, z tohto dôvodu súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.