Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_12C-249-2013.pdf
PDF · 112.1 KB
No categories available
12C/249/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu CETELEM SLOVENSKO a. s., so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, práv. zast. JUDr. Helena Strachotová, usadený euroadvokát, so sídlom Martin, Hviezdoslavova č. 7, proti žalovanej J. Č., W.. XX. XX. XXXX, F. C., R.. E.. V. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie 2.131,39 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.131,39 Eur, spolu so zmluvným úrokom vo výške 17,99 % ročne zo sumy 1.900,01 Eur od 02. 06. 2011 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 2.131,39 Eur od 01. 08. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 18. 11. 2009 Zmluvu, v zmysle ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.000,- Eur na nákup spotrebného tovaru. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť uvedený úver 72 mesačnými splátkami vo výške 48,79 Eur, ktorý bol splatný 15. deň v mesiaci, počnúc dňom 15. 12. 2009. Svoju povinnosť riadne a včas žalovaná nesplnila. Dňa 31. 07. 2011 sa stal splatný dlh žalovanej vo výške 2.131,39 Eur, ktorý vznikol z titulu čerpania finančných prostriedkov. V úverovej zmluve bola dojednaná úroková sadzba 17,99 % ročne.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi založenými v spise, s písomným vyjadrením žalobcu, žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav vo veci.
Žalobca trval na podanej žalobe, doplnil žalobu písomným podaním, v zmysle ktorého poukázal na to, že žalovaná mala poskytnutý spotrebiteľský úver uhradiť žalobcovi v celkovej výške 4.435,20 Eur, ktorá pozostávala z poskytnutého úveru 2.000,- Eur, zmluvne dohodnutých úrokov v celkovej výške 1.283,20 Eur a z poplatkov za poistenie úveru vo výške 1.152,- Eur. Úver bol odfinancovaný dňa 27. 11. 2009. Jednotlivé splátky vo výške 61,69 Eur zahŕňali úverovú istinu, zmluvne dohodnutý úrok a poplatok za poistenie úveru. Žalovaná prijala poistenie klienta podľa bodu 3 časti D, a to rozšírený súbor poistenia vo výške 6,99 % z dohodnutej mesačnej splátky, čo predstavovalo 3,19 Eur mesačne /pôvodne dohodnutá splátka 48,79 Eur/. Žalovaná uzavrela aj ďalšie poistenie, a to poistenie pravidelných platieb, kde mesačný poplatok za poistenie predstavoval 12,81 Eur podľa čl. 7 bod 7.1 písm. b.) Rámcovej zmluvy o poistení. Z toho dôvodu po prihláške k poisteniu bola dohodnutá mesačná splátka vo výške 61,60 Eur. Žalovaná na poskytnutý spotrebiteľský úver uhradila úver v celkovej výške 752,60 Eur do odstúpenia od úverovej zmluvy, ktorá bola použitá na úhradu splatných splátok za obdobie december 2009 až december 2010 v celkovej výške 667,19 Eur, z toho na úverovú istinu 99,99 Eur, zmluvné
úroky 359,20, poplatky za poistenie 208,- Eur, poplatky za vstup pohľadávky do vymáhania vo výške 59,74 Eur, zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 4,93 Eur, poplatok za odklad dlžnej sumy 4,14 Eur. Žalovanej bola účtovaná zmluvná pokuta vo výške 8 % z každej dlžnej splátky, pokiaľ sa dostala do omeškania viac než 30 dní. V tomto prípade zmluvné pokuty boli účtované vo výške 4,93 Eur. Žalovaná žiadala o odklad dlžných splátok úveru, čím sa celková splatnosť posunula. Podľa čl. V.4. Všeobecných podmienok, poplatok za odklad predstavoval 4 % z odloženej sumy, tzn. dňa 23. 11. 2010 bol vo výške 4,14 Eur z odloženej sumy 103,84 Eur. Žalobca odstúpil od zmluvy dňa 09. 06. 2011, pretože žalovaná prestala úver splácať, v dôsledku čoho sa stal celý úver splatným od 31. 07. 2011. Odstúpenie nadobudlo účinnosť ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo doručené oznámenie o odstúpení druhej zmluvnej strany. Odo dňa splatnosti dlhu, bol žalobca oprávnený účtovať žalovanej úroky z omeškania vo výške podľa platných právnych predpisov z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania. Žalobca si v konaní uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške 9,50 % ročne, pričom si neuplatňuje úrok z omeškania zo zmluvnej pokuty. V zmysle uvedeného vyjadrenia, bol opravený aj petit žaloby v časti, kde bol uplatnený úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne, kde bola uvedená správna suma 2.121,53 Eur od 01. 09. 2011, nie pôvodne uplatňovaná suma 2.131,39 Eur od 01. 08. 2011.
Žalovaná po doručení žaloby a jej príloh sa vyjadrila k žalobe. Poukázala na skutočnosť, že vo veci uplatneného nároku už bol vydaný a doručený rozhodcovský rozsudok a z toho dôvodu sa domnievala, že v danej veci existuje prekážka rozhodnutej veci. Súčasne s poukazom na svoj súčasný pobyt, navrhla, aby bola vec prikázaná Okresnému súdu Bratislava I. z dôvodov vhodnosti, keďže obaja účastníci sporového konania majú sídlo v Bratislave.
Vzhľadom k tomu, že po výzve doručenej žalovanej na zaplatenie súdneho poplatku za prikázanie veci z dôvodov vhodnosti dňa 19. 12. 2013, žalovaná nezaplatila súdny poplatok, v konaní pokračoval tunajší súd.
Žalovaná nesúhlasila s uplatneným nárokom žalobcu, namietla predovšetkým uzavretie poistenia, uviedla, že nemala žiadnu vedomosť o tom, že prijala súbor poistenia, a vôbec nie rozšírené poistenie, ani ďalšie poistenie pravidelných platieb, kde bolo mesačné poistné vo výške 12,81 Eur a rozšírené poistenie 3,19 Eur. Nepoznala obsah Rámcovej zmluvy o poistení, túto zmluvu nevidela vôbec, až do času, kým jej nebola doručená súdom ako dôkazná listina pripojená k žalobe. Na viac žalovaná zásadne spochybnila uzavretie úverovej zmluvy, predovšetkým s poukazom na to, že podpis na zmluve, ktorá bola žalobcom predložená do konania, nie je identický s podpisom na zmluve, ktorú mala k dispozícii v rovnopise. Súčasne žalovaná vzniesla aj námietku premlčania na istinu, spolu zmluvnými úrokmi, pokutami a poistením od 23. 11. 2010. Pripojila zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru z totožného dňa 27. 11. 2009, avšak v časti podpisu klienta, sa nachádzal úplne odlišný podpis, ako je tomu v zmluve pripojenej do spisu žalobcom. Na porovnanie podpisu, pripojila žalovaná aj OP, kde je zrejmý jej podpis.
Po doručení uvedeného vyjadrenia, spolu úverovými zmluvami, na ktorých sa nachádzajú odlišné podpisy sa vyjadril žalobca v tom zmysle, že dôkazom toho, že žalovaná sa prihlásila k poisteniu, je jej prihláška zo dňa 18. 11. 2009. Žalobca trval na tom, že jeho pohľadávka nie je premlčaná, s poukazom na to, že odstúpenie od úverovej zmluvy bolo vydané dňa 09.06.2011, žalobca sa mohol prvýkrat domáhať zaplatenia žalovanej sumy od 10. 06. 2011. Žaloba bola podaná posledný deň premlčacej doby - 10.06.2013. Žalobca poukázal tiež na to, že žalovaná nepopiera uzavretie úverovej zmluvy, namieta len uzavreté poistenie, čo podľa názoru nie je pravdivé tvrdenie s poukazom na predloženú prihlášku k poisteniu. Žalovaná totiž svojim vyhlásení zo dňa 18. 11. 2009 potvrdila, že prijíma súbor poistenia - rozšírené poistenie a podľa prihlášky k poisteniu aj poistenie pravidelných platieb. K podpísanej prihláške k poisteniu vyhlásila, že sa s nimi oboznámila, rovnako aj s Rámcovou zmluvou o poistení CTM7019, ktorá bola uzavretá s poisťovňou Cardiff Slovakia, a.s. Aj za predpokladu, že by súd dospel k záveru, že úverová zmluva je neplatná, svedčil by nárok žalobcu na vrátenie bezdôvodného obohatenia. K namietaným neidentickým podpisom sa žalobca nevedel vyjadriť. Žalobca pripojil aj ďalšie dve listiny - osobný dotazník a fotokópiu lícnej strany občianskeho preukazu s údajmi žalovanej a tiež text adresovaný určitej osobe z ktorej nie je zrejmé, či tento text písala žalovaná tej osobe alebo z akých dôvodov bol pripojený. Osobný dotazník vyplnený dňa 18. 11. 2009 obsahoval osobné údaje žalovanej, čistý mesačný príjem a v dolnej časti podpis, ktorý je jedným z troch odlišných podpisov, ktorý sa nachádza na dôkazných listinách.
Žalovaná po doručení listín predložených žalobcom sa písomne vyjadrila, rovnako nevedela vysvetliť, ako je možný rozdiel podpisov na zmluvách rovnakého dátumu, s poukazom na to, že predovšetkým žalobca by sa mal vyjadriť k existujúcemu rozdielu. V tomto prípade sa jednalo o formulárovú zmluvu, kde boli dopísané len údaje týkajúce sa žalovanej. Rovnako poukázala že v časti RPMN je uvedená percentuálna výška, ale nie je uvedený spôsob jej výpočtu, preto sa domnievala, že za takéhoto stavu je úver bezúročný a bez poplatkov. Aj skutočnosť, že účastníci konania disponujú dvomi zmluvami toho istého znenia, s odlišnými podpismi klienta, nasvedčujú tomu, že v tomto prípade sa jedná o niečo nekalé a z toho dôvodu sa musí jednať o neplatný právny úkon. Žalovaná v tej súvislosti poukázala na to, že rozhodne nepodpisovala žiadnu prihlášku k poisteniu. Pokiaľ mienil žalobca vykonať nejaké dojednanie , mal byť uzavretý dodatok, ktorý by obsahoval podpisy oboch účastníkov úverového vzťahu a pečiatku úverovej spoločnosti. V prípade prihlášky v stačil len jeden podpis. Vôbec nebolo nijakým spôsobom preukázané, kedy mala pristúpiť k rámcovej zmluve, či jej bola odoslaná, či bola ňou prevzatá. Žalovaná trvala na tom, že zmluva o úvere vzhľadom k pochybnostiam o tom kým bola podpísaná ( prinajmenšom jeden jej rovnopis ), je neplatná. Totiž žalobca v týchto prípadoch postupuje spravidla tak, že zašle návrh zmluvy klientovi, ktorú žiadateľ podpíše, vráti ju spoločnosti a následne takúto zmluvu aj s podpisom spoločnosti poskytovateľ doručí späť žiadateľovi. V danom prípade žalobca nepochybne takýmto spôsobom nepostupoval a z toho dôvodu pochybil a za uvedené pochybenie nemôže znášať následky žalovaná. S poukazom na uvedené, žalovaná sa domnieva, že v danom prípade sa žalobca môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia a v takom prípade opäť trvala na vznesenej námietke premlčania s poukazom na dvojročnú premlčaciu lehotu v prípade bezdôvodného obohatenia.
Žiadosť/Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola uzavretá dňa 27. 11. 2009 medzi žalobcom a žalovanou. Podľa časti B predmetnej zmluvy, žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2.000,- Eur a žalovaná sa zaviazala splácať úver v 72 mesačných splátkach vo výške 48,79 Eur, vždy k 15. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky 15. 12. 2009. Ročná úroková sadzba bola vo výške 17,99 %, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola vo výške 22,85 %, priemerná hodnota RPMN v % pre zodpovedajúci typ spotr. úveru na trhu SR 17,46 %. Náklady k poskytnutému úveru predstavovali sumu 1.512,88 Eur. V tejto časti sa nachádzal aj text „prijímam súbor poistenia: rozšírené poistenie 6,99 %. Na prednej strane zmluvy sa vyskytuje text inofarebne odlíšený, s menším písmom ako predchádzajúci text, kde pod písmenom D je zahrnuté poistenie klienta, ktoré v bode 1 upravuje poistenie klienta - základný súbor poistenia pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti. V tejto časti je zahrnutý aj rozšírený súbor poistenia pod bodom D3 a to pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti a straty zamestnania. V rámci uvedeného bodu D, je zahrnutý, aj vyjadrený, súhlas na prijatie poistného plnenia. Súčasne v tejto takmer nečitateľnej časti textu je aj znenie, v ktorom sa uvádza, že suma uvedená v prijatí poistenia v percentách z dohodnutej mesačnej splátky, je zahrnutá do mesačných splátok úveru.
Do konania bola pripojená ďalšia Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 27. 11. 2009, kde sa však nachádza úplne iný podpis v časti podpisu klienta, ako na zmluve, ktorá bola pripojená k žalobe žalobcom. Ostatný text zmluvy sa javí totožný.
Žalobca pripojil aj Prihlášku k poisteniu - poistenie pravidelných platieb zo dňa 18. 11. 2009, kde v časti podpis klienta sa opäť nachádza úplne odlišný podpis ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch.
Podľa čl. IV.-3.-1. Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO a. s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru (VOP), klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou pravidelných mesačných splátok vo výške dohodnutého % aktuálneho úverového rámca. Z bodu III.-6.-1. vyplynulo, že zmluva o úvere je uzavretá na dobu trvania záväzkov a Cetelem je oprávnený od nej odstúpiť a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti v prípade, že sa klient dostal do omeškania so zaplatením viac než dvoch po sebe nasledujúcich splátok alebo jednej splátky dlhšie ako tri mesiace. Podľa čl. V.-3., ak klient porušil svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, je Cetelem oprávnený požadovať od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac ako 30 dní. Zmluvná pokuta je splatná ku dňu splatnosti nasledujúcej mesačnej splátky, pri omeškaní s poslednou splátkou uplynutím 30. dňa omeškania. Nesplatená úverová istina je ďalej úročená podľa platnej úrokovej sadzby.
Listom zo dňa 09. 06. 2011 žalobca oznámil žalovanej odstúpenie od úverovej zmluvy č. 42648154759009 na úhradu dlžnej sumy vo výške 2.131,39 Eur, kde bolo uvedené, aká časť tvorí
úverovú istinu 1.900,01 Eur, dlžné úroky, poplatky a poistné vo výške 221,52 Eur a zmluvná pokuta 9,86 Eur. Žalovanej bolo oznámené, že úver sa stáva splatným v celom rozsahu ku dňu 31. 07. 2011.
Z Potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov, registrovaných na úverovom prípade klienta - J. Č., úverovej zmluvy č. 42648154759009, vyplynulo, že žalovanej bola poskytnutá suma 2.000,- Eur dňa 27. 11. 2009 a z Potvrdenia o prijatí splátok je zrejmé, že žalovaná zaplatila na poskytnutý úver sumu 752,60 Eur za obdobie od 07. 12. 2009 do 10. 01. 2011, kedy bola vykonaná posledná úhrada zo strany žalovanej.
Na výzvu súdu bola pripojená žalobcom Rámcová zmluva o poistení CTM7019 uzavretá medzi spoločnosťou Cetelem Slovensko, a. s. a poisťovňou Cardiff Slovakia, a. s., so sídlom v Bratislave. V zmysle uvedenej zmluvy bolo dojednané poistenie medzi žalobcom a poisťovňou , kde žalobca vystupoval ako poistník, poisťovňa ako poisťovateľ a poisteným mala byť fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky v čl. 5 tejto zmluvy. V zmysle čl. 4 zmluvy sa dojednávalo poistenie poistníka čiže žalobcu, ktorí pristupujú k poisteniu v rozsahu nasledujúcich súborov poistenia, a to základného a rozšíreného súboru. Výška poistného bola stanovená v závislosti od veku - čl. 7 zmluvy.
Podľa ust. § 5 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z. z., účinného ku dňu uzavretia zmluvy, uvedeného zákona, výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 46 ods. 1 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Pre platnosť právneho úkonu, zákon vyžaduje splnenie určitých predpokladov. V tomto ustanovení zákon kladie osobitné požiadavky na vôľovú stránku osoby vykonávajúcej právny úkon a na jej prejav. Právny úkon musí byť z tohto hľadiska urobený predovšetkým slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Právny úkon musí byť tiež objektívne možný. V súlade s ust. § 37 OZ je zrejmé, že v prípade absencií slobodnej a vážnej vôle sa jedná o chyby prejavu spočívajúce v neurčitosti a nezrozumiteľnosti a spôsobujúce neplatnosť právneho úkonu. V takom prípade sa jedná o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva priamo zo zákona. V prípade že tento úkon je neplatný, stávajú sa neplatnými aj ďalšie úkony, ktoré sú odvodené od neplatného právneho úkonu.
Podľa ust. § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
V danom prípade je z vykonaného dokazovania zrejmé, že jednou zo základných náležitostí platne uzavretého písomného úkonu je podpis. Písomná forma v prípade spotrebiteľskej zmluvy je zákonom predpísanou formou v zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ nie je dodržaná písomná forma zmluvy, je zmluva neplatná, pričom treba rozlišovať medzi zákonnou a dohodnutou písomnou formou právneho úkonu. V prípade nedodržania zákonnej písomnej formy zmluvy ide o neplatnosť absolútnu ( § 37 OZ ).
Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola podpísaná v jednom vyhotovení žalovanou, avšak zmluva predložená žalobcom obsahovala úplne iný podpis, ktorý mal byť podpisom žalovanej. Žalovaná mala k dispozícii zmluvu, ktorú podpísala a v zmysle jej vyjadrenia sa riadila zmluvou, ktorú podpisovala. Až počas konania zistila odlišnosti v podpisoch na zmluve. Počas vykonávaného dokazovania žalobca nedokázal vysvetliť existenciu dvoch úplne odlišných podpisov na zmluve rovnakého znenia. Zmluva bola doručovaná žalovanej, a dokonca v časti kde sa mal klient podpísať bol znak ( x ) zrejme vyznačený žalobcom na označenie miesta podpisu klienta. Rovnaký znak sa nachádzal aj na zmluve žalovanej. Podpis ktorý sa nachádzal na zmluve predloženej v origináli žalovanou zjavne korešponduje s podpismi, ktoré sa nachádzajú na jej písomných vyjadreniach vo veci, tiež na občianskom preukaze, fotokópiu ktorého doručila. Podpis na zmluve predloženej žalobcom, je zásadne iným podpisom, čo je zrejmé už vizuálne, bez akýchkoľvek pochybností a rovnako je odlišný aj podpis na Prihláške k poisteniu zo dňa 18. 11. 2009, na základe ktorého sa mala žalovaná poisťovať ešte v rozsahu ďalšieho poistenia. Tento podpis je dokonca odlišný aj oproti podpisu, ktorý sa nachádza na zmluve predloženej žalobcom aj žalovanou.
I napriek výrazne odlišným podpisom na zmluve, účastníci nenavrhli znalecké dokazovanie z odboru grafológie. Súd je toho názoru, že jeho nariadenie by zrejme nebolo hospodárne a účelné s poukazom na očividnú odlišnosť podpisov Žalobca až do vyhlásenia rozhodnutia nebol schopný náležite vysvetliť rozdielnosti, ktoré akceptoval v písomnom vyjadrení zo dňa 21. 01. 2015, pričom na žalobcovi spočíva dôkazné bremeno.
Z uvedených z toho dôvodov súd vyhodnotil Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako neplatnú pre absenciu písomnej formy právneho úkonu , ktorá činí takýto úkon absolútne neplatným. Aj za predpokladu, že by bola Zmluva platná v ostatných častiach, súd by nepovažoval poistenie za platne uzavreté, pretože Občiansky zákonník presne vymedzuje spôsob a obsah poistnej zmluvy v ust. § 788 ods. 1 a § 792a ods. 1. Zmluva musí spĺňať zákonné podmienky, nestačí konštatovanie, že klient pristupuje k nejakému poisteniu, ktoré bolo uzavreté medzi žalobcom a poisťovňou Cardiff Slovakia, keďže podmienky poistenia neboli riadne dojednané s osobou, ktorej sa má poistenie týkať a ktorej svedčí platobná povinnosť v prípade platby poistného.
Ďalšiu časť uplatneného nároku žalobcu mala tvoriť zmluvná pokuta, ktorá bola súčasťou Všeobecných podmienok žalobcu tie podľa tvrdenia žalobcu tvorili neoddeliteľnú súčasť Zmluvy.
Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Zmluvná pokuta upravená v ust. § 544 a nasl. OZ, je upravená ako zabezpečovací inštitút záväzkového práva. Základnou charakteristikou je to, že môže vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, tzn. len za súhlasného prejavu vôle zmluvných strán. Bez takejto dohody nie je možné hovoriť o zmluvnej pokute. Pokiaľ teda veriteľ určí výšku zmluvnej pokuty (v danom prípade v typovej zmluve), takéto jednostranné zahrnutie zmluvnej pokuty do Všeobecných zmluvných podmienok, nezakladá povinnosť dlžníka zaplatiť zmluvnú pokutu, práve z dôvodu chýbajúcej dohody. Zmluvná pokuta obsiahnutá vo VOP je neplatná, pretože pri jej uzavretí tiež absentovali zákonom predpokladané náležitosti, nedostatok vôle na uzavretie dohody o zmluvnej pokute zo strany žalovanej (ust. § 37 ods. 1 OZ), písomná forma dojednania o zmluvnej pokute (ust. § 544 ods. 2 OZ).
Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ust. § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Žaloba poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 2000,- Eur, ktoré žalovaná uhradila len čiastočne v sume 752,60 Eur. Za predpokladu, že zmluva je neplatná je žalovaná povinná vydať žalobcovi sumu predstavujúcu rozdiel medzi sumou poskytnutou a zaplatenou, čo by predstavovalo sumu 1 247,40 Eur s odpočítaním sumy poistenia 208,- Eur . Rozidel by predstavoval sumu 1039,40 Eur.
Podľa ust. § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu fakticky došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr, ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr ( rozsudok Najvyššieho súdu SR. sp. zn. 1 Cdo 67/2011 ).
Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca poukázal predmetnú finančnú čiastku na účet žalovanej dňa 27. 11. 2009, kedy bola uzatváraná Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Podľa názoru súdu týmto dňom začala plynúť objektívna ale aj subjektívna premlčacia lehota. Žalobca totiž pri vynaložení náležitej opatrnosti musel a mal predvídať dôsledky riadne nepodpísanej zmluvy. Tvrdenie žalobcu o tom, že nemá poznatky o príčine rôznych podpisov žalovanej na Zmluve, je podľa názoru súdu bez právnej relevancie, pretože práve žalobca ako predkladateľ návrhu zmluvy musí dôsledne dbať, aby zmluva spĺňala všetky náležitosti a v tom zmysle mal ustrážiť predovšetkým, či skutočne žalovaná zmluvu riadne podpísala. Žalovaná totiž podpísaný návrh zmluvy posielala na potvrdenie žalobcovi. Z toho vyplýva, že žalobca mal k dispozíciu zmluvu podpísanú oboma účastníkmi a mohol včas zistiť odlišnosť podpisov a včas vykonať nápravu uzavretím platnej zmluvy.
Je zrejmé, že subjektívna premlčacia doba je limitovaná objektívnou premlčacou dobou, a najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, keď k nemu došlo. Pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je teda stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna- dvojročná a objektívna - trojročná. Ich začiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu, za predpokladu vznesenia námietky premlčania.
V danom prípade teda začala plynúť objektívna premlčacia lehota dňom poskytnutia peňažných prostriedkov žalovanej, ktorý je súčasne dňom uzavretia neplatnej zmluvy. Týmto dňom bol deň 27. 11. 2009. Objektívna lehota uplynula dňom 27. 11. 2012. Žaloba bola podaná dňa 12.06.2013. Keďže subjektívna lehota plynie v objektívnej, súd konštatuje, že nárok žalobcu z titulu bezdôvodného
obohatenia bol premlčaný. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol z dôvodu zániku nároku v dôsledku premlčania nároku žalobcu.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. , v zmysle ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V konaní bola úspešná žalovaná, ktorá si neuplatnila náhradu trov konania, z toho dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu. Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.