Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Cb/115/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín pred samosudkyňou JUDr. Hanou Hubinákovou v právnej veci žalobcu Spokey s. r. o. so sídlom Sadová 618, 738 01 Frýdek - Místek, Česká republika, pr. zástupca AD LEGIS s.r.o. so sídlom Kalinčiakova 27, 831 04 Bratislava, IČO 47 253 061 proti žalovanému ZEGA s.r.o. so sídlom Vajnorská 89/A, 831 04 Bratislava, IČO 36 729 493, Slovenská republika, o zaplatenie 1599,04 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 599,04 eur spolu s 0,1% úrokom z omeškania denne zo sumy 79,96 eur od 23.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 337,96 eur od 4.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 1181,12 eur od 4.2.2014 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 95,50 eur na účet právneho zástupcu žalobcu a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny vo výške 1599,04 eur s prísl. titulom neuhradenej kúpnej ceny za dodaný tovar. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok.

Súdny poplatok vo výške 95,50 eur zaplatil žalobca na účet tunajšieho súdu dňa 23.6.2014.

V zmysle návrhu a predložených listín vydal tunajší súd dňa 21.8.2014 Platobný rozkaz č.k. -39, ktorý bol uznesením č.k. -46 zo dňa 18.12.2014, právoplatné dňa 8.1.2015, nakoľko sa vydaný Platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk.

Na prejednanie veci súd dňa 26.2.2015 nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalobcu a žalovaného. Dňa 7.4.2015 bolo súdu doručené plnomocenstvo udelené žalobcom právnemu zástupcovi AD LEGIS s.r.o. a zároveň bolo oznámené, že žalobca súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. Dňa 4.6.2015 bol súdu doručený súhlas žalobcu s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Vzhľadom k tomu, že na pojednávanie sa nedostavil žalobca ani žalovaný, pričom žalobca výslovne súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti, súd pojednával v neprítomnosti oboch účastníkov konania. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov predložených žalobcom a to žalobou doručenou dňa 23.6.2014, výpisom z obchodného registra žalobcu a žalovaného, Rámcovou kúpnou zmluvou zo dňa 28.5.2012, mailovou komunikáciou zo dňa 7.1.2014, 17.1.2014, faktúrou č. S641400007 s dokladmi o doručení, faktúrou č. S641400038 s dokladmi o doručení, faktúrou č. S651400004 s dokladmi o doručení, výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 16.4.2014 adresovanou F. I., výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo

dňa 16.4.2014 adresovanou žalovanému s kópiou podaného poštového archívu, kópiami doručeniek, plnomocenstvom žalobcu pre AD LEGIS s.r.o. a zistil tento skutkový stav veci:

Z tvrdení a listinných dôkazov predložených žalobcom a podanej žaloby vyplýva, že žalobca v pozícii predávajúceho dodal v roku 2014 žalovanému ako kupujúcemu objednaný tovar a to na základe objednávok žalovaného. Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné. Obsah - práva a povinnosti účastníkov ich záväzkového vzťahu bol dohodnutý Rámcovou kúpnou zmluvou, v ktorej bolo dohodnuté, že žalobca bude dodávať tovar žalovanému na základe objednávok vykonaných elektronicky, faxom alebo písomne žalovaným a žalovaný sa zaviazal objednaný tovar prevziať a zaplatiť riadne a včas dohodnutú kúpnu cenu podľa platného cenníka žalobcu uvedeného na webovej stránke žalobcu, pričom sa zároveň dohodli na plošnej zľave vo výške 27% z cenníkových cien bez DPH. Takisto sa zmluvné strany dohodli na 14 dennej splatnosti faktúr. V čl. VII. Rámcovej zmluvy sa účastníci dohodli, že kupujúci - žalovaný je pri omeškaní s platením kúpnej ceny povinný uhradiť denný úrok z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej čiastky. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný za dodaný tovar žalobcovi zaplatil kúpnu cenu, pričom uvedené žalovaný v konaní ani netvrdil. Žalobca vyzval žalovaného cestou právneho zástupcu na úhrady kúpnej ceny.

Keďže ide o cezhraničný spor, bolo potrebné predtým, ako súd pristúpil k aplikácii práva na daný spor, určiť rozhodné právo, ktorým sa daný spor má riešiť. Podľa čl. 4 bod 1 písm. a/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len Nar. Rím I), pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s čl. 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu.

Vzhľadom na to, že zmluvné strany si v danom prípade nezvolili právny poriadok, ktorým sa budú riadiť ich záväzkovo-právne vzťahy, platí v zmysle čl. 4 bod 1 písm. a/ Nar. Rím I. pre účastníkov konania právny poriadok Českej republiky a to Obchodní zákonník v znení účinnom do 31.12.2013 (ďalej len ČR).

Podľa § 756 ČR, ustanovení tohoto zákona se použije, jen pokud mezinárodní smlouva, která je pro Českou republiku závazná a byla uveřejněna ve Sbírce zákonů, neobsahuje odlišnou úpravu.

Uvedené ustanovenie zakotvuje prednosť medzinárodnej zmluvy pred zákonom, tzn. že sa prednostne použije úprava vyplývajúca z medzinárodnej zmluvy pred úpravou obsiahnutou v zákone. Takouto medzinárodnou zmluvou je nepochybne Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (ďalej len Viedenský dohovor), ktorým je viazaná Česká i Slovenská republika. Žalobca je podnikateľom vykonávajúcim podnikanie na území Českej republiky a žalovaný je podnikateľom vykonávajúcim podnikanie na území Slovenskej republiky. Podľa čl. 1 ods. 1 až 3 Viedenského dohovoru, tento Dohovor upravuje zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych štátoch, a) ak tieto štáty sú zmluvnými štátmi; alebo b) ak podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného sa má použiť právny poriadok niektorého zmluvného štátu. Na skutočnosť, že strany majú miesta podnikania v rôznych štátoch sa neprihliada, ak táto skutočnosť nevyplýva buď zo zmluvy, alebo z rokovania medzi stranami alebo z informácií poskytnutých stranami kedykoľvek do uzavretia zmluvy alebo pri jej uzavretí. Pri určovaní použiteľnosti tohto Dohovoru sa neprihliada na štátnu príslušnosť strán a ani na to, či strany alebo zmluva majú občianskoprávnu alebo obchodnú povahu. V konaní nebolo tvfrdené ani preukázané, že by použitie tohto Dohovoru bolo účastníkmi vylúčené ani ako celok ani ktorýkoľvek jeho článok (čl. 6 Viedenského dohovoru).

Podľa čl. 4 Viedenského dohovoru, tento Dohovor upravuje iba uzavieranie zmluvy o kúpe a práva a povinnosti predávajúceho a kupujúceho vznikajúce z takej zmluvy. Pokiaľ niečo iné nie je výslovne ustanovené v tomto Dohovore, nedotýka sa najmä a) platnosti zmluvy alebo ktoréhokoľvek jej ustanovenia alebo akejkoľvek zvyklosti; b) účinku, ktorý môže mať zmluva na vlastnícke právo k predávanému tovaru.

Podľa čl. 7 ods. 2 Viedenského dohovoru, Otázky patriace do predmetu úpravy tohto Dohovoru, ktoré sa v ňom výslovne neriešia, sa riešia podľa všeobecných zásad, na ktorých Dohovor spočíva, alebo, ak také zásady chýbajú, podľa ustanovení právneho poriadku rozhodného podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného.

Podľa čl. 30 Viedenského dohovoru, predávajúci je povinný dodať tovar, odovzdať akékoľvek doklady, ktoré sa naň vzťahujú a vlastnícke právo k tovaru, ako vyžaduje zmluva a tento Dohovor za podmienok ustanovených zmluvou a týmto Dohovorom.

Podľa čl. 53 Viedenského dohovoru, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodávku v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom.

Podľa čl. 78 Viedenského dohovoru, ak sa strana oneskorí s platením kúpnej ceny alebo inej peňažnej sumy, má druhá strana nárok na úroky z omeškania bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek nároky na náhradu škody podľa článku 74.

Podľa čl. 74 Viedenského dohovoru, Náhrada škody pri porušení zmluvy jednou stranou zahŕňa sumu zodpovedajúcu strate, včítane ušlého zisku, ktorú utrpela druhá strana v dôsledku porušenia zmluvy. Náhrada škody nesmie presiahnuť stratu a ušlý zisk, ktorú strana porušujúca zmluvu predvídala alebo mala predvídať v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na skutočnosti, o ktorých vedela alebo mala vedieť, ako možný dôsledok porušenia zmluvy.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 ČR, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 ČR, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úroku z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi práva občianskeho.

Podľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné a súd mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu kúpnych zmlúv, na základe ktorých žalobca dodal žalovanému tovar, pričom žalovaný za dodanie objednaného tovaru nezaplatil kúpnu cenu vyfakturovanú faktúrami č. S641400007, S641400038 a S651400004. Z vykonaného dokazovania ako aj z nesporných skutočností mal súd jednoznačne preukázané, že žalovaný má voči žalobcovi neuhradený peňažný záväzok vo výške 1599,04 eur titulom neuhradenej kúpnej ceny za dodaný tovar. Žalovaný ako dlžník v konaní neuniesol dôkazné bremeno o zániku predmetného peňažného záväzku a preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi neuhradenú kúpnu cenu vo výške 1599,04 eur.

Vzhľadom k tomu, že Viedenský dohovor neobsahuje žiadnu úpravu o výške úrokov z omeškania, posudzoval súd výšku úrokov z omeškania v danej veci podľa rozhodného práva určeného podľa čl. 4 ods. 1 písm. a/ Nar. Rím I., teda podľa Obchodního zákoníku Českej republiky účinného do 31.12.2013. Keďže žalovaný v konaní nepreukázal, že v dobe splatnosti uhradil kúpnu cenu, dostal sa nezaplatením kúpnej ceny v dobe splatnosti do omeškania, teda od 23.1.2014 (v prípade sumy 79,96 eur vyfakturovanej faktúrou č. S641400007), od 4.2.2014 (v prípade sumy 1181,12 eur vyfakturovanej faktúrou č. S641400038) a od 4.2.2014 (v prípade sumy 337,96 eur vyfakturovanej faktúrou č. S651400004). V zmysle čl. VII. Rámcovej kúpnej zmluvy sa v prípade omeškania žalovaného s úhradou kúpnej ceny dohodli účastníci na dennom úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške 0,1%. S poukazom na čl. VII. Rámcovej kúpnej zmluvy súd priznal žalobcovi úroky z omeškania z dlžných súm vo výške 1% denne odo dňa nasledujúce po dni splatnosti až do zaplatenia dlžných súm.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, keďže žalobca mal v konaní plný úspech. Súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 95,50 eur titulom súdneho poplatku za podanú žalobu. Napriek tomu, že žalobca bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, súd mu náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, keďže v zákonnej lehote súdu nevyčíslil trovy právneho zastúpenia, napriek tomu,

že bol o tejto povinnosti poučený a takisto mal vedomosť o termíne nariadeného pojednávania. Súd tak postupoval podľa § 151 ods. 2 OSP.

Lehota na plnenie bola určená podľa § 160 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trenčín písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

- rozhodol vylúčený sudca

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej

- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2, § 205a ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku)