Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18C-18-2015.pdf
PDF · 86.15 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/18/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci navrhovateľa E.ON Energie, a. s., so sídlom F. A. Gerstnera 2151/6, České Budejovice, Česká republika, IČO 26078201, zastúpeného Mgr. Michalom Marhefkom, advokátom so sídlom Suché mýto 1, Europeum Business Center, Bratislava, proti odporcovi E. B., bydliskom O. nám. XXX, I., G. J., o zaplatenie 18.630,- Kč s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 18.630,- Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 9.976,- Kč od 05.04.2013 do zaplatenia a vo výške 8,05 % ročne zo sumy 8.654,- Kč od 05.07.2013 do zaplatenia a nahradiť súdny poplatok vo výške 40 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 119,74 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa č. D.: C XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, B.: U., vedený v G. Q.., VS: XXXXXXXXXX, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy vo výške 18.630,- Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 9.976,- Kč od 05.04.2013 do zaplatenia a vo výške 8,05 % ročne zo sumy 8.654,- Kč od 05.07.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 06.07.2012 uzatvoril s odporcom zmluvu o dodávke elektrickej energie pre odberné miesto B. XXX, I.. Poznamenal, že za spotrebovanú elektrickú energiu sa odporca zaviazal platiť cenu podľa
platného cenníka. Dodal, že v súvislosti so zmluvou eviduje voči odporcovi neuhradené faktúry za spotrebovanú elektrickú energiu po lehote splatnosti, a to faktúru č. 9105710010 zo dňa 21.03.2013 v časti 9.976,- Kč a faktúru č. 9100670922 zo dňa 20.06.2013 vo výške 8.654,- Kč. Predsporovou výzvou zo dňa 11.12.2014 vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy, avšak odporca túto neuhradil.
Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol že dňa 26.10.2005 prišiel pracovať do I. a ubytoval sa na ubytovni, kde býva doteraz. Asi pred siedmimi rokmi kúpil auto od pána P. P., teraz sa volá Q., ktorý býval na adrese B. XXX. Preto mal všetky jeho osobné údaje. Po čase sa mu pokazilo auto, potreboval nové a opäť sa obrátil na tohto pána. Asi o týždeň prišiel za ním aj so zmluvou, pričom sa domnieval, že sa jedná o zmluvu na auto. Mal dobre vypité a nemal ani okuliare. Zmluvu podpísal dvakrát; jednu pre seba a jednu pre predávajúceho. Obe zmluvy mu zobral s tým, že jednu mu privezie aj s autom. Následne mu prišla faktúra za elektrinu. U P. sa informoval, čo to má znamenať, na čo mu on odpovedal, že navrhovateľovi je dlžný, preto elektrinu prihlásil na jeho meno, pričom si spotrebu bude platiť sám. U navrhovateľa sa informoval, ale povedali mu, že zmluva je na jeho meno, tak to má platiť on.
Právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie veci určil súd v súlade s čl. 26 bod 1 Nariadenia č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, nakoľko odporca sa konania zúčastnil tým, že podal vyjadrenie k veci samej.
V otázke určenia rozhodného práva, ktoré sa použije na daný spor, t. j. hmotného práva, súd postupoval podľa Kapitoly II, čl. 4 ods. 3 Nariadenia Rím I a za rozhodné právo určil právny poriadok Českej republiky, nakoľko zmluva má zjavne užšiu väzbu práve s právom Českej republiky s poukazom na tú skutočnosť, že obaja účastníci zmluvného vzťahu, t. j. navrhovateľ a odporca, postupovali od začiatku podľa českého právneho poriadku a nemali v úmysle sa riadiť iným ako týmto právnym poriadkom.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o združených službách dodávky elektriny zo siete nízkeho napätia pre zákazníkov kategórie D zo dňa 06.07.2012, faktúry č. 9105710010 zo dňa 21.03.2013, faktúry č. 9100670922 zo dňa 20.06.2013, predžalobnej výzvy zo dňa 11.12.2014 a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ s odporcom uzavrel dňa 06.07.2012 zmluvu o združených službách dodávky elektriny zo siete nízkeho napätie pre zákazníkov kategórie D. Zmluvou sa navrhovateľ zaviazal dodávať odporcovi elektrickú energiu a odporca sa zaviazal za dodanú elektrickú energiu zaplatiť. Adresa odberného miesta bola uvedená B. XXX, I.. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.03.2013 s možnosťou jej automatického predĺženia o jeden rok a to aj opakovane.
Faktúrou č. 9105710010 zo dňa 21.03.2013, splatnou dňa 04.04.2013, navrhovateľ vyfakturoval odporcovi za spotrebovanú elektrickú energiu v období od 18.06.2012 do 14.02.2013 sumu 15.976,- Kč. Faktúrou č. 9100670922 zo dňa 20.06.2013, splatnou dňa 04.07.2013, navrhovateľ vyfakturoval odporcovi za spotrebovanú elektrickú energiu v období od 15.02.2012 do 07.06.2013 sumu 8.654,- Kč.
Z predžalobnej výzvy zo dňa 11.12.2014 vyplýva, že navrhovateľ vyzval odporcu k úhrade dlžnej sumy vo výške 18.630,- Kč, a to v lehote 7 dní od doručenia výzvy.
Podľa § 51 Občanského zákonníku účinného v čase uzavretia zmluvy, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 488 Občanského zákonníku účinného v čase uzavretia zmluvy, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 559 ods. 2 Občanského zákonníku účinného v čase uzavretia zmluvy, dlh musí byť splnený riadne a včas.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh podaný navrhovateľom je dôvodný. Účastníci medzi sebou uzavreli dňa 06.07.2012 zmluvu o združených službách dodávky elektriny zo siete nízkeho napätia pre zákazníkov kategórie D. Táto zmluva nie je v Občanském zákoníku upravená ako zmluvný typ, preto ju súd z tohto hľadiska posúdil ako zmluvu nepomenovanú. Zmluva bola uzatvorená v písomnej forme, jej predmet je dostatočne určitý a jednotlivé ustanovenia zmluvy nie sú v rozpore s ustanoveniami zákona. Na základe tejto zmluvy sa navrhovateľ zaviazal dodávať odporcovi elektrickú energiu a odporca sa zaviazal za dodanú elektrickú energiu zaplatiť dojednanú cenu. Navrhovateľ si svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy riadne splnil, keď odporcovi do dojednaného miesta odberu elektrickú energiu dodal. Naproti tomu, odporca si svoju povinnosť platiť za dodanú elektrickú energiu nesplnil, keď navrhovateľovi túto na základe vystavených faktúr nezaplatil. Pri vyslovení tohto záveru vychádzal súd z tvrdení navrhovateľa a z predložených faktúr, o ktorých
správnosti nemal dôvod pochybovať. Navyše sám odporca vo svojom vyjadrení túto skutočnosť ani nespochybnil. Odporca sa bránil tvrdeniami, že zmluva mu bola podstrčená na podpis treťou osobou, pričom mal za to, že podpisuje inú zmluvu. Tieto tvrdenia však odporca nijakým spôsobom nepreukázal, hoci bol zo strany súdu riadne poučený v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p.. Preto ich súd vyhodnotil ako účelové. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 18.630,- Kč navrhovateľovi. Len pre úplnosť súd dodáva, že odporca sám potvrdil, že predmetnú zmluvu podpísal. Skutočnosť, že si ju neprečítal a nevedel, čo podpisuje, je neospravedlniteľná. Odporca k svojmu právu zmluvne sa zaväzovať pristupoval ľahkovážne, čo nemožno pričítať na ťarchu navrhovateľa.
Podľa § 517 ods. 2 Občanskeho zákonníku účinného v čase uzavretia zmluvy, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 142/1994 Sb.
Keďže odporca nesplnil svoj záväzok včas a riadne, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia vo výške 7,05 % ročne zo sumy 9.976,- Kč od 05.04.2013 do zaplatenia a vo výške 8,05 % ročne zo sumy 8.654,- Kč od 05.07.2013 do zaplatenia, pričom deň, od ktorého je odporca povinný úrok z omeškania platiť je dňom nasledujúcim po splatnosti tej ktorej faktúry.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V predmetnej veci mal plný úspech navrhovateľ, preto mu súd priznal náhradu ním uplatnených trov konania vo výške 40 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a vo výške 119,74 eur titulom trov právneho zastúpenia (2x úkon právnej služby po 41,50 eur, 2x režijný paušál po 8,39 eur, spolu 99,78 eur, k tomu 20 % DPH, celkom teda 119,74 eur), pričom mu nepriznal náhradu trov za úkon - predsporová výzva - a k tomu prináležiaci režijný paušál, nakoľko náklady na tento úkon nepovažuje za účelne vynaložené, keďže predsporová výzva nie je podmienku podania návrhu na súd.
Lehotu na splnenie povinnosti, 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 160 ods. 1 O. s. p. s tým, že takto stanovenú lehotu považuje za primeranú vzhľadom na výšku plnenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.