Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_8Cb-7-2013.pdf
PDF · 156.77 KB
No categories available
8Cb/7/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľa: Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, IČO 36022047, zastúpeného: JUDr. Jaroslav Čollák, advokát, Floriánska 19, Košice proti odporcovi: BUKOCEL, a.s., Hencovská 2073, 093 02 Hencovce, IČO 36445461, zastúpenému: O.. O. O., D.. XX. XX. XXXX, N. S. X, XXX XX U., o zaplatenie 1.087.925,35 eur s prísl., t a k t o
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.087.925,35 eur spolu:
- s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 286.192,81 eur od 03. 08. 2012 do zaplatenia,
- s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 72.944,33 eur od 25. 10. 2012 do zaplatenia,
- s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 39.377,04 eur od 21. 11. 2012 do zaplatenia,
- s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 48.121,80 eur od 20. 12. 2012 do 28. 03. 2013,
- s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 38.266,45 eur od 20. 12. 2012 do zaplatenia,
- s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 39.008,72 eur od 23. 01. 2013 do zaplatenia,
- s 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 86.125,44 eur od 21. 02. 2013 do zaplatenia,
- s 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 75.087,38 eur od 19. 03. 2013 do zaplatenia,
- s 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 83.277,26 eur od 19. 04. 2013 do zaplatenia,
- s 5,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76.151,04 eur od 18. 05. 2013 do zaplatenia,
- s 5,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 81.666,70 eur od 21. 06. 20103 do zaplatenia,
- s 5,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 76.558,19 eur od 18. 07. 2013 do zaplatenia,
- s 5,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 83.292,35 eur od 20. 08. 2013 do zaplatenia,
- s 5,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 23.929,72 eur od 18. 09. 2013 do zaplatenia,
- s 5,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 26.047,88 eur od 19. 10. 2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 88 %.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 359.137,14 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 286.192,81 eur od 03. 08. 2012 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 72.944,33 eur od 25. 10. 2012 do zaplatenia a na trovy konania. V návrhu uviedol, že odporcovi bolo vydané povolenie na nakladanie s vodami podľa § 8 zák. č. 138/1973 Zb. o vodách v platnom znení rozhodnutím OU ŽP č. 16/79 zo dňa 20. 12. 1978, na základe ktorého je oprávnený k odberu povrchovej vody na priemyselné využitie z odberného miesta - rieky Ondava. Slovenský vodohospodársky podnik (ďalej len „SVP“), š.p. ako správca vodných tokov vyberá v súlade s ustanovením § 78 zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a v súlade s § 3 nar. vlády SR č. 755/2004
Z.z., ktorým sa ustanovuje výška neregulovaných platieb, výška poplatkov a podrobnosti súvisiace so spoplatňovaním užívania vôd v znení neskorších predpisov, platby za užívanie povrchových vôd, t.j. aj za odber povrchových vôd z vodných tokov v množstve nad 15000 m3 ročne, alebo 1250 m3 mesačne podľa § 78 ods. 3 písm. a) Zákona o vodách. V roku 2011 sa právne vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom pri odbere povrchových vôd spravovali ustanoveniami zmluvy č. C3a/44/1/2011 zo dňa 22. 03. 2011 na odber povrchovej vody na priemyselné využitie, v zmysle ktorej odporca platil za odobratú povrchovú vodu cenu 0,1059 eur bez DPH za 1 m3 [v súlade s cenou určenou Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“) rozhodnutím č. 0043/2011/V zo dňa 28. 10. 2010 ako pevná cena]. V súlade so zákonom č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach vydal ÚRSO vyhlášku č. 189/2011 Z.z., v ktorej ustanovil v § 10 vykonanie cenovej regulácie poskytovania vodohospodárskych služieb určením spôsobu výpočtu maximálnej ceny za odber povrchových vôd z vodných tokov s účinnosťou od 01. 01. 2012. V nadväznosti ÚRSO rozhodnutím č. 0002/2012/V zo dňa 28. 09. 2011 určil na rok 2012 cenu za odber povrchových vôd z vodných tokov v množstve nad 15000 m3 ročne alebo 1250 m3 mesačne ako maximálnu cenu v sume 0,1122 eur/m3. Vzhľadom k tomu, že cena v rozhodnutí ÚRSO bola určená ako cena maximálna, odporca listom zo dňa 09. 12. 2011 požiadal o uplatnenie nižšej ceny, a to vo výške 0,075 eur/m3, čo odôvodnil hospodárskou krízou a svojou nepriaznivou ekonomickou situáciou. Tejto žiadosti nebolo možné vyhovieť, a preto dňa 11. 01. 2012 bola odporcovi zaslaná zmluva na odber povrchovej vody na rok 2012 s novou cenou vo výške 0,1122 eur/m3 bez DPH určenou v súlade s rozhodnutím ÚRSO č. 0002/2012/V, ku ktorej podpisu však kvôli nedostatku konsenzu ohľadom ceny nikdy nedošlo, napriek viacerým stretnutiam medzi navrhovateľom a odporcom. V priebehu roka 2012, počas vyššie uvedených rokovaní o cene, navrhovateľ vystavoval za odobratú povrchovú vodu na základe hlásení skutočne odobratého množstva, zálohové faktúry s jednotkovou cenou platnou v roku 2011 s tým, že po uzatvorení zmluvy na rok 2012 dôjde k vyúčtovaniu. Odporca počas tohto obdobia uhrádzal tieto zálohové faktúry len čiastočne a to s jednotkovou cenou 0,075 eur/m3. Dňa 19. 07. 2012 bola vystavená vyúčtovacia faktúra za odber povrchovej vody v období 01-06/2012 na základe hlásení skutočne odobratého množstva predkladaných odporcom s uplatnením maximálnej ceny 0,1122 eur/ m3 a s odpočítaním už uhradených častí zálohových platieb. Faktúra č. 44512058 bola vystavená na sumu 286.192,81 eur a splatná dňa 02. 08. 2012. Odporca túto faktúru neuznal a listom zo dňa 01. 08. 2012 ju vrátil. Dňa 10. 10. 2012 bola vystavená vyúčtovacia faktúra za odber povrchovej vody v období 07-09/2012, na základe hlásení skutočne odobratého množstva predkladaných odporcom s uplatnením maximálnej ceny 0,1122 eur/m3 a s odpočítaním už uhradených častí zálohových platieb. Faktúra č. 445120324 bola vystavená na sumu 122.553,08 eur a splatná dňa 24. 10. 2012. Listom zo dňa 19. 10. 2012 odporca túto faktúru neuznal a vrátil. Súčasne dňa 24. 10. 2012 uhradil sumu 49.608,75 eur. Odber povrchovej vody a energetickej vody z vodných tokov a využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov je v súlade s ustanovením § 2 písm. c) bod 7 zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach regulovanou činnosťou. Účelom regulácie prostredníctvom zákona je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 zákona o regulácii v sieťových odvetviach transparentným a nediskriminačným spôsobom zabezpečiť dostupnosť tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností za primerané ceny a v určenej kvalite. V ustanovení § 12 ods. 8 zákona o regulácii v sieťových odvetviach zákonodarca zakotvil vykonávanie cenovej regulácie ohľadom týchto činností určením výpočtu pevnej ceny. SVP, š.p. v súlade s § 8 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane hospodárskej súťaže nesmie uplatňovať rozdielne podmienky pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení voči jednotlivým podnikateľom, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaží. Aj podľa zák. č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach účinného do 31. 08. 2012 je účelom cenovej regulácie prostredníctvom zákona, najmä zabezpečenie nediskriminačného a transparentného výkonu činnosti v sieťových odvetviach a uplatnenie regulačných opatrení zameraných na znižovanie rizík, porušovania pravidiel hospodárskej súťaže zneužitím dominantného postavenia na trhu s tovarom a službami tak, aby sa chránili práva a povinnosti oprávnených odberateľov a domácnosti. V zmysle uvedeného je teda navrhovateľ ako štátny podnik povinný v súvislosti s poskytovaním vodohospodárskych služieb pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení postupovať voči všetkým obchodným partnerom rovnako a to aj v súvislosti s cenami za poskytnuté vodohospodárske služby. Na rok 2012 má SVP, š.p. so všetkými obchodnými partnermi uzatvorené zmluvy s dohodnutými cenami určenými podľa rozhodnutia ÚRSO č. 0002/2012V zo dňa 28. 09. 2011, t.j. s jednotkovou cenou 0,1122 m3 + DPH. Výnimkou je iba zmluva na odber povrchovej vody pre priemyselné využitie uzatvorená so Slovenskými elektrárňami, a.s. pre odberné miesto elektráreň Vojany. Tu však nejde o zhodné alebo porovnateľné plnenie, lebo odber povrchovej vody sa realizuje formou prietočného chladenia. Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhovateľ trvá na uplatnení ceny 0,1122 eur/m3 + DPH aj na obchodný vzťah voči odporcovi. Aj keď nedošlo k podpisu písomnej zmluvy na odber povrchovej vody na rok 2012, navrhovateľ má zato, že táto zmluva
bola uzatvorená ústne, konkludentne, nakoľko zákon na takúto zmluvu nevyžaduje písomnú formu, odporca odoberá povrchovú vodu, podáva pravidelné mesačné hlásenia o skutočnom odbere a uhrádza čiastkové platby za takto odobratú vodu. Vzhľadom k charakteru plnenia takejto inominátnej zmluvy možno na jej úpravu použiť primerane ustanovenia o kúpnej zmluve v zmysle Obchodného zákonníka, nakoľko predmetom je dodanie povrchovej vody určenej podľa množstva, za čo je odporca ako kupujúci povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ má v oblasti poskytovania vodohospodárskych služieb dominantné postavenie a vzhľadom k tomu, že tento má s obchodnými partnermi na rok 2012 uzatvorené zmluvy na odber povrchových vôd s cenou vo výške 0,1122 eur/m3, stala sa takto dohodnutá cena aj cenou obvyklou a teda použiteľnou aj na právny vzťah voči odporcovi. Listom zo dňa 26. 10. 2012 doručeným odporcovi 31. 10. 2012 bol odporca vyzvaný na úhradu dlžnej sumy, avšak na túto výzvu nereagoval.
Odporca s návrhom nesúhlasil. V písomnom vyjadrení uviedol, že medzi navrhovateľom a odporcom nebola uzatvorená zmluva na odber povrchových vôd za rok 2012, teda k dohode o cene za odber povrchových vôd v roku 2012 nedošlo. Odporca opakovane vyzýval navrhovateľa na uzatvorenie dohody o cene za odber povrchových vôd. Zo strany navrhovateľa nebol záujem dohodnúť sa na cene nižšej ako je stanovená maximálna cena za odber povrchových vôd v zmysle rozhodnutia ÚRSO č. 002/2012/V zo dňa 28. 09. 2011, a preto bola cena za odber povrchových vôd v roku 2012 ďalej uhrádzaná odporcom vo výške akú odporca navrhoval už v liste adresovanom navrhovateľovi dňa 09. 12. 2011, t.j. vo výške 0,075 eur/m3. Cenu za odber povrchových vôd v uvedenej výške odporca riadne uhrádzal za každý jeden kalendárny mesiac, v ktorom došlo k odberu povrchových vôd. Odporca odôvodňoval nemožnosť dohodnutia nižšej ceny za odber povrchových vôd ako je cena maximálna tým, že uplatnením nižšej ceny u tohto odberateľa sa vytvorí nežiaduci precedens a otvorí sa priestor pre vyjednávanie o nižších cenách aj pre ostatných odberateľov so závažnými dopadmi na zníženie tržieb ako aj tým, že návrhu na zníženie ceny nemožno vyhovieť z dôvodu, že navrhovateľ nemôže uplatňovať rozdielne podmienky pri zhodnom plnení v záujme ochrany hospodárskej súťaže a keďže v čase opakovanej žiadosti odporcu o zníženie ceny už mal navrhovateľ uzatvorené zmluvy na odber povrchových vôd za maximálnu cenu, bol navrhovateľ povinný v súvislosti s poskytovaním vodohospodárskych služieb postupovať voči všetkým obchodným partnerom rovnako a to aj v súvislosti s cenami za poskytnuté vodohospodárske služby. Uvedené dôvody sú však pre odporcu neakceptovateľné a má za to, že uvedeným postupom navrhovateľa došlo k obmedzeniu možnosti jednotlivých odberateľov rokovať o cene za odber povrchových vôd. Priestor na vyjednávanie o nižších cenách bol vytvorený zmenou prístupu ÚRSO a stanovením maximálnej nie pevnej ceny za odber povrchových vôd. Navyše prvá žiadosť odporcu bola navrhovateľovi odoslaná dňa 09. 12. 2011, teda v čase, keď ešte nedošlo k uzatvoreniu väčšiny zmlúv o odbere povrchových vôd na rok 2012 za maximálnu cenu. Z uvedených dôvodov odporca podal podnet na Protimonopolný úrad SR, a to za účelom prešetrenia správania sa SVP, š.p. z dôvodu podozrenia na porušenie § 8 zák. č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže.
Písomným podaním zo dňa 04. 11. 2013 navrhovateľ rozšíril svoj návrh a žiadal odporcu zaviazať na zaplatenie sumy 1.140.441,25 eur s príslušenstvom. Uviedol, že v pôvodnom návrhu na vydanie platobného rozkazu žiadal zaplatenie sumy 359.137,14 eur s príslušenstvom z dôvodu neuhradenia faktúr za odobratú povrchovú vodu na priemyselné využitie z odberného miesta rieky Ondava za obdobie 01-09/2012 v plnej výške. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca aj naďalej odoberá povrchovú vodu na priemyselné využitie, pričom za túto takmer vôbec neuhrádza kúpnu cenu, rozšíril návrh aj na mesiace 10-12/2012, 01-09/2013. V mesiacoch 10-12/2012 odporca odoberal z odberného miesta Ondava povrchovú vodu, o čom podával pravidelné mesačné hlásenia. Za túto odobratú povrchovú vodu navrhovateľ vystavoval faktúry s jednotkovou cenou 0,1122 eur/m3, ktoré však odporca uhrádzal len čiastočne (ním určenou jednotkovou cenou 0,075 eur/m3). Dňa 05. 11. 2012 vydal ÚRSO rozhodnutie č. 0050/2013/V, ktorým určil na rok 2013 cenu za odber povrchových vôd z vodných tokov v množstve nad 15000 m3 ročne alebo 1250 m3 mesačne ako maximálnu cenu v sume 0,1122 eur/m3. Následne bol odporcovi zaslaný návrh zmluvy na odber povrchovej vody na priemyselné využitie na rok 2013. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu zmluvy neodmietol jej uzatvorenie, prejavil len nesúhlas s navrhovanou cenou. Od januára 2013 odporca pokračoval v odbere povrchovej vody na priemyselné využitie z odberného miesta na vodnom toku Ondava, o čom podával pravidelné mesačné hlásenia. Za odobratú vodu mu boli vystavované faktúry s jednotkovou cenou 0,1122 eur/m3 v súlade s rozhodnutím ÚRSO na rok 2013. Tieto faktúry odporca vracal ako neuznané, uhradil z nich len jednu, aj to len čiastočne, ním určenou jednotkovou cenou 0,075 eur/m3. Pre úplnosť navrhovateľ uviedol, že dňa 13. 09. 2013
vydal ÚRSO rozhodnutie č. 0001/2014/V, ktorým určil cenu za odber povrchovej vody z vodných tokov mesačne v sume 0,1122 eur/m3 aj na roky 2014, 2015 a 2016. V zmysle tohto rozhodnutia je cena určená ako pevná, t.j. platná pre všetkých odberateľov.
V priebehu súdneho konania navrhovateľ zobral návrh čiastočne späť a to v časti požadovanej istiny 52.515,90 eur a k nej prislúchajúcemu úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 19. 10. 2013 do zaplatenia. Odporca čiastočne uhradil faktúru za odber povrchovej vody za mesiac september 2013 a to v sume 52.515,90 eur.
Rozsudkom č.k. 8Cb/7/2013-399 zo dňa 24. 04. 2014 prvostupňový súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1.087.925,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžných súm splatných v auguste 2012 až januári 2013, s 5,75 % ročným úrokom z omeškania z dlžných súm splatných od februára 2013 do apríla 2013, s 5,50 % ročným úrokom z omeškania z dlžných súm splatných v máji a októbri 2013. Konanie v časti o zaplatenie istiny 52.515,90 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 19. 10. 2013 do zaplatenia zastavil a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 88 %.
Proti rozsudku okresného súdu podal odporca odvolanie voči výroku o povinnosti zaplatiť navrhovateľovi 1.087.925,35 eur s príslušenstvom a voči výroku o povinnosti zaplatiť trovy konania vo výške 88 %. Vec bola prejednaná odvolacím súdom, ktorý uznesením č.k. 3Cob/60/2014-453 zo dňa 16. 10. 2014 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zaväzujúcej časti vo veci samej a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa čo do právneho zdôvodnenia nároku navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi z titulu náhrady škody je plne dôvodný. Súd prvého stupňa sa však dostatočným spôsobom nezaoberal primeranosťou výška náhrady škody za inkriminované obdobie (od 01. 01. 2012 do konca mesiaca september 2013). Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa povinnosť doplniť dokazovanie v tom smere, prečo vo vzťahu k odporcovi použil navrhovateľ práve maximálnu cenu za 1 m3 odobratej povrchovej vody na rozdiel od ostatných odberateľov. Zistiť aké ceny za 1 m3 odobratých povrchových vôd účtoval navrhovateľ za rok 2012, resp. 2013 ostatným odberateľom, ak v nižšej cene, z akých dôvodov
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka Ing. O. O., oboznámením sa s listinnými dôkazmi: zmluva na odber povrchovej vody na priemyselné využitie uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 22. 03. 2011, rozhodnutie ÚRSO Bratislava zo dňa 28. 10. 2010, zo dňa 28. 09. 2011; písomná korešpondencia medzi účastníkmi konania, návrh zmluvy na odber povrchovej vody na priemyselné využitie adresovaný odporcovi na obdobie rokov 2012, 2013 faktúry vystavené navrhovateľom odporcovi za odobraté množstvo povrchovej vody a k faktúram pripojené hlásenia o mesačnom odbere povrchovej vody za obdobie od januára 2012 do septembra 2013, výpis z účtu v peňažnom ústave navrhovateľa preukazujúci čiastočné úhrady vystavených faktúr, zmluvy na odber povrchovej vody na priemyselné využitie uzatvorené na rok 2012, 2013 medzi navrhovateľom a Mondi SCP, a.s. Ružomberok; U.S.STEEL Košice, s.r.o.; Duslo, a.s., Šaľa; TP2, s.r.o., Strážske; Dalkia Industry Žiar nad Hronom, a.s.; Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s., Žilina; Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., Poprad;, Slovenské elektrárne, a.s. Bratislava, Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Košice; Tepláreň Košice, a.s.; Chemes, a.s. Humenné; predžalobná výzva zo dňa 26. 10. 2012, písomné vyjadrenia účastníkov konania, podnet odporcu na prešetrenie správania SVP adresovaný Protimonopolnému úradu SR zo dňa 01. 02. 2013, rozšírenie návrhu zo dňa 29. 10. 2013, rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia zo dňa 25. 05. 2007, písomná odpoveď Protimonopolného úradu SR zo dňa 19. 02. 2013, podnet na prešetrenie správania SVP adresovaný ÚRSO Bratislava zo dňa 19. 06. 2013, písomná odpoveď ÚRSO zo dňa 09. 07. 2013, rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia o vydaní integrovaného povolenia pre Slovenské elektrárne, a.s., Elektráreň Vojany, rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia o zmene integrovaného povolenia pre Bukocel, a.s., odborné stanovisko č. 1/2015 Ing. M. L. a zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 22. 03. 2011 uzatvoril navrhovateľ s odporcom zmluvu na odber povrchovej vody na priemyselné využitie. Predmetom zmluvy bolo dohodnutie podmienok pre odber povrchovej vody z odberného miesta Ondava na účely priemyselného využitia v množstve 7800000 m3. Zmluva bola uzatvorená s platnosťou od 01. 01. 2011 do 31. 12. 2011. V Článku 5 zmluvy si účastníci dohodli cenu za 1 m3 odobratej povrchovej vody vo výške 0,1059 eur bez DPH.
Na obdobie roku 2012 navrhovateľ vypracoval opätovne zmluvu na odber povrchovej vody na priemyselné využitie z odberného miesta Ondava. Cena za 1 m3 odobratej povrchovej vody bola stanovená na 0,1122 eur bez DPH. Predmetnú zmluvu účastníci zmluvného vzťahu nepodpísali.
Listom zo dňa 09. 07. 2012 odporca žiadal navrhovateľa o uplatnenie nižšej ako maximálnej ceny za odber povrchovej vody na priemyselné využitie. Z obsahu listu vyplýva, že rozhodnutím ÚRSO č. 0002/2012/V zo dňa 28. 09. 2011 bola na rok 2012 stanovená maximálna cena za odber povrchovej vody vo výške 0,1122 eur bez DPH za m3. Hospodárska kríza, ktorá v súčasnej dobe postihla hospodárstvo, zasiahla spoločnosť odporcu výrazným znížením ceny produktov na európskych trhoch. Uvedená skutočnosť núti odporcu hľadať všetky možné riešenia v každej oblasti na zníženie výrobných nákladov ako jedinej ceny na prekonanie nepriaznivého obdobia, zachovanie fungovania spoločnosti a tým aj zamestnanosti ako takej. Z uvedených dôvodov preto spoločnosť BUKOCEL, a.s. požiadala SVP, š.p. o zníženie ceny za odber povrchových vôd na cenu vo výške 0,075 eur/m3. BUKOCEL, a.s. žiadal SVP, š.p. aj pre rok 2012 uplatniť cenu za odber povrchovej vody na priemyselné využitie vo výške 0,075 eur/m3, t.j. vo výške nižšej ako stanovenej maximálnej ceny ÚRSO-m na daný kalendárny rok. Uplatnenie maximálnej ceny za odber povrchovej vody v zmluve na rok 2012 môže mať negatívny dopad spočívajúci v nutnosti obmedzenia, resp. zastavenia výroby spoločnosťou, čo sa následne prejaví v zníženom odbere, resp. zastavení odberu povrchovej vody spoločnosťou BUKOCEL, a.s.
SVP, š.p. listom zo dňa 18. 07. 2012 zaujal stanovisko k žiadosti spoločnosti BUKOCEL, a.s. Uviedol, že rozhodnutím ÚRSO č. 0002/2012/V zo dňa 28. 09. 2011 bola na rok 2012 stanovená maximálna cena za odber povrchovej vody vo výške 0,1122 eur bez DPH za 1m3. Ekonomická situácia SVP, š.p. neumožňuje uplatňovať akékoľvek znižovanie regulovaných cien za vodohospodárske služby, ktoré poskytuje svojim odberateľom, pričom zdôraznil, že všetci odberatelia regulovaných služieb SVP, š.p. odoberajú vodohospodárske služby podniku za maximálne ceny. V nadväznosti na vyššie uvedené nie je možné vysloviť súhlas so znížením ceny oproti maximálnej cene stanovenej rozhodnutím ÚRSO, to znamená 0,1122 eur bez DPH za 1m3.
Na základe hlásení o mesačnom odbere povrchovej vody vystavených za každý mesiac, ktoré hlásenia boli potvrdené tak dodávateľom SVP, š.p. ako aj odberateľom BUKOCEL, a.s., vystavoval navrhovateľ faktúry za odobraté množstvo povrchovej vody a to nasledovne:
- faktúra č. 445120258 zo dňa 19. 07. 2012 s dátumom splatnosti 02. 08. 2012, ktorou bol fakturovaný odber povrchovej vody za prvý polrok 2012 v cene za 1m3 0,1122 eur v celkovej výške 286.192,81 eur,
- faktúra č. 445120324 zo dňa 10. 10. 2012 s dátumom splatnosti 24. 10. 2012- navrhovateľ fakturoval odporcovi za odber povrchovej vody v mesiacoch 07-09/2012 sumu 122.553,08 eur,
- za mesiac október 2012 za odber povrchovej vody bola fakturovaná faktúrou č. 445120344 zo dňa 06. 11. 2012 s dátumom splatnosti 20. 11. 2012 suma 88.895,52 eur,
- faktúrou č. 445120370 zo dňa 05. 12. 2012 s dátumom splatnosti 19. 12. 2012 navrhovateľ fakturoval odporcovi odber povrchovej vody za mesiac november 2012 vo výške 86.388,25 eur,
- faktúrou č. 445120404 zo dňa 08. 01. 2013 s dátumom splatnosti 22. 01. 2013 bola navrhovateľom fakturovaná cena odobratej povrchovej vody za mesiac december 2012 v sume 88.063,98 eur,
- za mesiac január 2013 navrhovateľ fakturoval faktúrou č. 445130003 zo dňa 06. 02. 2013 s dátumom splatnosti 20. 02. 2013 cenu odobratej povrchovej vody vo výške 86.125,44 eur,
- faktúrou č. 445130101 zo dňa 04. 03. 2013 s dátumom splatnosti 18. 03. 2013 bola fakturovaná cena odobratej povrchovej vody za mesiac február 2013 vo výške 75.087,38 eur,
- faktúrou č. 445130117 zo dňa 04. 04. 2013 s dátumom splatnosti 18. 04. 2013 bola navrhovateľom uplatnená cena za mesiac marec 2013 v sume 83.277,26 eur,
- za mesiac apríl 2013 bola navrhovateľom fakturovaná faktúrou č. 445130139 zo dňa 03. 05. 2013 s dátumom splatnosti 17. 05. 2013, cena 76.151,04 eur,
- faktúrou č. 445130157 zo dňa 06. 06. 2013 s dátumom splatnosti 20. 06. 2013 bola uplatnená cena povrchovej vody za mesiac máj 2013 vo výške 81.666,70 eur,
- za mesiac jún 2013 navrhovateľ požadoval od odporcu faktúrou č. 445130224 zo dňa 03. 07. 2013 s dátumom splatnosti 17. 07. 2013 cenu za odber povrchovej vody vo výške 76.558,19 eur,
- faktúrou č. 445130237 zo dňa 01. 08. 2013 s dátumom splatnosti 15. 08. 2013 navrhovateľ požadoval cenu odobratej povrchovej vody za mesiac júl 2013 vo výške 83.292,35 eur,
- faktúrou č. 445130256 zo dňa 03. 09. 2013 s dátumom splatnosti 17. 09. 2013 si navrhovateľ uplatnil cenu za mesiac august 2013 vo výške 72.175,12 eur,
- za mesiac september 2013 navrhovateľ požadoval faktúrou č. 445130274 zo dňa 04. 10. 2013 s dátumom splatnosti 18. 10. 2013 cenu povrchovej vody v sume 78.563,78 eur.
Zástupca navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedol, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu inominátnej zmluvy, nakoľko odporca odoberal povrchovú vodu za podmienok určených v navrhovanej písomnej zmluve, ktorá napriek zaslaniu nebola odporcom podpísaná. Všetky ostatné náležitosti a podmienky uvedené v navrhovanej písomnej zmluve boli zo strany odporcu dodržiavané. Nedošlo výlučne k dohode o cene a na tento prípad tak možno analogicky použiť ustanovenia Obchodného zákonníka o kúpnej zmluve, kedy sa pre tento prípad používa cena obvyklá. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ má pre poskytovanie povrchových vôd na priemyselné účely dominantné postavenie na trhu a so všetkými ostanými odberateľmi má uzatvorené písomné zmluvy na odber povrchových vôd s cenou 0,1122 eur/m3 považuje navrhovateľ túto cenu za obvyklú v danom mieste a čase a požaduje jej uhradenie za odber povrchových vôd aj od odporcu. Platby realizované odporcom boli od fakturovaných súm odrátané. Navrhovateľ vystavoval faktúry na základe mesačných hlásení o odbere povrchovej vody. Čiastočné platby od odporcu prichádzali s tým istým variabilným symbolom, ktorý korešpondoval s číslom faktúry. ÚRSO umožnil dohodnúť sa na cene. Stanovil cenu maximálnu. Dohoda však predpokladá súhlas oboch strán. Ekonomická situácia navrhovateľovi neumožnila vytvoriť priestor na stanovenie inej ceny ako maximálnej, teda tej, ktorú navrhovateľ požadoval. Medzi účastníkmi zmluvy nedošlo k dohode o cene, avšak došlo k dohode o všetkých ostatných náležitostiach zmluvy. Pre prípade, žeby súd mal zato, že kúpna zmluva medzi účastníkmi uzavretá nebola, požaduje navrhovateľ od odporcu vydať bezdôvodné obohatenie vo výške žalovanej sumy, nakoľko odporca odoberal povrchovú vodu bez právneho dôvodu a na úkor navrhovateľa sa bezdôvodne obohatil.
Právny zástupca navrhovateľa vo svojom vyjadrení uviedol, že povinnosť odporcu a práva navrhovateľa majú podklad priamo v zákone o vodách v ustanovení § 78, ktorý určuje jednak osobu povinnú na plnenie záväzku platiť za odber povrchových vôd a taktiež určuje aj osobu oprávnenú. Čiže priamo zákon o vodách zakotvuje aktívnu legitimáciu navrhovateľa a pasívnu legitimáciu odporcu. Medzi stranami je spor o výšku plnenia za určité obdobie. Podľa názoru navrhovateľa platobná povinnosť odporcu za odber povrchových vôd nie je sporná. § 3 ods. 1 nar. vlády určuje sumu, ktorá sa má platiť za odber povrchových vôd v m3 odkazom na rozhodnutie ÚRSO. Medzi účastníkmi nejde o typický súkromno- právny vzťah. Naopak vo veci sa vyskytuje kombinácia prvkov verejno-právnej a súkromno-právnej regulácie, pričom podľa názoru navrhovateľa prevažujú prvky verejno-právnej regulácie a to práve s ohľadom na ustanovenia zákona o vodách a nariadenia vlády č. 755/2004 Z.z. Absencia podpisu zmluvy odporcom nemôže viesť k zániku jeho zákonnej platobnej povinnosti. Postup navrhovateľa má oporu v zákone aj v rozhodnutí ÚRSO. Naopak postup odporcu je podľa názoru navrhovateľa svojvoľný a zjavne zneužívajúci právo v snahe získať neoprávnenú konkurenčnú výhodu na relevantnom trhu a zároveň odporuje princípom poctivého obchodného styku. Odporca pre rok 2012 si svojvoľne určil cenu na úrovni 0,075 eur/m3 odobratej povrchovej vody, pričom táto svojvoľne určená cena je nižšia ako cena určená stranami pre roky 2007-2011. V roku 2011 bola zmluva uzavretá na 0,1059 eur/m3, v roku 2010 to bolo 0,0963 eur/m3, v rokoch 2008 a 2009 cena 0,0833 eur/m3 a v roku 2007 cena určená vo výške 0,0753 eur/m3. Je zrejmé, že pri stúpajúcej tendencii tohto cenového vývoja za odber povrchových vôd, ktorá vyplývala z rozhodnutí ÚRSO, sa odporca v roku 2012 a 2013 svojvoľne a bez opory v akomkoľvek právnom predpise, bez opory v zmluve, vrátil na cenovú úroveň z roku 2007. Navrhovateľ ako správca nemá reálnu možnosť zabrániť odoberaniu vôd zo strany odporcu a odporcom požadované určenie nižšej ceny neprichádzalo do úvahy z dôvodu, žeby došlo k narušeniu hospodárskej súťaže a mohlo by dôjsť aj k poskytnutiu neoprávnenej štátnej pomoci, ktorá by zvýhodnila odporcu na relevantnom trhu. Navrhovateľ predložil listinné dôkazy, z ktorých je nesporné, že so všetkými relevantnými odberateľmi povrchových vôd v SR, napr. U.S.STEEL Košice, Duslo Šaľa, Mondi Ružomberok boli v relevantnom období rokov 2012 a 2013 uzavreté zmluvy s pevnou cenou na úrovni maximálnej ceny určenej rozhodnutím ÚRSO to znamená 0,1122 eur/m3 a z tohto dôvodu takéto určenie ceny nadobudlo charakter obchodnej zvyklosti. § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka ukladá súdu okrem dôkazov vykonaných v súdnom konaní zohľadniť aj obchodné zvyklosti v danom odvetví alebo na danom trhu zachovávané.
V písomnom vyjadrení odporca potvrdil, že v roku 2012 odoberal povrchovú vodu z vodného toku Ondava. Odoberanie povrchovej vody však nie je možné považovať ani analogicky za predaj vody navrhovateľom odporcovi. Aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich kúpnu zmluvu vylučujú nasledovné skutočnosti:
1) navrhovateľ nie je vlastníkom vodného toku. Z Článku 20 ods. 2 Ústavy SR vyplýva, že vodné toky môžu byť len vo vlastníctve štátu. Navrhovateľ je správcom vodného toku, nie je však oprávnený prevádzať vlastnícke právo k vode alebo k vodnému toku. 2) odber povrchovej vody realizoval odporca oprávnene. Sám navrhovateľ uvádza ako povolenie na nakladanie s vodami rozhodnutie OU ŽP č. 16/79 zo dňa 20. 12. 1978. Odporca je oprávnený na odber povrchových vôd aj na základe rozhodnutia Slovenskej inšpekcie ŽP zo dňa 25. 05. 2007. Na odber vody odporca nepotreboval žiaden schvaľovací úkon zo strany navrhovateľa. Odber povrchovej vody nemá charakter dodania tovaru a samotný odber nie je závislý od vôle navrhovateľa. 3) medzi účastníkmi konania nebola uzatvorená žiadna dohoda ohľadne množstva odberu. Odporca množstvo odobratej vody len jednostranne oznamoval navrhovateľovi. 4) nebola dohodnutá ani žiadna cena alebo odplata ani spôsob určenia ceny, ani nebola prejavená vôľa uzatvoriť kúpnu alebo inú zmluvu bez určenia ceny. V zmysle § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka sa ustanovenia zákona upravujúce jednotlivé typy zmlúv použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. V zmysle § 409 sú podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy okrem určenia zmluvných strán, určenie predmetu kúpy, záväzok predávajúceho dodať predmet kúpy kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k predmetu kúpy a tiež záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Z vyššie uvedeného má odporca zato, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo. Podľa názoru odporcu nedošlo ani k uzavretiu inominátnej zmluvy a to práve pre nedostatočné určenie obsahu záväzkov. Nie je najmä zrejmý rozsah záväzkov navrhovateľa ani odplata, ktorú by mal plniť odporca. Odporca poukázal na to, že ani v prípade právnej možnosti použitia analógie, úhrady odporcu navrhovateľovi nemali povahu platenia kúpnej ceny za dodaný tovar ani obdobný charakter, z ktorého by bolo možné usúdiť, že vzťahu medzi účastníkmi konania obsahom aj účelom najbližšie zodpovedá vzťah kupujúceho a predávajúceho. Zo strany odporcu išlo pri platbách, ktoré poukazoval navrhovateľovi vždy o platby za služby. Predmetom sporu nie je splnenie záväzkov z kúpnej zmluvy ani zaplatenie kúpnej ceny, ale úhrada platieb za užívanie povrchových vôd podľa § 78 ods. 3, písm. a) zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách. V zmysle § 78 ods. 3 zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách sa platbami za užívanie povrchových vôd spoplatňujú vodohospodárske služby, ktoré poskytuje správca vodného toku a slúžia na úhradu nákladov spojených s týmito službami a so správou vodných tokov a správou povodia. Medzi tieto platby v zmysle § 78 ods. 3, písm. a) patria aj platby za odbery povrchových vôd z vodných tokov. Podľa § 78 ods. 4 citovaného zákona sa výška platieb za užívanie povrchových vôd určuje na základe rozhodnutia ÚRSO. Z uvedeného vyplýva, že platby za odber povrchových vôd majú charakter odplaty za služby a nie za dodanie veci. Povrchové vody navrhovateľ nedodával odporcovi, ale odporca ich sám oprávnene v súlade so zákonom a rozhodnutím príslušného orgánu odoberal, pričom k tomu nepotreboval súhlas ani iný právny úkon zo strany navrhovateľa. Odporca navyše poukázal na skutočnosť, že akákoľvek zmluva, či už kúpna alebo inominátna, na základe ktorej by mala vzniknúť povinnosť plniť za odber povrchových vôd, musí mať písomnú formu. V zmysle § 3 ods. 3 nar. vlády SR č. 755/2004 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška neregulovaných platieb, výška poplatkov a podrobnosti súvisiace so spoplatňovaním užívania vôd, ten, kto odoberá povrchové vody z vodných tokov, platí platbu za odber povrchových vôd na základe písomnej zmluvy správcovi vodného toku. Odporca si je vedomý, že v zmysle zákona o vodách je odber povrchových vôd ako vodohospodárska služba spoplatnený. Z uvedeného dôvodu aj poukazoval navrhovateľovi v roku 2012 úhrady v zmysle svojej žiadosti o uplatnenie nižšej ako maximálnej ceny zo dňa 09. 12. 2011, kde odporca navrhoval cenu vo výške 0,75 eur/m3. Kým pre odbery povrchových vôd na rok 2011 bola úradom na základe jeho rozhodnutia určená pevná cena za odber povrchovej vody, na obdobie kalendárneho roka 2012 bola určená maximálna cena, t.j. cena, ktorú nie je prípustné prekročiť. Definícia pevnej a maximálnej ceny je uvedená v § 6 zák. č. 18/1996 o cenách. Určenie maximálnej ceny znamená, že zmluvným stranám je umožnené určiť cenu na základe konsenzu, pričom je určená len horná hranica, aby regulovaný subjekt nezneužíval svoje dominantné postavenie. Odporca odmietol jednostranný diktát navrhovateľa a podpísanie zmluvy v znení navrhovanom. Dohoda s navrhovateľom nie je možná, nakoľko navrhovateľ trvá na maximálnej cene ako by to bola cena pevná. Takéto správanie navrhovateľa odporuje zásade rovnosti zmluvných strán a je v rozpore s dobrými mravmi. Odporca dal podnet na prešetrenie správania navrhovateľa na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ako aj na Protimonopolný úrad SR. Zo záveru Protimonopolného úradu SR vyplýva, že uplatňovanie maximálnej ceny nie je dôvodom na začatie konania voči regulovanému subjektu. Zo záverov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vyplýva, že nie je v pôsobnosti tohto úradu sa podnetom zaoberať. Cena bola úradom určená ako maximálna, to znamená, že ju nie je možné prekročiť a ďalej, že úrad nie je oprávnený vstupovať do zmluvných vzťahov ani k nim zaujímať stanovisko. Odporca má zato, že žalobný návrh bol podaný bezdôvodne a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť. Sám navrhovateľ uvádza príklad elektrárne
Vojany, s ktorými bola dohodnutá iná cena. Odôvodňuje to formou odberu - prietočné chladenie. Rozhodnutie regulačného úradu však nepozná žiadnu výnimku ohľadom formy odberu povrchových vôd. Je tam stanovená jedna cena pre odber povrchových vôd a nie je to delené podľa formy odberu. Zmluvne bola teda dohodnutá s iným subjektom aj iná cena ako navrhovateľom požadovaná voči odporcovi. Forma prietočného chladenia sa pritom používa aj u odporcu. Približne 40 % odobratej povrchovej vody sa používa na prietočné chladenie.
V zmysle pokynov odvolacieho súdu bolo doplnené dokazovanie a právny zástupca navrhovateľa zdôraznil, že cena, ktorú navrhovateľ účtoval v roku 2012 a 2013 odporcovi sa neodlišovala od ceny, ktorá bola dohodnutá s inými odberateľmi. Naopak táto cena bola rovnaká ako v prípade najväčších odberateľov vody. Už v konaní pred súdom prvého stupňa pred zrušujúcim uznesením krajského súdu, boli ako listinné dôkazy do spisu založené zmluvy na odber povrchovej vody za roky 2012, 2013 s odberateľmi Mondi SCP Ružomberok, U. S. Steel Košice, Duslo, a.s. Šaľa, TP2 s.r.o., Strážske a Dalkia Industry Žiar nad Hronom. Zo všetkých vyplýva, že cena uplatňovaná navrhovateľom vo vzťahu k týmto odberateľom vody bola na úrovni 0,1122 eur za m3 bez DPH, čiže rovnaká cena akú navrhovateľ uplatňoval vo vzťahu k odporcovi a ktorá zhmotnená vo faktúrach, ktoré sú súčasťou spisu, je predmetom tohto konania. Vzhľadom na závery zrušujúceho uznesenia krajského súdu právny zástupca navrhovateľa predložil ďalšie listinné dôkazy, teda zmluvy, ktoré sa týkajú rokov 2012, 2013 a ide o zmluvy uzavreté medzi navrhovateľom a odberateľmi Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s.; Podtatranská vodárenská a prevádzková spoločnosť, a.s.; Slovenské elektrárne, a.s.; Východoslovenská vodárenská spoločnosť, Tepláreň Košice, a.s. a Chemes Humenné, a.s. Zmluvy sa týkajú odberu vody za rok 2012, 2013. Vo všetkých prípadoch, s výnimkou spomenutých Slovenských elektrární, bola dohodnutá cena opäť rovnaká 0,1122 za m3 bez DPH, čiže rovnaká cena akú navrhovateľ uplatňoval vo vzťahu k odporcovi. Jediná výnimka bola uplatnená u Slovenských elektrární pre odberné miesto Vojany. Zo zmluvy so Slovenskými elektrárňami vyplýva, že sa týkala viacerých odberných miest - Elektráreň Bohunice, Elektráreň Mochovce, Elektráreň Nováky, Elektráreň Vojany. Pre všetky z týchto odberných miest boli stanovené predpokladané množstvá odobratej vody v prílohe č. 14 v tejto zmluve, avšak pre jednotlivé odberné miesta boli v dodatku č. 8 stanovené rozdielne ceny. Ten dodatok č. 8 sa týka roku 2012. Podľa zmluvy so Slovenskými elektrárňami cena za m3 bola opäť 0,1122 eur za kubík a táto cena sa uplatňovala zo strany navrhovateľa vo vzťahu k Slovenským elektrárňam a k odberný miestam Bohunice, Mochovce, Nováky. Znížená cena 0,0091 eur za m3 sa uplatňovala iba vo vzťahu k odbernému miestu Elektráreň Vojany a uplatňovala sa táto cena z dvoch zásadných dôvodov. Po prvé priamo zo zmluvy vyplýva, že táto cena platí jedine pri odbere povrchovej vody formou prietočného chladenia. Zároveň je veľmi dôležité všimnúť si v prílohe č. 14 k tejto zmluve objem, ktorý sa zaviazali odoberať Slovenské elektrárne práve v odbernom mieste Vojany. Ten objem povrchovej vody bol viac ako 100 miliónov kubíkov. Odporca odoberal 7, 8, 9 miliónov, čiže tie množstvá vody, ktoré odoberal odporca boli podstatne x-násobne nižšie ako odoberali elektrárne v odbernom mieste Vojany. Cena pre Vojany platila za súčasného splnenia dvoch podmienok. Po prvé muselo ísť o prietočné chladenie a po druhé objem vody odobratý bol v roku 2012 106 tisíc kubíkov. Odlišná cena vo vzťahu k odbernému miestu Elektrárne Vojany v rokoch 2012, 2013 bola vyvolaná dvoma základnými skutočnosťami. Voda slúžila vo Vojanoch iba na prietočné chladenie. Zjednodušene povedané, tá voda pritiekla z vodného zdroja do Elektrárne Vojany v obrovskom množstve, ktoré v prípade odporcu neprichádzalo do úvahy, z objektívnych, subjektívnych dôvodov a tá istá voda sa na inom mieste vrátila späť do vodného toku. Čiže, keď voda išla do elektrárne Vojany na prietočné chladenie, ona neostávala v tom podniku, ona pritiekla, ochladila a tá istá voda bez znečistenia a nie ako odpadová voda, sa vrátila späť do vodného toku. Od roku 2014, keď je cena stanovená rozhodnutím URSO pevným spôsobom, aj elektrárne prestali odoberať vodu na účely prietočného chladenia a odoberajú vodu v podstatne nižších objemoch ako v roku 2012 a v roku 2013. Navrhovateľ je síce štátnym podnikom, ale je podnikateľom, je tiež povinný sa v zmluvnom vzťahu správať ekonomicky a neprichádzalo do úvahy, aby vo vzťahu k odporcovi uplatňoval iné podmienky, iné kritéria, inú cenu, ako vo vzťahu k iným svojim odberateľom za rovnaké totožné plnenie.
Zástupca odporcu na základe tvrdení navrhovateľa uviedol, že mu nie je jasné prečo práve tá maximálna cena je dôvodná. Odporca odobral 13.272.530 m3 vody a zaplatil spolu za to sporné obdobie, od januára 2012 do septembra 2013, 699.088 eur, čo v prepočte teda vychádza, 0,05267 eur na m3. To je zhruba päť a pol násobne viac ako navrhovateľ žiadal od Slovenských elektrárni Vojany. Prečo teda navrhovateľovi nestačí takáto suma, alebo prečo teda škoda vznikla v nejakej maximálnej výške v porovnaní s tými elektrárňami, to odporcovi nie je jasné. Navrhovateľ sa snaží poukázať na SE Vojany ako nejaký
špecifický subjekt, ktorý by si „zaslúžil“ nejakú nižšiu cenu. Odporca spochybňuje, že tento subjekt SE Vojany by bol niečím výnimočný a žeby bolo oprávnené od takéhoto subjektu žiadať 12-násobne nižšiu cenu ako požaduje navrhovateľ od odporcu. Pokiaľ ide o odoberané množstvo vody, navrhovateľ nemal ceny odstupňované podľa množstva, neoznámil svojim odberateľom cenník alebo sadzobník poplatkov podľa vopred určených kritérií. Navrhovateľ poskytol SE, a.s. pre závod Vojany cenu približne 12- násobne nižšiu ako žiada od odporcu jednostranne, bez objektívneho dôvodu, bez opory v regulačnom rozhodnutí, alebo v zákone. Ak by navrhovateľ uplatňoval ceny v závislosti od množstva odobratej vody, musel by maž odporca iné ceny, ako drobní odberatelia s minimálnym množstvom odobratej vody a tiež iné ako odberatelia s podstatne väčším odberom. Tvrdenie navrhovateľa, že všetci ostatní odberatelia podpísali zmluvy s maximálnou cenou a exemplárne doloženie zmlúv s vybranými porovnateľnými odberateľmi nie je dôkazom o primeranosti a dôvodnosti požadovania maximálnej ceny, ani p výške škody, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť. Rozhodnutie ÚRSO, ktorým sa schvaľujú ceny za odber povrchových vôd obsahuje jediné kvantitatívne kritérium pre uplatnenie regulovaných cien a tým je odobratie vody nad 15.000 m3 ročne, alebo 1.250 m3 mesačne. Kto odoberá vodu v množstve pod túto hranicu, za užívanie vôd neplatí žiadne poplatky. Pri aplikácii ceny odstupňovanej podľa množstva odobratej vody, by mal subjekt odoberajúci väčšie množstvo vody platiť viac ako subjekt s nižším odberom. A nie naopak. Pokiaľ ide o spôsob použitia vody na prietočné chladenie, odporca takto používa vodu v tzv. vodokružných vývevách. Odporca prevádzkuje spolu 8 kusov okružných vývev, ktoré sú prietočne chladené. Po prepočítaní prietočných objemov vody je zrejmé, že odporca používa ročne 5.486.738,40 m3 odobratej vody na prietočné chladenie. Z celkového množstva odobratej vody v roku 2012 to predstavuje 68 % vody použitej na prietočné chladenie vodokružných vývev. Vzhľadom na uvedené nie je odporcovi jasné, akú škodu mal spôsobiť navrhovateľovi. Odporca za odobratú vodu v období január 2013 až september 2013 zaplatil spolu 699.088,08 eur. V tomto období odobral 1.327.253 m3 vody. V prepočte na m3 zaplatil odporca 0,0527 eur/m3, čo je približne 6-násobok toho, čo zaplatili za odobratý m3 Slovenské elektrárne, a.s. pre závod Vojany. Navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal, že je dôvodné zaplatiť mu vyššiu cenu, preto požadoval návrh zamietnuť.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 01. 02. 2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods. 3 nariadenia vlády SR č. 755/2004 Z.z. účinného, ktorým sa ustanovuje výška neregulovaných platieb, výška poplatkov a podrobnosti súvisiace so spoplatňovaním užívania vôd, ten, kto odoberá povrchové vody z vodných tokov, platí platbu za odber povrchových vôd na základe písomnej zmluvy správcovi vodného toku najneskôr do 25. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom k odberu povrchových vôd došlo ak nie je dohodnuté inak.
V zmysle § 78 ods. 3 písm. a), ods. 4 zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách platbami za užívanie povrchových vôd sa spoplatňujú vodohospodárske služby, ktoré poskytuje správca vodného toku a slúžia na úhradu nákladov spojených s týmito službami a so správou vodných tokov a správou povodia. Platby sa platia za a) odbery povrchových vôd z vodných tokov v množstve nad 15 000 m3 ročne alebo 1 250 m3 mesačne. Výška platieb za užívanie povrchových vôd podľa odseku 3 písm. a) až c) sa určuje na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví podľa osobitného predpisu a podľa odseku 3 písm. d) osobitným postupom. Rozhodnutie sa oznamuje užívateľom povrchových vôd najneskôr do 15. decembra bežného roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa tieto platby uplatňujú.
Podľa § 78 ods. 6 zákona o vodách Platby podľa odseku 3 písm. a), b), c) a e) sa platia správcovi vodného toku a sú jeho príjmom.
S poukazom na vykonané dokazovanie, doplnené aj v zmysle pokynov odvolacieho súdu mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný a preukázaný. Navrhovateľ požadoval zaplatenie ceny za odobratú povrchovú vodu za obdobie roku 2012 a za obdobie od 01 do 09/2013 v celkovej výške 1.087.925,35 eur. Odporca v období roku 2012 a 2013 odoberal povrchovú vodu z odberného miesta Ondava na priemyselné využitie. Zákon o vodách ako aj nariadenie vlády SR č. 755/2004 Z.z. stanovuje, že za odber povrchových vôd z vodných tokov je potrebné platiť platbu a to na základe písomnej zmluvy správcovi vodného toku. Navrhovateľ ako správca vodného toku predložil odporcovi ako odberateľovi povrchovej vody písomnú zmluvu, ktorú však odporca odmietol podpísať z dôvodu jeho nesúhlasu s požadovanou cenou za 1 m3 odobratej povrchovej vody. Zákonné ustanovenia odporcovi ukladajú povinnosť v prípade, že odoberá povrchovú vodu uzavrieť zmluvu so správcom vodného toku. Odporca túto povinnosť porušil, písomnú zmluvu s navrhovateľom ako správcom vodného toku neuzavrel. Odporca odmietol uzavrieť zmluvu o odbere povrchovej vody s navrhovateľom, nakoľko odmietal cenu požadovanú navrhovateľom ako cenu maximálnu, určenú rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Odporca porušil právnu povinnosť, teda povinnosť uzavrieť zmluvu a porušením tejto zákonnej povinnosti vznikla navrhovateľovi škoda. Navrhovateľ nedostal zaplatené to, na čo by ináč mal nárok, ak by došlo k uzavretiu zmluvy. U navrhovateľa došlo k zmenšeniu majetku a súd jeho nárok na zaplatenie sumy 1.087.925,35 eur posúdil ako nárok na náhradu škody spôsobenú odporcom. Pri posudzovaní nároku na náhradu škody súd vychádzal z § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Hoci účastníci konania sú právnické osoby súd neaplikoval § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko v danom prípade nedošlo k porušeniu povinnosti zo záväzkového vzťahu ako to vyžaduje § 373 Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník má koncipovanú zodpovednosť za škodu tak vo vzťahu k porušeniu záväzkovej ako aj inej právnej povinnosti.
Faktúry vystavené navrhovateľom za odobratú povrchovú vodu v jednotlivých mesiacoch boli odporcovi riadne doručené. Táto skutočnosť je potvrdená na každej vystavenej faktúre odtlačkom pečiatky odporcu. Odporca svoju povinnosť platiť za odber povrchových vôd plnil len čiastočne. Podľa doložených výpisov z účtu v peňažnom ústave uhrádzal čiastočne niektoré faktúry vystavené navrhovateľom s tým, že za 1 m3 odobratej povrchovej vody uhrádzal nie cenu navrhovateľom požadovanú ale cenu 0,075 eur/m3. . S prihliadnutím na uvedené súd návrhu navrhovateľa vyhovel a zaviazal odporcu na náhradu škody vo výške 1.087.925,35 eur, ktorá suma pozostáva z platieb za odber povrchovej vody za obdobie roku 2012 a za obdobie od januára do septembra 2013.
V zmysle § 420 ods. 1 odporca porušením zákonom stanovenej povinnosti uzavrieť zmluvu spôsobil navrhovateľovi škodu. Súd mal za preukázané, že v tomto prípade boli naplnené predpoklady zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody a existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Škodu je potrebné chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Výšku navrhovateľom požadovanej škody mal súd za preukázanú výpoveďou navrhovateľa, ako aj doloženými listinnými dôkazmi. Navrhovateľ tvrdil a preukázal, že so všetkým odberateľmi mal v rokoch 2012, 2013 uzavreté zmluvy, v ktorých bola dohodnutá rovnaká cena za odber povrchových vôd ako požaduje od odporcu a to vo výške 0,1122 eur za m3. Do spisu doložil 11 zmlúv s odberateľmi, ktoré jeho tvrdenia potvrdzujú. Navrhovateľ ako štátny podnik je povinný dodržiavať aj zákon o hospodárskej súťaži a nesmie uplatňovať voči jednotlivým obchodným partnerom rozdielne podmienky pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení. Jedinú výnimku predstavuje zmluva na odber povrchovej vody so Slovenskými elektrárňami, odberným miestom Vojany.
V tomto prípade, však nejde o zhodné ani porovnateľné plnenie. V odbernom mieste Vojany sa odber vody realizuje len formou prietočného chladenia, čo u odporcu nie je naplnené. Sám odporca v písomnom vyjadrení uviedol, že používa túto formu odberu vody v podiele 68 %. Taktiež nemožno plnenie u týchto odberateľov porovnávať s prihliadnutím na odobraté množstvo vody. Kým odporca za žalované obdobie od januára 2012 do septembra 2013 celkovo odobral cez 13 mil. m3 vody, Slovenské elektrárne v odbernom mieste Vojany odobrali za rok 2013 cez 132 mil. m3 vody. Vzhľadom na zistený skutkový stav, mal súd za potvrdené, že navrhovateľ dostatočne preukázal dôvodnosť svojho nároku, tiež dôvodnosť odlišného uplatňovania ceny za odber povrchovej dovy u odberateľa Slovenské elektrárne, a.s., odberné miesto Vojany.
Nesplnením peňažného záväzku v lehote splatnosti vznikol navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania. Nárok na náhradu škody vznikol navrhovateľovi vystavením faktúr, ktoré boli odporcovi riadne doručené. Navrhovateľ požadoval zaplatenie týchto čiastok, teda odporca mal vedomosť o svojom záväzku a jeho nesplnením sa dostal do omeškania. V zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej faktúry vo výške 8,75 % ročne za obdobie od augusta 2012 do januára 2013. Od februára 2013, v zmysle novely nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., súd priznal úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Navrhovateľ na základe čiastočného späťvzatia zavinil zastavenie konania v časti istiny 52.515,90 eur a požadovaného 8,75 % ročnému úroku z omeškania z tejto sumy od 19. 10. 2013 do zaplatenia (suma odporcom zaplatená 17. 10. 2013, návrh na súd podaný 04. 11. 2013). Z celkovo požadovanej istiny 1.140.441,25 eur bol úspešný navrhovateľ v časti priznanej sumy 1.087.925,35 eur. Súd vyhovel nároku navrhovateľa a priznal mu aj úrok z omeškania, ale nie v celkovej výške, nakoľko od februára 2013 podľa účinného nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. činil úrok z omeškania 5,75 % a 5,50 % ročne z dlžnej sumy. V časti úrokov z omeškania presahujúcich výšku 5,50 % a 5,75 % súd návrh ako nedôvodný zamietol. Navrhovateľ mal teda v súdnom konaní čiastočný úspech vo veci čo pri prepočte požadovanej a súdom priznanej sumy (istiny a úrokov z omeškania vypočítaných ku dňu vyhlásenia rozhodnutia) predstavuje úspech vo výške 94 %. Po odpočítaní úspechu odporcu od úspechu navrhovateľa súd priznal úspešnejšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 88 % (94-6= 88). Po právoplatnosti rozhodnutia bude o konkrétnej výške trov konania rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle § 151 ods. 7 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.