Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/221/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľky: T. F., Z. XX.XX.XXXX, B. V. K., O. Š. XXX/ XX, zastúpenej spoločnosťou CHARGE DAVOUÉ UJJ s.r.o., IČO: 36865222, so sídlom v Trenčíne, Legionárska 14, za ktorú koná advokát JUDr. Jozef Uj,, proti odporcovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00585441, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, o zaplatenie 135,- €, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e .

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania zo dňa 7.10.2013, podaným na Okresnom súde Bratislava I dňa 14.10.2013, sa navrhovateľka domáhala od odporcu poskytnutia poistného plnenia v sume 135,- € a uplatnila si nárok na náhradu trov konania. Uviedla, že je vlastníčkou motorového vozidla T. T., M.: K. XXX B., na ktorom došlo dňa 31.5.2013 o 15.00 hod. k poškodeniu čelného skla v dôsledku vymrštenia kameňa z protiidúceho motorového vozidla K. K. XXX, M.: B. XXX V., ktorého vlastníkom je spoločnosť Slovenské tunely, a.s., a ktoré v čase škodovej udalosti viedol zamestnanec tejto spoločnosti P. Š..

Navrhovateľka podaním zo dňa 5.5.2015, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 11.5.2015, zobrala návrh na začatie konania v celom rozsahu späť ešte pred prvým pojednávaním. Dôvodom späťvzatia návrhu na začatie konania je uspokojenie pohľadávky a jej príslušenstva odporcom.

Odporca podaním zo dňa 19.5.2015, doručeným okresnému súdu Bratislava I dňa 19.5.2015, oznámil, že v celom rozsahu uznal nárok navrhovateľky a dňa 5.11.2014 navrhovateľke zaplatil poistné plnenie v sume 135,- € a navrhovateľke nahradil trovy konania v sume 65,32 € na účet jej právneho zástupcu spoločnosti CHARGE DAVOUÉ UJJ s.r.o. vedený vo VÚB, a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, o čom predložil súdu doklady. Nahradené trovy konania korešpondujú s vyčíslením trov konania uvedeným v návrhu na začatie konania a pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 € a trov právneho zastúpenia v sume 48,82 €.

Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP) navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 OSP súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 OSP nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

V predmetnej právnej veci boli splnené podmienky na postup podľa ustanovenia § 96 ods. 1 OSP, nakoľko navrhovateľka svojím dispozitívnym úkonom zobrala návrh na začatie konania v celom rozsahu späť ešte pred prvým pojednávaním; z toho dôvodu sa súhlas odporcu so späťvzatím nevyžadoval. Súd na základe uvedených skutočností postupoval podľa § 96 ods. 1 OSP a konanie zastavil.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 druhá veta OSP, podľa ktorého ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorý z účastníkov konania (a pokiaľ áno, ktorý z nich) z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie zastavené. To znamená, že použitý termín "zavinenie" nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania (teda aj prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu na začatie konania) a následkom je zastavenie konania (napríklad nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 7.6.2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.10.2010, sp. zn. zo dňa 16.3.2011).

Vychádzajúc z uvedených skutočností pri zastavení konania môže všeobecný súd rozhodnúť o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP a žiadnemu z účastníkov nepriznať právo na náhradu trov konania až potom, čo zistí, že neexistujú okolnosti vyplývajúce z § 146 ods. 2 OSP, ktoré umožňujú aj pri zastavení konania priznať niektorému z účastníkov náhradu trov konania z dôvodu zavinenia druhého účastníka na zastavení konania.

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáhala od odporcu poskytnutia poistného plnenia v sume 135,- €. Podaním zo dňa 5.5.2015 zobrala návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, pretože odporca jej žalované poistné plnenie poskytol po začatí konania v predmetnej právnej veci dňa 5.11.2014. Keďže navrhovateľka zobrala návrh na začatie konania späť v celom rozsahu pre správanie odporcu, odporca by bol povinný navrhovateľke nahradiť trovy konania podľa § 146 ods. 2 druhá veta OSP. Odporca vo vyjadrení zo dňa 19.5.2015 uviedol, že navrhovateľke nahradil trovy konania v sume 65,32 €, ktoré si navrhovateľka uplatnila v návrhu na začatie konania a pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 € a z trov právneho zastúpenia v sume 48,82 €. V späťvzatí návrhu na začatie konania si navrhovateľka neuplatnila nárok na náhradu trov konania. Z uvedeného dôvodu súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 druhá veta v spojení s § 151 ods. 1 OSP.

Navrhovateľka zobrala návrh na začatie konania späť pred prvým pojednávaním, preto by súd postupom podľa § 11 ods. 3 prvá veta, ods. 4, ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. vracal navrhovateľke zaplatený súdny poplatok v sume 16,50 € krátený o 6,70 €, teda v sume 9,80 €. Keďže odporca nahradil navrhovateľke trovy konania aj za zaplatený súdny poplatok v sume 16,50 €, vrátenie súdneho poplatku sa stalo bezpredmetným a súd už o ňom nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.