Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-6Er/56/2015

Uznesenie

Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: P.. B. P., A.. XX.X.XXXX, W. F. Č.. XXX, F. W. právne zastúpeného JUDr. Róbertom Madejom, PhD., advokátom so sídlom Mýtna 42, Bratislava proti povinnému: P. P., A.. X.X.XXXX, W. F. Č.. XXX, F. W., právne zast. JUDr. Dušanom Divkom, advokát spol. s r.o., so sídlom Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica IČO: 36860654 o vymoženie 1.090,4 €, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Bohumil Kubát, Obchodná 7, Bratislava, o námietkach povinného proti exekúcii a o návrhu povinného na odklad exekúcie takto

rozhodol:

Súd námietky povinného proti exekúcii zamieta.

Súd návrh povinného na odklad exekúcie z a m i e t a .

odôvodnenie:

Na základe návrhu oprávneného a vykonateľného exekučného titulu rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. -181 zo dňa 9.10.2014 sa pred súdnym exekútorom JUDr. Bohumilom Kubátom začalo proti povinnému dňa 28.1.2015 exekučné konanie o vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému vo výške náhrady trov konania 429 € a trov právneho zastúpenia 661,4 €.

Súd vydal dňa 24.2.2015 poverenie pre exekútora na vykonanie exekúcie v zmysle návrhu oprávneného.

Exekútor predložil súdu dňa 27.5.2015 včas podané námietky povinného proti exekúcii. Povinný v námietkach uviedol, že proti exekučnému titulu podal dňa 18.12.2015 na Okresnom súde Považská Bystrica dovolanie, v ktorom žiadal aj odložiť vykonateľnosť, čo do odstránenia časti strechy a čo do zaplatenia trov konania a právneho zastúpenia. Na základe uvedeného sa domnieva, že podaním dovolania v zákonnej lehote spolu so žiadosťou o odloženie vykonateľnosti exekučného titulu vznikli dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, minimálne však by mala byť exekúcia prerušená do času rozhodnutia Najvyššieho súdu o odložení vykonateľnosti.

Povinný ako súčasť námietok predložil listinu doručenú Okresnému súdu Považská Bystrica dňa 18.12.2014 s označením dovolanie, kde povinný žiadal zrušiť exekučný titul a zároveň žiadal podľa odložiť vykonateľnosť rozhodnutia, čo do odstránenia strechy a náhrady trov konania a právneho zastúpenia.

Oprávnený vo vyjadrení doručenom súdu dňa 5.6.2015 žiadal, aby súd námietky povinného zamietol, nakoľko exekúcia sa začala oprávnene.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

Súd podanie povinného podľa obsahu posúdil ako námietky proti exekúcii a návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku.

Z citovaného zákonného ustanovenia § 50 Exekučného poriadku vyplýva, že námietky proti exekúcii sú procesným inštitútom, ktorým zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej exekúcii. Exekučný súd v konaní o námietkach proti exekúcii teda skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie námietok je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v námietkach zaťažuje výlučne povinného, ktorý podal námietky. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.

Dôvodom podania námietok povinným je podanie dovolania proti exekučnému titulu. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaných v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom týchto rozhodnutí je viazaný a musí z nich vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.

Zo spisu mal súd za nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal oprávnený voči povinnému neuhradený dlh v sume 1.090,4 € za neuhradené trovy konania 429 € a trovy právneho zastúpenia 661,4 € v zmysle exekučného titulu. Exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Samotná skutočnosť, že povinný podal dovolanie proti exekučnému titulu, a že žiadal odložiť vykonateľnosť exekučného titulu neznamená dôvod, pre ktorý by mal súd námietkam vyhovieť, nakoľko tie sú inštitútom skúmajúcim dôvodnosť začatia exekúcie.

Pokiaľ ide o návrh povinného na odklad exekúcie, súd v tomto štádiu konania pri rozhodovaní o návrhu skúmal možnosť povolania odkladu aj v zmysle princípu legality podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V prípade, ak bolo v konaní podané dovolanie a povinný zároveň požiadal Najvyšší súd o odloženie vykonateľnosti

napadnutého rozhodnutia do času, kým nebude rozhodnuté o dovolaní, neprislúcha okresnému súdu povoliť odklad exekúcie.

Súd uvádza, že z platného právneho poriadku vyplýva, že do vykonateľnosti rozhodnutia pri jeho napadnutí mimoriadnym opravným prostriedkom môže byť primárne zasiahnuté len tými orgánmi, ktoré o uvedených prostriedkoch nápravy konajú a rozhodujú. V tomto prípade ide o najvyšší súd, ktorý má rozhodnúť o dovolaní a zároveň môže odložiť vykonateľnosť, čo povinný navrhol. Aj keď povolenie odkladu exekúcie a odloženie vykonateľnosti nie sú totožné pojmy, z hľadiska účinku ich možno v tomto štádiu konania porovnávať, a v prípade, ak by okresný súd povolil odklad exekúcie, rozhodol by tak z hľadiska účinku o tom, o čom môže rozhodnúť v zmysle len Najvyšší súd, ktorý sa odložením vykonateľnosti bude zaoberať z dôvodu, že to povinný v dovolaní navrhol.

Ďalším dôvodom, prečo súd návrh na odklad exekúcie zamietol je tá skutočnosť, že nie je možné očakávať, že exekúcia bude zastavená. To znamená, že súd nemá osvedčenú existenciu takých skutočností, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie. Ak by to tak bolo, tunajší súd by v určitom zmysle judikoval budúce rozhodnutie Najvyššieho súdu a jeho právny názor. Okresnému súdu taký postup neprislúcha, a preto možno konštatovať, že v tomto štádiu konania nie sú osvedčené základné skutočnosti ani žiadne pozitívne očakávanie, ktoré by odôvodňovalo predpoklad, že exekúcia bude zastavená.

Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.