Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/300/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO 31 575 951 proti žalovanému A. H., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, nar. XX.XX.XXXX, bytom U. - L., E. XXXX/XX, o zaplatenie 2 464,98 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 62,20 € z a s t a v u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2 656,38 € s úrokom 17,90 % ročne zo sumy 2 464,98 € od 16.07.2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 2 641,03 € od 16.07.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku v sume 147,50 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou od žalovaného domáhal zaplatenia istiny 2 464,98 €, úroku 183,41 €, sankčných poplatkov 7,99 €, úroku 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 16.07.2014 do zaplatenia, 8 % ročného úroku z omeškania z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 16.07.2014 do zaplatenia, poplatkov za upomienky vo výške 62,20 € a náhrady trov konania titulom neuhradenej dlžnej sumy zo zmluvy o úvere. Uviedol, že dňa 07.12.2012 uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu č. 23870, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3 000,- €. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver a úroky splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach, pričom celý úver s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 20.11.2017. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol listom zo dňa 17.06.2014 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 09.07.2014. Napriek výzve nebola pohľadávka žalobcu voči žalovanému do dňa podania žaloby uhradená. Ku dňu podania žaloby predstavovala pohľadávka žalobcu voči žalovanému sumu 2 718,58 €, ktorá bola tvorená nezaplatenou istinou vo výške 2 464,98 €, úrokmi vo výške 183,41 €, sankčnými poplatkami vo výške 7,99 €, poplatkami za upomienku vo výške 62,20 €. Istina poskytnutého úveru a nezaplatené úroky boli od 16.07.2014 sankcionované sankčnou províziou vo výške 8 % ročne. Úrok vo výške 183,41 € predstavoval dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci splátok poskytnutého úveru. Sankčná provízia predstavovala dohodnutý úrok z omeškania v zmysle .

Uznesením č. k. -16 zo dňa 12.09.2014 súd žalobcu vyzval na doplnenie žaloby o špecifikáciu výpočtu istiny, riadneho úroku, sankčného poplatku, poplatkov za upomienky, sankčnej provízie a o predloženie kompletnej platobnej disciplíny žalovaného v lehote 10 dní.

Podaním, doručeným súdu dňa 18.03.2015, žalobca doplnil, že žalovaný do podania žaloby zaplatil na úver 19 splátkami istinu 535,02 €, pričom pripojil prehľad splátok. Rozdiel medzi poskytnutou sumou

úveru 3 000,- € a zaplatenou istinou 535,02 € predstavuje žalovanú istinu 2 464,98 €. Úroky 183,41 € predstavujú dohodnutý úrok podľa bodu 1.2 zmluvy s úrokovou sadzbou 17,90 % ročne, pričom predložil presný spôsob výpočtu úrokov. Nezaplatené sankčné poplatky predstavujú zákonný úrok z omeškania v sadzbe 8 % ročne, vypočítaný odo dňa prvého dňa omeškania ku dňu podania žaloby, pričom pripojil presný spôsob výpočtu úrokov z omeškania. V časti poplatkov za upomienky 62,20 € zobral žalobu späť.

Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.

Podľa z.č. (ďalej len „“) navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Zo strany žalobcu došlo k účinnému späťvzatiu návrhu v časti o zaplatenie 62,20 € pred prvým pojednávaním, preto v tejto časti odpadol predmet konania a súd v zmysle , konanie zastavil v časti o zaplatenie 62, € bez zisťovania stanoviska žalovaného.

Predmetom konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie istiny 2 464,98 €, úroku 183,41 €, sankčných poplatkov 7,99 €, úroku 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny 2 464,98 € od 16.07.2014 do zaplatenia, 8 % ročného úroku z omeškania z nezaplatenej istiny 2 464,98 € a nezaplatených úrokov 176,05 € od 16.07.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania za splnenia podmienok podľa oboznámením sa s návrhom, zmluvou o úvere č. 23870 zo dňa 07.12.2012, Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, výpisom z účtu žalovaného, výzvou na predčasné splatenie dlhu zo dňa 17.06.2014, výpisom z hlavnej knihy Prima Banky k 10.07.2014, prehľadom transakcií na úverovom účte žalovaného, písomným podaním žalobcu, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovné:

Zo zmluvy o úvere č. 23870 zo dňa 07.12.2012 uzavretou medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3 000,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 60 mesačných splátkach po 75,68 € vždy k 17. dňu v mesiaci, pričom termín splatnosti prvej splátky bola 17.12.2012 a splatnosť úveru bola dňa 20.11.2017. Zmluvné strany si dojednali poplatok za správu úverového účtu vo výške 1,99 € mesačne, výška RPMN bola 21,24 %, priemerná RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy bola 20,9 %, celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť (súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta spojených s úverom) bola 4 660,20 €. Podľa bodu 4.1. zmluvy, ak klient nezaplatí anuitnú splátku včas, banka má právo na úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z nesplatenej anuitnej splátky až do jej zaplatenia. Podľa bodu 4.2. zmluvy, ak klient poruší alebo nesplní akýkoľvek záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy a vzniknutý kedykoľvek počas jej trvania vrátane omeškania v zmysle predchádzajúceho bodu 4.1. alebo nespláca riadne a včas iný úver alebo pôžičku poskytnutý bankou, banka je oprávnená žiadať predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom za podmienok uvedených v úverovej zmluve a všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len VOP), požadovať od klienta pokutu za porušenie zmluvných podmienok v zmysle sadzobníka poplatkov, a to za každé jednotlivé porušenie zmluvnej povinnosti vrátane povinnosti podľa bodu 3. 3., trestnoprávna zodpovednosť klienta tým nie je dotknutá, vymáhať pohľadávku súdnou cestou, resp. cestou rozhodcovského súdu, uplatniť inú sankciu v zmysle VOP. Podľa bodu 4.3. zmluvy, ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti úveru, je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne, a to až do jej zaplatenia. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné obchodné podmienky žalobcu.

Podľa výpisu z účtu žalovaného mu žalobca poskytol peňažné prostriedky vo výške 3 000,- € dňa 07.12.2012.

Podľa prehľadu transakcií na úverovom účte žalovaný splácal dlh od počiatku nepravidelne a celkovo na istinu úveru zaplatil len sumu 535,02 €. Splátky splatné od 17.04.2014 neuhradil vôbec.

Výzvou žalobcu žalovanému na predčasné splatenie úveru zo dňa 17.06.2014 bolo preukázané, že žalobca vyzval žalovaného pre neplnenie podmienok úverovej zmluvy č. 23870 zo dňa 07.12.2012 na úhradu celého dlhu vo výške 2 677,98 € s príslušenstvom pozostávajúceho zo zostávajúcej sumy úveru vo výške 2 647,98 € a poplatku za výzvu vo výške 30,- €, najneskôr do 09.07.2014.

Výpisom z hlavnej knihy žalobcu k 10.07.2014 bolo preukázané, že žalobca evidoval voči žalovanému úver v pôvodnej výške 3 000,- €, ktorého nezaplatená istina (zostatok úveru) predstavovala sumu 2 464,98 €, nezaplatené úroky sumu 176,05 €, nezaplatené sankčné poplatky sumu 4,47 €, celkom teda sumu 2 645,50 €. Ďalej si žalobca od žalovaného uplatňoval od 10.07.2014 úroky vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny, 8 % ročne sankčný poplatok z nezaplatenej istiny, 8 % ročne sankčný poplatok z nezaplatených úrokov. Ku dňu 10.07.2014 predstavovala výška omeškaných splátok (istina + úrok) sumu 307,19 € a výška anuitnej splátky je vo výške 75,68 €.

Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah podľa právnej úpravy účinnej v deň uzavretia zmluvy, t.j. dňa 07.12.2012.

Podľa z.č. (ďalej len „“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa , , , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"), b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý, c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu, d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo. Veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

Podľa na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa , , , z.č. (ďalej len „“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vznikla zmluva o úvere podľa a nasl. . Z tejto zmluvy o úvere vznikla žalobcovi povinnosť poskytnúť žalovanému úver a žalovanému vznikla povinnosť vrátiť poskytnutý úver podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Zmluva obsahuje po právnej stránke všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa až 507 . Žalovaný ako dlžník akceptoval jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto mal povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako sa k tomu zmluvou zaviazal.

Súd uzavretú úverovú zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle o spotrebiteľských úveroch, nakoľko predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Žalobca pri uzavretí zmluvy konal ako právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný pri uzavretí zmluvy bol v pozícii spotrebiteľa, keď zmluvu uzavrel ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

Zmluva o úvere zo dňa 07.12.2012 predstavuje spotrebiteľskú zmluvu i podľa .

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný na základe zmluvy o úvere zo dňa 07.12.2012 čerpal od žalobcu úver. Žalovaný si preukázateľne voči žalobcovi neplnil riadne svoje platobné povinnosti, z ktorého dôvodu žalobca využil svoje oprávnenie v zmysle i čl. 4, bod 4.2.1 zmluvy o úvere a žiadal predčasné splatenie celého zostatku úveru. Z listinných dôkazov je zrejmé, že žalobca má v dôsledku uvedeného voči žalovanému splatnú pohľadávku vo výške žalovanej čiastky istiny 2 464,98 €, nezaplatených úrokov v sadzbe 17,90 % ročne odo dňa 17.03.2014 do dňa 16.07.2014 vo výške 183,41 €, nezaplatených úrokov z omeškania v sadzbe 8 % ročne odo dňa 17.03.2014 do dňa 16.07.2014 vo výške 7,99 € (po započítaní úhrad žalovaného po vyhlásení splatnosti celého dlhu). Žalobcovi taktiež patrí právo na zaplatenie úroku v sadzbe 17,90 % ročne zo sumy 2 464,98 € od 16.07.2014 do zaplatenia.

Žalovaný žalobcom uplatnený nárok nezaplatil a je v omeškaní so zaplatením svojho peňažného záväzku. Žalobcovi preto popri práve na zaplatenie istiny vzniklo podľa v spojení s i právo na úrok z omeškania vo výške určenej podľa v spojení s nariadenia vlády č. . Žalobcovi patrí vyčíslený úrok z omeškania v sadzbe 8 % ročne za obdobie od prvého dňa omeškania do dňa 16.07.2012 vo výške 7,99 € a následne 8 % ročný úrok z omeškania z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov spolu v sume 2641,03 € od 16.07.2014 do zaplatenia.

Na základe uvedeného súdu nezostávalo iné ako žalobnému návrhu vyhovieť, nakoľko žalobca sa v predmetnej veci podanou žalobou nedomáha ničoho iného než toho, na čo má nárok.

Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

Podľa , aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Súd o trovách konania rozhodol s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.01.2011, podľa ktorého, ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch účastníkov (oboch strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník (druhá strana) nahradil pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby alebo pre nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi (v režime a ) otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí (podľa ) celkovú otázku, z akej časti bol ten ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, treba z pohľadu dovodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.

Žalobca mal potom vo veci neúspech v pomere k jeho úspechu len v pomerne nepatrnej časti (o zaplatenie 62,20 €), preto mu súd v zmysle priznal plnú náhradu trov konania v sume 147, € titulom zaplateného súdneho poplatku z návrhu.

Poučenie:

Žalobca sa podanou žalobou od žalovaného domáhal zaplatenia istiny 2 464,98 €, úroku 183,41 €, sankčných poplatkov 7,99 €, úroku 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 16.07.2014 do zaplatenia, 8 % ročného úroku z omeškania z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 16.07.2014 do zaplatenia, poplatkov za upomienky vo výške 62,20 € a náhrady trov konania titulom neuhradenej dlžnej sumy zo zmluvy o úvere. Uviedol, že dňa 07.12.2012 uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu č. 23870, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3 000,- €. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver a úroky splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach, pričom celý úver s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 20.11.2017. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol listom zo dňa 17.06.2014 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 09.07.2014. Napriek výzve nebola pohľadávka žalobcu voči žalovanému do dňa podania žaloby uhradená. Ku dňu podania žaloby predstavovala pohľadávka žalobcu voči žalovanému sumu 2 718,58 €, ktorá bola tvorená nezaplatenou istinou vo výške 2 464,98 €, úrokmi vo výške 183,41 €, sankčnými poplatkami vo výške 7,99 €, poplatkami za upomienku vo výške 62,20 €. Istina poskytnutého úveru a nezaplatené úroky boli od 16.07.2014 sankcionované sankčnou províziou vo výške 8 % ročne. Úrok vo výške 183,41 € predstavoval dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci splátok poskytnutého úveru. Sankčná provízia predstavovala dohodnutý úrok z omeškania v zmysle .

Uznesením č. k. -16 zo dňa 12.09.2014 súd žalobcu vyzval na doplnenie žaloby o špecifikáciu výpočtu istiny, riadneho úroku, sankčného poplatku, poplatkov za upomienky, sankčnej provízie a o predloženie kompletnej platobnej disciplíny žalovaného v lehote 10 dní.

Podaním, doručeným súdu dňa 18.03.2015, žalobca doplnil, že žalovaný do podania žaloby zaplatil na úver 19 splátkami istinu 535,02 €, pričom pripojil prehľad splátok. Rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru 3 000,- € a zaplatenou istinou 535,02 € predstavuje žalovanú istinu 2 464,98 €. Úroky 183,41 € predstavujú dohodnutý úrok podľa bodu 1.2 zmluvy s úrokovou sadzbou 17,90 % ročne, pričom predložil presný spôsob výpočtu úrokov. Nezaplatené sankčné poplatky predstavujú zákonný úrok z omeškania v sadzbe 8 % ročne, vypočítaný odo dňa prvého dňa omeškania ku dňu podania žaloby, pričom pripojil presný spôsob výpočtu úrokov z omeškania. V časti poplatkov za upomienky 62,20 € zobral žalobu späť.

Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.

Podľa z.č. (ďalej len „“) navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Zo strany žalobcu došlo k účinnému späťvzatiu návrhu v časti o zaplatenie 62,20 € pred prvým pojednávaním, preto v tejto časti odpadol predmet konania a súd v zmysle , konanie zastavil v časti o zaplatenie 62, € bez zisťovania stanoviska žalovaného.

Predmetom konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie istiny 2 464,98 €, úroku 183,41 €, sankčných poplatkov 7,99 €, úroku 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny 2 464,98 € od 16.07.2014 do zaplatenia, 8 % ročného úroku z omeškania z nezaplatenej istiny 2 464,98 € a nezaplatených úrokov 176,05 € od 16.07.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania za splnenia podmienok podľa oboznámením sa s návrhom, zmluvou o úvere č. 23870 zo dňa 07.12.2012, Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, výpisom z účtu žalovaného, výzvou na predčasné splatenie dlhu zo dňa 17.06.2014, výpisom z hlavnej knihy Prima Banky k 10.07.2014, prehľadom transakcií na úverovom účte žalovaného, písomným podaním žalobcu, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovné:

Zo zmluvy o úvere č. 23870 zo dňa 07.12.2012 uzavretou medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3 000,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 60 mesačných splátkach po 75,68 € vždy k 17. dňu v mesiaci, pričom termín splatnosti prvej splátky bola 17.12.2012 a splatnosť úveru bola dňa 20.11.2017. Zmluvné strany si dojednali poplatok za správu úverového účtu vo výške 1,99 € mesačne, výška RPMN bola 21,24 %, priemerná RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy bola 20,9 %, celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť (súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta spojených s úverom) bola 4 660,20 €. Podľa bodu 4.1. zmluvy, ak klient nezaplatí anuitnú splátku včas, banka má právo na úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z nesplatenej anuitnej splátky až do jej zaplatenia. Podľa bodu 4.2. zmluvy, ak klient poruší alebo nesplní akýkoľvek záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy a vzniknutý kedykoľvek počas jej trvania vrátane omeškania v zmysle predchádzajúceho bodu 4.1. alebo nespláca riadne a včas iný úver alebo pôžičku poskytnutý bankou, banka je oprávnená žiadať predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom za podmienok uvedených v úverovej zmluve a všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len VOP), požadovať od klienta pokutu za porušenie zmluvných podmienok v zmysle sadzobníka poplatkov, a to za každé jednotlivé porušenie zmluvnej povinnosti vrátane povinnosti podľa bodu 3. 3., trestnoprávna zodpovednosť klienta tým nie je dotknutá, vymáhať pohľadávku súdnou cestou, resp. cestou rozhodcovského súdu, uplatniť inú sankciu v zmysle VOP. Podľa bodu 4.3. zmluvy, ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti úveru, je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne, a to až do jej zaplatenia. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné obchodné podmienky žalobcu.

Podľa výpisu z účtu žalovaného mu žalobca poskytol peňažné prostriedky vo výške 3 000,- € dňa 07.12.2012.

Podľa prehľadu transakcií na úverovom účte žalovaný splácal dlh od počiatku nepravidelne a celkovo na istinu úveru zaplatil len sumu 535,02 €. Splátky splatné od 17.04.2014 neuhradil vôbec.

Výzvou žalobcu žalovanému na predčasné splatenie úveru zo dňa 17.06.2014 bolo preukázané, že žalobca vyzval žalovaného pre neplnenie podmienok úverovej zmluvy č. 23870 zo dňa 07.12.2012 na úhradu celého dlhu vo výške 2 677,98 € s príslušenstvom pozostávajúceho zo zostávajúcej sumy úveru vo výške 2 647,98 € a poplatku za výzvu vo výške 30,- €, najneskôr do 09.07.2014.

Výpisom z hlavnej knihy žalobcu k 10.07.2014 bolo preukázané, že žalobca evidoval voči žalovanému úver v pôvodnej výške 3 000,- €, ktorého nezaplatená istina (zostatok úveru) predstavovala sumu 2 464,98 €, nezaplatené úroky sumu 176,05 €, nezaplatené sankčné poplatky sumu 4,47 €, celkom teda sumu 2 645,50 €. Ďalej si žalobca od žalovaného uplatňoval od 10.07.2014 úroky vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny, 8 % ročne sankčný poplatok z nezaplatenej istiny, 8 % ročne sankčný poplatok z nezaplatených úrokov. Ku dňu 10.07.2014 predstavovala výška omeškaných splátok (istina + úrok) sumu 307,19 € a výška anuitnej splátky je vo výške 75,68 €.

Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah podľa právnej úpravy účinnej v deň uzavretia zmluvy, t.j. dňa 07.12.2012.

Podľa z.č. (ďalej len „“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa , , , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"), b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý, c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu, d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo. Veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

Podľa na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa , , , z.č. (ďalej len „“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vznikla zmluva o úvere podľa a nasl. . Z tejto zmluvy o úvere vznikla žalobcovi povinnosť poskytnúť žalovanému úver a žalovanému vznikla povinnosť vrátiť poskytnutý úver podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Zmluva obsahuje po právnej stránke všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa až 507 . Žalovaný ako dlžník akceptoval jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto mal povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako sa k tomu zmluvou zaviazal.

Súd uzavretú úverovú zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle o spotrebiteľských úveroch, nakoľko predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Žalobca pri uzavretí zmluvy konal ako právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný pri uzavretí zmluvy bol v pozícii spotrebiteľa, keď zmluvu uzavrel ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

Zmluva o úvere zo dňa 07.12.2012 predstavuje spotrebiteľskú zmluvu i podľa .

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný na základe zmluvy o úvere zo dňa 07.12.2012 čerpal od žalobcu úver. Žalovaný si preukázateľne voči žalobcovi neplnil riadne svoje platobné povinnosti, z ktorého dôvodu žalobca využil svoje oprávnenie v zmysle i čl. 4, bod 4.2.1 zmluvy o úvere a žiadal predčasné splatenie celého zostatku úveru. Z listinných dôkazov je zrejmé, že žalobca má v dôsledku uvedeného voči žalovanému splatnú pohľadávku vo výške žalovanej čiastky istiny 2 464,98 €, nezaplatených úrokov v sadzbe 17,90 % ročne odo dňa 17.03.2014 do dňa 16.07.2014 vo výške 183,41 €, nezaplatených úrokov z omeškania v sadzbe 8 % ročne odo dňa 17.03.2014 do dňa 16.07.2014 vo výške 7,99 € (po započítaní úhrad žalovaného po vyhlásení splatnosti celého dlhu). Žalobcovi taktiež patrí právo na zaplatenie úroku v sadzbe 17,90 % ročne zo sumy 2 464,98 € od 16.07.2014 do zaplatenia.

Žalovaný žalobcom uplatnený nárok nezaplatil a je v omeškaní so zaplatením svojho peňažného záväzku. Žalobcovi preto popri práve na zaplatenie istiny vzniklo podľa v spojení s i právo na úrok z omeškania vo výške určenej podľa v spojení s nariadenia vlády č. . Žalobcovi patrí vyčíslený úrok z omeškania v sadzbe 8 % ročne za obdobie od prvého dňa omeškania do dňa 16.07.2012 vo výške 7,99 € a následne 8 % ročný úrok z omeškania z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov spolu v sume 2641,03 € od 16.07.2014 do zaplatenia.

Na základe uvedeného súdu nezostávalo iné ako žalobnému návrhu vyhovieť, nakoľko žalobca sa v predmetnej veci podanou žalobou nedomáha ničoho iného než toho, na čo má nárok.

Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

Podľa , aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Súd o trovách konania rozhodol s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.01.2011, podľa ktorého, ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch účastníkov (oboch strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník (druhá strana) nahradil pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby alebo pre nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi (v režime a ) otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí (podľa ) celkovú otázku, z akej časti bol ten ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, treba z pohľadu dovodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.

Žalobca mal potom vo veci neúspech v pomere k jeho úspechu len v pomerne nepatrnej časti (o zaplatenie 62,20 €), preto mu súd v zmysle priznal plnú náhradu trov konania v sume 147, € titulom zaplateného súdneho poplatku z návrhu.