Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29T/44/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, samosudkyňou Mgr. Kristínou Ferencziovou, v trestnej veci proti obžalovaným T.. H. T. H. Ľ. T., pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s použitím § 139 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona, v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 08.06.2015, takto

rozhodol:

Podľa § 285 písmeno a), b) Trestného poriadku, sa obžalovaní

T.. H. T., B.. XX.XX.XXXX P. V., X. V. Č.. XXX,

H.

Ľ. T., B.. XX.XX.XXXX P. V., X. V. Č.. XX,

oslobodzujú spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta, sp. zn. zo dňa 25.3.2014 podanej na tom skutkovom základe, že

- dňa 7.5.2009 v čase asi okolo 12,00 hod. v Hájskom pred objektom stavebnín T. T., po predchádzajúcom slovnom konflikte T.. H. T. napadol K. W., B.. X.X.XXXX tým spôsobom, že pravou rukou ho udrel do ľavej časti tváre, následne Ľ. T. podkopol K. W. jeho nohy, v dôsledku čoho padol na zem, následne T.. H. T.W. poškodeného K. W. niekoľkokrát udrel do celého tela, následne T.. H. T. sotil do H. W., ktorá v dôsledku toho spadla na zem, čím poškodený K. W. podľa znaleckého posudku utrpel pomliaždenie vonkajšieho nosa s pomliaždením sliznice nosa a jej ciev s následným krvácaním z nosa, pomliaždenie jarmového oblúka vpravo, odreniu pravého predkolenia s dobou liečenia od 7.5.2009 do 22.5.2009, poškodená H. W. utrpela podvrtnutie pravého zápästia a ľahké pomliaždenie ľavého ramena s dobou liečenia od 7.5.2009 do 16.6.2009 s tým, že poškodení boli počas doby liečenia obmedzení v obvyklom spôsobe života,

a) nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý boli obžalovaní stíhaní - vzhľadom na prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, b) skutok nie je trestným činom - vzhľadom na prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku sa poškodení: K. W., B.. X.X.XXXX H. H. W., B.. XX.X.XXXX, C. X. V. Č.. XXX, s nárokom na náhradu škody odkazujú na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa 25.3.2014 obžalobu na obvinených T.. H. T. H. Ľ. T., pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s použitím § 139 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona, v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe. Samosudkyňa vo veci rozhodla trestným rozkazom sp. zn. zo dňa 16.4.2014, proti ktorému podali obaja obvinení odpor. Súd vo veci preto nariadil hlavné pojednávanie (v dňoch 14.7.2014, 18.8.2014, 29.9.2014, 10.11.2014, 22.12.2014, 23.2.2015 a 8.6.2015).

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných T.. H. T. H. Ľ. T., výsluchom svedkov - poškodených K. W. H. H. W., výsluchom svedkov T.. Q. O., G.O. X., P. L., P. I., L. I., P. T., Y. L., G. V., prečítaním znaleckého posudku T.. N. Z. číslo XX/XXXX z 30.4.2010 a zápisnice o vyšetrovacom pokuse zo dňa 25.4.2012, vrátane dokumentácie k vyšetrovaciemu pokusu, prečítaním listinných dôkazov - lekárskych správ praktického lekára T.. H. W. Z. XX.X.XXXX H. L. I. T.. P. Z. Z. X.X.XXXX, I. U. T.. N. K. Z. XX.X.XXXX, I. B. T.. J. R., L.. Z. XX.XX.XXXX, I.Á. U. - I. B. Z. XX.X.XXXX, I. U. T.. O. T., T.. H. K., T.. Y. W. W., žiadostí svedkov - poškodených o finančnú náhradu, záznamov OO PZ Šaľa z 15.3.2011, 23.3.2011 a 22.4.2011, lekárskej správy T.. H. W. z 16.6.2009, priestupkového spisu OÚ Šaľa č. 2/2009/012205/285, priestupkového spisu OO PZ Šaľa č. ORP-P-401/SA-2009, správ o výsledku objasňovania priestupku, záznamu OO PZ Šaľa o podaní oznámenia priestupku a podaní vysvetlenia z 7.5.2009, podania T.. H. T. - Výpoveď vo veci proti občianskemu spolunažívaniu z 8.9.2009, Námietky T.. H. T. P. neúplnému posúdeniu obsahu jeho výpovede z 26.1.2010, Upozornenia organizácie Slovenského zväzu záhradkárov pre K. W. z 17.7.2008, Upozornenia Obce Hájske (zastúpenej T.. H. T. ako starostom) pre K. W. na porušovanie povinností a výzva na neopakovanie odkladania stavebného materiálu mimo vyhradeného miesta z 20.6.2008, oboznámením náčrtku (na čl. 245), potvrdenia o oznámení priestupku z 7.5.2009, lekárskej správy T.. H. K. z 7.5.2009, 12.5.20029 a 20.5.2009, lekárskej správy T.. P. Z. Z. X.X.XXXX, I. U. T.. H. L. Z. X.X.XXXX, I. U. T.. O. T. z 12.5.2009, čestných prehlásení Y. L., R. X., J. X., Y. C. z 12.9.2009, správ o povesti obžalovaných Obce Hájske, správ o povesti obžalovaných od OO PZ Močenok, výpismi z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR, odpismi z registra trestov obžalovaných, vyjadreniami obžalovaného Ľ. T.Á., oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu z 3.1.2013, žaloby na ochranu osobnosti podanej na Okresný súd Nitra dňa 28.8.2013, čestnými prehláseniami, kúpnej zmluvy z 28.5.1986, Pokynov na cestu cestovnej kancelárie CK BEST REISEN -BEST CHOICE s.r.o. z 11.6.2009, lekárskych správ T.. W. z 7.5.2009 a MUDr. Prekopa z 7.5.2009, Zápisnice zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva obce Hájske z 12.3.2004, čestného prehlásenia občanov obce Hájske, čestného prehlásenia R. X. Z. 12.9.2009, výňatku zo zápisnice o výsluchu svedka 8.9.2009, trestného oznámenia adresovaného OO PZ Močenok, lekárskej správy T.. R., L.. z 8.12.2014, oboznámením kópie katastrálnej mapy, prečítaním aktualizovanej správy Obce Hájske o povesti obžalovaných z 6.5.2015. Obžalovaný T.. H. T. (Č..l. 325-327) na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa necíti byť vinným zo skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu. Tak ako aj v prípravnom konaní uviedol, že v období rokov 2003 až 2010 bol starostom obce Hájske. V obci podniká svedok - poškodený K. W. už dlhšiu dobu, predáva stavebný materiál. V blízkosti priestorov svedka - poškodeného, v strede obce Hájske, sa nachádza verejné priestranstvo - tržnica, kde sa nachádza aj autobusová zastávka. Tieto priestory, ktoré sú obecné, využíval K. W. ako prekladisko stavebného materiálu a parkovisko nákladných vozidiel, chodil cez cestu vysokozdvižným vozíkom, čím dochádzalo k znečisťovaniu verejného priestranstva a tým aj k poškodzovaniu majetku obce. Zo strany obce bol upozorňovaný, ale nikdy mu nebola za to uložená žiadna sankcia. Obžalovaný s ním nechcel mať konflikty, ale videl, že takýmto konaním nie je jednak ohľaduplný k ostatným občanom a jednak z jeho jednania vyplýva arogancia a nezáujem o riešenie tejto situácie. Čo sa týka samotného skutku, ktorý sa odohral 7.5.2009 v obci Hájske, v čase okolo 11:30 hod. mu zavolal brat Ľ. T. (spoluobžalovaný) a oznámil mu, že v okolí celej tržnice je neprehľadná situácia, parkuje tam kamión a vodič, ktorý mal na objednávku zložiť na tržnici kontajner na odpadky, nedokáže zaparkovať a zložiť kontajner na dohodnutom mieste určenia. Obžalovaný prišiel na miesto s obecným vozidlom a po príchode na miesto zavolal štátnu políciu, lebo videl odstavený kamión, na tržnici zložený stavebný materiál. Parkoval na pravej strane cesty, otočený smerom na Hornú Kráľovú, medzi štátnou cestou a chodníkom. Vodičovi medzitým povedal, aby nejako zložil ten kontajner tam, kde má miesto a čakal na príchod policajtov. K. W. medzitým chodil cez cestu na tržnicu a vysokozdvižným vozíkom

nosil tovar do firmy. On čakal medzitým pri vozidle asi 20-25 minút, polícia stále neprichádzala a preto nič neriešil, K. W., ktorý za ten čas stále chodil s vozíkom a vozil svoj tovar, nijako neoslovil ani ho nezastavil. Počas tejto doby stál pri služobnom vozidle, s ktorým prišiel a to pri dverách vodiča. Jeho brat (Ľ. T.) stál pri dverách spolujazdca. Pani T., ktorá na miesto prišla na vozidle s jeho bratom, po krátkom čase z miesta odišla vozidlom, s ktorým prišli na miesto s bratom. Počas čakania na políciu ho oslovila pani L., ktorá prišla za ním a posťažovala sa, že nejaké deti na ňu vykrikovali. Spolu hovorili len veľmi krátku dobu, možno minútu - dve, povedal jej, že skúsi zjednať nápravu v tejto veci. Ona sa následne pobrala s bicyklom preč, po chodníku smerom k Hornej Kráľovej. Počas čakania na policajtov videl, ako poškodená H. W. chodí hore dole po priestranstve, pohybovala sa aj cez cestu, aj v priestoroch tržnice a niečo po ňom vykrikovala, niečo o tom, že nejaké auto je tam pokazené, že oni za to nemôžu a iné veci. Je zvyknutý, že sa k nemu W. stále vyjadrujú, aj keď tam nie je.

Po tom, ako K. W. skončil s vykladaním tovaru, vozík nechal vo dvore svojej firmy, zamkol bránu na reťaz a krížom prešiel ku nemu cez štátnu cestu. Prichádzal k nemu aj so svojou manželkou H. W.. Prišli rovno k nemu, manželka stála po ľavej ruke K. W.. K. W. pristúpil k nemu, ľavou nohou ho kopol do holennej kosti pravej nohy. Kopol relatívne slabo, resp. obžalovaný zareagoval tak, že odtiahol nohu, tak len zotrel pokožku v oblasti holennej kosti. Vzápätí ho chcel W. D.drieť ľavou rukou do tváre, kde úder smeroval do tváre, avšak jeho manželka, ktorá mu stála po ľavej ruke, sa postavila do cesty smerovaného úderu a tak vlastne úderom ruky objal svoju manželku okolo krku, čím došlo k tomu, že obaja stratili rovnováhu a spadli na okraj vozovky. Stalo sa to preto, že jeho manželka sa snažila tomuto úderu zabrániť a hodila sa do pohybu ľavej ruky svojho manžela. Potom ako obaja poškodení spadli, povedal bratovi: „ Sadaj do auta, ideme preč!“ Obaja si sadli do auta, naštartoval, vyhodil smerovku doľava a nakoľko v tom čase po štátnej ceste nešlo žiadne vozidlo, vyšiel na cestu a odišli s bratom na obecný úrad. Počas štartovania vozidla manželia W. ležali na ceste. Prešiel asi 30 metrov v smere Horná Kráľová, v spätnom zrkadle videl, že W. sa zdvíhajú. Ako s vozidlom odchádzal, videl aj pani L. na bicykli, bola asi 70 metrov od miesta incidentu. Na políciu ďalej nečakal, pretože nechcel, aby sa konflikt ďalej rozvíjal a preto radšej z miesta odišiel. Po príchode na obecný úrad po asi 15 minútach, prišli na ním policajti, ktorí mu povedali, že nemohli prísť skorej, lebo zasahovali inde. Policajtov po mene nepoznal. Povedal im, že on tam bol kvôli dopravnej situácii, ale vlastne sa to už skončilo, pričom im oznámil, že K. W. ho kopol do nohy. Vzápätí podal na W. trestné oznámenie (oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu), ktoré konanie bolo podľa jeho vedomosti zastavené na obvodnom úrade s tým, že ide o tvrdenie proti tvrdeniu. Počas incidentu nebol na mieste nikto prítomný, nikto v skutočnosti nevidel, čo sa na mieste udialo. Dôvod, prečo došlo k incidentu a prečo poškodení podali trestné oznámenie vidí v tom, že to súvisí s vecami, ktoré sa stali v minulosti. Nejde o jednorazovú záležitosť, s poškodeným W. si „spolu nepasujú“, majú rozdielne postoje, on má názory, za ktorými si stojí, keďže dlhé roky robil starostu, bolo aj jeho povinnosťou upozorňovať na porušovanie predpisov. To, že poškodený W. je človek arogantný a agresívny, sa prejavovalo aj v minulosti, či už pri záležitostiach futbalu alebo záhradkárov. Priamy fyzický kontakt inokedy nemali. Poškodený W. pri svojom podnikaní porušoval majetok obce, on ho na to upozorňoval. Pri prevážaní stavebného materiálu prášil v miestach, kde má obec tržnicu, teda kde ľudia predávajú oblečenie alebo potraviny. Nepamätá si, či poškodený W. niečo hovoril, poškodený často nadával a šomral si niečo.

Obžalovaný Ľ. T. (č.l. 327-328) na hlavnom pojednávaní vypovedal tak, ako aj v prípravnom konaní. Uviedol, že dňa 7.5.2009 v doobedných hodinách bol spolu s pani P. T. rozvážať obedy pre dôchodcov v obci Hájske. Išli na vozidle Škoda Felícia, ktoré patrila obci, vodičom bol on. V čase okolo 11:00 hod. išli po hlavnej ulici smerom na Hornú Kráľovú, keď z vozidla videli, že na hlavnej ceste zo smeru od Obce Pata, stojí nákladné vozidlo s kontajnerom na odpady, ktorý bol objednaný starostom. Toto vozidlo stálo na ceste a nevedelo zaparkovať na tržnici. Vodič tohto vozidla sa rozčuľoval namieste, že nemá kde zaparkovať. Preto z mobilu zavolal starostovi, bratovi H. T., aby prišiel na miesto, pretože kontajner nemá vodič kde zložiť, pretože cesta aj tržnica boli zapratané kamiónmi. Dokonca práve prichádzajúci autobus sa tiež nedostal na zastávku, lebo nákladné vozidlo s kontajnerom blokovalo cestu. Po telefonáte si pani T. presadla na miesto vodiča a pokračovala sama v roznášaní obedov. On zostal na mieste čakať brata. Po asi 2-3 minútach jeho brat H. prišiel na miesto so služobným vozidlom, ktoré zaparkoval a okamžite išiel riešiť kontajner. On prešiel k bratovmu vozidlu, otvoril dvere spolujazdca a čakal na mieste, nič neriešil. Videl, že W. chodí s vysokozdvižným vozíkom a z jedného kamióna vykladá betónové kvádre a cez cestu ich nosí do skladových priestorov. Toto mohlo trvať asi 20 minút. Popritom počul, že nadáva bratovi W. J.o opilcov, ale od neho to už bolo bežné. Brat v rámci toho zavolal aj na políciu, aby poslali hliadku kvôli tej situácii na ulici. Vodič, čo prišiel s kontajnerom, tento kontajner zložil a išiel preč. Brat

potom prišiel k nemu a spolu stáli pri vozidle. Vtedy prišla pani L., ktorá bolo s bicyklom a posťažovala sa starostovi, že nejaké deti na ňu vykrikovali. Brat jej prisľúbil, že to bude riešiť a pani L. odišla preč, smerom na Hornú Kráľovú. W. medzitým skončil s vykládkou, zamkol veľkú kovovú bránou reťazou a potom spolu so svojou manželkou, ktorá stála vonku na druhej strany cesty, sa vybrali smerom ku nim cez cestu. Pred incidentom sa s poškodenými nerozprával, myslí, že ani brat nie. W. vulgárne nadával, ale na to už boli zvyknutí. W.Í. teda cez cestu prišli k bratovi a W. kopol nohou brata niekde do nohy. On stál z druhej strany vozidla, preto nevidel, ktorou nohou kopol W. H. do ktorej nohy bratovi, ale z držania ich tiel usúdil, že došlo ku kopnutiu do nohy. Počul, ako W. hovorí manželovi niečo ako „Neblázni!“ a stála tak, že chcela útoku zabrániť. W. potom chcel ľavou rukou - on je ľavák - udrieť brata, ale manželka sa mu v tom snažila zabrániť tým, že sa na neho vrhla a vtedy obaja zabalansovali a spadli na cestu. On celý čas stál z druhej strany vozidla, útok na neho nesmeroval. Po tom, ako W. padli, brat mu povedal „ Sadaj do auta!“, na čo on nastúpil do vozidla, brat naštartoval a vyšli na cestu v smere Horná Kráľová. Z miesta odišli a pani L. aj predbiehali asi o 30 metrov ďalej. Ako odchádzali z miesta, Kubica nekrvácal. Išli na obecný úrad a brat opäť volal na políciu. Potom, čo sa vrátili na obecnú úrad, sa išiel naobedovať a keď sa vrátil videl, ako brat ukazuje nohu policajtom. Hliadka prišla dvojčlenná a hovorili s bratom, on sa s nimi nerozprával. On následne z úradu odišiel, ďalej už situáciu neriešil. Po čase dostal predvolanie na obvodný úrad, ale ako vie, konanie bolo zastavené. Obžalovaný uviedol, že asi 15 rokov ho trápia kĺby, chodil s pomocnou paličiek a barlí, v roku 2012 bol operovaný a dostal umelý ľavý kĺb. Už 15 rokov je uznaný polovičný invalidný dôchodca. Z dôvodu bolestí kĺbov má podlomené zdravie a nie je fyzicky zdatný, pre je pre neho nepredstaviteľné, že by bol niekoho schopný fyzicky napadnúť. W. H. W. nenapadol, nikoho z nich neudrel a ani sa ich nedotkol.

Poškodená - svedkyňa H. W. ( č.l. 330-332) na hlavnom pojednávaní vypovedala, že dňa 7.5.2009 išla ráno o 7:30 hod. do predajne, kde na druhej strane cesty videla odstavený kamión so štátnou poznávacou značkou DS. Myslela si, že im niečo priniesol, avšak vodič jej povedal, že nič pre nich nepriniesol, kamión má pokazený a je odstavený. Potom išla do predajne, kde bola asi do 11:00 hod. V tom čase vyšla z predajne a videla, ako H. T. H. Ľ.D. T. vystupujú z auta vedľa zastávky. V zápätí išla za nimi a starostovi povedala, že ten odstavený kamión neprišiel k nim, ale je pokazený. Povedala mu to preto, lebo aj v minulosti sa stalo, že keď bol kamión odstavený, tak im volali z obecného úradu, že kamión prekáža na ceste. Starosta jej na to povedal, že „rozťahujete sa tu ako potkany a budete odtiaľto utekať ako potkany, mám na to aj plán“, rukou pritom ukázal na miesto, kde teraz už stojí zábradlie. Vrátila sa do predajne, nedalo jej to pokoja. Videla, ako starosta telefonuje a počula, ako hovorí do telefónu „je to nezvládnuteľná situácia“. Nato vyšla von a povedala mu, že ten kamión nie je ich. Starosta jej vtedy povedal, aby išla do piče, že nie je pre neho zaujímavá. Manžel medzitým skladal tovar na druhom konci. Vrátila sa do predajne. Potom vyšla von a videla, ako manžel zatvára bránu na sklade. Oproti stál starosta aj s bratom a rozprávali sa s pani L.. Tá sa sťažovala starostovi, že jej nejaké deti nadávali a ona to počula, ako sa prechádzala. Povedala som pani L., že nič si z tohto nerobte, mne teraz starosta nadával do potkanov. L. H.le potom odišla. Manžel ako zatváral bránu, tak je hovoril „nechaj ich tak, veď vieš, čo sú to za ľudia“. Oni na to zareagovali tak, že mu H. začal nadávať, že aj tak nás odtiaľ dostanú. Manžel mu odpovedal, že „koho ty chceš odtiaľto dostať, veď ty si najväčší opilec“. Po tomto prišiel k manželovi starosta a udrel ho päsťou do pravej strany tváre, načo pribehol starostov brat Ľubomír, podkopol mu nohu tak, že manžel spadol. Ľ. držal manželovu ľavú nohu a medzitým ho H. T. bil do tváre. Ľ. H. H. určite kopli do manžela, ale rukou ho do tváre udieral H.. Počet úderov a miesta, kde ho udieral, resp. kde ho kopali, neviem povedať. Ona stála asi meter od incidentu, išla manžela brániť tým, že ho chcela chytiť za pravú ruku a vtedy ju Anton sotil do ľavého ramena, na čo spadla a vyvrtla si pravé zápästie. Pamätá si určite, že dostala aj jeden kopanec do pravej nohy odzadu, nevie od koho, ale asi ten kopanec smeroval na manžela, len pri páde sa dostala do cesty kopnutia. V zápätí počula ako Ľ. kričal na H. „O., O., už má tohto dosť, poďme preč“. Sadli si do auta a odišli. Útok od prvého úderu až po posledný mohol trvať asi jednu minútu. Po útoku sa vracali do predajne a cestou stretli aj pani O., ktorá sa pýtala, čo sa stalo, manžel jej povedal, že T. ho zbili. Následne prichádzali aj manželia I.Č. z Paty a spolu s nimi na aute O. W.. Tiež sa opýtali, čo sa stalo a manžela aj im povedal, že ho T. zbili. Pani W. na to povedala, aby sme volali políciu, čo aj urobili.

Svedkyňa - poškodená uviedla, že na strane šoféra bol H. T., bol mimo auta, ale blízko pri ňom, Ľ. T. bol na druhej strane, nevie, či bol v aute alebo pri aute, len zaregistrovala, že keď manžel dostal úder, teda presne to popísať ani ukázať nevie, ale videla, ako jej manžel zabalansoval. Videla, ako sa H. T. zahnal rukou, a potom pristúpil z druhej strany auta, teda preskočil, prebehol Ľ.G. T.. Niekto jej manžela podtrhol, lebo spadol. Nebolo to úplne pri aute, lebo tomu predchádzala situácia, že manžel

išiel krížom cez cestu k nej a H. vystúpil smerom k manželovi. Vie, že manžela kopali obaja a Ľ. držal celý čas manželovi nohu pri členku, aby nemohol vstať, manžel nemal nohu hore, dobre si to nepamätá, len že ho držal pri členku. H. udieral manžela do tváre päsťou, nepamätá si, koľkokrát to bolo. Čo sa týka zdravotného stavu Ľ. T.Á., v tom čase nenosil palicu, začal ju nosiť až vtedy, keď odišli s bratom z obecného úradu, teda keď nebol starostom. Zdá sa jej, že pri tom, čo sa stalo pri tých kopancoch, si asi aj privodil zdravotné problémy, lebo na druhý deň ho videla sedieť pri chlapovi, ktorý mu niečo betónoval. Ona mala naviac problémy s rukou, predpísali jej aj ortézu, zodrala aj dve aj tri, robilo jej to aj ťažkosti pri starostlivosti o syna a samozrejme aj pri jej hygiene a podobne. Nemohla sa vzoprieť, oprieť o pravú ruku, čo je napríklad už aj problém pri vstávaní. Bolesti pretrvávali asi do jesene, ale ortézu nosí doteraz, vždy keď je ruka namáhaná. Nevie presne, koľko bol stav práceneschopnosti, potom mala rehabilitácie, ale tie musela prerušiť kvôli naplánovanej dovolenke pri mori, kde chodia kvôli synovi. Zdá sa jej, že v decembri alebo v januári bola na operácii, lebo sa jej presilil prst na pravej ruke. Pravú ruku má oslabenú, následne sa jej stalo aj viac úrazov v tejto súvislosti.

Čo sa týka samotného incidentu, svedkyňa - poškodená uviedla, že chcela zabrániť, aby manžel nedostal ďalší úder, tak svojou ľavou rukou chcela zachytiť pravú ruku H. T., ten ju sotil do ľavého ramena, kde mala aj modrinu a ona padla na zem na pravú ruku. Vnímala to tak, že nešlo o náhodu, H. T. ju musel vnímať a asi ju chcel odsotiť, aby mu nebránila v tom, čo robil. Čo sa týka počtu a intenzity úderov, tak jeden krát to bol určite H. T., ktorý udrel manžela pravdepodobne päsťou a ten ho aj udieral nevie koľkokrát, to nedokázala vnímať, bola rozrušená, len zbadala, že manželovi tečie krv z nosa a z pery. Po tom, čo bola sotená, už nevidela nijaké údery alebo kopance smerujúce na manžela, okrem toho jedného čo dostala ona do pravej nohy, nevie od koho. Pravdepodobne smeroval ten kopanec na manžela. Ten kopanec dostala, keď letela dole, ale s určitosťou to nevie povedať. Miesto incidentu bolo viditeľné z hlavnej cesty.

Svedkyňa - poškodená uviedla, že v minulosti mali s obžalovanými viacero sporov, stále kvôli stavebninám, ale to, prečo tieto hádky boli, by vedel povedať jej manžel.

Svedok - poškodený K. W. ( č.l. 334-336) na hlavnom pojednávaní vypovedal, že oboch obžalovaných pozná už v podstate od mladosti, H. T. bol aj starostom v ich obci Hájske. V minulosti, už v roku 2004, mal s ním konflikt a to kvôli svojmu synovi, ktorý je postihnutý, a išlo o to, či bude môcť navštevovať klasickú základnú školu. Druhý konflikt bol v roku 2005, keď H. T. prišiel na obecné zastupiteľstvo opitý a on v diskusii vyhlásil, že človek závislý na alkohole nemá morálne právo zastávať funkciu starostu. Neskôr mal aj konflikt ohľadom svojho podnikania. Keď ešte nemal ŠPZ k motorovému vozidlu, tak sám starosta zavolal políciu a trval na tom, aby mu bola daná pokuta. Na to nadväzoval ďalší konflikt, keďže pokutu nedostal, tak sa vyhrážal, že podáva trestné oznámenie za ničenie obecného majetku, obviňoval ho z toho, že svojim podnikaním ničí obecný majetok, čo sa ale nepreukázalo a nie je to pravda.

K samotnému incidentu svedok - poškodený na hlavnom pojednávaní uviedol zhodne ako v prípravnom konaní, že dňa 7.5.2009 videl, že na verejnom priestranstve, ktoré niekedy používal aj on na skladovanie materiálu, stojí odstavený pokazený kamión s ŠPZ okresu DS. Asi o 11:00 hod. prišiel kamión aj k nemu s betónovými tvárnicami, ktoré skladal s vysokozdvižným vozíkom. Neskoršie prišiel kontajner na odpad, ktorý chcel vodič zložiť. Prišiel tam starostov brat Ľ. T. na aute, vedľa neho sedela pani T.. Ľ. T. telefonoval svojmu bratovi, evidentne chcel využiť túto príležitosť na vyvolanie konfliktu s odôvodnením, že na mieste je neúnosná situácia. Keďže si mysleli, že odstavený kamión, ktorý tam stál, je jeho, snažili sa ho zablokovať, aby nemohol odísť tým, že povedali vodičovi, ktorý skladal kontajner, aby tento postavil pred kamión. Na miesto prišiel druhým vozidlom aj starosta H. T.. Vystúpil z obecného vozidla, pani T. si presadla na miesto vodiča a odišla preč. Pani T. pritom vo svojej výpovedi tvrdila, že on starostovi nadával, hoci do príchodu starostu tam nebola prítomná. To, že hneď odišla, tvrdil aj pán T. v prechádzajúcich výpovediach, konkrétne na obvodnom úrade. Medzitým manželka vyšla z predajne, prišla za starostom a hovorila mu, že tento kamión nie je ich, ten tu stojí pokazený od rána. Starosta jej povedal, že vy budete odtiaľto utekať ako potkany, ja vás odtiaľto dostanem. Keď mu manžela opakovala, že kamión nie je ich, tak jej starosta povedal, že „nie si pre mňa zaujímavá, ťahaj do piče“. Toto osobne nepočul, ale vie to z rozprávania manželky. Keď skončil s vyložením ich kamiónu, išiel odstaviť vysokozdvižný vozík do skladu a išiel zavrieť sklad, ktorý je na opačnej strane cesty. Ako uzamykal sklad, manželka počula, že pani L. sa sťažuje starostovi, že jej nejaké deti nadávali. Nato manželka zakričala na pani L. „ z toho si nič nerobte, mne teraz starosta nadával do potkanov a do piče“. On manželke povedal „nechaj to tak, veď vieš, čo sú to za ľudia“. Na to mu starosta povedal „ ty chrapúň,

ja ťa odtiaľ dostanem“, na čo on odpovedal „koho ty chceš odtiaľto dostať, veď ty si najväčší opilec v dedine“. Medzitým prešiel cez cestu k manželke, ktorá stála na ceste, kde sa nachádza zábradlie. Ako toto povedal, starosta prišiel k nemu a udrel ho päsťou do pravej strany tváre, tento úder nečakal, nahol sa dozadu. Nato pribehol starostov brat Ľ., podkopol mu nohu a on spadol na zem. Ako ležal na zemi, jeden z nich mu držal ľavú nohu a druhý kopal a udieral do tela. Koľko tých úderov bolo, nevie uviesť, nakoľko bol v šoku. Ako bol na zemi, manželka ho chcela ubrániť, tú odsotili, myslí že ju kopli, ona padla na zem a vyvrtla si ruku. Keďže bol celý krvavý, tak Ľ. zakričal na H. T. „Tóno, pome, už má dosť“, sadli do auta a z miesta odišli. V žiadnom prípade ich on nemohol udrieť, keďže ležal na zemi. Vstal a išiel k predajni, čo je asi 20-30 metrov. Na ceste ich stretla pani O., ktorá sa pýtala, čo sa mu stalo a on jej povedal, že T. ho zbili. Keď prišiel k predajni, prichádzali akurát manželia I. Z. L. H. O. W., spolu na aute a o chvíľu došiel aj P. L.. Tiež sa ho pýtali, že čo sa mu stalo a on im povedal, že T. ho zbili. Na to pani W. povedala, „ale rýchlo volaj políciu“, čo aj urobil. Po príchode polície im povedal, čo sa mu stalo, policajti mu dali potvrdenie o nahlásení udalosti. Na zemi sa nachádzala krv, na čo upozornil aj hliadku. V čase, keď prišlo ku konfliktu už tam kamión, z ktorého on vykladal tovar, nebol. Pri každom výsluchu uvádzal, že H. T. bol pod vplyvom alkoholu, ale žiadny vyšetrovateľ mu to nechcel dať do spisu, lebo že sa to nedá dokázať. Toto jeho tvrdenie považuje za oprávnené, nakoľko po incidente mu robil šoféra jeho brat Ľ., keď išli na políciu podať na neho trestné oznámenie.

Čo sa týka jeho zranení, tiekla mu krv z nosa a z úst, mal rozbité koleno, modriny na nohe, rozbitý lakeť a pohmoždenie jarmočného oblúku (líce). Bolesti hlavy trvali asi 10 dní. Zdravotné následky mu nezostali, odreniny sa zahojili, závraty už potom nemal. Keď išiel na pohotovosť, lekársku správu písal jeden doktor, ktorý potom musel odísť, preto do lek. správy napísal len to, čo stihol vyšetriť, jemu už nemohol povedať o ďalších modrinách a odreninách, lebo odišiel. On už nechcel a nemohol čakať na nejakého iného lekára lebo už tam bol tri hodiny a bol tam aj s ním aj jeho postihnutý syn a manželka.

Čo sa týka útoku, H. T. ho udrel pravou rukou do pravej časti tváre. Nevie uviesť, ktorou nohou ho potom kopol Ľ. T., predpokladá však, že ho kopol do pravej nohy, pretože ľavú nohu mal zdvihnutú. Kto ho potom držal a kto udieral a kopal nevie s určitosťou povedať, bol v šoku, preto môže povedať len to čo mu vravela manželka. Manželka vravela, že ľavú nohu mu držal Ľ. a kopal a udieral ho H.. Tomu nasvedčuje aj to, že potom kričal Ľ.: „O. poďme už má dosť.“ Určite vie uviesť, že niekto z nich mu tú nohu držal a zároveň s istotou vie uviesť, že nasledovali aj údery a kopance. Bol síce v šoku, ale mohlo ich byť 10 až 20. A predpokladá aj ďalšie údery do tváre a aj kopanec do hlavy, keďže mu začala tiecť krv až neskôr, netiekla mu hneď po prvom údere päsťou, čo sa týka kopanca zozadu do hlavy, to vie určite. H. T. bol na začiatku konfliktu bezprostredne pri ňom. Čo sa týka jeho pozície voči nemu, tak bol oproti. On v tom momente nevnímal pozíciu druhého obžalovaného, že kde sa nachádzal. Čo sa týka podkopnutia, tak zacítil úder - kop niekde v okolí členku, zozadu to nebolo ani nemohlo byť, lebo nebol za ním, ale tiež niekde oproti nemu, to kopnutie mohlo byť skôr zboku. Toto kopnutie do nohy nasledovalo asi sekundu po údere päsťou. Po údere päsťou už nestál pevne na zemi, už sa nakláňal dozadu. Po tom podkopnutí hneď spadol následne na zem, spadol na chrbát. Myslí, že následkom pádu neutrpel zranenia, trochu sa aj rukami prichytil. Pád na zem stlmil rukami, bola tam zemina na zemi (povrch). Čo sa týka jeho lakťa, kolena, mal odreninu aj mu tiekla krv. Nepamätá si už, ktoré to bolo, je to v lekárskej správe. Takéto zranenia už pravdepodobne vznikli, keď bol na zemi, nie keď stál. Keď ležal, snažil sa brániť úderom a kopancom tak, že dával ruky pred seba. Rukami nezabránil žiadnemu kopancu, možno úderom, ale to si už presne nepamätá. Keď bol na zemi, mohlo to potom celé trvať asi minútu. Ten spomínaný kopanec do hlavy obdržal pri konci útoku. Modrinu mal vzadu na hlave. Potom niekde na pravom boku. Nevnímal, kto z obžalovaných a akým spôsobom napadol jeho manželku. Určite vie, že spadla vedľa neho, napravo od neho, potom nasledovalo to, že jeden z obžalovaných zakričal na druhého. S istotou uviesť nevie, či mu niekto držal ešte nohu, keď padla vedľa neho jeho manželka. Z hľadiska časových následností, určite bol skôr kopanec do hlavy a potom pád jeho manželky. Okrem seba, manželky a obžalovaných nevnímal v blízkosti tohto konfliktu žiadne iné osoby. Následne užíval lieky proti bolesti hlavy. Asi aj niečo na tie závrate, a to asi 2 týždne potom. Nemohol vykonávať činnosť vyplývajúcu z postavenia majiteľa predajne, a to ako následok zranení, ktoré utrpel. Túto prácu nevykonával cez celú maródku, myslí, že to bolo 14 dní.

Svedkyňa T.. Q. O. ( č.l. 355-356) na hlavnom pojednávaní vypovedala, že dňa 7.5.2009, okolo obeda išla na bicykli z predajne Jednoty do predajne W.h, kde si chcela kúpiť kvetináč. Bicykel tlačila vedľa seba a išla na dvor predajne. Na dvore videla, ako K. W. vyťahuje telefón do ruky a jeho manželka stála obďaleč neho a drží si ruku, ktorú, to uviesť nevie. Opýtala sa pani W., či majú kvetináč a vtedy zbadala,

že K. W. má zakrvavenú tvár, z nosa mu tiekla krv. Opýtala sa, čo sa stalo, načo K. W. odpovedal „T. ma vybili“. V obci sú len jedni T., preto nebolo ani potrebné konkretizovať, o koho sa jedná. Na priebeh konfliktu sa nevypytovala, ani W. jej k tomu bližšie nič nehovoril. Potom odišla, lebo im pomôcť nevedela. T. B. mieste nevidela, okrem nej a W. nikto na mieste nebol. T. v priebehu tohto dňa nestretla. Nakoľko to všetko bolo okolo času obeda, nestretla nikoho, pred predajňou W. nevidela odparkované žiadne motorové vozidlá, aspoň si to nepamätá. Nepamätá si, že by v okolí predajne videla nejakú krv, kaluž krvi.

Svedkyňa G. X. ( č.l. 356-357) na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v jeden deň v máji 2009 prechádzala na svojom vozidle cez obec Hájske smerom od kaplnky na Patu, bolo to oproti potravinám, oproti cez cestu, asi 5 metrov, a to čo si všimla, mohla vnímať naozaj len veľmi krátko. Vozidlo nezastavila, ale videla iné odstavené vozidlo a pri ňom pani Kubicovú ako drží manžela za ruku, za lakeť alebo pod pazuchu a pripadalo jej to, že odchádzajú od auta. Ešte pri aute vnímala jednu osobu, postavu, ale nevidela kto to bol. Čo sa týka dátumu, nevedela povedať ktorý presne deň to bolo, pamätá si, že to bolo v máji pretože celý ten mesiac chodila so svojou mamou na rehabilitáciu. Ešte si spomína, že večer v ten deň jej volala mama, s tým, že „predstav si O. má zlomenú ruku“. Čo sa týka toho odstaveného vozidla, bolo osobné, bližšie uviesť nevie, vnímala len, že jedna osoba pri vozidle stála, druhá osoba sedela vo vozidle, nevie uviesť kto tie osoby boli. Čo sa týka smeru, ktorým odchádzali W. od auta, tak to bolo smerom na Patu, vozidlo bolo odstavené opačným smerom. Pravdepodobne smerovali do obchodu. Počula krik, ale nerozoznala čo je obsahom. Oboch obžalovaných pozná v podstate od malička. Videla pani O. niekde v blízkosti pri bicykli. Bolo to v zákrute na autobusovej zastávke. Iné k veci neuviedla.

Svedok P. L. ( na č.l. 357-358) na hlavnom pojednávaní vypovedal, že niekedy na jar v roku 2009 bol v obci Hájske, na autobusovej zastávke pre smer do Močenku, nečakal na autobus, len sa tam náhodou nachádzal. V blízkosti sa nachádzali manželia I., ktorí boli v aute a pani W., ktorá je už toho času nebohá. Nevie presne, kto mu povedal, že v predajni napadli W.. Išiel do areálu predajne, videl manželov W. a pani Kubicová mu povedala, že došlo k ich napadnutiu, pričom si pamätá, že pani W. povedala že „ Ľ. T. K. udrel“. Spomínala, že ona bránila svojho manžela a zhodili ju na zem. Bratov T. na mieste nevidel. Krv na tvári pána W. nevidel, mal však na tvári stopu po udretí, nebol a to síce modrina ani niečo natrhnuté, ale myslel si vtedy, že nejaká tá päsť tam mohla byť. Pán W. sa chytal za nos. Na pani W. nevidel zranenie. Odvtedy sa s manželmi W. o tom nerozprávali. Viditeľné zranenie na tvári pána W. nevidel, bolo to ako keby mal spotenú tvár, ako keď športovci, zápasníci majú nejaký šrám alebo hokejisti. Krv alebo viditeľnú hrču nevidel. Počas doby, čo prichádzal k zastávke a čo na nej bol, osobne nevidel žiaden konflikt.

Svedkyňa P. I. ( č.l. 358-359) na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaných osobne nepozná, vie, že jeden z obžalovaných bol starostom obce Hájske, v tom čase nosievali do obce Hájske dcéru do školy. Uviedla, že po vyučovaní išli spolu s manželom a pani W., ktorá učila ich dcéru, na aute, zastavili na zastávke autobusu, kde pani W. vystúpila. Z auta si všimla, že z predajne MIX Market vychádza K. W., ktorý pôsobil nervózne, bol spotený a na tvári videla krv. Asi 10 metrov od neho stála jeho manželka, ktorá si držala ruku. Na to vystúpila z vozidla a pýtala sa, čo sa stalo. K.Š. W. odpovedal, že T. ho napadali, pričom spomenul, že tam vznikol konflikt kvôli kamiónom, ktoré parkovali oproti predajni. Manžel potom išiel asi na 5 minút do predajne, potom sa vrátil, nastúpili do auta a išli domov do Paty. Samotný incident nevideli a o tom, čo sa na mieste malo stať, sa dopočuli len z rozprávania W.. V okolí si žiadne iné osoby nevšimla, čo sa týka iných vozidiel v blízkosti tak sa jej zdá, že tam mohli byť nákladné vozidlá, osobné nie.

Svedok L. I. ( č.l. 359-360) na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v máji 2009 išiel spolu s manželkou vyzdvihnúť dcéru zo školy, odkiaľ zobrali aj pani učiteľku W., ktorú potom vysadili na autobusovej zastávke, odkiaľ už mala ísť domov autobusom. Ako stáli na zastávke, videl K. W., ako vychádza z dvoru predajne. Bol dosť rozrušený, zaprášený, po tvári bol červený a mal na tvári krv. Videl aj jeho manželku, ktorá a mu takisto javila ako zaprášená a držala si ruku. Manželka sa opýtala, čo sa im stalo a pán W. povedal, že jeho a jeho ženu napadli T.. Ďalej povedal, že hádka mala vzniknúť kvôli kamiónom odstaveným pri jeho predajni. Pamätá si, že tam bol odstavený nejaký kamión. Potom išiel do predajne, kde videl uplakanú pani W., ktorá si držala ruku. Pred predajňou žiadnu krv alebo kaluž krvi, nevidel, len na tvári pána W.. Dlho sa nezdržal a vrátil sa späť k svojmu vozidlu, nastúpil a išli domov. Napadnutie nevideli, o napadnutí počuli len od manželov W.. Ďalšie osoby v blízkosti neregistroval.

Svedkyňa P. T. ( č.l. 373-374) na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v mesiaci máj 2009 išli na obecnom vozidle rozvážať obedy spolu s Ľ. T., ktorý bol zároveň vodičom. Ona sedela vedľa neho. Ako išli po hlavnej ulici, videli, ako na ceste stojí nákladné auto s kontajnerom, vodič ktorého nemal ako odbočiť a ostať stáť na tržnici, lebo tam bol kamióny. Preto pán T. C.dstavil vozidlo a niečo s tým vodičom rozprával. Ona zostala sedieť v aute. Zároveň viedla a počula, ako pán W. vynadáva pánovi T. J.o chrapúňov, čo bolo od W. úplne bežné. Sedela vtedy v aute a aj v aute počula, že sú to nadávky. Nemá s T. dobré vzťahy a už viac krát v minulosti bol upozorňovaný, aby na tržnici neparkoval a neobsadil verejné miesto. Po krátkom čase k nej prišiel pán T. a povedal, aby pokračovala v roznášaní obedov a on ostane na mieste. Sadla si preto na miesto vodiča a z miesta odišla. K napadnutiu, ktoré sa malo odohrať po jej odchode sa vyjadriť nevie, nakoľko tam nebola. O incidente vie len z počutia. O udalostiach, ktoré sa potom mali odohrať medzi obžalovanými a poškodenými sa dozvedela neskôr v ten deň od ľudí. Obedy rozvážali na osobnom motorovom vozidle Fabia tmavomodrej farby. V blízkosti kde s autom zastavili je aj autobusová zastávka, ale iné osoby tam nevidela, ani inde v okolí. Videla iba pána W., ale ten bol pri svojom obchode a rozhadzoval rukami a niečo vykrikoval. Vtedajšieho starostu, keď tam bola ona, na mieste nevidela, on tam nebol. Ľ. T. bol vtedy, čo sa týka zdravotného stavu, v hroznom stave, čakal na operáciu ohľadom umelých kĺbov. Čo sa týka pána W. hocikedy nadával T., vtedajšiemu starostovi, ktorý ho upozorňoval, že nemôže na verejnom priestranstve manipulovať s tovarom, ktorý mu dovážali lebo tam stávali kamióny, ktoré mu nosili tovar.

Svedkyňa Y. L. ( č.l. 374-375) na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v máji roku 2009 chcela pôvodne ísť za starostom, lebo jej nejaké dievčence nadávali. Okolo obeda išla s bicyklom po hlavnej ulici, naraz zbadala starostu T. na ulici, neďaleko skladu stavebnín K. W.. Stál pri aute aj so svojím bratom, tak išla za ním a povedala mu, čo sa jej stalo a že či nevie zriadiť nápravu v jej veci. Starosta povedal, že sa na to pozrie a že bude mať pokoj. Potom išla na bicykli domov a to pomaly, lebo už je staršia a mala aj zlomenú ruku. Ako bola blízko kaplnky videla, ako ju predbieha starosta na aute. Nevie koľko času od jej rozhovoru s ním až po tú chvíľu ubehlo. Mohla prejsť asi 100 metrov. Čo sa týka podpisovania nejakých prehlásení, najprv za ňou bola pani W., že či niečo videla, že musela niečo vidieť, alebo či tam ona bola a či povie, že ju tam nevidela. Potom prišiel pán W. a zdá sa jej, že chcel, aby podpísala, že videla, že tam nebol, alebo vlastne to, že neudrel T.. Ona mu na to celé povedala, že ako môže podpisovať o tom, kto koho udrel, keď on tam vôbec nebol v čase, kedy sa rozprávala s T.. Odvtedy to s inými neriešila. Keď bola v priestore pred stavebninami, boli tam len T., W. ani W. nevidela, tak ani nemôže vypovedať o tom, či niekto niekomu nadával alebo či prišlo k nejakému fyzickému incidentu. Nevidela vtedy ani pani W.Ú.. Nebola svedkom žiadneho incidentu, nevidela žiadne napadnutie a nepočula ani nadávky zo strany poškodených ani obžalovaných.

Svedok G. V. ( č.l. 375) na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v ten deň, čo sa to malo stať ( 7.5.2009), robil rozvoz plastov po dedine, určite prešiel aj okolo miesta, kde je obchod W., avšak nepamätá si, že by niečo videl, o incidente sa dozvedel od iných ľudí, avšak on priamym svedkom incidentu nebol.

Znalec MUDr. Igor Zálešák, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, v priebehu trestného stíhania zomrel a to dňa 5.10.2013. Vzhľadom na túto skutočnosť prokurátor ako aj obhajca obžalovaných súhlasili s čítaním listinných dôkazov a to znaleckého posudku a zápisnice o vyšetrovacom pokuse. Zo znaleckého posudku MUDr. Igora Zálešáka číslo posudku 21/10 z 30.4.2010 vyplynulo, že pri prvom vyšetrení poškodených boli na tele poškodeného K. W. poranenia: pomliaždenie vonkajšieho osa s pomliaždením sliznice nosa a jej ciev s následným krvácaním z nosa (bez zlomeniny nosových kostí), pomliaždenie vonkajšieho jarmového oblúku vpravo (bez zlomeniny jarmovej kosti a jej oblúka), odrenina pravého predkolenia, podozrenie na ľahké podvrtnutie krčnej chrbtice; poranenia na tele poškodenej H. W.: podvrtnutie pravého zápästia, ľahké pomliaždenie ľavého ramena. Čo sa týka mechanizmu, akým boli spôsobené jednotlivé zranenia u každého poškodeného, znalec uviedol, že u poškodeného K. W., Z.raňujúcim predmetom, ktorým najpravdepodobnejšie došlo ku vytvoreniu pomliaždení nosa a jarmového oblúku, bola ruka zovretá v päsť inej osoby, pričom údery päsťou boli vedené voči tvári opakovane nie veľkou silou, ktorá po porušení jemných krvných ciev podkožia vytvorila krvné podliatiny, ktoré spôsobovali opuchnutie a zmeny farby kože, tiež viedli dráždením nervových zakončení k bolesti. Odrenina na predkolení poukazuje na vznik po účinku tupým predmetom, čo sa mohlo stať napríklad kopnutím nohou pôsobiacou povrchovo, v tangenciálnom smere. K podvrtnutiu pravého zápästia u poškodenej H. W. došlo nepriamym mechanizmom pri páde rukou po natiahnutí ruky v zápästí, s následnou prudkou bolesťou, opuchom zápästia a neschopnosťou úchopu. Pomliaždenie ramena predstavuje zranenie povrchové, ku ktorému došlo najpravdepodobnejšie úderom

rukou, či posotením, nie pôsobiacim veľkým násilím. Vznik predmetných zranení u oboch poškodených je možné dať do príčinnej súvislosti s uvedenou udalosťou dňa 7.5.2009. Znalec sa zaoberal aj mechanizmom vzniku zranení s ohľadom na možné vzájomné postavenie obžalovaných a poškodených a mechanizmom vzniku zranení na základe výpovede obžalovaných a poškodených i lekárskych správ a za viac pravdepodobnejšie označil výpovede poškodených, že k ich zraneniam došlo po fyzickom napadnutí. Poranenia nájdené u poškodených si vyžadujú lekárske ošetrenie - liečbu a priznanie práceneschopnosti. U poškodeného K. W. ( nekomplikované pomliaždenie nosa a jarmového oblúka) si vyžaduje liečenie v priemere dva týždne, čo je v súlade s liečbou uvedenou v lekárskych záznamoch, odrenina na predkolení po dezinfekcii si ďalšiu lekársku starostlivosť nevyžaduje. Podvrtnutie chrbtice nebolo potvrdené, k liečbe sa nepristúpilo. U poškodenej H. W. ( podvrtnutie zápästia) si zranenie vyžadovalo liečbu v priemere 4 týždne, čo je možné dať do súladu s liečbou uvedenou v lekárskych záznamoch ( od 7.5. do 16.6.2009, t.j. 41 dní). Pomliaždenie ramena nemožno dať do priamej súvislosti so vznikom podvrtnutia zo dňa 7.5.2009. Zo súdnolekárskeho hľadiska možno hodnotiť stav u poškodených ako ublíženie na zdraví, vzniknuté poranenia ako úraz ľahký, kedy poranenia po zahojení nezanechali žiadne trvalé funkčné alebo anatomické následky. Vzniknuté potiaže obmedzovali poškodených v činnosti obvyklého spôsobu života, pričom ale neboli z neho úplne vyradení.

Zo zápisnice o vyšetrovacom pokuse zo dňa 25.4.2012 a zo zápisnice o výsluchu znalca MUDr. Igora Zálešáka zo dňa 25.4.2012, ktorý sa osobne zúčastnil vyšetrovacieho pokusu dňa 25.4.2012 vyplynulo, že podľa vyjadrenia znalca, že po vypočutí jednotlivých verzií výpovedí poškodených ako aj svedkov (obžalovaných) a po vyhodnotení týchto verzií, vo vzťahu k verzii poškodeného K. W. jednoznačne vylúčil opakované kopanie do oblasti tela a jednoznačne vylúčil okrem jedného úderu napr. rukou - päsťou do oblasti nosa šikmo zľava - opakované udieranie do tváre. V prípade takéhoto pôsobiaceho násilia by ošetrujúci lekár zistil na tele i na tvári poškodeného najmenej krvné podliatiny. Takéto poranenia neboli preukázané. K verzii poškodenej H. W. vo vzťahu k zraneniam jej manžela znalec pripustil na základe lekárskeho nálezu jeden úder päsťou do tváre poškodeného, pričom jednoznačne vylúčil opakované, resp. ďalšie údery smerujúce na tvár a taktiež jednoznačne vylúčil opakované kopance do ostatných častí tela, čo vylučuje aj lekárske vyšetrenie, ktoré nezistilo takéto poranenia. K zraneniam poškodenej H. W. pripustil, že k zraneniu došlo po páde na zem, teda na tvrdý povrch, kde si poškodená mohla udrieť lakeť ako aj poraniť zápästie. K jej údajnému kopnutiu do nohy zo spodnej časti pritom ako dochádzalo k pádu sa nemohol vyjadriť, nakoľko lekárske vyšetrenie takéto zranenie nevykazuje.

Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

V konaní pred súdom boli realizované všetky osobné i vecné dôkazy, navrhované procesnými stranami. Súd tak získal dostatočnú dôkaznú hodnotu, na základe ktorej zistil skutkový stav veci.

Z výpovedí obžalovaných T.. H. T. H. Ľ. T. vyplynulo, že poškodený K.Š. W. dňa 7.5.2009 v Obci Hájske po predchádzajúcej slovnej výmene názorov pristúpil z opačnej strany cesty k obžalovanému T.. H. T. a ľavou nohou ho mal kopnúť do holennej kosti pravej nohy. Kopol relatívne slabo, resp. obžalovaný T.. H. T. zareagoval tak, že odtiahol nohu, tak mu len poškodený K. W. zotrel pokožku v oblasti holennej kosti. Vzápätí ho chcel poškodený K. W. udrieť ľavou rukou do tváre, avšak jeho manželka H. W., ktorá mu stála po ľavej ruke, sa postavila do cesty smerovaného úderu a tak vlastne úderom ruky poškodený K. W. objal svoju manželku okolo krku, čím došlo k tomu, že obaja stratili rovnováhu a spadli na okraj vozovky. Obžalovaní potom mali spolu nastúpiť do vozidla a z miesta odísť. Z výpovední obžalovaných ďalej vyplynulo, že v minulosti mali s poškodenými viacero sporov v Obci Hájske.

Z výpovedí svedkov - poškodených K. W. H. H. W. vyplynulo, že k napadnutiu poškodených malo dôjsť po prechádzajúcej slovnej potýčke, po ktorej K. W. prešiel cez cestu k manželke, ktorá stála na ceste, kde sa nachádza zábradlie, kde H. T. prišiel k poškodenému K. W. a udrel ho päsťou do pravej strany tváre. Tento úder nečakal a nahol sa dozadu. Nato pribehol Ľ. T., ktorý mal poškodenému K. W. podkopnúť nohu, v dôsledku čoho poškodený mal spadnúť na zem na chrbát. Ako ležal na zemi, jeden z nich mu mal držal ľavú nohu a druhý kopať a udierať do tela. Koľko tých úderov bolo, nevedel poškodený K. W. uviesť, nakoľko bol v šoku, uviedol že ich mohlo byť 10 až 20. Ako bol na zemi, manželka H. W. ho

chcela ubrániť, pričom túto mali odsotiť, v dôsledku čoho padal na zem a vyvrtla si ruku. Z výpovední svedkov - poškodených ďalej vyplynulo, že v minulosti mali s obžalovanými viacero sporov.

Z výpovedí svedkov O., X., L., I., I., T., L. H. V. mal súd za jednoznačne preukázané len to, že obžalovaní a svedkovia - poškodení mali medzi sebou už v minulosti viacero sporov, týkajúcich sa podnikania poškodených W. (pritom sa vždy jednalo len o slovné potýčky). Žiadny z uvedených svedkov incident, resp. fyzickú potýčku, ktorá sa mala stať 7.5.2009 medzi obžalovanými a poškodenými, svojimi zmyslami priamo nevnímal (neboli priamymi svedkami konfliktu). Všetci svedkovia sa o ňom dozvedeli len z počutia, teda sprostredkovane z rozprávania poškodených, obžalovaných alebo iných obyvateľov obce.

Zo znaleckého posudku znalca Mudr. Zálešáka vyplynulo, že u poškodeného K. W. boli zistené na základe lekárskych správ zranenia pomliaždenie vonkajšieho nosa, pomliaždenie jarmového oblúka vpravo a odrenina pravého predkolenia. U poškodenej H. W. podvrtnutie pravého zápästia a ľahké pomliaždenie ľavého ramena. Znalec následne po realizácii vyšetrovacieho pokusu ustálil, že u poškodeného K. W. je možné jednoznačne vylúčiť opakované kopanie do oblasti tela a jednoznačne vylúčiť - okrem jedného úderu napr. rukou (päsťou) do oblasti nosa šikmo zľava - opakované udieranie do tváre, resp. ďalšie údery smerujúce do tváre, čo vylučuje aj lekárske vyšetrenie, ktoré nezistilo takéto poranenia. U poškodenej H. W. pripustil, že k zraneniu došlo po páde na zem (na tvrdý povrch), kde si poškodená mohla udrieť lakeť ako aj poraniť zápästie. K jej údajnému kopnutiu do nohy zo spodnej časti pritom ako dochádzalo k pádu sa nie je možné vyjadriť, nakoľko lekárske vyšetrenie takéto zranenie nevykazuje.

Podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, prečinu ublíženia na zdraví sa dopustí ten, kto inému ublíži na zdraví a čin spácha na chránenej osobe - osobe vyššieho veku.

Podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, prečinu výtržníctva sa dopustí ten, kto slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného.

Súd na základe vykonaného dokazovania, po zhodnotení dôkazov tak v celku, ako aj jednotlivo, vo vzťahu k prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, dospel k jednoznačnému záveru, že v rámci trestného konania nebolo dokázané, že skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní, sa stal. Z výpovedí obžalovaných a svedkov - poškodených, nebolo možné jednoznačne ustáliť, ako malo ku skutku dôjsť. Ich výpovede sú jedinými priamymi dôkazmi v tomto trestnom konaní, avšak z týchto výpovedí nie je možné vyvodiť úplne ucelenú reťaz dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa stal skutok, ktorý je predmetom tohto trestného stíhania. Vo vzťahu ku konaniu obžalovaného H. T., keďže niet presvedčivých priamych dôkazov, súd vychádzal zo záverov znalca, ktorý pripustil iba jediný úder päsťou do tváre poškodeného a vzhľadom na zdravotnú dokumentáciu vylúčil akékoľvek opakované kopance do ostatných častí tela ako aj opakované ďalšie údery smerujúce na tvár. Takisto znalec i v znaleckom posudku konštatoval, že opakované údery by viedli k iným následkom na tvári a zaujal pravdepodobnosť jedného úderu. Pri zranení poškodenej H. W., poškodená na hlavnom pojednávaní pripustila dve varianty svojho pádu na zem, a to v spojení s pohybom tela jej manžela alebo zo strany niektorého z obžalovaných (sotením, kopnutím). Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že k zraneniu poškodenej W. na lakti i zápästí došlo súčasne, a to pri páde na zem. Nebolo však preukázané, že pád na zem bol spôsobený kopnutím do nohy zo spodnej časti alebo iným úmyselným konaním niektorého z obžalovaných. Z uvedeného preto nemožno vyvodiť závery vo vzťahu k poškodenej Kubicovej a prípadnej ujme na zdraví, keď následok nie je možné objektívne, v miere rozumnej pravdepodobnosti zahrnúť do činnosti alebo úmyselného konania jedného z obžalovaných, a to z dôvodu, že tento následok mohol byť spôsobený aj inak, ako je uvedené v obžalobe. Vo vzťahu ku konaniu obžalovaného Ľ. T., ktorý mal podkopnúť poškodeného Františka Kubicu, príčinná súvislosť tejto časti skutku, ktorého sa mal Ľ. T. dopustiť tak, že potom, ako H. T. L.ravou rukou udrel do ľavej časti tváre poškodeného KD., ho mal Ľ. T.Á. podkopnúť, v dôsledku čoho mal spadnúť na zem, vo vzťahu k následkom, ktoré utrpeli poškodení, neprilieha k časovej sledi priebehu skutku. Samotní poškodení takúto okolnosť jednoznačne nepotvrdili a zo záverov znaleckého dokazovania v tomto smere nevyplývajú žiadne závery, ktoré by takéto podkopnutie potvrdzovali. Vzhľadom k tomu, že súd už nemá možnosť zabezpečiť ďalšie dôkazy, ktoré by viedli k rozptýleniu pochybností a nejasností (aj z dôvodu že v čase spáchania skutku na mieste činu boli len poškodení a obžalovaní, neboli prítomní žiadni ďalší priami svedkovia, neboli zistení ani iní svedkovia, ktorí by mohli

hoci aj nepriamo svedčiť a pomôcť objasniť túto trestnú činnosť, ani nie sú k dispozícii iné dôkazy), v zmysle zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), teda vzhľadom k tomu, že na základe doposiaľ zabezpečených a vykonaných dôkazov nemožno dospieť k jednoznačnému záveru, že obžalovaní ako trestno-právne zodpovedné subjekty svojim konaním naplnili skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví, súd obžalovaných spod obžaloby oslobodil.

Vo vzťahu k prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, súd dospel k jednoznačnému záveru, že skutok pre ktorý je obžalovaný T.. H. T. stíhaný, nie je trestným činom. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný H. T. udrel poškodeného K. W. do tváre, pričom išlo o jeden úder päsťou do oblasti nosa. Súd v zmysle ust. § 10 odsek 2 Trestného zákona, prihliadnuc na spôsob vykonania tohto skutku, jeho následky, okolnosti za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného H. T.Á., dospel k záveru, že nedošlo k naplneniu všetkých znakov trestného činu výtržníctva a to v podobe tzv. materiálneho korektívu. Konanie obžalovaného H. T. spočívalo v jednom údere päsťou, čo nemalo za následok vyradenie poškodeného z činností jeho obvyklého spôsobu života. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že tento incident bol vyústením dlhodobých sporov medzi obžalovanými a poškodenými, ktorých predchádzajúce verbálne konflikty a názorové nezhody boli v obci Hájske všeobecne známe. Konanie obžalovaného preto možno nanajvýš hodnotiť v rámci priestupkového konania ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Súd však postupom podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku obžalovaných spod obžaloby oslobodil, nakoľko skutok sa stal ešte v roku 2009 a v zmysle Z.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch došlo k uplynutiu dvojročnej premlčacej lehoty stanovenej na prejedanie priestupkov. Konanie obžalovaného Ľ. T., ktoré by mohlo napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva preukázané nebolo (ako už bolo vyššie uvedené, súd obžalovaného Ľ. T., rovnako ako aj T.. H. T. oslobodil spod obžaloby aj vo vzťahu ku trestnému činu ublíženia na zdraví, preto nemohol posudzovať ich konanie zároveň ako spáchanie trestného činu výtržníctva, a iné konanie obžalovaného Ľ. T. nebolo preukázané)

Súd poškodených s nárokom na náhradu škody odkázal podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku na občianske súdne konanie, pretože obžalovaní boli spod obžaloby oslobodení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. O podanom odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.