Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_30Cb-142-2013.pdf
PDF · 90.72 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/142/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: JUDr. Marián Ďurina, advokát so sídlom AK Sibírska 4, 831 02 Bratislava proti žalovanému: BUSINESS CENTRUM SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Havlíčkova č.10, 811 04 Bratislava, IČO: 31 395 767 o zaplatenie istiny 400,- EUR s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 400,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 400,- EUR od 27.06.2009 do zaplatenia a zároveň nahradiť trovy konania vo výške 24,- EUR z titulu zaplateného súdneho poplatku a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 04.01.2013 doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.01.2013 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 400,- EUR spolu s úrokom z omeškania ako aj trovy konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že pre žalovaného, s ktorým sa poznali ako obchodní partneri poskytol službu predostretú žalovaným ako naliehavú požiadavku o vykonanie rozsiahlych zmien a aktualizácie údajov súvisiacich so premenou SK na EURá v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, a vykonanie ďalších súvisiacich zmien. S obdobnou požiadavkou oslovil žalovaný žalobcu aj pri spoločnosti ATTAK s.r.o., Obsahom činnosti žalobcu bolo vypracovanie dokumentov potrebných na registráciu zmien ako príprava valného zhromaždenia, pozvánky, prezenčná listina, uznesenia VZ, rozhodnutie konateľa, nová zakladateľská listina. Z obsahu požiadavky je zrejmé, že ide o zmeny vyvolané objektívnou skutočnosťou - zavedenie novej meny, teda nejde o nanútené zmeny. Zároveň žalobca upozornil žalovaného, že danej veci sa bude venovať jeho koncipient. nakoľko v danom čase mal žalobca plánované dlhodobo liečenie. Žalovaný s uvedeným súhlasil, napriek týmto komplikáciám a súhlasil aj s cenou za službu aj s podmienkami poskytovania služby. Zmluvná odmena bola dohodnutá v zmysle ustanovenia § 5 pís.b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. a žalobca v danom čase takto dohodnutý spôsob určenia odmeny považoval za dostatočný. Napriek sťažený podmienkam výkonu činnosti - pobyt žalobcu na liečení, sťažená komunikácia so žalovaným, ktorý nemal internet a teda bolo nutné ho navštevovať doma zvyšovali sa náklady cestovného. Napriek uvedenéu činnosť bola riadne ukončená, o čom svedčí aj zápis zmien v obchodnom registri pri zápise žalovaného zo dňa 27.03.2009. Žalovaný výkon činnosti žalobcu nikdy nereklamoval, dokumenty „ na kľúč“ vyhotovené si prevzal. Za vykonanú činnosť žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 7/2009 na sumu 400,- EUR s presným rozpisom položiek, splatnú 26.06.2009. Žalovaný faktúru nevrátil žalobcovi ako nedôvodnú. Žalobca rešpektoval zhoršený zdravotný stav žalovaného, neurgoval ho s platením, avšak po mnohých výhovorkách keď najskôr žalovaný tvrdil, že neskôr zaplatí a následne uviedol, že nezaplatí vôbec. Po uvedenom už nereagoval ani na výzvy žalobcu ani na návrh na mimosúdne urovnanie. Žalobca sa cítil byť dotknutý na svojich právach a požiadal súd o súdnu ochranu. Keďže bol žalovaný v omeškaní s platením dlžnej sumy, žalobca si uplatnil aj nárok na úroky z omeškania.
Súd v tejto právnej veci vydal dňa 17.04.2013 platobný rozkaz v č.k. 35 Rob2/2013 voči ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný odpor. Uvedeným úkonom žalovaného sa vydaný platobný rozkaz zrušil. Odpor bol odôvodnený tým, že nárok žalobcu považuje za neopodstatnený v celom rozsahu. Uviedol, že odôvodnenie predloží jeho právny zástupca, nakoľko je zdravotne ťažko postihnutý s potrebou sprievodu na 80% invalid. Súd konštatuje, že do dňa rozhodovania vo veci, súdu nebol predložený žiadny doklad o udelení plnomocenstva pre právneho zástupcu ani vyjadrenie - odôvodnenie odporu.
K odporu sa vyjadril žalobca písomne, s tým, že považuje odpor za neodôvodnený- neuviedol žiadny relevantný dôvod ani dôkaz, žalovaný sa odvolával na zdôvodnenie zo strany právneho zástupcu s ktorým podľa všetkého nemá uzatvorenú ani dohodu o plnomocenstve.
Napriek tomu, že žalobca poskytol žalovanému objednané služby, žalovaný faktúry, ktoré za poskytnutie predmetných služieb žalobca vystavil, neuhradil bez odôvodnenia. Žalovaný je na základe vyššie uvedeného povinný uhradiť žalobcovi záväzok v celkovej výške istiny 400,- EUR. Žalobca žalovaného opakovane vyzýval písomne na úhradu splatnej pohľadávky, avšak žalovaný si aj napriek zasielaným upomienkam svoju povinnosť uhradiť dlhovanú sumu nesplnil. Žalobca si uplatnil aj nárok na úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške, nakoľko má za to, že žalovaný je v omeškaní a náhradu trov konania.
Súd v danej veci nariadil pojednávanie na termín 08.06.2015, ktorého sa účastníci nezúčastnili. Žalobca svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnil titulom kolízie s iným pojednávaním, avšak súhlasil s konaním súdu a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Žalovaný má vykázané doručenie predvolania na pojednávanie v súlade s lehotou podľa ustanovenia § 115 ods. 2 OSP. Svoju neúčasť neospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania. Je povinnosťou súdu konať hospodárne podľa ustanovenia § 100 ods.1, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a spravodlivo rozhodnutá ako je ďalej uvedené v § 117 ods. 1 OSP. Podľa ustanovenia § 118 ods. 3 OSP priebeh pojednávania určuje samosudca. Na základe uvedeného súd pojednával v neprítomnosti žalovaného podľa ustanovenia § 101 ods.2 OSP. Žalobca trval na podanej žalobe s tým, že svoje tvrdenie podporil písomnými dokladmi a žiadal o zaplatenie dlžnej sumy spolu s úrokom z omeškania ako aj trov konania. Iné dôkazy nenavrhol vykonať.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi: faktúra č. 07/2009, Výpis z obchodného registra žalovaného, Pokus o zmier z 10.11.2010, Posledná výzva z 13.12.2010, Oznam z 26.01.2011, Výzva na zaplatenie faktúr, Výzva na úhradu pohľadávky, Odpor, Vyjadrenie k odporu 24.06.2013, informatívnymi výpismi z obchodného registra žalobcu ako aj žalovaného.
Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa ustanovenia § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa ustanovenia § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.
Na základe uvedeného súd zistil tento skutkový stav: Medzi účastníkmi bol založený záväzkovo právny vzťah podriadený úprave obchodného zákonníka so špeciálnou úpravou v zmysle ustanovení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii na základe ústnej objednávkou na poskytnutie právnych služieb na poskytovanie ktorých bol žalobca ako advokát oprávnený. Žalobca ako advokát sa riadil aj ustanovenia o výške náhrad za poskytovanie právneho poradenstva vyhláškou MSSR č. 655/2004 Z.z. Služba bola riadne poskytnutá ako vyplýva z predloženého výpisu z obchodného registra žalovaného, kde sú vyznačené zmeny na ktoré sa odvoláva žalobca. Právny titul ani výšku fakturovanej sumy žalovaný nenamietal, predmetnú faktúru nevrátil žalobcovi ako neoprávnenú. Žalovaný v podaní doručenom súdu nepreukázal tvrdenia alebo skutočnosti popierajúce alebo spochybňujúce tvrdenia žalobcu. Ním
uvedené údaje boli neurčité, bez riadneho odôvodnenia pre súd vyzneli účelové a nezakladajúce nárok pre nezaplatenie dlžnej sumy.
Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb - Obchodný zákonník ( ďalej aj ako „ ObZ“) „ Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.“ ods. 2. „ Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“
Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 ObZ „ Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.“ Podľa ustanovenia § 265 ObZ „ Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.“ Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 ObZ „ Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.“
Podľa ustanovenia § 271 ods. 1 ObZ „ Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.“
Podľa ustanovenia § 24 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii „ (1) Advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. (2) Advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov. (3) Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena. (4) Advokát môže poskytnúť právne služby za zníženú odmenu alebo bezplatne, ak to odôvodňujú osobné pomery alebo majetkové pomery klienta alebo je na to iný dôvod hodný osobitného zreteľa.(5) Advokát nemôže požadovať ani prijať od klienta odmenu za právne služby, ktorú mu uhradí štát podľa § 25.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. „ Pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.“
Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 ObZ „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.“
Podľa ustanovenia § 340 ods.1 ObZ „Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.“
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 ObZ „ Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“
Podľa ustanovenia § 369 ods. 1,2 ObZ „(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
(2) Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od
a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"), b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý,
c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu, d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.“
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenie vlády 87/1995 Z.z. , ktorou sa vykonávajú ustanovenia Občianskeho zákonníka : „Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“
Výška úrokovej sadzby bola v danom čase 1%, čím výpočet výšky úrokov z omeškania súd považoval za správny ako aj dobu omeškania sa žalovaného.
Z vykonaného dokazovania ako aj z úkonov žalovaného mal súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému služby, tak ako to vyplýva z obsahu vystavenej faktúry č. 07/2009. Niet pochybností o akceptovaní vykonanej služby zo strany žalovaného, pričom nebolo preukázané, že by poskytnuté služby vykazovali nedostatky spôsobilé reklamovať predmetnú službu z hľadiska kvality alebo nedodržania podmienok spolupráce. V rovine obchodnoprávnej platí princíp najširšej zmluvnej voľnosti, strany si môžu dojednať aj iné zmluvy ako uvedené v Obchodnom zákonníku ako určitý typ. Tieto môžu byť dojednané ústne alebo dokonca aj konkludentne tým, že Obchodný zákonník spočíva aj na princípe neformálnosti a zásade dispozitívnosti úpravy tretej časti - záväzkových vzťahov. Účastníci zmluvného vzťahu nenamietali existenciu záväzkového vzťahu, nebolo preukázané porušenie povinností zo strany žalobcu, na druhej strane súdu bolo preukázané porušenie povinnosti zo strany žalovaného riadne zaplatiť za poskytnuté služby. Ohľadne uplatnených úrokov z omeškania a trov konania žalobcom má súd za to, že k porušeniu povinnosti na strane žalovaného došlo v dôsledku čoho má žalobca nárok na sankciu vo forme úrokov z omeškania. Zo spisu je zrejmé, že ku dňu podania žaloby žalovaný bol v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky, sp.zn. II ÚS 2221/2007 : „ Soud musí nejen respektovat právo, ale aj jeho výklad a aplikace musí směřovat k výsledku spravedlivému. Právo musí být především nástrojem spravedlivosti, nikoli souborem právních předpisu, které jsou mechanicky a formalisticky aplikovány bez ohledu na smysl a účel toho kterého zájmu chráneného příslušnou normou. V danom prípade je zmyslom a účelom príslušných právnych predpisov priznanie plnenia žalobcovi ako veriteľovi v zmysle § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré súd v tomto prípade mal za preukázané a nesporné.
Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko žalobca preukázal právny základ ním uplatneného nároku.
S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe voči žalovanému vyhovel v celom rozsahu ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto súd zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania žalobcovi. Výška trov konania žalobcu pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v hodnote 24,- EUR podľa položky 1 pís. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení. Žalobca žiadal zaplatiť dlžnú sumu na účet č. 1474843012/0200 VÚB a.s. Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.