Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-420-2015.pdf
PDF · 89.99 KB
Case nature
Subarea
14Co/420/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky: K. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. H., M. XX, zastúpená Centrom právnej pomoci, so sídlom 810 00 Bratislava, Nám. Slobody 12, IČO : 307 988 41, Kancelária Rimavská Sobota, so sídlom 979 01 Rimavská Sobota, Čerenčianska 20, proti odporcovi: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom 821 01 Bratislava, Astrová 2/A, IČO: 45 869 464, zastúpený splnomocnenou advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., so sídlom 821 01 Bratislava, Martinčekova 13, adresa pre doručovanie: XXX XX S., A. XXX/X., o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu zo dňa 07.04.2015 proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota číslo konania 13C/74/2015-31 zo dňa 11.03.2015, takto
rozhodol:
Námietku nedostatku právomoci súdu spor prejednávať a rozhodovať vznesenú odporcom z a m i e t a .
Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd vyhovel návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd zakázal odporcovi, ako aj zamestnávateľovi navrhovateľky zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.02.2011, do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Súd v odôvodnení uznesenia konštatoval, že navrhovateľka uzatvorila s právnym predchodcom odporcu Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.02.2011, ktorou právny predchodca odporcu poskytol navrhovateľke úver za dohodnutých úverových podmienok a s dohodnutým spôsobom splácania poskytnutého úveru spolu s príslušenstvom. Súd konštatoval, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou obchodných podmienok k zmluve o úvere - lepšia splátka, pričom ak navrhovateľka chcela dostať úver, nemala na výber a musela podpísať zmluvu o úvere a akceptovať obchodné podmienky, ktoré v bode 7.5 obsahovali aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Obsah zmluvy o úvere- lepšia splátka, plnenie ktorej zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy, sa javí byť problematický s poukazom na ustanovenie § 53 a násl. Občianskeho zákonníka v kontexte s tým, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách (neprijateľné zmluvné podmienky). Za takéto sa javí aj samotné uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy len s odkazom na bod 7.5 obchodných podmienok pre úver - lepšia splátka, ktoré nie sú podpísané zmluvnými stranami. Na základe týchto skutočností potom súd dospel k záveru, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov konania nariadením predbežného opatrenia, ktorým súd uložil odporcovi, ako aj zamestnávateľovi navrhovateľky, povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 04.02.2011, lebo vzhľadom na predmet konania vo veci samej (konanie o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy) sa javí byť pochybným osvedčenie nároku odporcu na plnenie na základe takto uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy. V závere odôvodnenia uznesenia súd len v stručnosti s poukazom na ustanovenie § 76 ods. 4
O.s.p. poukázal na ďalšie dôvody uvedené v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, s ktorými sa súd skutkovo aj právne stotožnil.
Proti uzneseniu okresného súdu podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal predovšetkým nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie, keďže sa domnieva, že s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo a navrhovateľka mala tak žalovať aj pôvodného veriteľa. Súčasne odporca vzniesol s poukazom na ustanovenie § 106 ods. 1 O.s.p. námietku nedostatku právomoci súdu tento spor prejednávať, nakoľko navrhovateľka sa s právnym predchodcom odporcu dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, splatnosť a výklad, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. a preto vec nepatrí do právomoci všeobecných súdov. Odporca dal súdu do pozornosti skutočnosť, že platnosť rozhodcovskej doložky nebola navrhovateľom namietaná ani spochybnená. Odporca ďalej s poukazom na ustanovenie § 80 písm. c/ O.s.p. namietal, že pri určení neplatnosti právneho vzťahu musí byť daná naliehavosť právneho záujmu na tomto určení, ktorý v danom prípade nie je. Má za to, že k vykonávaniu zrážok už došlo a navrhovateľka už mala aj pred podaním návrhu vedomosť o vykonávaní zrážok zo mzdy. Podľa názoru odporcu súd nijako nezdôvodnil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, ako na základe týchto skutočností dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila bezprostredne hroziacu ujmu, ktorá má byť navrhovateľke spôsobená. Rozhodnutie súdu o nariadení predbežného opatrenia preto považuje za nepreskúmateľné, mätúce, neodôvodnené a arbitrárne. Navrhovateľka podľa názoru odporcu nijakým spôsobom neosvedčila naplnenie ani len základných zákonných predpokladov pre vydanie predbežného opatrenia. Odporca v odvolaní taktiež zdôraznil, že platnosť samotnej zmluvy o úvere navrhovateľka vo svojom žalobnom návrhu nepopiera, uzatvorila ju dobrovoľne na základe slobodnej vôle, nenamieta časť, z ktorej brala úžitok, ale len časť, na základe ktorej má povinnosť predmetný záväzok splatiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy má len zabezpečovací charakter a nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odporca poukazoval aj na skutočnosť, že v prípade, ak by navrhovateľka plnila riadne a včas svoj záväzok voči bankovej spoločnosti, tento zabezpečovací inštitút by nebol vôbec uplatnený. Zmluvu o úvere navrhovateľka uzatvorila dobrovoľne a na základe slobodnej vôle a odporca tiež poukázal na to, že uzatváranie zmluvy o úvere je proces, v ktorom podáva klient banky návrh na uzavretie zmluvy, následne banka vyhodnotí, či návrh na uzavretie zmluvy o úvere príjme alebo odmietne. Až následne odošle jeden originál zmluvy o úvere klientovi, pričom v medziobdobí má klient priestor na preštudovanie si všetkých podmienok v spojení s bankovým produktom a slobodne sa rozhodnúť či danú zmluvu o úvere bez výhrad uzatvorí. Uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a nie je v rozpore so spotrebiteľským právom. Na základe uvedeného odporca navrhuje, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol ako nedôvodný.
Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia obsahuje všetky potrebné právne argumenty na osvedčenie dôvodnosti nariadenia predbežného platenia. Pokiaľ odporca namieta nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie, navrhovateľka uvádza, že vychádzajúc z charakteru predbežného opatrenia je zrejmé, že žiada riešiť dočasné upravenie vzťahov len medzi tými účastníkmi, ktorí aktívne pristúpili k výkonu sporného práva. Navrhovateľka taktiež neakceptuje námietku nedostatku právomoci súdu, nakoľko dohoda, na ktorú sa odporca odvoláva, bola v skutočnosti len bodom 3. 11 zmluvy o úvere s odkazom na všeobecné obchodné podmienky, navyše formou výhradnej rozhodcovskej doložky. Táto rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a je vo svojej podstate taktiež súhrnom neprijateľných zmluvných podmienok, nakoľko obmedzuje spotrebiteľa v možnosti riešiť vzniknuté spory prostredníctvom štátnej sústavy súdov a núti ho riešiť spor na geograficky vzdialenom, navyše jednostrannom súde. Dohodu o zrážkach zo mzdy obsiahnutou v bode 3. 9 obchodných podmienok naďalej navrhovateľka považuje za neplatný právny úkon, nakoľko je zrejmé, že ide o vopred naformulované znenie, ktoré nebolo individuálne dojednané, pričom vyznieva v neprospech spotrebiteľa. Navyše skrytie podstatných zmluvných náležitostí do VOP vypracovaných malým písmom v neprehľadnej štruktúre spôsobuje, že spotrebiteľ prehliadne podstatné dojednania a v prípade, že by bol o nich informovaný, by predmetný právny úkon neuzavrel. Navrhuje preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť.
V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Odvolací súd sa predovšetkým zaoberal dôvodnosťou odporcom podľa ustanovenia § 106 ods. 1 O.s.p. v odvolacom konaní vznesenej námietky nedostatku právomoci súdov v danej veci konať a rozhodnúť.
Vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 106 ods. 1 O.s.p., len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú, ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté, ak ide o spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu a v tej istej veci ešte nezačalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie alebo ak súd zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovský súd sa odmietol vecou zaoberať.
Odvolací súd konštatuje, že odhliadnuc od skutočnosti, či je vôbec možné považovať rozhodcovskú doložku obsiahnutú v Zmluve o úvere - lepšia splátka zo dňa 04.02.2011 v bode 3.11 tejto formulárovej zmluvy za platne dojednanú vzhľadom na požiadavku individualizácie zmluvných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľských zmluvách, nie je možné s poukazom na dikciu ustanovenia § 106 ods. 1 O.s.p. námietku odporcu vznesenú pri jeho prvom úkone považovať za dôvodnú. Je totiž nesporné, že v danej veci ide o spotrebiteľskú vec, predmetný zmluvný vzťah je nutné právne posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu podľa zákonnej definície vyplývajúcej z ustanovení § 52 a násl. Občianskeho zákonníka a taktiež je zrejmé, že na posudzovaný právny vzťah sa okrem lex generalis vzťahujú aj ustanovenia osobitnej právnej normy upravujúcej právne vzťahy vyplývajúce zo spotrebiteľských úverov, pretože napĺňa požiadavky vyplývajúce z ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 3.11 zmluvy odvolací súd právne posúdil ako neprijateľnú, a tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, jej obsah je súčasťou vopred dodávateľom naformulovaných podmienok a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť, čím došlo k porušenia Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým všeobecným súdom. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú Zmluvné dojednania napísané - a to s odkazom na čl. 10, II. časť Všeobecných obchodných podmienok
- už sama osebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlači Všeobecných obchodných podmienok v rozhodcovskej doložke je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - spotrebiteľovi absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Vzhľadom na všetky uvedené výhrady potom odvolací súd rozhodcovskú doložku právne posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom na ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to výrazne v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ by teda právomoc rozhodcovského súdu mala byť založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, nie je námietka odporcu, podľa ktorej je daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, dôvodná a odvolací súd ju s poukazom na ustanovenie § 106 ods. 1 O.s.p. zamietol.
V súlade s ustanovením § 76 ods. 1 písm. e/ , f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal,
Účelom inštitútu predbežného opatrenia je dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania do doby, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej a to za predpokladu, že takéto opatrenie súdu ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím sa javí ako nevyhnutné, nakoľko existujú konkrétne okolnosti prípadu, ktoré relevantne odôvodňujú jeho vydanie a poukazujú na naliehavosť a nutnosť dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania, a to prípadne i vo vzťahu k tretiemu subjektu, ak sú naplnené zákonné predpoklady podľa § 76 ods. 2 O.s.p. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásadu do subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.
Oboznámením sa s obsahom spisu, no predovšetkým s dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a taktiež s koncipovaním nároku, ktorého sa navrhovateľka mieni domáhať vo veci samej, sa odvolací súd nestotožňuje s prijatým záverom okresného súdu, že navrhovateľka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (vychádzajúc aj z ďalších skutočností vyplývajúcich z obsahu spisového materiálu) preukázala predovšetkým naliehavý právny záujem a dôvodnosť potreby dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania a dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by bola za daných skutkových okolností a s poukazom na petit návrhu vo veci samej, predbežne poskytnutá ochrana jej subjektívneho práva. Skutočnosť, že odporca sa už v tejto dobe domáha výkonu svojho práva vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy, nie je sama osebe dostatočným dôvodom, ktorý osvedčuje existenciu naliehavej potreby dočasne upraviť (zastabilizovať) pomery medzi účastníkmi konania ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím súdu. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že naliehavosť bezprostredne hroziacej ujmy a nutnosť a potrebu momentálnej dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi značne oslabuje a spochybňuje práve skutočnosť, že z obsahu listinných dôkazov je zrejmé, že zrážky v konkrétnej veci sa vykonávajú už od 09.07.2014; teda nejde o skutočnosť, ktorá vyvoláva akútnu naliehavosť obmedziť odporcu vo výkone jeho práva. Navyše odvolací súd konštatuje, že je zrejmé, že odporca nezneužíva výkon práva, ani nestanovuje výšku zrážok vykonávaných zamestnávateľom svojvoľne a v rozpore s tým, čo bolo medzi účastníkmi úverového vzťahu zmluvne dojednané. Výkon tohto práva vyplýva odporcovi z doposiaľ platného (a čo je podstatné doposiaľ nespochybneného) hmotnoprávneho základu vyplývajúceho z platnej Zmluvy o úvere - lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.02.2011. Zásadné je, že navrhovateľka sa vo veci samej domáha určenia neplatnosti len samotnej dohody o zrážkach, ako zabezpečovacieho právneho inštitútu hlavného zmluvného vzťahu, pričom platnosť hlavného zmluvného vzťahu - úverovej zmluvy, nenamieta, ani nespochybňuje. Odvolací súd poznamenáva, že v sporových konaniach, charakterizovaných v plnej miere zásadou dispozičnou a zásadou kontradiktórnosti konania, je pre súd určujúci návrh na začatie konania a súd je viazaný petitom návrhu, teda predmetom konania, ktorý vymedzuje navrhovateľ, ako dominus litis. Súd je oprávnený prekročiť vymedzený predmet sporu, teda ísť nad rámec navrhovaného petitu, len výnimočne v špecifických prípadoch a v obmedzenom rozsahu, vždy však len v súlade s normami práva a vo vymedzenom rozsahu. Použitá formulácia petitu v konkrétnej veci je dostatočne konkrétna a určitá z hľadiska vymedzenia konkrétneho rozsahu predmetu konania. Bez ohľadu na už konštatovanú skutočnosť, že navrhovateľka v návrhu nepreukázala a neosvedčila dôvodnosť a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania a nutnosť nariadenia predbežného opatrenia, už len samotná formulácia výroku vo veci samej v takom znení, v akom sa ho navrhovateľka v danom súdnom konaní domáha, v značnej miere spochybňuje danosť práva, ktorému sa má poskytnúť hoci len predbežná ochrana vo veci samej. Odvolací súd nemohol prehliadať skutočnosť, že pokiaľ by aj neboli vykonávané zrážky zo mzdy navrhovateľky, navrhovateľka by bola povinná plniť v zmysle dohodnutých úverových podmienok a splácať mesačné pravidelné splátky anuity úveru v rovnakej výške, ako sú momentálne vykonávané zrážky z jej mzdy, a to práve s ohľadom na ňou vymedzený petit návrhu vo veci samej. Aj v prípade úspešnosti navrhovateľky vo veci samej, teda ak by súd určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, táto skutočnosť sama osebe nemá žiadny vplyv na platnosť hlavného úverového zmluvného vzťahu, ktorý práve dohoda o zrážkach zabezpečovala. Súd tak odmietol argument navrhovateľky, že sa jej neprimeraným spôsobom zasahuje do majetkovej sféry, pretože práve vykonávaním zrážok sa znižuje dlh navrhovateľky voči odporcovi. Odvolací súd pre úplnosť podotýka, že ak by aj bola v tomto súdnom konaní určená neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu neprijateľnej podmienky, odporca by bol zaviazaný vrátiť navrhovateľke všetky vykonané zrážky, čím by sa opätovne navrhovateľka dostala do situácie dlžníka v pôvodnej nesplatenej sume úveru s príslušenstvom. Odvolací súd s akcentom na skutočnosť, že navrhovateľka
petitom návrhu nespochybňuje platnosť hlavného záväzku - povinnosť z titulu poskytnutého úveru uvádza, že nemožno tvrdiť, že existuje naliehavý právny záujem iba na vyhlásení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (čoho sa navrhovateľka domáha podanou žalobou) pokiaľ dohoda, na základe ktorej boli navrhovateľovi poskytnuté finančné prostriedky, je vo všetkých svojich dojednaniach platná, pričom však navrhovateľ platnosť hlavného záväzkového vzťahu nenamietal. Súd tak konštatuje, že v skutočnosti potom navrhovateľka nenamieta neprijateľnú podmienku dohodnutú v spotrebiteľskej zmluve, ale dopad zákonného ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd má na základe uvedeného za to, že navrhovateľka v základnej miere neosvedčila možný vznik ujmy a teda naliehavý právny záujem akokoľvek nesplácať (teda aj zrážkami zo mzdy) dohodnuté splátky podľa uzatvorenej Zmluvy o úvere a neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a naliehavosť potreby dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi konania do meritórneho rozhodnutia súdu, ktoré vyžaduje zákon ako jednu z podmienok na nariadenie predbežného opatrenia.
Odvolací súd preto návrh na nariadenie predbežné opatrenie podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. f/ a e/ O.s.p. ako nedôvodný zamietol. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.