Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-80-2015.pdf
PDF · 144.12 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/80/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci navrhovateľa: ROBUS, s. r. o., IČO: 36 036 081, so sídlom Tr. Osloboditeľov 10/A, 963 01 Krupina, zast. advokátom JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, Advokátska kancelária so sídlom Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, proti odporcom: Obec Pliešovce, IČO: 00 320 170, so sídlom Hviezdoslavova 1, 962 63 Pliešovce, zast. advokátom JUDr. Emilom Vaňkom, Advokátska kancelária so sídlom Sládkovičova 2, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 9 548,36 € s prísl., na odvolanie odporcu zo dňa 07. 01. 2015 proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/21/2009-580 zo dňa 18. 11. 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 4 331,41 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,2 5% ročne zo sumy 3 627,71 € od 01. 08. 2008 do zaplatenia. Vo zvyšku bol návrh navrhovateľa zamietnutý. Zároveň súd ustálil, že o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol: „Navrhovateľ si pôvodne návrhom doručeným súdu dňa 26.02.2009 uplatnil voči odporcovi v rade 1/ a odporcovi v rade 2/ Obecné lesy Pliešovce s.r.o. právo na zaplatenie sumy 14.993,29 Eur s príslušenstvom titulom vynaložených nákladov na rekonštrukciu chaty Rimáň v sume 12.337,78 Eur (371.688,-Sk) a titulom nákladov na vybudovanie poľovníckych zariadení v sume 2.655,51 Eur (80.000,-Sk). Medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu v rade 1/ Správou obecných lesov Pliešovce (ďalej len „predávajúci“) bola dňa 26.01.2004 uzatvorená Zmluva o kúpe práva lovu zveri, a to na dobu určitú na obdobie 9 rokov od roku 2004 do 2012. V zmysle uvedenej zmluvy článku V. sa navrhovateľ zaviazal vykonať stavebné úpravy na chate v Rimáni. V zmysle článku VIII. prevzal na seba povinnosť vykonávať aj starostlivosť o zver a s tým súvisiace zariadenia, vrátane nákladov na prikrmovanie zveri. Dňa 23.01.2007 bolo navrhovateľovi oznámené, že dňom 31.12.2006 došlo k zrušeniu predávajúceho, čím došlo k zániku platnosti Zmluvy o kúpe práva lovu zveri pre navrhovateľa. S uvedenou skutočnosťou však navrhovateľ nesúhlasil a mal za to, že práva a povinnosti zo Zmluvy o kúpe práva lovu zveri prešli na odporcu v rade 2/. Nakoľko nedošlo k vyriešeniu nezrovnalostí medzi účastníkmi, navrhovateľ vypovedal zmluvu pre podstatné porušenie zmluvných podmienok a uplatnil si u odporcov vydanie neoprávneného obohatenia spočívajúceho v investícii na opravu a rekonštrukciu chaty Rimáň podľa znaleckého posudku č. 69/2007 vypracovaného znalcom V.. V. I.; výpovedná doba začala plynúť dňom 01.05.2008 a uplynula dňa 31.07.2008. Následne si uplatnil aj náhradu investícií do opravy poľovných zariadení - posedov, krmelcov, lavičiek a soľníkov. Navrhovateľ mal za to, že odporca v rade 1/ uznal zodpovednosť i náhradu škody s tým, že bol ochotný pohľadávku riešiť naturálne. Navrhovateľ ďalej argumentoval tým, že dňa 01.07.2008 došlo k
vzájomnému rokovaniu, kde odporca v rade 1/ uznal nároky navrhovateľa, čo do výšky aj dôvodu a až následne začal spochybňovať zmluvu a investície vynaložené na opravu chaty Rimáň, ako aj investície vynaložené na vybudovanie poľovníckych zariadení. Chatu Rimáň využíval nielen navrhovateľ, ale aj odporcovia.
Odporcovia v rade 1/ a 2/, neskôr len odporca v rade 1/, uviedli, že právo navrhovateľa nespochybňovali, avšak iba v racionálnom rozsahu a v súlade s uzatvorenou zmluvou. Ako vyplýva zo Zmluvy, predmetom rekonštrukčných prác bolo vybudovanie splachovacieho WC, sprchovacieho kúta a nádrže na žumpu, jej predmetom nebola celková rekonštrukcia zariadenia. O tomto zámere navrhovateľ odporcov neoboznámil a nežiadal súhlas, preto nárok v časti prác, ktoré neboli dohodnuté v zmluve neuznávajú. Ďalej poukázali na to, že zmluva bola uzatvorená na dobu 9 rokov, ale trvala len 4,5 roka a 5 dní, teda viac ako polovicu dohodnutého času prenájmu, navrhovateľ má potom nárok na plnenie len menej ako jednej polovice tzv. protihodnoty, ktorou je investícia do žumpy, WC a do sprchy. Pokiaľ ide o vybudovanie poľovníckych zariadení, tak odporcovia uviedli, že ich samotná výstavba je v cudzom revíry zakázaná a ak si navrhovateľ uplatňuje za to náhradu, uvedené nemá oporu v zmluve a ide o nežiaducu činnosť.
V priebehu konania, potom čo odporca v rade 1/ čiastočne plnil navrhovateľovi, súd uznesením č.k. 12C/21/2009-163 zo dňa 15.07.2009, v časti zastavenia konania právoplatným dňa 13.08.2009, konanie voči odporcovi v rade 1/ zastavil v časti 5.444,93 Eur a z dôvodu, že v konaní bolo ustálené, že právnym nástupcom predávajúceho sa stal odporca v rade 1/, konanie voči odporcovi v rade 2/ zastavil v celom rozsahu. Predmetom konania zostal nárok navrhovateľa voči odporcovi v rade 1/ (ďalej len „odporca“) na zaplatenie sumy 9.548,36 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% zo sumy 8.845,06 Eur od 01.08.2008 do zaplatenia.
Vo veci samej súd rozhodol rozsudkom č.k. 12C/21/2009-244 zo dňa 27.11.2009 tak, že odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľovi sumu 9.548,36 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% zo sumy 8.845,06 Eur od 01.08.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Voči uvedenému rozsudku sa odvolal odporca. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 15Co/282/2010-348 zo dňa 21.09.2011 rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd uložil okresnému súdu v ďalšom konaní doplniť dokazovanie (odstrániť spornosti pri výklade zmluvy), vec posúdiť inak, resp. svoje ďalšie rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodniť; vysporiadať sa s otázkou povahy uzavretej zmluvy ako zmluvy zmiešanej a v rámci nej uzatvorenej nájomnej zmluvy, jej zánikom a tomu zodpovedajúcou výškou nájomného; posúdiť aké práce boli dohodnuté v rámci zmluvy a aké nie, atď..
Súd vo veci v zmysle záverov rozhodnutia odvolacieho súdu doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich právnych zástupcov, výsluchom svedkov, a oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 26.01.2004 právny predchodca odporcu Správa obecných lesov Pliešovce ako predávajúci a navrhovateľ ako kupujúci uzatvorili Zmluvu o kúpe predaja lovu zveri (ďalej len „zmluva“) (č.l. 13 spisu), predmetom ktorej bol podľa článku I. predaj práva lovu zveri v poľovnom revíri predávajúceho; okrem iného bolo medzi zmluvnými účastníkmi v článku V. dohodnuté, že navrhovateľ má právo počas uskutočňovania odstrelu v rokoch 2004 až 2012 používať pre svoje účely, a to nielen v čase uskutočňovania lovu, ale kedykoľvek počas doby platnosti zmluvy, poľovnícke zariadenie - chatu na Rimáni (ďalej len „chata“). Ako protihodnota za užívanie chaty bolo dohodnuté, že navrhovateľ uskutoční stavebné úpravy v podobe vybudovania splachovacieho WC, sprchovacieho kúta a nádrže na žumpu na jeho náklady. Cena za kúpu práva lovu zveri a jej odstrel bola dohodnutá v sume 350.000,-Sk ročne. Zmluva bola dohodnutá na dobu určitú 9 rokov v období od roku 2004 až do roku 2012. V článku VIII. zmluvy, v bode 3/, je zmluvne určená povinnosť predávajúceho vykonávať starostlivosť o zver a s tým súvisiace zariadenia, vrátane nákladov na prikrmovanie zveri.
Listom zo dňa 23.01.2007 Obecné lesy Pliešovce (pôvodne odporca v rade 2/) oznámili navrhovateľovi, že dňom 31.12.2006 došlo k zrušeniu predávajúceho a tým k zániku platnosti zmluvy o kúpe práva lovu zveri. (č.l. 19 spisu)
Zo zápisu zo stretnutia Komisie pre riešenie výkonu práva poľovníctva (ďalej len „komisia“), konaného dňa 05.10.2007, (č.l. 74 spisu) vyplýva, že členovia komisie prítomní na stretnutí prijali záver, že navrhovateľ súhlasí so zánikom zmluvy s podmienkou finančnej kompenzácie podľa bodu 5 tejto zmluvy vo výške stanovenej nezávislým znalcom. Záväzok mal byť vysporiadaný do 30 dní. Zápis je podpísaný starostom odporcu a navrhovateľom. Zápisnica zo stretnutia sa nachádza na č.l. 94 spisu.
Listom zo dňa 07.11.2007 (č.l. 75 spisu) odporca vyzýval navrhovateľa k vyriešeniu kompenzácie nákladov na rekonštrukčné práce. Ďalej uviedol, že k 05.11.2007 došlo k úhrade nákladov na rekonštrukčné práce vyčíslené znalcom určeným odporcom. V prípade vyšších nákladov navrhol odporca, aby navrhovateľ predložil súdno-znalecký posudok.
Zo znaleckého posudku č. 69/2007 (č.l. 27 spisu) vyplýva, že tento vypracoval znalec V.. V. I. na žiadosť navrhovateľa. Dátum vyhotovenia bol dňa 30.11.2007. Predmetom znaleckého posudku bolo ohodnotenie stavebných práv zrealizovaných na rekonštrukcii „Chata Rimáň“; rekonštrukčné práce znalec ohodnotil celkove v sume 371.688,-Sk (12.337,78 Eur).
Výpoveďou zo dňa 04.04.2008 navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu vypovedal zmluvu a súčasne si uplatnil aj nárok na vrátenie investícií na opravu a rekonštrukciu chaty, a investícií do výstavby poľovníckych zariadení, a náhradu škody za nedodržanie zmluvy. Tu uviedol, že k zániku platnosti zmluvy nedošlo dohodou, keď odporca svoju časť dohody nenaplnil, a preto v zmysle článku VII. zmluvy navrhovateľ podal výpoveď. (č.l. 21 spisu)
Listom zo dňa 18.04.2008 odporca vyzval navrhovateľa opätovne vyriešiť situáciu mimosúdnou cestou. Vo vzťahu k náhrade nákladov na rekonštrukčné práce navrhol vypracovať znalecký posudok. Nesúhlasil s náhradou nákladov na výstavbu poľovníckych zariadení, nakoľko tieto neboli dohodnuté v zmluve a navrhovateľ si tieto môže odviesť ako svoj majetok. (č.l. 26 spisu)
Uznesením Obecného zastupiteľstva odporcu prijatom na rokovaní Obecného zastupiteľstva dňa 28.04.2008 bolo schválené mimosúdne vysporiadanie finančných nárokov na opravu a rekonštrukciu „Chaty Rimáň“ vo výške podľa znaleckého posudku súdneho znalca V.. V. I. č. 69/2007 zo dňa 30.11.2007. (č.l. 418 spisu)
Zo zápisu zo stretnutia komisie, konaného dňa 01.07.2008, (č.l. 98 spisu) vyplýva, že členovia komisie prijali to stanovisko, že odporca akceptuje finančné vyrovnanie za opravu na základe súdno-znaleckého posudku vo výške 371.688,-Sk a zároveň akceptuje investície do opravy poľovníckych zariadení. Čo sa týka náhrady škody, obec pripustila formu naturálneho plnenia. V prípade, že nedôjde k dohode a strany sa dohodnú na pokračovaní zmluvy, odporca neakceptuje a navrhovateľ nebude požadovať finančné nároky. Zápis je podpísaný starostom odporcu v rade 1/ a navrhovateľom.
Listom zo dňa 23.07.2008 navrhovateľ opätovne vyzval odporcu na mimosúdne usporiadanie veci; vo vzťahu k náhrade nákladov na rekonštrukciu a výstavbu navrhli prijať dohodu o urovnaní, vo vzťahu k náhrade škody navrhli naturálne plnenie. (č.l. 24 spisu)
Listom zo dňa 21.10.2008 odporca prostredníctvom právneho zástupcu opätovne navrhoval mimosúdne vysporiadanie finančných záväzkov zo zmluvy. (č.l. 65 spisu).
Podľa čestného prehlásenia Jozefa Pšidu zo dňa 27.12.2013 tento prevzal kľúče a zariadenie z chaty od navrhovateľa dňa 01.08.2008. (č.l. 467 spisu)
V záverečnej reči právny zástupca navrhovateľa navrhol návrhu vyhovieť v plnom rozsahu. Poukázal na vykonané dokazovanie, výpoveď svedka pána XX.XX.XXXX,ako aj uznesenie obecného zastupiteľstva zo dňa 28.04.2008, z ktorého bolo nesporné, že obecné zastupiteľstvo uznalo nároky za opravu chaty v zmysle znaleckého posudku pána I.. Pokiaľ ide o poľovnícke zariadenia, poukázal na to, že zmluva mala trvať 10 rokov, avšak v dôsledku konania odporcu sa tak nestalo. Z uvedeného dôvodu má potom navrhovateľ nárok aj na úhradu nákladov spojených s vyhotovením poľovníckych zariadení. Takto to uznal odporca po tom, čo obecné zastupiteľstvo dňa 28.04.2008 a následne dňa 01.07.2008 rozhodlo o vysporiadaní a uznalo navrhovateľovi vyplatenie sumy cca 371.000,-Sk podľa znaleckého posudku pána I. a aj poľovné zariadenia s tým, že za tieto mu bolo ponúknuté naturálne plnenie (odstrel jeleňa).
Pokiaľ ide o argumentáciu, že bola dohodnutá len investícia do chaty, vybudovanie WC, sprchy a žumpy, tak uvedené navrhovateľ v zmysle zmluvy plnil. Aj keď navrhovateľ celkovo za opravu chaty hradil sumu 421.000,-Sk, bol ochotný pristúpiť na dohodu, že mu bude vyplatené podľa toho, koľko určí znalec. Navrhovateľ vykonal rekonštrukciu celého zariadenia na základe ústnej dohody. Tvrdenie odporcu, že navrhovateľ mal možnosť užívať chatu po dobu 55 mesiacov označil za neudržateľné. K 31.12.2007 bola vypovedaná zmluva o práve lovu zveri a 01.01.2008 bol to odporca, ktorý prenajal chatové zariadenie novozaloženej spoločnosti. Z toho dôvodu nebolo možné zo strany navrhovateľa vykonávať právo lovu zveri a potom nemalo pre ňho zmysel užívať chatové zariadenie. Nárok navrhovateľa je daný a preukázaný.
V záverečnej reči právny zástupca odporcu navrhol, aby súd návrh zamietol ako nedôvodný. Poukázal na to, že navrhovateľ mal uskutočniť len rekonštrukciu v takom rozsahu ako bolo dohodnuté v zmluve. Ostatné náklady, ktoré vynaložil si mohol uplatniť v inom konaní. V konaní bolo preukázané, jednak zo zmluvy, jednak zo svedeckej výpovede pána XX.XX.XXXX,že chata bola v užívaní navrhovateľa do 31.07.2008, sám svedok uviedol vo výpovedi, že asi v auguste 2008 bola chata odovzdaná, pričom nie je možné chápať odovzdanie chaty len odovzdaním kľúčov, ale je treba považovať za odovzdanie chaty celok, aby ju mohol odporca užívať v takom rozsahu, na aký je určená. Pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje náklady na vybudovanie poľovných zariadení, tieto zmluva neobsahovala, nie je možné si uplatňovať náhradu za ich vybudovanie. Vyjadril súhlas so stanoviskom v návrhu, že nárok navrhovateľa je vo výške 371.688,-Sk, t.j. 12.377,78 Eur, ktorý korešponduje so znaleckým posudkom V.. I.. Odporca uhradil na účet navrhovateľa sumu 6.148,23 Eur, čo zodpovedá alikvótnej časti nákladov za 55 mesiacov doby užívania. Spochybnil uznanie dlhu zo strany odporcu, čo do výšky a dôvodu, ktoré malo preukazovať uznesenie obecného zastupiteľstva a zápisy z komisie. V tejto súvislosti uviedol, že komisia je poradný orgán, nie rozhodujúci orgán a obecné zastupiteľstvo vydá uznesenie, ktoré schváli a pokiaľ starosta zistí, že nezodpovedá zákonu o obecnom zriadení a zákonu o hospodárení s majetkom obce, nemôže toto uznesenie akceptovať. Z uvedených dôvodov potom navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Podľa § 226 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 261 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Ob.z.“) touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 261 ods. 9 Ob.z. zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa § 491 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“) záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 663 O.z. nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 664 O.z. § 664 prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.
Podľa § 665 ods. 1 O.z. nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.
Podľa § 667 ods. 1 O.z. zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak
prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.
Podľa § 667 ods. 2 O.z. ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
Podľa § 668 ods. 1 O.z. nájomca je povinný oznámiť prenajímateľovi bez zbytočného odkladu potreby opráv, ktoré má vykonať prenajímateľ. Pri porušení tejto povinnosti zodpovedá nájomca za škodu tým spôsobenú a nemá nároky, ktoré by mu inak prislúchali pre nemožnosť alebo obmedzenú možnosť užívať vec pre vady veci, ktoré sa včas prenajímateľovi neoznámili.
Podľa § 669 O.z. ak nájomca vynaložil na vec náklady pri oprave, na ktorú je povinný prenajímateľ, má nárok na náhradu týchto nákladov, ak sa oprava vykonala so súhlasom prenajímateľa alebo ak prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznámila jej potreba. Inak môže nájomca požadovať len to, o čo sa prenajímateľ obohatil.
Podľa § 671 ods. 1 O.z. nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 451 ods. 1 O.z. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 O.z. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 458 ods. 1 O.z. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 558 O.z. ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 21 ods. 13 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak k zániku rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie dochádza rozdelením, zlúčením alebo splynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné vymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú na právneho nástupcu, ktorým môže byť len rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia. Ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom bezprostredne nasledujúcom po dni zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak.
Podľa § 12 ods. 11 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení nariadenie a uznesenie obecného zastupiteľstva podpisuje starosta najneskôr do 10 dní od ich schválenia obecným zastupiteľstvom.
Podľa § 13 ods. 6 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení starosta môže pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné tak, že ho nepodpíše v lehote podľa § 12 ods. 11. Ak je zriadená obecná rada, starosta prerokuje uznesenie obecného zastupiteľstva pred pozastavením jeho výkonu v obecnej rade. Uznesením obecnej rady však nie je viazaný.
Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo môže zriaďovať komisie ako svoje stále alebo dočasné poradné, iniciatívne a kontrolné orgány.
Podľa § 369 ods. Ob.z., v znení účinnom k 31.12.2008, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba
Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
Vzhľadom na to, že sporným medzi účastníkmi boli nároky z nájomnej zmluvy uzatvorenej v rámci Zmluvy o kúpe práva lovu zveri zo dňa 26.01.2004 súd na danú vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, v rámci ktorého je predmetná zmluva uzatvorená.
Súd na základe vykonaného dokazovania rekapituluje, že navrhovateľ si v konaní pôvodne uplatnil sumu 14.993,29 Eur pozostávajúcu zo sumy 12.337,78 Eur titulom nákladov na rekonštrukciu chaty Rimáň a zo sumy 2.655,51 Eur titulom nákladov na vybudovanie poľovníckych zariadení spolu s úrokom z omeškania. Dňa 20.05.2009 odporca uhradil navrhovateľovi sumu 6.148,23 Eur, z ktorej 5.444,93 Eur bolo započítaných na istinu a 703,70 Eur na úrok z omeškania (súd následne v tejto časti konanie zastavil). Ďalej tak predmetom konania zostal nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 9.548,36 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% zo sumy 8.845,06 Eur od 01.08.2008 do zaplatenia, čo odporca aj akceptoval. Suma 6.148,23 Eur, ktorú odporca uhradil, je vypočítaná zo sumy 12.337,78 Eur a predstavuje podľa vyjadrenia odporcu pomernú náhradu za čas, ktorý nemohol navrhovateľ užívať chatu v dôsledku zániku platnosti nájomnej zmluvy ku dňu 31.07.2008.
Súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu posúdil predmetnú Zmluvu o kúpe práva lovu zveri zo dňa 26.01.2004 (ďalej len „zmluva“) uzatvorená medzi navrhovateľom ako kupujúcim a právnym predchodcom odporcu Správou obecných lesov Pliešovce ako predávajúcim (ďalej len „predávajúci“) ako zmluvu zmiešanú v zmysle citovaného ustanovenia § 491 O.z.. V rámci uvedenej zmluvy jej účastníci okrem kúpnej zmluvy predmetom, ktorej bol predaj práva lovu zveri, dojednali aj nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo užívanie chaty na Rimáni, čo vyplýva z článku V. predmetnej zmluvy. V zmysle uvedeného článku kupujúci (navrhovateľ) mal právo počas uskutočňovania odstrelu poľovnej zveri v rokoch 2004 až 2012 používať pre svoje účely, a to nielen v čase uskutočňovania lovu chatu na Rimáni, ktorá je vlastníctvom predávajúceho (právneho predchodcu odporcu). Nájomné bolo dojednané v danom prípade ako naturálne plnenie spočívajúce vo výkone stavebných úprav, a to vybudovania splachovacieho záchoda, sprchovacieho kútu a nádrže na žumpu na náklady kupujúceho (navrhovateľa). Zmluva bola dojednaná na obdobie rokov 2004 až 2012, a teda podľa názoru súdu od 26.01.2004 (teda od účinnosti zmluvy; čl. IX bod.2 zmluvy) do 31.12.2012, keď zo zmluvy nevyplýva iné dojednanie účinnosti zmluvy.
Nakoľko medzi účastníkmi bolo sporné, kedy došlo k zániku predmetnej zmluvy, súd v prvom rade považoval za potrebné vysporiadať sa s uvedenou skutočnosťou a ustáliť dátum zániku platnosti nájomnej zmluvy. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že predmetná zmluva zanikla dňom 31.07.2008, t.j. dňom kedy uplynula výpovedná doba od vypovedania zmluvy zo strany navrhovateľa tak, ako to vyplýva z článku VII. predmetnej zmluvy. Súd v danom prípade neakceptoval zánik zmluvy dňa 31.12.2006, kedy došlo k zániku predávajúceho, nakoľko sa tu stotožňuje so skôr prezentovaným názorom navrhovateľa, že zánikom predávajúceho prešli všetky jeho práva a povinnosti zo záväzkových vzťahov (a teda aj z predmetnej zmluvy) na jeho zriaďovateľa, ktorým je odporca, čo vyplýva aj z ustanovenia § 21 ods. 13 zák. č. 523/2004 Z.z.. Tento záver bol v konečnom dôsledku ustálený aj uznesením č.k. 12C/21/2009-163 zo dňa 15.07.2009, ktorým došlo k zastaveniu konania vo vzťahu k odporcovi v rade 2/. Tak navrhovateľ ako i odporca v priebehu konania menili svoj postoj ohľadom dňa zániku predmetnej zmluvy, keď navrhovateľ spočiatku za tento deň označoval deň 31.07.2008, neskôr však uvádzal deň 31.12.2006 (kedy došlo k zániku predávajúceho ako príspevkovej organizácie odporcu), čo však súd posúdil ako procesnú obranu, keď by to potom znamenalo, že navrhovateľ užíval zariadenie kratšie ako ho užíval fakticky. V konaní však bolo preukázané, že navrhovateľ zariadenie užíval až do dňa 31.07.2008 (zároveň sa jedná o deň, kedy uplynula výpovedná doba) a následne dňa 01.08.2008 odovzdal kľúče od zariadenia, čo preukazuje čestné prehlásenie XXX C. (č.l. 467 spisu) ako aj jeho svedecká výpoveď na pojednávaní dňa 18.11.2014; či toto zariadenie v uvedenom období navrhovateľ užíval aj fakticky súd považuje za irelevantné, keď je toho názoru, že túto možnosť mal, resp. sa jej mohol domáhať. Na základe uvedeného potom súd vymedzil obdobie, v ktorom navrhovateľ užíval chatu Rimáň v zmysle nájomnej zmluvy od 26.01.2004 (od nadobudnutia účinnosti zmluvy) do 31.07.2008 (do zániku platnosti zmluvy), t.j. 4 roky, 6 mesiacov a 5 dní (1646 dní). Pokiaľ navrhovateľ namietal obdobie, kedy chatu nemohol užívať pre rekonštrukciu, nejde o dôvod, pre ktorý by nemal platiť nájomné. Chatu v tomto období mal k dispozícii v zmysle zmluvy. Preto je súd toho názoru (obdobne ako už konštatoval krajský súd), že nie je dôvod, aby za toto obdobie mu nebolo zohľadňované nájomné.
Rovnako tak súd je tohto názoru aj čo sa týka obdobia od 01.01.2007 do 31.07.2008, kedy podľa vyjadrenia navrhovateľa tento chatu neužíval, čo však v konaní nepreukázal a podľa názoru súdu chatu užívať v tomto období mohol, resp. sa jej užívania mohol oprávnene domáhať.
Pokiaľ ide o otázku nájomného, súd v danom prípade vychádzal z čl. V. zmluvy (tak ako už bolo uvedené vyššie) a vyvodil záver, že na nájomné je možné započítať len rekonštrukčné práce súvisiace s vybudovaním splachovacieho záchoda, sprchovacieho kúta a nádrže na žumpu, čo výslovne vyplýva z uvedeného čl. V zmluvy. Pri určení výšky nájomného na celé dohodnuté obdobie (t.j. na 9 rokov = 3285 dní) súd vychádzal z položkovitého rozpočtu obsiahnutého v znaleckom posudku č. 69/2007 vypracovaného V.. V. I., keď ani jeden z účastníkov konania nespochybnili tento znalecký posudok, ale naopak naň obaja odkazovali. Nakoľko súd nemal v záujme ďalšie predlžovanie súdneho konania a navyšovanie trov konania nariadením znaleckého dokazovania (rovnako tak ani účastníci tento dôkaz nenavrhli), sám pristúpil k určeniu výšky nájomného a podľa vlastnej úvahy na nájomné započítal vychádzajúc z položkovitého rozpočtu (č.l. 31 spisu) práce HSV: pod položkou 1. v sume 10.351,-Sk (výkopy rýh), pod pol. 3. v sume 3.542,-Sk (základy betónu), pod pol. 4. v sume 570,-Sk (sieťovina KARY), pod pol. 5. v sume 1.675,-Sk (podkladový betón); a práce PSV: zdravotechnika v sume 36.549,20 Sk, keramické obklady, dlažby v sume 19.598,20 Sk, vodovodná prípojka v sume 13.030,- Sk a kanalizačná prípojka v sume 35.645,-Sk. Spolu tieto práce predstavujú sumu 120.960,40 Sk + 19% DPH je 143.942,87 Sk (4.778,18 Eur). Súd ďalej započítal ešte dopravné v sume 10.080,-Sk (ktoré by bolo vynaložené v tejto sume bez ohľadu na objem vykonaných prác). Spolu tak súd nájomné na celé obdobie nájmu určil v sume 154.022,87 Sk (5.112,79 Eur), pričom nájomné za obdobie, v ktorom navrhovateľ v zmysle vyššie uvedeného užíval chatu Rimáň (t.j. za 4 roky, 6 mesiacov a 5 dní, t.j. za 1646 dní) predstavuje sumu 2.561,84 Eur (5.112,79 Eur : 3285 dní x 1646 dní). Vychádzajúc z uvedeného potom navrhovateľovi vznikol nárok na vrátenie pomernej časti nájomné za obdobie po zániku nájomnej zmluvy v sume 2.550,95 Eur (5.112,79 Eur - 2.561,84 Eur) titulom bezdôvodného obohatenia plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
Zvyšné práce, ktoré navrhovateľ vykonal na chate Rimáň, resp. náklady s nimi spojené, súd posúdil ako práce vykonané mimo rámca nájomného, pričom tieto predstavujú sumu 217.665,13 Sk (7.225,39 Eur). Súd v súvislosti s týmito prácami aplikoval ust. § 669 O.z. a podporne ust. § 451 a 458 O.z.. Súd v časti uplatnenej sumy 7.225,39 Eur vyhodnotil návrh navrhovateľa za dôvodný. Hoci súd vykonaným dokazovaním nemal za preukázané, že by medzi zmluvnými účastníkmi došlo k uzatvoreniu ústnej dohody o rekonštrukčných prácach nad rozsah uvedený v čl. V. zmluvy, dospel k záveru, že odporca tieto vykonané rekonštrukčné práce schválil dodatočne, keď voči týmto prácam nijakým spôsobom nenamietal a z predložených listinných dôkazov o mimosúdnom riešení sporu vyplýva, že odporca tieto práce akceptoval. Vykonaným dokazovaním, najmä svedeckou výpoveďou N. H., bolo preukázané, že odporca (resp. pôvodný predávajúci) mohol mať a mal mať vedomosť o vykonávaných rekonštrukčných prácach, keď vzhľadom na objem a rozsah prác súd nie je toho názoru, že by išlo o opravy, ktoré by mohli byť vykonané bez povšimnutia. Súd v tejto súvislosti za výpovedné považuje však aj uznesenie Obecného zastupiteľstva obce Pliešovce zo dňa 28.04.2008, ktorým odporca schválil mimosúdne vysporiadanie finančných nárokov navrhovateľa opierajúc sa o znalecký posudok č. 69/2007, v rámci ktorého boli spracované všetky rekonštrukčné práce vykonané navrhovateľom na chate Rimáň a nielen práce započítané ako nájomné. Z uvedeného potom súd mal za to, že odporca uznal vykonané práce v celom rozsahu (v tomto duchu sa viedli aj snahy o mimosúdne vyriešenie sporu, pričom súd nezistil dôvod, pre ktorý by mal inak posudzovať prejav odporcu v rámci pokusov o mimosúdne riešenie sporu a inak jeho prejavy v rámci konania). Súd je tiež toho názoru, že sa jednalo o také rekonštrukčné práce - opravy, ktorých vykonanie bolo v kompetencii predávajúceho, prípadne odporcu (s poukazom na ust. § 669 Oz..). V tejto súvislosti súd za významnú považoval svedeckú výpoveď XXXH. (č.l. 510 spisu), ktorý vykonával uvedené práce a ktorý uviedol, že pôvodne mu bola daná zákazka na vybudovanie prípojky, vodovodnej kanalizácie a sociálneho zariadenia. Následne však bolo zistené, že chata je v dezolátnom stave, ktorý si vyžaduje ďalšie nevyhnutné rekonštrukčné práce a ktoré boli aj vykonané, a sú zahrnuté v znaleckom posudku č. 69/2007. Tieto súd vyhodnotil ako práce nevyhnutné na to, aby navrhovateľ mohol riadne užívať predmet nájmu. Pokiaľ odporca v konaní tvrdil, že navrhovateľ preberal chatu do užívania tak ako „stojí a leží“, uvedené zo zmluvy (ani z iného listinného dôkazu) nevyplýva, a preto súd na tento argument neprihliadol a naopak súd poukazuje na citované ust. § 664 O.z.. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu nákladov, ktoré vynaložil na rekonštrukčné práce a tým zvýšil aj hodnotu predmetnej nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu, a teda je spravodlivé požadovať od odporcu náhradu týchto nákladov. Súd rovnako zobral do úvahy aj tú
skutočnosť, že v danom prípade s poukazom na rozsah a povahu prác nemožno uvažovať o uvedení veci do pôvodného stavu (667 ods. 2 O.z.).
V rámci konania si navrhovateľ ďalej voči odporcovi uplatnil aj náhradu za náklady spojené s vybudovaním poľovných zariadení (posedov, krmelcov, lavičiek a soľníkov) v sume 2.655,51 Eur, ktorých náhradu súd navrhovateľovi nepriznal. V konaní nebol preukázaný právny titul, od ktorého navrhovateľ odvíja nárok na ich náhradu. Vybudovanie týchto zariadení predmetom zmluvy nebolo, ani navrhovateľ nepredložil iný listinný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že tieto poľovné zariadenie vybudoval so súhlasom predávajúceho (prípadne neskôr odporcu v rade 1/). Záver navrhovateľa o tom, že uvedené poľovnícke zariadenia vybudoval v súvislosti s tým, že podľa čl. VIII predmetnej zmluvy prevzal na seba aj povinnosť vykonávať starostlivosť o zver a s tým súvisiace zariadenia, nie je správny. Navrhovateľ si uvedený článok nesprávne vyložil, keď z neho jasne a bez pochybností vyplýva, že vykonávať starostlivosť o zver a s tým súvisiace zariadenia, vrátane nákladov na prikrmovanie zveri je povinnosťou predávajúceho, a teda právneho predchodcu odporcu (viď. čl. VIII zmluvy pod písm. A) bodom 3). V prípade vybudovania uvedených zariadení v podstate navrhovateľ konal svojvoľne, a teda súd nepokladal za spravodlivé, aby mu odporca tieto investície nahradil. Tiež súd poukazuje na to, že sa jedná o zariadenia, ktoré je možné bez poškodenia presunúť a navrhovateľ teda môže žiadať o vydanie týchto zariadení, ako jemu patriacich. Pokiaľ navrhovateľ v konaní tvrdil, že odporca uznal túto pohľadávku do výšky i do dôvodu, súd sa s jeho tvrdením nestotožňuje. Nebol predložený taký listinný dôkaz, ktorý by uvedené preukazoval, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na zápisy zo stretnutí komisie ako na uznanie pohľadávky, vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona o obecnom zriadení tieto mali len odporúčací charakter a samotného odporcu nijak nezaväzovali. Inak v priebehu konania aj mimosúdneho riešenia veci odporca neuznával nárok navrhovateľa v tejto časti. Pokiaľ ide o uznesenie Obecného zastupiteľstva obce Pliešovce (odporcu) zo dňa 28.04.2008, na ktoré navrhovateľ viackrát poukazoval rovnako ako na uznanie celej pohľadávky uplatnenej v tomto konaní, z uvedeného uznesenia vyplýva, že toto sa týka vysporiadania finančných nárokov na opravu a rekonštrukciu „Chaty Rimáň“ s odkazom na znalecký posudok V.. V. I. č. 69/2007 zo dňa 30.11.2007, a nie aj poľovníckych zariadení, pričom aj samotný znalecký posudok č. 69/2007 sa týka len rekonštrukcie chaty Rimáň.
Súd má za potrebné dodať, že uznesenie Obecného zastupiteľstva obce Pliešovce (odporcu) zo dňa 28.04.2008, ktorým argumentoval navrhovateľ, nie je možné považovať za uznanie dlhu zo strany odporcu, keď toto uznesenie nespĺňa znaky uznania dlhu predpokladané citovaným ust. § 558 O.z., keď z uvedeného nie je zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, nie je v ňom presne určená výška pohľadávky a neobsahuje prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Z obsahu uvedeného uznesenia vyplýva záujem odporcu na mimosúdnom vyriešení sporu a akceptovanie znaleckého posudku č. 69/2007 vypracovaného V.. I..
Na základe uvedeného potom súd považuje nárok navrhovateľa za odôvodnený v sume 2.550,95 Eur titulom bezdôvodného obohatenia plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, a to plnením nájomného za obdobie po zániku platnosti zmluvy (t.j. za obdobie od 01.08.2008 do 31.12.2012, v ktorom navrhovateľ chatu neužíval), a v sume 7.225,39 Eur titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu v podobe nákladov na rekonštrukčné práce nesúvisiace s predmetom nájomného (t.j. vykonané nad rámec zmluvy), celkovo tak v sume 9.776,34 Eur. Nakoľko v priebehu konania odporca čiastočne plnil na istinu sumu 5.444,93 Eur a na úrok z omeškania 703,70 Eur (spolu 6.148,23 Eur), súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že navrhovateľovi od odporcu priznal istinu v sume 4.331,41 Eur.
Súd priznal navrhovateľovi ním uplatnený úrok z omeškania vo výške 14,25%. Súd s poukazom na citované ustanovenia § 261 Ob.z., keď daný právny vzťah vznikol medzi obchodnou spoločnosťou a subjektom verejného práva, aplikoval na úrok z omeškania ustanovenie § 369 Ob.z. v znení účinnom v čase, kedy vznikol navrhovateľovi nárok uplatňovaný v tomto konaní titulom bezdôvodného obohatenia, a to ku dňu 31.07.2008, kedy došlo k zániku zmluvy. Podľa 369 ods. 1 Ob.z. bol v tom čase úrok z omeškania určený o 10% vyšší, než základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Nakoľko základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, t.j. k 30.06.2008 bola určená vo výške 4,25%, súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 14,25% ročne.
Na základe vyššie uvedených skutočností s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 4.331,41 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 3.627,71 Eur od 01.08.2008 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamietol ako neodôvodnený.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a to v lehote do 30-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej“.
Proti rozsudku odvolanie podal odporca. Uviedol, že odvolanie podáva podľa ust. § 221 ods. 1 z dôvodov, pretože súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, keď nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti a iné dôkazy, ktoré neboli súdom vykonané; súd prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporca zopakoval svoje tvrdenia prednášané už pred súdom prvého stupňa a poukazoval na vykonané dôkazy. Zopakoval, že dňa 05. 11. 2007 uhradil na účet navrhovateľa sumu 5 953,76 €, ktorú sumu však navrhovateľ odmietol prijať a vrátil ju v plnej výške odporcovi. Po doručení znaleckého posudku a po podaní žaloby uhradil odporca dňa 20. 05. 2009 na účet navrhovateľa ďalšiu sumu ako úhradu istiny vo výške 6 148,23 €. Súd pre odvolateľa z nepochopiteľných dôvodov a bez akýchkoľvek odôvodnení rozdelil túto sumu na úhradu istiny vo výške 5 444,93 € a úhradu úrokov z omeškania v sume 703,70 €. Z toho dôvodu odporca má za to, že rozhodnutie súdu o úroku z omeškania vo výške 14,25 % zo sumy 3 627,71 € od 01. 08. 2008 do zaplatenia je neopodstatnené čo do úverového základu. Navrhovateľ bol povinný prijať aj čiastkové plnenie. Pri určení výšky istiny v sume 4 331,41 € vychádzal súd pri výpočte z náhrad za vykonané rekonštrukčné práce na chate Rimáň len z vlastných úvah a bez znaleckého dokazovania a sám pristúpil k určeniu výšky nájomného podľa vlastnej úvahy. V položke HSV z celkom rozpočtovaných nákladov súd započítal sumu 10 351,--Sk z celkom rozpočtovaných 39 100,--Sk. Podľa odporcu je to nedostačujúca suma a nezohľadňuje niektoré položky HSV, ktoré by museli byť vykonané aj keby bola vykonaná rekonštrukcia len v rozsahu dohodnutom v zmluve. V položke rozpočtu PSV podľa svojich úvah započítal len niektoré položky. Odporca zastáva názor, že nie všetky náklady boli vyčíslené správne. Z uvedených dôvodov aj rozhodnutie súdu čo do výšky istiny považuje odporca za neopodstatnené. Odvolateľ navrhol zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa s tým, že bude rozhodnuté vo veci, alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa bude zrušené a vec vrátená tomuto súdu na ďalšie konanie.
K podanému odvolaniu sa navrhovateľ vyjadril. Žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Navrhovateľ dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza zo zisteného skutkového stavu. Odporca namieta, že v minulosti vraj dňa 05. 11. 2007 uhradil na účet navrhovateľa 179 363,10 Sk, ktorú sumu navrhovateľ mal odmietnuť prijať a vrátil ju v plnej výške. Je pravdou, že odporca poslal na účet navrhovateľa sumu v minulosti, ale nebolo zrejmé akým titulom, pretože navrhovateľ odporcovi nevystavil žiadny účtovný doklad. Platba bola považovaná za platbu urobenú omylom. Uvedenú platbu a ani titul platby odporca navrhovateľovi vopred neavizoval. Je teda nesporné, že odporca sa svojím plnením dostal do omeškania a preto súd správne priznal úrok z omeškania od 01. 08. 2008 do zaplatenia zo sumy 3 627,71 €. Navrhovateľ a odporca sa neskôr dohodli, že výšku investícií do chaty stanovia znaleckým posudkom. Navrhovateľ nechal vypracovať znalecký posudok znalcovi XX.. XX/XXXX I., vedený pod č. 69/2007 zo dňa 30. 11. 2007. Voči vypracovanému znaleckému posudku nemali výhrady ani navrhovateľ ani odporca. V priebehu sporu na základe znaleckého posudku bola poslaná faktúra na sumu 16 655,70 €. Išlo o fakturovanú žalovanú sumu 14 993,29 € a vypočítaný úrok z omeškania zo žalovanej sumy ku dňu vystavenia faktúry t. j. ku dňu 11. 05. 2009 vo výške 14,5 %, spolu na sumu 16 655,70 €. Odporca oznámil, že nároky uplatnené na súde chce dobrovoľne uhradiť, avšak z faktúry uhradil len sumu 6 148,23 €. Po čiastočnej úhrade tejto faktúry navrhovateľ vypočítal úrok zo zaplatenej sumy za 293 dní omeškania, výška ktorého bola 703,30 €. Po čiastočnej úhrade tejto faktúry zobral navrhovateľ čiastočne svoj návrh späť o zaplatenie 5 444,93 €. Odporca uvádza, že súd vraj vlastnou úvahou stanovil nároky navrhovateľa. Toto tvrdenie nie je pravdivé, lebo súd vychádzal zo znaleckého posudku Ing. I.. V posudku boli presne položkovite vyčíslené jednotlivé práce a investície do chaty Rimáň. Z vyčíslených nákladov na rekonštrukciu chaty súd oddelil položky, ktoré sa týkali záväzku navrhovateľa „vykonať stavebné úpravy v podobe vybudovania splachovacieho WC, sprchovacieho kúta a nádrže na žumpu na jeho náklady“. Súd zo znaleckého
posudku zistil náklady na vybudovanie predom uvedených zariadení a tieto v rozsudku špecifikoval v bode 5. zmluvy. Náklady na stavebné úpravy „vybudovania splachovacieho WX, sprchovacieho kúta a nádrže na žumpu na jeho náklady“ vrátane režijných nákladov s tým spojených takto zo znaleckého posudku stanovil, že tieto náklady sú 154 022,87 SK (5 112,79 €). Suma reprezentovala aj nájomné za obdobie rokov od 2004 do 2012 a pokiaľ by zostala v platnosti až po dobu, po ktorú by bola uzavretá. Navrhovateľ neužíval chatu po celé dohodnuté obdobie, súd prihliadal len na obdobie do skončenia platnosti zmluvy t. j. 4 roky 6 mesiacov a 5 dní bez ohľadu na to, či navrhovateľ v čase trvania tejto zmluvy objektívne mohol užívať chatu Rimáň, resp. či ju aj fakticky užíval. Súd takto vypočítal nájom za dobu trvania zmluvy na sumu 5 261,84 € (t. j. za 4 roky 6 mesiacov a 5 dní). Túto sumu odpočíta z celkovej sumy nájmu na 9 rokov (5 112,79 € - 2 561,84 € = 2 550,95 €). Súd teda správne vo veci rozhodol na základe znaleckého dokazovania a znalecký posudok ani jedna zo strán nespochybňovala. Odporca až vo svojom odvolaní začal namietať správnosť znaleckého posudku. Súd však znalca V.. I. vypočul a tento zotrval na svojom znaleckom posudku. Vzhľadom na obsah podaného odvolania a vyhodnotiac skutočnosť, že dôvody odvolania smerovali k ustanoveniu § 205 ods. 2 OSP, avšak bez faktickej konkretizácie, v čom mal súd prvého stupňa pochybiť, vyzval odvolací súd odporcu na doplnenie odvolania. Odvolateľ neuviedol odvolací petit, neuviedol v čom postup súdu prvého stupňa považuje za nesprávny, neuviedol akú výšku istiny považuje za opodstatnenú a neuviedol čo má súd vykonať na dostatočné zistenie právneho stavu a čo navrhuje v tomto smere vykonať. Neuviedol aké dôkazy navrhuje vykonať na výšku istiny. Odvolateľ bol upovedomený, že v odvolaní musí konkrétne uviesť v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa po právnej alebo skutkovej stránke, v čom spočíva nesprávny postup súdu prvého stupňa. Odvolateľ bol upozornený, že nestačí iba vyslovenie nespokojnosti s postupom súdu prvého stupňa alebo všeobecný odkaz na zákonné vymedzenie niektorých dôvodov ustanovených v ust. § 205 ods. 1, 2 OSP. Na odstránenie vád odvolania bol odporca vyzvaný v lehote 10 dní. V tejto lehote zostal odporca nečinný.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správny.
V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval keď rozhodol v zmysle enunciátu svojho rozhodnutia. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.
S poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP krajský súd k podanému odvolaniu naviac uvádza.
Nakoľko odvolateľ nevyužil procesnú možnosť vytvorenú krajským súdom a v rámci nej nedoplnil odvolacie dôvody svojho podaného opravného prostriedku požadovaným spôsobom, mohol vychádzať odvolací súd iba z údajov vyplývajúcich zo spisu, ktoré odporca relevantným spôsobom nespochybnil. V nadväznosti na to dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade nejde o prípad rozhodnutia súdu prvého stupňa v situácii, ktorá by neumožňovala záver vyslovený týmto súdom v enunciáte rozhodnutia. Vzhľadom na to, že v odvolacom konaní sa nepotvrdila existencia pochybení súdu prvého stupňa tvrdených odvolateľom a naviac vo svojom vyjadrení navrhovateľ námietky odporcu vyvrátil poukazom na konkrétny postup súdu prvého stupňa a výsledky vykonaného dokazovania, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.
O trovách odvolacieho konania nebolo odvolacím súdom rozhodované, pretože súd prvého stupňa si vyhradil, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti vo veci samej.
S poukazom na ust. § 224 ods. 4 OSP rozhodne prvostupňový súd aj o trovách odvolacieho konania.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.