Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5S-129-2022.pdf
PDF · 124.49 KB
Case nature
Subarea
5S/129/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, so sídlom Hrnčiarska 29, Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľudovíta Štúra 1, Bratislava, IČO 42 181 810, za účasti ďalších účastníkov konania: 1) ECS Slovakia, s. r. o., so sídlom Továrenská 7, Smolenice, IČO: 44 377 398, 2) Obec Smolenice, so sídlom SNP 52, Smolenice, IČO 00 3129 83, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. sp. 3151/2022-1.1, číslo: 59872/2021 zo dňa 01.04.2022, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 03.06.2022 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. 3151/2022-1.1 číslo: 59872/2021 zo dňa 01.04.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie (ďalej aj ako „ministerstvo“) č. 8426/2021-6.6/vt, 42061/2021-int. zo dňa 03.08.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) vydané v zisťovacom konaní, ktorým ako ústredný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie podľa § 1 ods. 1 písm. a) a § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako správny orgán podľa § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a ako príslušný orgán podľa § 3 písm. k) a § 54 ods. 2 písm. f) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodlo podľa § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, že zmena navrhovanej činnosti „Umývacia linka na IBC kontajnery“ navrhovateľa ECS Slovakia, s. r. o., Továrenská 7, 919 04 Smolenice, IČO 44 377 398 sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 2. V žalobe žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), namietal nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, rozpor skutkového stavu, ktorý vzal správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia s obsahom administratívneho spisu podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré malo podľa názoru žalobcu za následok vydanie nezákonného rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.
3. Žalobca citoval v žalobe ustanovenia čl. 44, čl. 45, čl. 46, čl. 30 ods. 1, čl. 51 ods.1 Ústavy SR a uviedol, že mu ide o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať, aby mohol ovplyvniť výsledok posudzovania vplyvov na životné prostredie určením zásad, ktoré by realizátor bol povinný dodržať a určením konkrétnych opatrení. Mal za to, že správny orgán nerealizoval procesný postup, ktorého sa žalobca domáhal, čím došlo k porušeniu jeho hmotných práv. Vo vzťahu k porušeniu procesného práva poukázal na ustanovenia § 20a, § 24 ods. 2, § 29 ods. 13, § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon EIA alebo zákon č. 24/2006 Z.z.“) a § 3 ods. 5, § 47 ods. 3 Správneho poriadku a namietal, že nezverejnením informácií podľa § 24 ods. 1 písm. e) zákona č. 24/2006 Z. z. žalovaný sledoval šikanózny výklad zákona, ktorým sledoval materiálnu ujmu na informáciách o životnom prostredí a zároveň procesnú ujmu vo využívaní stanoviska verejnosti alebo práva podať odvolanie podľa § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je svojvoľné, pretože adresátom výroku je len navrhovateľ, ale nie najširšia verejnosť a správny orgán rozhodnutím o uložení podmienok ako aj zdôvodnením nesledoval úplné a presné informácie o stave životného prostredia a neposkytuje ani úplné a presné informácie o dôsledkoch navrhovanej činnosti. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný nesplnil povinnosti podľa § 3 ods. 1, 2 a 4 Správneho poriadku, pretože nevyžadoval dôsledné plnenie povinností zo strany účastníka konania v 1/ rade ako navrhovateľa predmetnej činnosti a nechránil záujmy spoločnosti a fyzických a právnických osôb na úplné a presné informácie o životnom prostredí, nedal verejnosti možnosť chrániť svoje práva a oprávnené záujmy tým, že verejnosť nemala k dispozícii všetky pre rozhodnutie podstatné informácie a zvolil také vybavenie veci, ktoré neviedlo k jej správnemu vybaveniu a zároveň spôsob uplatňovania niektorých procesných ustanovení nad zákonom predpokladanú mieru zaťažoval účastníkov konania. Žalobca považoval odôvodnenie rozhodnutia za všeobecné, nespĺňajúce podmienku riadneho odôvodnenia. Uviedol, že v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť tak, aby to prispelo k naplneniu týchto záujmov. Úlohou správneho orgánu podľa jeho názoru bolo sa vysporiadať s kvalitou navrhovanej zmeny činnosti a zadefinovať prípadné nedostatky za účelom ich nápravy v ďalších povoľovacích konaniach, pričom mal zohľadniť individuálne návrhy a pripomienky účastníkov konania. Tvrdil, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s pripomienkami žalobcu, pretože sa ani jedno z opatrení, ktoré navrhoval, nepremietlo do výroku prvostupňového rozhodnutia a napadnuté rozhodnutia neobsahujú konkrétne zmierňujúce opatrenia, ale obsahujú iba uvedenie všeobecných právnych povinností, ktoré vyplývajú z iných právnych predpisov a navrhovateľ je nimi viazaný bez ohľadu na to, či sú uvedené v rozhodnutí. Mal za to, že žalovaný neprihliadol a nevyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, nakoľko sa v odôvodnení nezaoberal pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vrátil vec správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. 4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 10.10.2022 uviedol, že považuje celú žalobu za zmätočnú, nezrozumiteľnú, účelovú, pričom má súčasne za to, že túto žalobu je možné považovať za šikanózny výkon práv žalobcom. Uviedol, že zo žaloby nie je zrejmé, aké právo žalobcu, ktorým sa sleduje ochrana prírody, malo byť porušené, ani akým spôsobom malo k tejto nezákonnosti dôjsť. 5. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že žalobca nemá dostatočné informácie o vplyve na životné prostredie a žalovaný tieto informácie v zákonom stanovenom rozsahu nezistil, žalovaný uvádza, že všetky relevantné informácie, vrátane presne zisteného vplyvu na životné prostredie sú exaktne a rozsiahlo popísané v predloženom oznámení o zmene navrhovanej činnosti predloženej dňa 16.04.2021 navrhovateľom (ďalej aj ako „oznámenie o zmene“). Ako je v oznámení o zmene uvedené, v tomto prípade ide o navýšenie kapacity čistiacej linky na IBC kontajnery (1000 l plastové nádoby využívané na prevoz alebo uskladnenie tekutín) z počtu 15 000 ks/rok na 30 000 ks/rok IBC kontajnerov, pričom toto navýšenie sa dosiahne zavedením poobednej zmeny. Z globálneho pohľadu ochrany životného prostredia je potrebné konštatovať, že navrhovaná činnosť má vo všeobecnosti pozitívny vplyv na životné prostredie, nakoľko ide o činnosť, prostredníctvom ktorej sa na trh znovu uvádzajú výrobky, ktoré sú vyrábané ako jednorazové a ich opätovným použitím dochádza k šetreniu zdrojov potrebných na výrobu nových výrobkov a súčasne sa znižuje množstvo vzniknutého odpadu, pričom sa eliminujú náklady potrebné na zneškodnenie (skládkovanie) týchto výrobkov. 6. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že podmienky stanovené v prvostupňovom rozhodnutí nie sú dostatočne konkrétne, nie sú stanovené podľa žalobcových predstáv a správny orgán neodôvodnil, prečo nepoužil niektoré zo žalobcom navrhnutých opatrení do výroku rozhodnutia, ktoré sa týkajú stanovených podmienok žalovaný uvádza, že podmienka týkajúca sa aktualizácie prevádzkovej
dokumentácie pre navýšenie kapacity zariadenia je dostatočne špecifická a nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, reflektuje však na skutočnosť, že pri navýšení počtu zamestnancov a rozšírení prevádzky na dvojzmennú prevádzku je potrebné aktualizovať prevádzkový poriadok, aby sa zabránilo akémukoľvek potenciálnemu ohrozeniu životného prostredia vyplývajúcemu z navýšenia kapacity umývacej linky. 7. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že podmienky stanovené v prvostupňovom rozhodnutí nie sú dostatočne konkrétne, nie sú stanovené podľa žalobcových predstáv a správny orgán neodôvodnil, prečo nepoužil niektoré zo žalobcom navrhnutých opatrení do výroku rozhodnutia, ktoré sa týkajú stanovených podmienok žalovaný uvádza, že podmienka, ktorá stanovuje povinnosť používať na prepravu kontajnerov vozidlá v dobrom technickom stave nezahŕňa iba platné osvedčenie o spôsobilom technickom stave vozidla, ale reflektuje na zabezpečenie bezpečného prevozu IBC kontajnerov, ktoré obsahujú rôzne zvyšky kvapalín, ktoré môžu uniknúť, a preto je potrebné zabezpečiť vyšší štandard technického stavu vozidiel najmä s ohľadom na tesnosť ich nákladného priestoru, čo vyplýva z prvostupňového rozhodnutia ako celku, nielen z doslovného znenia tejto podmienky. 8. K námietke žalobcu, že ani jedna z podmienok, ktoré navrhol žalobca nebola premietnutá do prvostupňového rozhodnutia, pričom správny orgán riadne nezdôvodnil, prečo žiadnu zo žalobcom navrhovaných pripomienok do svojho rozhodnutia nezapracoval, žalovaný uvádza, že žalobca v rámci celého správneho konania žiadne pripomienky nenavrhol, a preto ani nebolo možné odôvodniť a náležite sa vysporiadať s tým, prečo správny orgán žiadne jeho pripomienky neprijal. 9. Žalovaný je toho názoru, že žaloba žalobcu je nielen nedôvodná, ale aj že podaná žaloba nesleduje cieľ, ktorým je ochrana životného prostredia, ale iný cieľ, čím sa žalobca dopúšťa zjavného zneužitia práva v zmysle ust. § 5 ods. 12 SSP a § 28 SSP. Žalobca na mnohých miestach svojej žaloby síce deklaruje, že jeho cieľom je ochrana životného prostredia, avšak z podkladov napadnutých rozhodnutí, z administratívneho spisu v uvedenej veci, ani z podanej žaloby žiadna takáto skutočnosť nevyplýva. Žalobca sa zapojil do správneho konania, ktorého predmetom je rozšírenie činnosti umývacej linky na IBC kontajnery, ide teda o činnosť, ktorá bude mať v širšom zmysle pozitívny vplyv na životné prostredie. Súčasne pri tejto zmene činnosti nejde o žiadne technické alebo materiálne aspekty zmeny tejto činnosti, ale zmena samotná spočíva v zmene prevádzky z jednozmennej na dvojzmennú. Táto zmena tak bude mať negatívny vplyv na životné prostredie iba v rozsahu väčšieho množstva znečistenej vody, ktorú bude potrebné vyčistiť, avšak bude mať súčasne zásadne pozitívny vplyv na životné prostredie, ktorým je eliminácia vzniku odpadu a opätovné uvedenie výrobkov na trh. V správnom konaní, výsledkom ktorého boli napadnuté rozhodnutia, žalobca nielenže neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho snahe o ochranu životného prostredia, ale zameral sa iba na hľadanie dôvodov, ktorými by dosiahol prieťahy v správnom konaní a prípadné zrušenie prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu odvolacím orgánom a správnym súdom. Žalobca svojou žalobou napáda iba formálne nedostatky rozhodnutia, pričom však sám neuvádza, akým spôsobom by mal správny orgán postupovať, aby bola dosiahnutá lepšia kvalita životného prostredia a rovnako neuvádza ani aký negatívny vplyv má mať vydané rozhodnutie na životné prostredie. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/14/2021 z dňa 23.02.2022, v ktorom v obdobnej právnej veci odmietol žalobu žalobcu ako šikanóznu vo vzťahu k súdu z dôvodu, že táto žaloba nesledovala verejný záujem, ktorým je ochrana životného prostredia. 10. Žalovaný správnu žalobu žalobcu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú, pretože námietky žalobcu musia byť nielen súvisiace s vecou, ale musia sledovať cieľ, ktorým je ochrana prírody, čo v tomto prípade námietky žalobcu nenapĺňali. 11. Ďalší účastník konania v 1/ rade spoločnosť ECS Slovakia, s. r. o. vo vyjadrení sa k správnej žalobe zo dňa 08.09.2022 uviedol, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie je náležite odôvodnené a presvedčivé. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, prečo ministerstvo rozhodlo tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Ministerstvo vyhodnotilo vplyvy zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie a vzhľadom na zistený skutkový stav určilo vo výroku prvostupňového rozhodnutia podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. podmienky a opatrenia eliminujúce, resp. zmierňujúce zistené vplyvy zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie. Ďalší účastník konania v 1/ rade sa s námietkami žalobcu nestotožnil a považuje ich za všeobecné, pričom z nich vôbec nie je zrejmé, aké práva žalobcu mali byť porušené a aké podmienky mali byť konajúcim správnym orgánom premietnuté do výroku prvostupňového rozhodnutia a z akého dôvodu. Ďalší účastník v 1/ rade ďalej uviedol, že zo správnej žaloby ani len implicitne nevyplýva, z akého konkrétneho dôvodu vydaním prvostupňového rozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu práva žalobcu na úplné a presné informácie o životnom prostredí a má za to, že ide o námietku všeobecného charakteru v žiadnom smere nespochybňujúcu zákonnosť postupu
konajúcich správnych orgánov v prejednávanej veci a zákonnosť prvostupňového rozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. 12. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 14. Podľa § 5 ods. 12 SSP správny súd výnimočne neposkytne ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby, ak nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva. 15. Podľa § 28 SSP správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie. Správny súd môže tiež sankcionovať procesné úkony účastníkov konania, ktoré slúžia na zneužitie práv, najmä na prieťahy v konaní. 16. Podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon. 17. Správny súd po oboznámení sa s dôvodmi správnej žaloby, obsahom administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správny prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), viazaný žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že správnu žalobu je dôvodné odmietnuť. 18. Z administratívneho spisu je zrejmé, že prvostupňový správny orgán zverejnil na úradnej tabuli ministerstva dňa 26.04.2021 a na webovom sídle obce Smolenice dňa 30.04.2021 zámer navrhovateľa „Umývacia linka na IBC kontajnery“ a zároveň zaslal predmetný návrh aj dotknutým orgánom na zaujatie stanoviska k nemu. Po uplynutí lehôt na podanie stanovísk k zmene navrhovanej činnosti a po predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia o 60 dní z dôvodu potreby náležitého zistenia a vyhodnotenia skutočného stavu veci, prvostupňový správny orgán vydal dňa 03.08.2021 prvostupňové rozhodnutie, ktorým rozhodol, že zmena navrhovanej činnosti „Umývacia linka na IBC kontajnery“ navrhovateľa ECS Slovakia, s. r. o., Továrenská 7, 919 04 Smolenice, IČO 44 377 398 sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V prvostupňovom správnom rozhodnutí určil správny orgán v súlade s § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. navrhovateľovi podmienky zmierňujúce vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie. 19. Prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. vykonal zisťovacie konanie k oznámeniu zmeny navrhovanej činnosti. Zistil, že navrhovateľ zabezpečuje predaj, servis, repasovanie a logistiku obehu IBC kontajnerov, predaj sudov a kanistrov. V oblasti technického zabezpečenia poskytuje úplný servis od dodávok náhradných dielov až po čistenie a servis IBC kontajnerov. Čistenie sa zabezpečuje vlastnou technológiou na čistiacej linke a to vrátane tlakových skúšok, ktoré sa vykonávajú na zariadení Silver Ultra 20. Navrhovateľ má vydaný súhlas podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“) na zhodnocovanie odpadu činnosťou R3 - Recyklácia alebo spätné získavanie organických látok, ktoré nie sú používané ako rozpúšťadlá (príprava na opätovné použitie), na zhodnocovanie odpadu kat. č. 15 01 10 - obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok alebo kontaminované nebezpečnými látkami v celkovom množstve 365 ton ročne a kat. č. 15 01 02 - obaly z plastov v celkovom množstve 30 ton ročne. Podľa predloženého oznámenia o zmene navrhovanej činnosti je predmetom zmeny navrhovanej činnosti navýšenie kapacity čistiacej linky IBC kontajnerov z počtu 15 000 ks/rok na 30 000 ks/rok IBC kontajnerov. Navýšenie kapacity bude riešené zavedením poobednej zmeny. Pre navýšenie kapacity linky nie je potrebné vykonať žiadne stavebné úpravy. Z výsledku zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie mal za to, že realizácia zmeny navrhovanej činnosti sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Poukázal na stanoviská dotknutých orgánov a vo vzťahu k týmto sa následne vyjadril. Ďalej konštatoval, že vzhľadom na charakter zmeny navrhovanej činnosti a jej umiestnenie sa nepredpokladá jej negatívny vplyv na jednotlivé zložky životného prostredia, obyvateľstvo, historicky, kultúrne alebo archeologicky významné oblasti, urbánny komplex, využívanie zeme, únosnosť prírodného prostredia, biodiverzitu, ani sa nepredpokladajú významné negatívne kumulatívne a synergické vplyvy. Možné negatívne vplyvy
predstavujú havárie, ktoré majú charakter potenciálnych rizík, a ktoré je možné eliminovať vhodnými bezpečnostnými opatreniami. V prvostupňovom rozhodnutí uviedol aj to, že zmena navrhovanej činnosti prispieva k znižovaniu množstva odpadov a naplneniu zásad obehového hospodárstva. Záverom konštatoval, že z hodnotenia jednotlivých vplyvov zmeny navrhovanej činnosti a z ich vzájomného spolupôsobenia sa nepredpokladajú také vplyvy, ktoré by mali za následok významné zhoršenie stavu životného prostredia a zdravia obyvateľov v záujmovom území oproti súčasnému stavu, ktoré by bolo potrebné ďalej posudzovať podľa zákona. K mierne negatívnym vplyvom sa radí mierne zvýšenie intenzity dopravy počas prevádzky a mierne zvýšenie hlukovej záťaže územia počas prevádzky, ktoré ale neprekročí limitné hodnoty ustanovené platnými právnymi predpismi. Na základe výsledkov hodnotenia sa žiadne závažné negatívne vplyvy zmeny navrhovanej činnosti, vrátane kumulatívnych a synergických vplyvov, nepredpokladajú. Prvostupňový správny orgán v rámci zisťovacieho konania vychádzal okrem predloženého oznámenia o zmene navrhovanej činnosti aj zo stanovísk doručených k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti, pričom orgány štátnej správy v stanoviskách, ktoré boli doručené príslušnému orgánu, súhlasili s realizáciou zmeny navrhovanej činnosti a nepožadovali jej posudzovanie podľa zákona EIA. Vznesené požiadavky od orgánov štátnej správy vyplývajú z dodržania všeobecne platných právnych predpisov vo veci ochrany životného prostredia a nevyplynuli z nich také skutočnosti, na základe ktorých by bolo opodstatnené ďalšie posudzovanie zmeny navrhovanej činnosti podľa zákona EIA. Ministerstvo na základe preskúmania a posúdenia predloženého oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, doručených stanovísk k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a na základe zhodnotenia stavu životného prostredia a celkovej úrovne ochrany životného prostredia v záujmovom území usúdilo, že zmena navrhovanej činnosti nepredstavuje taký zásah do životného prostredia, ktorý by v značnej miere mohol ohroziť životné prostredie a zdravie obyvateľov, resp. zmena navrhovanej činnosti by bola v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi v oblasti starostlivosti o životné prostredie a zdravie obyvateľov, a preto ministerstvo rozhodlo tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 20. Predmetné rozhodnutie bolo doručené jednotlivým účastníkom konania a zároveň bolo dňa 05.08.2021 zverejnené aj na úradnej tabuli ministerstva. Dňa 09.08.2021 bolo správnemu orgánu doručené podanie žalobcu označené ako Odvolanie voči rozhodnutiu MŽP SR so zisťovacieho konania č. 8426/2021-6.6/vt, z ktorého vyplývalo, že žalobca sa týmto podaním odvoláva voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. 8426/2021-6.6/vt zo dňa 03.08.2021 a uviedol, že sa domnieva o jeho nezákonnosti, pretože rozhodnutie neobsahuje konkrétne zmierňujúce opatrenia, obsahuje iba uvedenie všeobecných právnych povinností, ktoré vyplývajú z iných právnych predpisov a takto formulované podmienky rozhodnutia nespĺňajú kvalifikačné znaky zmierňujúcich opatrení v zmysle citovaných právnych predpisov ani nenapĺňajú cieľ a účel citovaných právnych predpisov a tak aj rozhodnutie je v tomto smere nezákonné. Namietal aj výrok rozhodnutia, ktorý musí byť jednoznačný, zrozumiteľný, určitý a vykonateľný, pričom podľa jeho názoru výrok rozhodnutia tieto podmienky nespĺňa. Žalobca mal za to, že tak ako navrhovateľ investuje do obnovy svojich zariadení, mal by investovať aj do obnovy životného prostredia, a to aj v rámci priemyselných areálov napríklad tak, že týmito opatreniami prispeje na tzv. zelenú transformáciu priemyslu a tým aj priemyselných areálov, ktoré nemusia mať charakter tzv. sivých alebo hnedých zón. Požadoval doplnenie podmienok rozhodnutia tak, aby prijaté opatrenia smerovali k tomuto cieľu. 21. Minister životného prostredia SR v napadnutom rozhodnutí č. sp. 3151/2022-1.1 číslo: 59872/2021 zo dňa 01.04.2022 uviedol, že prvostupňové rozhodnutie považuje za vecne správne. Na základe štúdia administratívneho spisu dospel k názoru, že ministerstvo v rámci zisťovacieho konania zmeny navrhovanej činnosti komplexne posúdilo významnosť negatívnych vplyvov na jednotlivé zložky životného prostredia v zmysle § 2 zákona č. 24/2006 Z. z., pričom zohľadnilo charakter, účel, predmet a rozsah predmetnej zmeny navrhovanej činnosti, pričom na základe povahy zmeny navrhovanej činnosti dospelo k záveru, že druh a intenzita vplyvov zmeny na životné prostredie je v zásade rovnaká, ako pri pôvodne posudzovanej navrhovanej činnosti. Taktiež upozornil na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie obsahuje podrobný opis zmeny navrhovanej činnosti a analyzuje jej predpokladaný vplyv na životné prostredie, pričom berie do úvahy aj doručené stanoviská. Z uvedených dôvodov má za to, že je zrejmé, že pri posúdení predpokladaných vplyvov zmeny navrhovanej činnosti ministerstvo postupovalo správne a námietky podávateľa rozkladu nie sú dôvodné. 22. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že po preštudovaní napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zistil, že žalovaný sa v závere rozhodnutia vysporiadal s námietkami žalobcu ako nedôvodnými, nakoľko žalobca sám nenavrhol žiadne konkrétne podmienky súvisiace so zmenou navrhovanej činnosti a neuviedol ani to, z akého dôvodu sú zmierňujúce podmienky uvedené v prvostupňovom rozhodnutí nedostatočné, ale len všeobecne poukázal na právnu úpravu.
23. Žalobca sa správnou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, nakoľko ako uviedol zadefinoval v odvolaní jednotlivé zložky životného prostredia ako aj normy, ktoré sa na ich ochranu využívajú a taktiež naznačil konkrétne opatrenia, o ktorých sa domnieval, že majú prispieť k naplneniu týchto environmentálnych záujmov, avšak odvolací správny orgán jeho námietkam nevyhovel a teda neuložil prvostupňovému správnemu orgánu doplnenie podmienok, čím porušil práva verejnosti na zdravé životné prostredie a zároveň aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. 24. Vo vzťahu k podaniu žalobcu v administratívnom konaní ako aj podaniu správnej žaloby žalobcom, správny súd konštatuje, že práve žalobca vo svojich podaniach nešpecifikoval, ktoré z jeho podmienok majú byť relevantné pre posudzovanú navrhovanú zmenu činnosti „Umývacia linka na IBC kontajnery“. Správnemu súdu z jeho činnosti je zrejmé, že žalobca podáva do administratívnych konaní totožné podania obsahujúce podmienky, ktoré žiada, aby správne orgány pojali do výrokov rozhodnutí ako podmienky záväzné pre navrhovateľov jednotlivých činností, avšak bez toho, aby samotný žalobca zohľadnil jednotlivé špecifiká konkrétnych navrhovaných činností v tom ktorom konaní, čo správny súd vyhodnotil ako zjavne zneužitie práva žalobcu ako zainteresovanej verejnosti na podanie správnej žaloby podľa § 178 ods. 3 Správneho súdneho poriadku. 25. Správny súd konštatuje, že zákaz zneužitia práva je právnym princípom, ktorého úlohou je zamedziť neželanému účinku, ak sa subjekt správa v súlade s právnymi normami ale výkon práva nesleduje účel zákonom stanovený. Právny princíp zákazu zneužitia práva vyjadrený v ustanovení § 28 SSP, vychádzajúci zo základných princípov konania upravených v § 5 SSP, konkrétne v odseku 12 predmetného ustanovenia, predstavuje ochranu účastníkov konania pred zjavnou šikanou zo strany žalobcu, ktorý si uplatňuje svoje právo na prístup k správnemu súdu, avšak jeho cieľom nie je ochrana porušeného verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Z konania žalobcu jednoznačne vyplýva, že tento namieta porušenia procesných práv žalobcu, avšak zo žaloby nie je zrejmé, ktoré konkrétne hmotnoprávne ustanovenia boli porušené, resp. ako napadnuté rozhodnutie porušilo verejný záujem spoločnosti v oblasti životného prostredia. Pri práve zainteresovanej verejnosti na podanie správnej žaloby je potrebné rozlišovať reálny záujem subjektu, ktorému osobitný predpis priznáva postavenie zainteresovanej verejnosti, spočívajúci vo formulácií konkrétnych pripomienok voči oznámenému zámeru, ktoré napomôžu navrhovateľovi podľa zákona č. 24/2006 Z. z. i príslušnému orgánu pochopiť očakávania a námietky zainteresovanej verejnosti a dotknutých orgánov, identifikovať potenciálne kontroverzné otázky týkajúce sa konkrétnej navrhovanej činnosti a taktiež umožní získať doplňujúce relevantné informácie týkajúce sa navrhovanej činnosti, od formalizovaného právneho záujmu, ktorý sa prejavuje tým, že takýto subjekt uplatní obrovské množstvo všeobecne koncipovaných pripomienok k navrhovanej zmene činnosti bez toho, aby sa tieto pripomienky vzťahovali ku konkrétnej činnosti a aby z nich bolo zrejmé, že tieto pripomienky súvisia s konkrétnou činnosťou a pri ich vyhotovovaní bolo prihliadnuté na špecifiká daného prípadu. 26. Správny súd nepopiera právo zainteresovanej verejnosti na relevantné informácie o životnom prostredí a s tým súvisiace práva žalobcu ako účastníka administratívneho konania, resp. práva na podanie správnej žaloby vo veciach ochrany životného prostredia, avšak je nevyhnutné konštatovať, že právo verejnosti na zabezpečovaní ochrany životného prostredia nemožno chápať v tom zmysle, že táto verejnosť môže podávať do každého konania týkajúceho sa životného prostredia takmer identické podania obsahujúce všeobecné pripomienky, ktoré podľa žalobcu znamenajú základný elementárny súbor environmentálnych záujmov bez toho, aby tieto podmienky súviseli s konkrétnou navrhovanou činnosťou a žiadať od správneho orgánu, aby sa s každým jedným návrhom vysporiadal, ale je nevyhnutné dať dôraz na to, že v predmetnom prípade bolo na úradnej tabuli správneho orgánu zverejnené oznámenie o zmene navrhovanej činnosti (dokument obsahujúci 36 strán), v ktorom sú detailne uvedené informácie požadované žalobcom v jeho pripomienkach ako napríklad informácie o vplyve na obyvateľstvo, klimatické pomery, ovzdušie, vodné pomery, kvalitu povrchových a podzemných vôd, vplyvy na ekologickú stabilitu a iné). Poukazujúc na uvedené bolo povinnosťou žalobcu ako zainteresovanej verejnosti si tento dokument naštudovať a vzniesť konkrétne námietky, ak mal za to, že uvedená zmena činnosti môže mať vplyv na životné prostredie a zároveň špecifikovať, v čom vidí zásah do práva na zdravé životné prostredie, resp. ktoré z uvedených údajov považuje za odporujúce zákonu. Konanie žalobcu, ktorý vznáša námietky voči navrhovaným zmenám činnosti bez toho, aby sa vopred oboznámil s riadne zverejnenými dokumentmi ohľadom plánovanej činnosti a jej vplyvom na životné prostredie, je možné charakterizovať ako zneužívanie práva, nakoľko žalobca žiada odpovede na otázky, ktoré má riadne k dispozícií a za predpokladu, že by sa so zverejnenými informáciami oboznámil, mohol by formulovať konkrétne nedostatky. 27. Správny súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že obdobné konanie žalobcu už bolo aj iným správnym súdom v uznesení Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5S/36/2020 zo dňa 29.07.2021,
potvrdeného uznesením Najvyššieho správneho súdu SR ako kasačného súdu sp. zn. 6Svk/14/2021 zo dňa 23.02.2022, vyhodnotené ako šikanózne využitie práva na prístup k súdu, v dôsledku čoho bola správna žaloba odmietnutá. Taktiež je správnemu súdu zrejmé, že forma správnych žalôb žalobcu má šablónovitý charakter, v ktorých žalobca namieta totožné skutočnosti, bez konkrétneho súvisu s prejednávanou vecou a bez konkrétnych návrhov resp. požiadaviek na zlepšenie/ochranu životného prostredia v súvislosti s konkrétnym preskúmavaným rozhodnutím (t.j. rozhodnutím o tom, že zmena posudzovanej činnosti sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z.). 28. Pokiaľ ide o posudzovanie splnenia zákonných podmienok na odmietnutie správnej žaloby podľa § 28 Správneho súdneho poriadku, správny súd si dovolí citovať z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžik/3/2017 zo dňa 31.07.2018, v ktorom najvyšší súd skonštatoval nasledovné: „Právnym základom zákazu zneužitia práva je čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ukladá povinnosť všetkým štátnym orgánom, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou, to znamená v súlade s princípmi, ktoré sú garantované v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Zákaz zneužitia práva je súčasťou princípu právneho štátu. Účelom čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je zaručiť prístup k súdu každému, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy. Uplatnenie práva zaručeného čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vymedzuje zákon. S účinnosťou nového procesného predpisu č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku sa už do základných princípov konania dostala právna úprava zákazu zneužitia práva. Podľa V. Knappa v teórii práva možno pod pojmom zneužitím práva rozumieť chovanie zdanlivo dovolené, ktorým má byť dosiahnutý nedovolený výsledok. Správny súdny poriadok nielenže formuluje výkladové pravidlo tohto pojmu, ale upravuje aj procesný postup súdu, ktorý odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon. Takýmto spôsobom správny súd odmieta žalobu z procesných dôvodov, preto je nevyhnutné dôvody, ktoré ho k takémuto postupu viedli aj náležite v odôvodnení rozhodnutia zdôvodniť. K odmietnutiu žaloby a teda odopretiu ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo strany správneho súdu môže na základe ust. 28 S.s.p. dôjsť len vo veľmi výnimočných prípadoch. ... Úmyslom zákonodarcu bolo v ust. § 28 S.s.p. rozviesť princíp zákazu zjavného zneužitia práv. Vychádzajúc tak z gramatického a logického výkladu predmetného ustanovenia je zrejmé, že tým, že zákonodarca rozlišuje medzi šikanóznym charakterom žaloby a žalobou, ktorou sa sleduje zneužitie práva, alebo jeho bezúspešné uplatňovanie možno pod šikanóznym charakterom žaloby rozumieť žalobu, ktorou žalobca zneužíva právo na prístup k súdu vo vzťahu k súdu a nie žalobu, ktorou žalobca zneužíva svoje subjektívne oprávnenie podať žalobcu za účelom poškodenia druhého účastníka, čo je zjavným zneužitím práva. Pod šikanóznym výkonom práva možno teda chápať výkon práva za účelom poškodenia druhej strany. Nielen, že ide o výkon práva bez racionálneho účelu, ale vyžaduje sa aj úmysel poškodiť druhú stranu.“ 29. Najvyšší správny súd rozhodol vo veci totožného žalobcu vo veci sp. zn. 6 Svk 14/2021 z 23. februára 2022, pričom toto rozhodnutie bolo publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR číslo 2/2022 pod číslom 14/2022: „I. Výnimku zo všeobecnej aplikácie článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, predstavuje aj výnimočné neposkytnutie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby zo strany súdu, za predpokladu, že nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva (§ 5 ods. 12 SSP). Jedná sa o všeobecné východisko (princíp), ktorý je následne v ďalších ustanoveniach Správneho súdneho poriadku bližšie špecifikovaný a rozvinutý. V tomto smere je kľúčovým ustanovenie § 28 SSP, v zmysle ktorého neposkytnutie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby zo strany súdu bude spočívať v odmietnutí správnej žaloby z dôvodu, že táto má buď zjavne šikanózny charakter, alebo sa ňou sleduje zneužitie práva, alebo jeho bezúspešné uplatňovanie. II. Odmietnutie správnej žaloby postupom podľa § 28 SSP predstavuje kvázi sankčný nástroj „trestajúci“ zneužívanie práva zo strany účastníka konania, a preto je nevyhnutné k aplikácii tohto inštitútu pristupovať výnimočne, zvlášť opatrne a reštriktívnym spôsobom. Zároveň platí pravidlo „v pochybnostiach v prospech“, čo vo svojej podstate znamená, že konajúci súd, pokiaľ má pochybnosť o šikanóznom konaní konkrétneho účastníka konania (napríklad ak niektoré jeho námietky môžu vyznievať šikanózne a iné zase dosahujú intenzitu „obyčajnej“ nedôvodnosti) správnu žalobu meritórne prejedná, čím dôjde k materiálnemu naplneniu článku 46 Ústavy Slovenskej republiky a vyhne sa porušeniu princípu zákazu denegatio iustitiae (odmietnutiu spravodlivosti).“ 30. Vychádzajúc z citovaných rozsudkov najvyššieho súdu a najvyššieho správneho súdu, odôvodnení napadnutých rozhodnutí v spojení s uplatnenými žalobnými bodmi, ktoré smerujú len voči nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia správnych orgánov, pričom podanie žalobcu - rozklad, obsahujúci pripomienky voči zmene navrhovanej činnosti, je všeobecné bez akejkoľvek súvislosti s
touto činnosťou, pričom žalobca žiadal odpovede na otázky, ktoré boli zverejnené v texte zámeru, zverejnenom na úradnej tabuli správneho orgánu, správny súd uzavrel, že žalobca prostredníctvom podanej správnej žaloby zneužil svoje právo na prístup k správnemu súdu, keď touto žalobou nenamietal konkrétne skutočnosti týkajúce sa napadnutého rozhodnutia, teda neuviedol v čom spočíva nesprávnosť záverov prijatých správnymi orgánmi k jednotlivým podmienkam žalobcu uvedeným v jeho rozklade a len všeobecnou argumentáciou typu „že v rozklade zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť. Zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia, ako aj zákonné normy, ktoré sa na ich ochranu využívajú a rozsah ním požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom konaní ale aj v nadväzujúcich povoľovacích konaniach.“, v podstatne len automaticky využil svoj prístup k správnemu súdu, ktorý mu ako zainteresovanej verejnosti patrí. Správny súd však z vyššie uvedených dôvodov tento prístup žalobcu vyhodnotil ako šikanózny práve vo vzťahu k samotnému správnemu súdu, nakoľko žalobca v danom prípade podal správnu žalobu bez toho, aby z nej bol zrejmý verejný záujem, ktorému sa žalobca ako zainteresovaná verejnosť snaží poskytnúť ochranu, poukazujúc na osobitosti konkrétneho prípadu. Z podaní žalobcu nie je správnemu súdu zrejmé, v čom má navrhovaná činnosť odporovať predpisom na ochranu životného prostredia. 31. S poukazom na uvedené správny súd vyhodnotil, že podaná správna žaloba má šikanózny charakter, a preto ju podľa § 28 SSP v spojení s § 98 ods. 1 písm. h) SSP odmietol. 32. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá a nebol zistený žiaden dôvod pre aplikáciu ust. § 171 ods. 1 SSP. 33. Záverom správny súd uvádza, že žalobca spolu so správnou žalobou podal aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd o tomto návrhu nerozhodoval z dôvodu, že už o žalobe ako celku rozhodol jej odmietnutím. 34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.