Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-6C/243/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, samosudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou, v právnej veci navrhovateľov: 1/ U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. B. XX, G., 2/ X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, P. G., obaja zast.: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, so sídlom Rožňavská 2, Bratislava, proti odporcovi: S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. A. X, A.., zast.: JUDr. Jozef Boledovič, advokát, so sídlom Rovinka 578, o zaplatenie 390,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne 390,- Eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 01.01.2014 až do zaplatenia a náhradu trov konania 23,- Eur za súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 193,- Eur k rukám Mgr. Vladimíra Šárnika, advokáta, so sídlom Rožňavská 2, Bratislava, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovatelia 1/, 2/ sa svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 02.04.2014 domáhali, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť im spoločne a nerozdielne sumu 390,- Eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 01.01.2014 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnili navrhovatelia tým, že dňa XX.XX.XXXX uzavreli s odporcom nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom bytu na K. ulici č. X v G.. V súlade s čl. IV bod 9 nájomnej zmluvy uhradili odporcovi zábezpeku vo výške XXX,- Eur. Z dôvodu netesniacich okien, cez ktoré prenikali chlad a vlhkosť, a taktiež z dôvodu výskytu plesní v byte, čo robilo byt neobývateľným, odstúpili listom zo dňa XX.XX.XXXX od nájomnej zmluvy. Odporca správou elektronickej pošty predmetné odstúpenie akceptoval a dňa XX.XX.XXXX byt od nich prevzal. Navrhovatelia uviedli, že podľa čl. IV bod 9 nájomnej zmluvy bol odporca povinný zábezpeku vrátiť navrhovateľom v deň odovzdania bytu. Listom zo dňa XX.XX.XXXX preto vyzvali odporcu na vrátenie zábezpeky vo výške XXX,- Eur. Odporca vrátenie zábezpeky odmietol s tým, že spôsobené problémy vyvolali navrhovatelia sušením bielizne v byte. Navrhovatelia oznámili odporcovi, že na vrátení zábezpeky trvajú a plesne v byte nespôsobili, na čo odporca reagoval tak, že vrátenie zábezpeky opätovne odmietol. Navrhovatelia ďalej uviedli, že pri začatí užívania bytu objavili pleseň na časti steny zakrytej chladničkou, z čoho je podľa nich zrejmé, že podobné problémy sa v byte vyskytovali už v minulosti. Byt začali užívať v letných mesiacoch, kedy sa v dôsledku teplého a suchého počasia a trvalého vetrania plesne neprejavili. Po ochladení a začatí vykurovacej sezóny však začalo dochádzať k vzniku plesní. Zaplesnivenie steny v okolí okien zjavne vzniklo v dôsledku ich netesnosti a prenikajúcej vlhkosti. Navrhovatelia netesnosť okien a prenikanie vlhkosti do muriva v okolí okien nemohli spôsobiť užívaním bytu, ale išlo o trvalú vadu. Odporca dôvody odstúpenia akceptoval, čím nepriamo priznal, že byt má naozaj zmienené vady. Až v odovzdávacom protokole dňa XX.XX.XXXX začal vznik plesní pripisovať nesprávnemu užívaniu bytu navrhovateľmi a avizoval použitie zábezpeky na úhradu nákladov opravy.

Vo veci bol dňa 03.04.2014 vydaný platobný rozkaz č.k. - 18, proti ktorému podal odporca v zákonnom stanovenej lehote odpor odôvodnený vo veci samej.

Odporca v podanom odpore uviedol, že žalovaná suma predstavuje finančnú zábezpeku zloženú nájomcom ako finančnú garanciu vysporiadania peňažných záväzkov, prípadne škôd spôsobených nájomcom v prenajatom byte. Zavinením navrhovateľov počas užívania bytu vznikli v byte škody, ktoré bolo potrebné odstrániť. Listom zo dňa 31.01.2014 oznámil navrhovateľom, že na odstránenie škôd použije zloženú finančnú zábezpeku a po vykonaní opravy im predloží finančné vyúčtovanie. Uviedol, že odstránenie poškodení bytu je už vykonané cez odbornú firmu.

Navrhovateľ 1/ v konaní uviedol, že keď sa do bytu nasťahovali, byt bol pekný a zdal sa im aj čistý. Napriek tomu si ho chceli poriadne vyupratovať. Keď odtiahli chladničku, našli čierny fľak na šírku chladničky a výšku cca 50 cm. Mysleli si, že je to elektronizovaný prach a špina. Vôbec nepomysleli na plesne. Umyli to bežnými čistiacimi prostriedkami. Byt voňal po maľovke, ale nemali pocit, že je čerstvo vymaľovaný, len niektoré časti. Po zahájení vykurovacej sezóny sa začali v okolí okna, v rohu na strope a pod parapetnou doskou pri balkónovom okne objavovať plesne. Jednalo sa o jednoizbový byt, pričom kuchyňa bola spojená s izbou. Digestor nefungoval. Stále vetrali. Plesne sa začali objavovať v októbri

- novembri a šírili sa veľkou rýchlosťou. Preto sa rozhodli od zmluvy odstúpiť. Navrhovateľ 1/ uviedol, že v byte bolo pre neho nevhodné prostredie a vzduch, keďže je alergik a slabý astmatik. V byte bola zima, pretože v spojenej izbe s kuchyňou bol len jeden radiátor, ktorý to nemal šancu vykúriť. Prádlo sušili na balkóne, avšak keď pršalo, stalo sa, že prádlo sušili v izbe na rozkladacom sušiaku, pričom v byte kúrili a vetrali. Radiátor bol zapnutý naplno.

Navrhovateľka 2/ uviedla, že sa skontaktovala s prechádzajúcim nájomníkom pánom L., ktorý jej potvrdil, že sa z bytu odsťahoval kvôli plesniam.

Navrhovatelia uviedli , že navrhovatelia odstúpili od nájomnej zmluvy práve z dôvodu nekontrolovateľného šírenia plesní v byte, z čoho mali zdravotné problémy. Odporca odstúpenie od zmluvy akceptoval bez akýchkoľvek pripomienok. Dňa XX.XX.XXXX došlo k odovzdaniu bytu. Na preberacom protokole odporca dopísal ako závadu to, že v byte sú plesne, ktoré vznikli nesprávnym užívaním bytu a že v byte je poškodený strop v obývačke. Navrhovateľka 2/ na preberacom protokole poznamenala, že nesúhlasí s tým, čo uviedol odporca, nakoľko mala za to, že byt užívali štandardne.

Odporca s návrhom navrhovateľov nesúhlasil. Žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že si započítava náhradu škody spôsobenú navrhovateľmi v byte vo výške žalovanej istiny. Závady v byte, ktoré vznikli zavinením navrhovateľov, nechal odstrániť prostredníctvom odbornej firmy, pričom za ich odstránenie podľa vystavenej faktúry zaplatil XXX,XX Eur. Vzhľadom na uvedené si v konaní uplatnil jednostranný zápočet svojej pohľadávky na úhradu nákladov v sume XXX,XX Eur voči pohľadávke navrhovateľov na vrátenie zábezpeky v sume XXX,- Eur. Uviedol, že vykonaním zápočtu sú vzájomné pohľadávky do výšky XXX,- Eur vyrovnané, pričom na úhrade zostatku netrvá. Odporca mal v konaní za to, že plesne v byte vznikli jeho nesprávnym používaním. Byt nebol dobre vetraný. V byte sa sušilo prádlo. Voda stekala po oknách a stenách a vytvárala plesne. Byt bol dokončený v roku 2008 a skolaudovaný ako novostavba. Dom je zateplený a v byte je centrálne vykurovanie. Byt nemá vlastné kúrenie. O plesniach nevedel až do doby, kým mu navrhovatelia nezaslali odstúpenie od zmluvy spolu s fotografiami. Potvrdil, že plesne nerozporoval a akceptoval odstúpenie od zmluvy ku dňu XX.XX.XXXX., nakoľko nechcel, aby sa navrhovateľom zhoršoval zdravotný stav, keďže evidentne v byte boli plesne. Odporca uviedol, že pán L. ho neinformoval o tom, že v byte plesne boli. Z nájmu bytu dal výpoveď a odišiel po výpovednej lehote. Po jeho odchode sa byt nemaľoval. urobila sa iba štandardná úprava, čiže vyčistenie. Pán L. sám zatrel diery, ktoré vznikli po obrazoch. Bol toho názoru , že navrhovatelia zanedbali svoju povinnosť oznámiť odporcovi tvorbu plesní. Po skončení nájmu si odporca najal firmu na vymaľovanie , aby bol byt spôsobilý na ďalšie užívanie a dôvodne si započítal náklady za tieto práce voči zábezpeke, ktorá má slúžiť práve na takéto účely.

Svedok K. L. pred súdom uviedol, že v byte odporcu býval od roku XXXX do roku XXXX. Pri prevzatí a odovzdaní bol byt úplne v poriadku, avšak nefungoval dobre radiátor. V byte bolo chladno. Musel si prikurovať elektrickým prístrojom. Po skončení nájmu sa sťahoval do vlastného, a to bol aj dôvod ukončenia nájmu vo výpovednej lehote. Svedok uviedol, že pred začiatkom jeho bývania nebol byt vymaľovaný. Po začiatku vykurovacej sezóny sa začali v byte v okolí okna tvoriť plesne. Aj keď

zabezpečoval vetranie bytu, aj tak sa počas vykurovacej sezóny robila okolo okien pleseň. Keď v byte sušil prádlo, plesne boli vo väčšom rozsahu, preto potom prádlo sušil vonku na spoločnej chodbe pred bytom. Nepovažoval za podstatné nahlasovať odporcovi tvorbu plesní v byte, pretože si kúpil Savo a raz za mesiac to striekal Savom a vyčistil. Pleseň sa tvorila na stene v hornej časti okna. V dolnej časti okna sa pleseň netvorila.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka K. L. a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, a to zmluvou o nájme bytu zo dňa XX.XX.XXXX, odstúpením od zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, preberacím protokolom zo dňa XX.XX.XXXX, výzvou na vrátenie finančnej zábezpeky zo dňa XX.XX.XXXX, listom zo dňa XX.XX.XXXX, predsúdnou výzvou na vrátenie finančnej zábezpeky zo dňa XX.XX.XXXX, listom zo dňa XX.XX.XXXX, faktúrou č. XXFVXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozpisom vykonaných prác zo dňa XX.XX.XXXX a fotodokumentáciou plesnivých stien v byte.

Súd návrh odporcu na vypočutie svedka - nájomcu, ktorý v byte býva od XX.XX.XXXX, zamietol z dôvodu, že nájomca sa do predmetného bytu nasťahoval až potom, čo ho dal odporca profesionálne vymaľovať. Keďže boli plesne z bytu odborne odstránené v rámci vymaľovania, čo bolo preukázané aj predloženými fotografiami odporcu, súd považoval výsluch navrhnutého svedka v konaní za irelevantný.

Súd zároveň neprihliadol na stanovisko k vzniku a šíreniu plesní v byte na K. X v G. vypracované F.. G. G., ktoré predložili navrhovatelia. Súd tak urobil z dôvodu, že o vypracovanie predmetného stanoviska nebolo zo strany súdu požiadané a teda súd ho vyhodnotil za neobjektívne. Súd sa v tomto prípade zároveň stotožnil s námietkou odporcu o neobjektívnosti predmetného stanoviska, nakoľko bolo toto vypracované strýkom navrhovateľa 1/, t.j. osobou v príbuzenskom vzťahu k navrhovateľovi 1/ a nie nezávislým odborníkom.

Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa XX.XX.XXXX uzavreli navrhovatelia ako nájomcovia a odporca ako prenajímateľ zmluvu o nájme bytu (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol nájom jednoizbového bytu nachádzajúci sa na 7. poschodí na K. ulici č. X v G.. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Byt bol čistý, ale nebol čerstvo vymaľovaný. Navrhovatelia podľa čl. IV bod 9 zmluvy uhradili odporcovi sumu XXX,- Eur ako zábezpeku pre prípad pohľadávok, ktoré by mohli za nájomcov zo zmluvného vzťahu vzniknúť. Po zahájení vykurovacej sezóny sa začali v okolí okna, v rohu na strope a pod parapetnou doskou pri balkónovom okne objavovať plesne. Listom zo dňa 08.12.2013 oznámili navrhovatelia odporcovi prostredníctvom prostriedku elektronickej komunikácie (e-mailu), že ku dňu XX.XX.XXXX odstupujú od zmluvy z dôvodu, že obývateľná miestnosť, v ktorej sa zdržujú najčastejšie, je pre nich zdraviu škodlivá, nakoľko cez netesniace, kompletne zarosené okná preniká studený vzduch, vlhkosť, prach a smog, čo spôsobuje plytvanie ich energiami, ako aj tvorbu rozsiahlych plesní, ktoré sú nútení dýchať a ktoré im ako alergikom a astmatikom spôsobujú zdravotné problémy. Spolu s odstúpením od zmluvy zaslali odporcovi taktiež fotografie. Dňa XX.XX.XXXX odporca prostredníctvom elektronickej komunikácie akceptoval odstúpenie od zmluvy a určil termín prevzatia bytu. Dňa XX.XX.XXXX došlo k prevzatiu bytu odporcom. Na preberacom protokole zo dňa 31.12.2013 odporca uviedol dve závady, a to plesne zapríčinené nesprávnym užívaním bytu a poškodený strop v obývačke. Navrhovateľka 2/ s uvedeným nesúhlasila, čo zaznamenala pri svojom podpise na preberacom protokole. Listom zo dňa XX.XX.XXXX vyzvali navrhovatelia odporcu na vrátenie uhradenej zábezpeky vo výške XXX,- Eur s poukazom na čl. IV bod 9 zmluvy, ktorý ukladá povinnosť finančne vysporiadať zábezpeku ku dňu vrátenia bytu prenajímateľovi. Listom zo dňa XX.XX.XXXX odporca vrátenie zábezpeky odmietol s tým, že zavinením navrhovateľov došlo v byte ku vzniku škody, ktorú bude potrebné odstrániť. Náklady, ktoré na vykonanie opravy odbornou formou vynaloží, budú započítané so zloženou finančnou zábezpekou, ktorá bola určená práve na tento účel. Navrhovateľom zároveň oznámil, že odmieta ich tvrdenie o zdravotnej závadnosti bytu a jeho nespôsobilosti na bývanie. Vzniknutý problém rosenia okien a zaplesnenia steny bytu bol podľa neho nesporne vyvolaný spôsobom užívania bytu bez pravidelného vetrania, najmä pri sušení bielizne priamo v byte. Listom zo dňa XX.XX.XXXX opätovne vyzvali navrhovatelia odporcu na vrátenie zábezpeky vo výške XXX,- Eur, na čo odporca reagoval listom zo dňa XX.XX.XXXX tak, že zábezpeku nevráti a použije ju na úhradu nákladov vynaložených na odstránenie poškodeného bytu. Odporca dal predmetný byt vymaľovať, pričom faktúrou č. XXFVXX zo dňa XX.XX.XXXX mu bola vyfakturovaná suma XXX,XX Eur za maľbu stropov a stien, odstránenie a odsolenie po zatečení, impregnáciu ARD sanom, vodorovné a zvislé prikrývanie, akrylovanie stykov,

olepovanie kombi páskou a za dovoz materiálu. Odporca v priebehu konania uplatnil kompenzačnú námietku titulom náhrady škody, ktorú mu spôsobili navrhovatelia nesprávnym užívaním bytu, v dôsledku čoho došlo v byte k vzniku plesní, čo musel odporca riešiť profesionálnym vymaľovaním bytu.

Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 679 ods. 1 OZ, nájomca je oprávnený odstúpiť od zmluvy kedykoľvek, ak bola prenajatá vec odovzdaná v stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie alebo ak sa stane neskôr - bez toho, aby nájomca porušil svoju povinnosť - nespôsobilou na dohodnuté alebo obvyklé užívanie, ak sa stane neupotrebiteľnou alebo ak sa mu odníme taká časť veci, že by sa tým zmaril účel zmluvy.

Podľa § 693 OZ, nájomca je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré spôsobil v dome sám alebo tí, ktorí s ním bývajú. Ak sa tak nestane, má prenajímateľ právo po predchádzajúcom upozornení nájomcu závady a poškodenia odstrániť a požadovať od nájomcu náhradu.

Podľa čl. IV bod 9 zmluvy, nájomca uhradí do 5 dní od podpisu tejto zmluvy zmluvnú čiastku vo výške 190,- Eur ako istinu pre prípad pohľadávok, ktoré by mohli za nájomcu z tohto zmluvného vzťahu vzniknúť. Druhú časť istiny uhradí nájomca do 30 dní vo výške 200,- Eur. Celkovo tak istina je vo výške 390,- Eur. Prenajímateľ má právo od istiny odpočítať náklady na veci v byte preukázateľne poškodené nájomcom a k úhrade prípadných neuhradených platieb. Istina bude nájomcovi vyúčtovaná prenajímateľom a jej finančné vyporiadanie prevedené ku dňu odovzdania bytu prenajímateľovi.

Podľa § 98 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľov uplatnený v tomto súdnom konaní je v celom rozsahu dôvodný.

Účastníci konania uzavreli zmluvu o nájme bytu, na základe ktorej prenechal odporca ako prenajímateľ navrhovateľom ako nájomcom . Nájom bytu bol dojednaný na dobu určitú od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. V zmysle čl. IV bod 9 zmluvy uhradili navrhovatelia odporcovi zábezpeku vo výške XXX,- Eur pre prípad pohľadávok, ktoré by mohli za nich zo zmluvného vzťahu vzniknúť. Nakoľko sa po začatí vykurovacej sezóny v mesiacoch október - november XXXX začali v byte v okolí okna, v rohu na strope a pod parapetnou doskou pri balkónovom okne objavovať plesne a z dôvodu netesniacich okien, cez ktoré prenikal studený vzduch, vlhkosť, prach a smog, odstúpili navrhovatelia kvôli zdravotným problémom od zmluvy z dôvodu nemožnosti byt užívať, čo odporca akceptoval. Dňa XX.XX.XXXX odporca byt protokolárne od navrhovateľov prevzal, pričom uhradenú zábezpeku vo výške XXX,- Eur navrhovateľom nevrátil.

Súd konštatuje, že odstúpenie od zmluvy ani výskyt plesní v byte neboli medzi účastníkmi sporné. Spornou bola otázka, či majú navrhovatelia právo na vrátenie poskytnutej zábezpeky v zmysle čl. IV bod 9 zmluvy, keďže odporca v konaní žiadal započítať náklady, ktoré vynaložil na odstránenie plesní a vymaľovanie bytu profesionálnou spoločnosťou. Hoci v zmysle faktúry č. XXFVXX predstavovali tieto náklady sumu XXX,XX Eur, odporca žiadal započítať iba sumu vo výške žalovanej istiny a z toho dôvodu návrh zamietnuť. Súd posúdil uplatnené započítanie odporcu ako kompenzačnú námietku za spôsobenú škodu.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a v neposlednom rade zavinenie.

Všetky štyri predpoklady musia byť splnené kumulatívne. I keď odporca v konaní argumentoval tým, že k vzniku plesní došlo nesprávnym užívaním bytu navrhovateľmi, najmä sušením prádla priamo v byte, v konaní však nepreukázal, že toto bol jediný dôvod vzniku plesní. Naopak z výpovede svedka K. L. bolo zistené, že plesne sa v byte v okolí okien vyskytovali aj v čase, keď bol nájomcom bytu, t.j. ešte predtým ako byt užívali navrhovatelia. Hoci svedok uviedol, že plesne boli väčšie, keď sušil prádlo priamo v byte, v dôsledku čoho musel prádlo sušiť na spoločnej chodbe pred bytom, potvrdil však, že aj keď zabezpečoval vetranie bytu, počas vykurovacej sezóny sa robila okolo okien pleseň, ktorú musel každý mesiac odstraňovať Savom. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že v konaní nebolo preukázané, že by škodu, ktorá spočívala vo vynaložených nákladoch za maliarske práce bytu, spôsobili navrhovatelia nesprávnym užívaním bytu. Odporcovi preto nevzniklo právo započítať si náklady vynaložené na vymaľovanie bytu voči zábezpeke uhradenej navrhovateľmi. Z faktúry, ktorú predložil odporca ani jednoznačne nevyplýva, že by bolo fakturované odstránenie plesní. To, že odporca dal byt po ukončení jeho užívania navrhovateľmi vymaľovať , nemôže byť na ujmu navrhovateľov, keďže nebolo preukázané, že by vznik plesní v byte svojím konaním zapríčinili. Súd podotýka, že znalecké dokazovanie týkajúce sa zistenia príčiny vzniku plesní v byte v konaní nenariadil jednak z dôvodu, že to účastníci konania nenavrhli a jednak z dôvodu, že to považoval vzhľadom na výšku žalovanej istiny za nehospodárne, keďže výška odmeny znalca by s poukazom na zložitosť posudzovanej otázky mohla presiahnuť výšku zábezpeky, ktorej vrátenia sa navrhovatelia domáhajú. Pokiaľ ide o námietku odporcu, že si navrhovatelia nesplnili povinnosť oznámiť mu vznik plesní, súd konštatuje, že navrhovatelia túto skutočnosť oznámili pri odstúpení od zmluvy, pričom mu zároveň zaslali aj fotografie preukazujúce ich tvrdenia, čo v konaní potvrdil aj samotný odporca. Naopak odporca nevyzval navrhovateľov v zmysle §693 na odstránenie plesní, pokiaľ bol toho názoru, že tieto spôsobili nesprávnym užívaním bytu.

Nakoľko došlo k ukončeniu užívania bytu navrhovateľmi a k jeho protokolárnemu odovzdaniu odporcovi, čo účastníci nerozporovali, má súd za to, že navrhovateľom vznikol podľa čl. IV bod 9 zmluvy nárok na vrátenie uhradenej zábezpeky vo výške XXX,- Eur, a to v deň, keď odporca od nich byt protokolárne prevzal, t.j. dňa XX.XX.XXXX. V konaní nebolo preukázané, že by navrhovatelia nesprávnym užívaním bytu spôsobili odporcovi škodu, preto si odporca náklady na vymaľovanie bytu nemohol voči navrhovateľmi uhradenej zábezpeke započítať. Jeho obranu v spore súd preto považoval za nedôvodnú. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu navrhovateľov vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy XXX,- Eur. V konaní bolo tiež preukázané, že odporca byt prenajímal opakovane bez toho, aby po každom nájomcovi bol vymaľovaný a tým aj dezinfikovaný, preto náklady na vymaľovanie bytu nemôžu znášať navrhovatelia.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v platnom znení k prvému dňu omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Nakoľko odporca zábezpeku v deň prevzatia bytu navrhovateľom nevrátil, vznikol navrhovateľom nárok požadovať od neho ako dlžníka popri plnení istiny i úroky z omeškania, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Súd preto priznal navrhovateľom podľa § 517 ods. 2 úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne odo dňa nasledujúceho po prevzatí bytu odporcom, kedy mala byť z jeho strany v zmysle čl. IV bod 9 zmluvy vrátená navrhovateľom uhradená zábezpeka, t.j. odo dňa 01.01.2014. Navrhovatelia si výšku úroku z omeškania uplatnili v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z..

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 149 ods. 1 OSP. Súd úspešným navrhovateľom 1/, 2/ priznal náhradu trov konania vo výške 23,- Eur za zaplatený súdny poplatok za návrh a náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) spolu vo výške 193,- Eur.

Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky predstavuje základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty sporu 390,- Eur sumu 28,22 Eur.

Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony dvoch alebo viacerých osôb.

Vzhľadom na uvedené predstavuje výška tarifnej odmeny pri zastupovaní dvoch účastníkov za jeden úkon právnej služby sumu 28,22 Eur /(28,22 Eur - 50 %) x 2/.

Súd priznal navrhovateľom 1/, 2/ v zmysle vyhlášky náhradu trov právneho zastúpenia spolu vo výške 193,- Eur za nasledujúce úkony právnej služby:

- prevzatie a príprava zastúpenia (25.03.2014).........../28,22 Eur + 8,04 Eur (RP)/ + 20 % DPH

- návrh na začatie konania (02.04.2014)...................../28,22 Eur + 8,04 Eur (RP)/ + 20 % DPH

- účasť na nemerit. pojednávaní (10.11.2014)............../7,06 Eur + 8,04 Eur (RP)/ + 20 % DPH

- účasť na merit. pojednávaní (02.03.2015)................/28,22 Eur + 8,39 Eur (RP)/ + 20 % DPH

- účasť na merit. pojednávaní (08.06.2015)................/28,22 Eur + 8,39 Eur (RP)/ + 20 % DPH

Právny zástupca navrhovateľov vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia spolu vo výške 262,33 Eur. Súd navrhovateľom nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - predloženie odborného stanoviska z dôvodu, že sa jednalo o podanie urobené elektronickými prostriedkami, ktorým právny zástupca navrhovateľov v čase medzi pojednávaniami dňa 10.11.2014 a 02.03.2015 iba oznámil súdu, že v prílohe zasiela odborné stanovisko F. k príčinám vzniku plesní v byte. Súd má za to, že uvedené stanovisko mohol právny zástupca navrhovateľov predložiť už spolu s návrhom na začatie konania, prípadne priamo na pojednávaní, preto sa podľa súdu nejedná o účelne vynaložené trovy konania, za ktoré by patrila náhrada v zmysle vyhlášky. Tento úkon súd nepovažuje za účelne vynaložený. Súd taktiež poukazuje na to, že za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 10.11.2014 patrí odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. vo výške 7,06 Eur, a nie vo výške 28,22 Eur ako bolo uvedené vo vyčíslení trov právneho zastúpenia. V danom prípade sa totiž jednalo o pojednávanie, ktoré bolo odročené bez prejedania veci, za ktoré patrí odmena iba vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti: · z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované, · v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, · odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: · v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, · konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, · súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, · súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, · doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a OSP), · rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.