Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/380/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803 zastúpeného advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: A. I., D.. XX.XX.XXXX, N. U. XXX, o zaplatenie 1.955,34 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok) sa žalobou zo dňa 15.07.2014 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu istiny vo výške 1.955,34 eur, úroku z omeškania 9,25% ročne od 30.05.2011 do zaplatenia istiny a k náhrade trov konania titulom nesplateného úveru. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke č. 7050333 dňa 10.12.2008, žalovaný mal úver splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach po 66,95 eur riadne a včas, svoj záväzok si neplnil, uhradil celkom 1.680,45 eur. Dlh ku dňu podania žaloby predstavuje 1.955,34 eur. Veriteľ zmluvou zo dňa 11.08.2014 pohľadávku voči žalovanému postúpil žalobcovi.

Žalovanému bola žaloba doručená dňa 22.12.2014, k žalobe sa napriek výzve súdu písomne nevyjadril, na pojednávaní žiadal o možnosť dlh splácať.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Zmluvou o poskytnutí rýchlej pôžičky zo dňa 10.12.2008 žalobca žalovanému poskytol pôžičku (úver) vo výške 60.000 Sk (1.991,64 eur). Podľa formulára mal žalovaný úver splácať v 60 mesačných splátkach po 2.017 Sk (66,95 eur). Ročná percentuálna miera nákladov v zmluve nebola vyčíslená, podľa obchodných podmienok predstavovala 37,19%. Formulár žalovaný podpísal dňa 24.11.2008. Na formuláre sa v bode V zapisujú údaje o schválenom úvere s výslovným označením „nevypĺňa sa“, z ktorého bodu vyplýva schválená výška úveru 60000 Sk s konečnou splatnosťou 60 mesiacov v splátkach po 2.017 Sk. Žalobca formulár podpísal dňa 10.12.2008, preukázateľne do formulára dopĺňal nové údaje (v bode V.), po podpísaní formulára žalovaným.

Podľa histórie úveru žalovaný na úvere splatil sumu celkom 1.680,45 eur. Vo svojej výpovedi uviedol, že úver splácala jeho (v súčasnosti už bývalá) manželka, nemal prehľad o stave úveru. Nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nesporoval.

Podľa § 524 ods. 1, 2 veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. - výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 43a ods. 1 prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43c ods. 2 veta prvá včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde k navrhovateľovi.

Podľa § 44 ods. 2 prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

Podľa § 46 ods. 1 písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Žalobca má (aj mal) v predmete svojej činnosti okrem iných tiež poskytovanie úverov nebankovým spôsobom. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že bol dodávateľom a zároveň veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch (č. 258/2001 Z. z.) v znení platnom v čase uzavretia zmluvy a tiež § 52 ods. 3 OZ, pretože túto činnosť vykonával v rámci svojho podnikania. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba - občan, ide teda o spotrebiteľa ako vyplýva z § 52 ods. 4 aj z § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca opak tohto postavenia žalovaného nepreukázal žiadnymi dôkazmi.

Ak ide o vzťah dodávateľ a spotrebiteľ, ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ, a to bez ohľadu na jeho právnu formu. Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

V danom prípade by teda malo ísť (podľa obsahu žiadosti a tiež podľa žaloby) o zmluvu spotrebiteľskú a naviac o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. K tomuto záveru súd dospel vyhodnotením obsahu zmluvy a obsahu zmluvných (všeobecných) dojednaní, z ktorých vyplýva, že žalobca ako veriteľ mal požičať žalovanému finančné prostriedky a žalovaný sa mal zaviazať tieto vrátiť v splátkach. Malo ísť teda o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov. Z tohto spolu s okolnosťou, že ide o vzťah veriteľa - dodávateľa a občana - spotrebiteľa je potom nutné vyvodiť záver, že ide o vzťah podliehajúci režimu nielen zákonnej úprave podľa OZ, ale tiež zákonnej úprave zákona o spotrebiteľských úveroch č.

258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ZSÚ). Spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Tu touto formou má byť, podľa tvrdenia žalobcu, zmluva o pôžičke. Z tohto potom nutne vyplýva, že takáto zmluva musí spĺňať zákonom dané podmienky uvedené nielen v zákonných ustanoveniach OZ, ale aj ZSÚ. Zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 1 ZSÚ musí mať písomnú formu. Absencia písomnej formy má za následok jej absolútnu neplatnosť.

Podľa § 52 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Z predloženej listiny (zmluvného formulára) však možno bez pochýb ustáliť iba to, že žalovaný požiadal dňa 24.11.2008 o úver , v zmysle údajov doplnených do formulára v bode IV. vo výške 60.000 Sk, žalobca však do formulára dopísal ďalšie, hoci rovnaké údaje a doplnil ďalšie. Je jednoznačné, že v prípade doplňovania údajov do znenia zmluvy sa jedná o zmenu návrhu (§ 44 ods. 2 , ktorý mal žalovaný prijať a keďže zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomnú formu zmluvy, žalovaný mal formulár (po doplnení údajov) opäť opatriť svojím podpisom a následne jeho rovnopis opäť doručiť do dispozície žalobcovi. V danom prípade však tento postup nebol súdu preukázaný, zmluva tak nemá zákonom vyžadovanú písomnú formu a preto súd uzavrel, že zmluva je neplatná a plnenie, ktoré má žalovaný vrátiť, možno preto uplatňovať iba z titulu bezdôvodného obohatenia. Postup žalobcu je netransparentný, zavádzajúci a v rozpore nielen s dobrými mravmi, ale aj rozpore so zákonom. Ide o neplatnosť absolútnu. Na dôvod absolútnej neplatnosti musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti, bez ohľadu na to, či sa jej niekto dovolá alebo nie. Dôvodom absolútnej neplatnosti zmluvy je tiež skutočnosť, že žalobcom (resp. jeho právnym predchodcom) vypracované zmluvné dojednania, sú písané drobným a ťažko čitateľným písmom, že je prakticky nemožné a vylúčené sa s nimi riadne a dôkladne pred podpisom zmluvy oboznámiť a posúdiť ich obsah a spôsobuje to neurčitosť a nezrozumiteľnosť (čo je dôvodom absolútnej neplatnosti), na ktorú, ako už bolo uvedené, musí súd prihliadnuť bez ohľadu na to, či sa jej niekto dovolal alebo nie. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno o existencii platnej (písomnej) zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorej by si potom mohol dôvodne odvodzovať právo na vrátenie poskytnutého úveru aj s úrokmi a prípadne s poplatkami, zmluvnou odmenou, zmluvnou pokutou.

Podľa § 451 ods. 1 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Je však nesporné, že žalobca určité plnenie žalovanému poskytol, a to sumu 1.991,64 eur. Takúto sumu by tak žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi, z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. O túto sumu sa zmenšil majetok žalobcu v prospech žalovaného. Žalovaný žalobcovi (pred podaním žaloby) vrátil na poskytnutých peňažných prostriedkoch sumu 1.680,45 eur, dôvodný by tak mohol byť nárok vo výške 311,19 eur.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by bolo právo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal premlčania voči nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak dospeje k záveru, že premlčaný je, musí na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať.

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa súd ex offo prihliada na oslabenie nároku veriteľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania.

V danom prípade musel súd vziať do úvahy citované ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou, s prihliadnutím zároveň na cit. ust. § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť dňom 01.05.2014 a právne predpisy (ktorých súčasťou sú) nemajú prechodné ustanovenia. Preto sa od ich účinnosti vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

Podľa § 107 ods. 1 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, nárok ňou uplatnený nie je oprávnený v dôsledku jeho premlčania. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vznikol žalobcovi dňom, kedy boli peňažné prostriedky poskytnuté žalovanému, ktorý deň súd síce nemal jednoznačne preukázaný, nakoľko však už 21.01.2009 bola zaplatená prvá splátka úveru, najneskôr sa tak stalo dňom 20.01.2009, aj v danom prípade by tak už premlčacia lehota uplynula dňom 20.01.2011. Žaloba tak nebola podaná dôvodne, na základe uvedeného je dlh žalovaného v celom rozsahu premlčaný a preto súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., avšak žalovanému, ako úspešnému účastníkovi konania nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ju neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).