Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-263-2015.pdf
PDF · 77.19 KB
Case nature
Subarea
11CoP/263/2015
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. N., C.. XX.XX.XXXX X. Y. N., C.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, Moyzesova 2, Pezinok, deti rodičov: O. N., S. M. X, O. V., a Y. N., S. O. XXX/, M., o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu v Pezinku zo dňa 07.04.2015, č.k. 28P/37/2015-49 jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd v Pezinku uznesením zo dňa 07.04.2015, č.k. 28P/37/2015-49 zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa matka domáhala zverenia maloletých detí na čas do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať prispievať na výživu maloletej A. XXX,- eur a na výživu maloletého Y. sumou XXX,- eur mesačne a upraviť styk otca s maloletými deťmi každý nepárny týždeň mimo školských prázdnin a sviatkov od piatku 16.30 hod do nedele 19.00, keď po oboznámení sa s návrhom matky ako aj obsahom spisu dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia. Za nesplnenie podmienok považoval zistenie skutočnosti, že rodičia zabezpečujú striedavú osobnú starostlivosť o maloleté deti v týždňových intervalech a podľa vyjadrení pred kolíznym opatrovníkom si maloleté deti želajú byť v striedavej starostlivosti oboch rodičov tak ako doteraz. Z vyjadrenia maloletých detí vyplýva, že majú dobrý vzťah s oboma rodičmi, takáto forma starostlivosti im v súčasnosti vyhovuje. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí podľa § 100 ods. 3 O.s.p. prihliadol na názor maloletých detí, keď ustálil, že v danom prípade maloleté deti vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť dokážu vyjadriť svoj názor. Súčasne súd prvého stupňa konštatoval, že matka nepreukázala, hrozbu ujmy na právach a záujmoch maloletých detí z pohľadu aktuálne realizovanej striedavej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervalech. Súd preto bez ďalšieho dokazovania nevyhodnotil naliehovasť potreby dočasnej úpravy v záujme maloletých detí a preto nemohol rozhodnúť v zmysle návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia a návrh matky zamietol.
Z uvedených vyjadrení s poukazom na charakter predbežného opatrenia súd prvého stupňa vyvodil, že v súčasnej dobe neexistuje naliehavá potreba zasiahnuť do pomerov účastníkov vo forme predbežného opatrenia. Zdôraznil, že predbežné opatrenie súd nariadi len vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. V danej veci na základe skutočností, ktoré matka uviedla podľa názoru súdu nie je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, z ktorého dôvodu súd návrh matky zamietol. V rámci rozhodnutia poukázal aj nato, že súd vykoná dokazovanie, na základe ktorého vo veci meritórne rozhodne v súlade so záujmami maloletých detí. Vec právne posúdil podľa § 75 ods. 6, § 75 ods. 8 O.s.p..
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletých detí, ktorá navrhla napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť v zmysle ňou podaného návrhu. Poukázala na to, že súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ako aj na to, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na skutočnosť, že súd prvého stupňa odkázal vo svojom rozhodnutí na skutočnosť, že matka už vo veci dňa 21.11.2014 podala takmer identický návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý súd v konaní vedenom pod sp. zn. 12P/372/2014 uznesením zo dňa 18.12.2014 zamietol. Súd v odôvodnení uviedol, že k predchádzajúcemu návrhu matky sa vyjadril podaním zo dňa 18.12.2014 otec a k opakovanému návrhu matky súd požiadal kolízneho opatrovníka, aby vykonal opätovné šetrenie v rodine maloletých detí a oznámil, či od posledného šetrenia v decembri 2014 došlo na ich strane k zmene. Ako vyplýva z odôvodnenia súdu prvého stupňa kolízny opatrovník dňa 2.4.2015 doručil súdu vyjadrenia, kde uviedol, že dňa 1.4.2015 sa telefonicky skontaktoval s rodičmi, ktorí obaja zotrvávajú na svojich doterajších vyjadreniach, ktoré uviedli v správe zo dňa 8.12.2014. Následne s odkazom na správu kolízneho opatrovníka zo dňa 08.12.2014, kde z pohovoru s maloletými deťmi malo vyplynúť to, že obe maloleté deti chcú, aby sa o nich rodičia starali striedavo, súd rozhodol o zamietnutí aktuálneho návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia. Poukázala na to, že predmetný pohovor s maloletými deťmi, na ktorý sa súd odvoláva, bol realizovaný ani nie po mesiaci od odsťahovania sa navrhovateľky zo spoločnej domácnosti a bol vykonaný v čase, kedy maloleté deti boli v starostlivosti otca, pričom nie je možné vylúčiť aj manipulatívne a nátlakové správanie sa otca k maloletým deťom. Poukázala na nesprávny postup súdu prvého stupňa, keď pri svojom rozhodnutí akceptoval informáciu kolízneho opatrovníka o tom, že sa kolízny opatrovník spojil s rodičmi iba telefonicky a iné šetrenie v rodine, nehovoriac o prípadnom aktuálnom pohovore s mal. deťmi, nevykonal. Matka namietala, že súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťami, na ktoré matka vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia poukázala v súvislosti s realizáciou striedavej osobnej starostlivosti a ktoré objektívne nastali po tom, ako rozhodol o zamietnutí predchádzajúceho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Matka tvrdí, že striedavá osobná starostlivosť je realizovaná na základe jednostranného rozhodnutia otca a je ním vynútená. Otec s matkou nedokáže vôbec komunikovať, v prítomnosti detí doslova pokrikuje a vulgárne jej nadáva. Súd prvého stupňa taktiež nevyhodnotil skutočnosti uvádzané matkou v súvislosti s agresívnym správaním sa otca voči matke ako aj jej najbližšej rodine, ako aj to, že otec maloletých detí bol v minulosti odsúdený pre trestnú činnosť a aktuálne je voči nemu vedené trestné stíhanie. Súd prvého stupňa taktiež nevyhodnotil na ňou poukazovanú skutočnosť, že otec s maloletými deťmi býva v rodinnom dome, ktorý mu nepatrí a je predmetom súdneho konania. Matka je presvedčená, majúc na zreteli zdravý fyzický a psychický vývoj maloletých detí a doterajšie manipulatívne správanie sa otca, že v danom prípade sú dané dôvody na to, aby boli maloleté deti dočasne zverené do jej osobnej starostlivosti. Nariadením predbežného opatrenia dôjde k stabilizácii prostredia maloletých detí a bude minimalizovaný možný negatívny vplyv plynúci z pretrvávajúcich nepriaznivých vzťahov medzi účastníkmi konania.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
Čo je účelom predbežného opatrenia upravuje ust. § 74 a nasl. O.s.p.. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebola vážnejších pochybností o potrebe predbežnej úpravy. V súvislosti s rozhodovaním o predbežných opatreniach v konaní starostlivosti o maloleté deti treba uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou predbežného opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, kedy možno nariadiť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča alebo inej osoby, alebo do striedavej osobnej starostlivosti rodičov ( § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p.) prípadne určiť výživné v nevyhnutnej miere, ak je výživa dieťaťa vážne ohrozená ( § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ). Starostlivosť treba chápať ako procesný nástroj, pričom jeho úprava potvrdzuje provizórnosť ako pojmový znak predbežného opatrenia.
V zmysle uvedeného v danej prejednávanej veci postupoval aj súd prvého stupňa, pričom s jeho právnym názorom vysloveným v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia sa plne stotožnil aj odvolací súd. Aj podľa názoru odvolacieho súdu matka svojim návrhom neosvedčila potrebu dočasnej
úpravy pomerov, konkrétne zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti, určenia vyživovacej povinnosti otca a úpravu styku otca s maloletými deťmi na čas do rozhodnutia vo veci samej, keďže preukázateľne je osobná starostlivosť o maloleté deti vykonávaná zo strany oboch rodičov, a nebolo zistené, že takýmto spôsobom výkonu starostlivosti o maloleté deti je starostlivosť a záujem maloletých detí ohrozený. Maloleté deti sa aktuálne nachádzajú v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, otec osobnú starostlivosť o deti vykonáva v rodinnom dome, v ktorom deti vyrastali, ide o prostredie ktoré deti poznajú a ktoré aj kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vyhodnotil ako veľmi dobré. Pokiaľ ide o námietky matky v súvislosti s nedostatočne vykonaným dokazovaním súdom prvého stupňa pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia, pri ktorom sa súd uspokojil so správou kolízneho opatrovníka vyhotovenej iba na základe telefonického kontaktu odvolací súd udáva, že v danom prípade bol postup kolízneho opatrovníka i súdu správny. Kolízny opatrovník vykonal v rodine rozsiahle šetrenie pomerov a to v domácnostiach oboch rodičov v konaní o rozvod manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode vedenom pod sp. zn. 12P/335/2014 a pre súd vypracoval dňa 11.02.2015 podrobnú písomnú správu, ktorá obsahovala aj stanovisko a vyjadrenia maloletých detí a súčasne dopytom zabezpečil vyjadrenia školy, ktorú maloleté deti navštevujú aktuálne ku dňu 15.02.2015 a ku dňu 09.02.2015. Matka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a ani v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by vyvracali zistenia z obdobia január-február 2015 a preukazovali zmenu pomerov v súvislosti s ohrozením maloletých detí, vyžadujúci si nevyhnutný zásah zo strany súdu. Preto vzhľadom na krátky časový odstup, obsah návrhu matky a zistenia kolízneho opatrovníka, bola jeho správa pre súd zo dňa 01.04.2015, z ktorej súd prvého stupňa vychádzal dostatočná. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku matky, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého uznesenia nevysporiadal s tvrdením matky v súvislosti s vulgárnym správaním sa otca voči matke a jej blízkym rodinným príslušníkom, pretože ide o sporné tvrdenia oboch rodičov, tvrdenia matky nie sú ničím podložené, vzájomné konflikty sa týkajú rodičov, nesmerujú voči maloletým deťom a nevykazujú ani známky domáceho násilia či fyzických útokov, ktoré, ak by boli realizované v prítomnosti maloletých detí mohli by mať negatývny dopad na ich psychický vývoj. Uvádzané skutočnosti, ako je aktuálne trestné stíhanie otca, zrejme v budúcnosti zmena jeho bytových podmienok, či manipulácia maloletých detí zo strany otca, na ktoré matka poukazuje budú predmetom dokazovania vo veci samej. Až na základe vykonaných dôkazov a ich vyhodnotení bude môcť súd prvého stupňa v najlepšom záujme maloletých detí posúdiť vhodnosť výchovného prostredia u každého z rodičov, ich podmienky, osobnostné predpoklady pre starostlivosť a výchovu detí, vzájomné vzťahové väzby a rozhodnúť o zverení maloletých detí do starostlivosti jedného z rodičov a prípadne vyhodnotiť kvalitu a dosah realizovanej striedavej osobnej starostlivosti.
Účelom predbežného opatrenia je najmä riešiť konkrétne vzniknutú situáciu, t.j. situáciu, ktorá neznesie odklad do rozhodnutia vo veci samej na základe konkrétnych skutočností uvedených v návrhu, ktorými sa preukáže konkrétne ohrozenie alebo porušenie práva, ktorému má súd poskytnúť ochranu súdnym rozhodnutím. V danej veci matka takéto ohrozenie, či porušenie jej práva na realizáciu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom alebo ohrozenie záujmov detí a ich zdravého vývoja nepreukázala.
Právny názor, ku ktorému na základe podaného návrhu matky dospel súd prvého stupňa je správny, v súlade s charakterom inštitútu predbežného opatrenia, z ktorého dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.