Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_9C-108-2014.pdf
PDF · 102.65 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/108/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpený AK Soukeník- Štrpka, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, Prešov, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Nám. legionárov 5, Prešov, zastúpeného JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 85,90 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 85,90 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške:
· 9,25 % ročne zo sumy vo výške 20,60 € za obdobie odo dňa 18.05.2011 do zaplatenia,
· 9,25 % ročne zo sumy vo výške 24,10 € za obdobie odo dňa 18.06.2011 do zaplatenia,
· 9,50 % ročne zo sumy vo výške 20,60 € za obdobie odo dňa 18.07.2011 do zaplatenia,
· 9,50 % ročne zo sumy vo výške 20,60 € za obdobie odo dňa 18.08.2011 do zaplatenia,
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Určuje zmluvné podmienky nachádzajúce sa v zmluve o pripojení uzatvorenej medzi Slovak Telekom a.s. a žalovaným, č. zmluvy 9903618779 dňa 06.09.2010 v znení:
„Zmluvná pokuta za porušenie zmluvného časového záväzku užívať služby Magio internet Optik po dobu 24 mesiacov, 220 €/6627,70 Sk, DPH sa neuplatňuje.“
„Zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku doby viazanosti 24 mesiacov pri využití akciovej ponuky na zakúpenie Belkin N + router, 50 €/1506,30 Sk, DPH sa neuplatňuje.“
za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v prospech jeho právneho zástupcu advokátskej kancelárie Soukeník-Štrpka s.r.o., náhradu trov konania spočívajúcu v iných trovách konania vo výške 16,50 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi Občianske združenie pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ náhradu trov konania v prospech jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 75,14 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Žalovanému náhradu trov konania v časti konania týkajúceho sa zaplatenia zmluvnej pokuty nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou došlou súdu dňa 12.05.2014 sa žalobca domáhal na žalovanom pôvodne zaplatenia sumy vo výške 355,90 € s prísl..
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s. uzavrel zmluvu o pripojení v zmysle § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Slovak Telekom a.s. vystavil žalovanému faktúry v odôvodnení nižšie uvedené, ktoré žalovaný neuhradil.
Žalobou uplatnenú pohľadávku žalobcu nadobudol postúpením od pôvodného veriteľa Slovak Telekom a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013.
Podaním došlým súdu dňa 13.05.2015 vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie zmluvných pokút a) pokuta Magio internet Optik - 220 € a b) pokuta Belkin router - 50 €, preto súd konanie v tejto časti zastavil.
Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 08.06.2015 v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí mali predvolanie riadne a včas doručené.
Súd rozhodoval na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a zistil nasledujúce:
Žalovaný mal uzavretú zmluvu s právnym predchodcom žalobcu T - Mobile a.s. podľa zákona 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Za poskytnuté služby boli právnym predchodcom žalobcu žalovanému vystavené nasledujúce faktúry:
a) faktúru č. 2727929637 s dátumom splatnosti do 17.06.2011, na sumu 24,10 €,
b) faktúru č. 2730942072 s dátumom splatnosti do 17.09.2011, na sumu 270 €,
c) faktúru č. 6726914388 s dátumom splatnosti do 17.05.2011, na sumu 20,60 €,
d) faktúru č. 5728935328 s dátumom splatnosti do 17.07.2011, na sumu 20,60 €,
e) faktúru č. 6729938639 s dátumom splatnosti do 17.08.2011, na sumu 20,60 €.
Kópie predmetných faktúr žalobca v konaní súdu predložil.
Na základe vyššie uvedeného mal súd nárok žalobcu za poskytnuté služby (faktúry - a/,c/,d/,e/).preukázaný v celom rozsahu. Nárok na zaplatenie uvedených súm vyplýva okrem Zmluvy o pripojení z nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:
Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods.1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, ak to povaha služby umožňuje až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Keďže žalovaný sa s úhradou jednotlivých faktúr dostal do omeškania (§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.) priznal súd žalobcovi úroky z omeškania v nasledujúcom rozsahu:
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy vo výške 20,60 € za čas od 18.05.2011 až do zaplatenia,
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy vo výške 24,10 € za čas od 18.06.2011 až do zaplatenia,
- vo výške 9,50 % ročne zo sumy vo výške 20,60, € za čas od 18.07.2011 až do zaplatenia,
- vo výške 9,50 % ročne zo sumy vo výške 20,60, € za čas od 18.08.2011 až do zaplatenia,
Výška úrokov je daná § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 - výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba ECB bola ku dňom splatnosti jednotlivých faktúr vo výške 1,25% a 1,50% ročne a potom výška úrokov z omeškania je 9,25% a 9,50% ročne tak ako to požaduje žalobca.
K neprijateľným zmluvným podmienkam:
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods.4 písm. k) Občianskeho zákonníka - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
Podľa § 153 ods. 3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 153 ods. 4 O.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Vedľajší účastník, ktorý do konania vstúpil na strane žalovaného v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty, podaním zo dňa 14.08.2014 uviedol, že ustanovenia o zmluvnej pokute považuje za neprijateľné a poukázal na rozhodnutia tunajších súdov rozhodujúcich o obdobných nárokoch, ako v prejednávanej veci.
Procesný súd má za to, že určenie výšky zmluvnej pokuty pri porušení doby viazanosti nezohľadňujúce časový faktor splnenia záväzku spotrebiteľom a teda stanovujúce rovnakú zmluvnú pokutu pre prípad, ak aby spotrebiteľ porušil svoj záväzok v 1. alebo 23. mesiaci jeho trvania, vytvára hrubo nerovnovážny vzťah v neprospech spotrebiteľa a núti ho zaplatiť neprimeranú sankciu.
Z uvedeného dôvodu súd zmluvné podmienky týkajúce sa zmluvných pokút vyhlásil za neprijateľné a teda tieto sú neplatné.
Trovy konania.
Pôvodne boli predmetom konania 2 samostatné nároky, pričom v konaní o zaplatenie zmluvnej pokuty zastavenie konania procesne zavinil žalobca a preto nárok na náhradu trov konania nemá (§ 146 ods.2 O.s.p.).
Pokiaľ ide o náhradu trov konania v konaní o zaplatenie služieb, pri rozhodovaní o ich náhrade súd postupoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu priznal v konaní úspešnému žalobcovi.
Náhradu trov súd konania priznal za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 € (časť súdneho poplatku pripadajúca na konanie o zaplatenie služieb, pretože sumu do 21 € nebolo možné vrátiť pri čiastočnom zastavení konania z dôvodu podľa § 11ods.4 ZoSP), nie však za trovy právneho zastúpenia.
Pri tomto závere vychádzal súd z aktuálneho rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013, v ktorom bolo uvedené: „Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní
advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“
Súd má za to, že uvedený právny názor možno uplatniť nielen voči vedľajšiemu účastníkovi zastúpenému advokátom ale aj voči účastníkovi zastúpenému advokátom.
Súdu je známe, že žalobca podáva množstvo žalôb vo veciach skúpených pohľadávok, vrátane pohľadávok týkajúcich sa nedoplatkov za elektronické služby. Takéto žaloby a ich spisovanie sú iba administratívnou činnosťou, pri ktorej dochádza iba k zmene účastníkov konania a súm požadovaných na zaplatenie, preto má súd za to, že náhradu trov konania priznať nemožno, nakoľko náhrada trov právneho zastúpenia v tomto prípade nebola účelná.
V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje ďalej aj na Nález Ústavného súdu ČR z 25.7.2012 sp. zn. I. ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci samej úspešný,
ako aj na ďalšie aktuálne rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 3678/12 - Ústavní soud ve svém usnesení sp. zn. I. ÚS 3372/11 uvedl, že „Právní řád a jeho interpretace Ústavním soudem soudům zachovává prostor, aby ve svých rozhodnutích zohlednily nejen okolnosti průběhu řízení, ale i případné chování účastníků a jejich poměry konstituované ještě před jeho zahájením (viz ustanovení § 143, § 147 odst. 1, § 150 a § 151 odst. 2 o. s. ř.). Soudy při rozhodování o náhradě nákladů řízení jsou povinny posoudit účelnost právního zastoupení žalobce, zvláště ve specifických případech, kdy jde
- za prvé o řízení, v němž proti rozsudku nalézacího soudu není odvolání přípustné (řízení o tzv. bagatelní věci),
- za druhé jednotlivé žaloby se v zásadě liší jen údaji o žalovaných a žalované částce (jde o tzv. formulářovou žalobu),
- za třetí jde o pohledávky ze smluv, kde jednou ze stran byl spotřebitel,
- za čtvrté jde o smlouvu, nebo podmínky jiného právního důvodu k plnění, při nichž je spotřebitel fakticky vyloučen z možnosti sjednat si je s jiným obsahem (typicky půjde zejména o smlouvy o přepravě, dodávce tepla nebo energií, spotřebitelském úvěru, běžném účtu, o poskytování služeb informační společnosti, o poskytování služeb elektronických komunikací, o pojistné smlouvy, o regulační poplatek podle zák ona č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním pojištění a o změně a doplnění některých souvisejících zákonů).
Pravidelným (nikoli nutným) rysem je, že právo na peněžní plnění vymáhá jiný než původní (originární) věřitel a žalobce s žalovanými pohledávkami obchoduje, přičemž očekává, že výše náhrady nákladů řízení bude soudem přiznána právě podle vyhlášk y Ministerstva spravedlnosti č. 484/2000 Sb.; symptomatické je dále, že zisk takového podnikatele není dán kupř. rozdíly cen při vlastním obchodováním s pohledávkami, ale má být generován paušálně stanovenými náhradami nákladů soudního řízení, které v těchto případech významně převyšují skutečně vynaložené náklady potřebné k účelnému uplatňování nebo bránění práva (nález sp. zn. I. ÚS 3923/11, bod 27). “.
Procesný súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru ako vyplýva z vyššie citovaných rozhodnutí NS SR a Ústavného súdu ČR možno dospieť aj aplikáciou § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné ustanovenie je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba
rozumieť. Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu ako taký neprimeraný. Tomu bolo podľa súdu aj v danom prípade, kde sa žalobou vo forme kvázi administratívneho úkonu uplatňovala pohľadávka bežne uplatňovaná na súdoch SR, pri uplatňovaní ktorej nebolo potrebné využiť právne zastúpenie a to o to viac ak ide o spoločnosť, ktorá sa zaoberá skupovaním pohľadávok a u ktorej možno predpokladať administratívny aparát na ich uplatňovanie.
Vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovaného vo veci zmluvnej pokuty, čo je prípustné, nakoľko na rozdiel od ceny služieb ide o nárok zo samostatným skutkovým základom.
V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zastavenie konania zastavil žalobca späťvzatím návrhu a preto má vedľajší účastník na strane žalovaného právo na náhradu trov konania.
Trovy vedľajšieho účastníka spočívajú v trovách právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2014 Z.z. za nasledujúce úkony právnych služieb
? prevzatie a príprava zastúpenia - 23,27 € + RP 8,04 €,
? vyjadrenie - 23,27 € + RP 8,04 €
+ 12,52 € (ako 20% DPH), spolu 75,14 €.
Žalovanému, v konaní úspešnému v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty, súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ju nepožadoval.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 4 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.