Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10P/62/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci starostlivosti o maloletého D. J., nar. X. X. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov: D. J., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom O. D., Y. XX, t. č. bytom O. U. XXX a D. D., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom L., W. XXX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

rozhodol:

Maloletý D. J., nar. X. X. XXXX, s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého D. J., nar. X. X. XXXX, v období od 16. 10. 2014 do 31. 10. 2014 sumou 80 eur mesačne a od 1. 11. 2014 sumou 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky dieťaťa.

Zameškané výživné ma maloletého D. J., nar. X. X. XXXX, za obdobie od 16. 10. 2014 do 31. 5. 2015 v sume 741,29 eura, súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 30 eur, spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, tiež k rukám matky dieťaťa, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 16. 10. 2014, sa matka maloletého D. J. (vtedy ešte s priezviskom D.), domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že sa zveruje do jej osobnej starostlivosti, s právom maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, za súčasného uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne, od 16. 10. 2014. V návrhu uviedla, že s otcom maloletého viac ako pol roka nežijú v spoločnej domácnosti a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému sa nedohodli. Je na rodičovskej dovolenke. Externe študuje, v súvislosti s čím jej vznikajú mesačné výdavky 10 eur. Maloletý je zdravý. Platí mu poistku 7 eur mesačne. Bývajú v byte rodičov jej priateľa, na nákladoch na bývanie sa podieľajú sumou 120 eur mesačne. Stravujú sa spoločne. Za otca dieťaťa spláca nedoplatok mobilnému operátorovi v sume 30 eur mesačne. Otec si vyživovaciu povinnosť k maloletému neplní, s maloletým sa nestretol od odchodu zo spoločnej domácnosti.

Na súdnom pojednávaní matka na navrhovanej úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému trvala.

Otec sa k podanému návrhu nevyjadril.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol návrhu matky vyhovieť, zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti, s právom maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Pri určení výživného navrhol vychádzať aspoň z výšky minimálnej mzdy, keďže otec sa bez vážneho dôvodu vzdal posledného zamestnania.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd vykonal súdne pojednávanie v neprítomnosti otca, ktorému bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené. Otec svoju neúčasť na súdnom pojednávaní neospravedlnil včas a dôležitými dôvodmi. Súd preto vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Matka maloletého pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že s otcom maloletého nebýva v spoločnej domácnosti asi jeden rok. Býva s priateľom v byte, spolu s jeho rodičmi. Príjem má z rodičovského príspevku, prídavkov na dieťa a prídavkov na seba. Priateľ je zamestnaný, poberá príjem 400-450 eur mesačne. Na bývanie prispievajú sumou 120 eur mesačne. Maloletý je ešte doma, od januára nastúpi do materskej školy. Plienky používa na noc, kde je výdavok 8 eur mesačne. Je zdravý, pravidelne neužíva žiadne lieky. Navštevuje neurológiu, v súvislosti s čím však nevznikajú výdavky. Otec na výživu maloletého neprispieva. Bezprostredne po odchode zo spoločnej domácnosti jej dal 10 eur. S maloletým sa nestretáva. Na súdnom pojednávaní dňa 8. 6. 2015 matka uviedla, že maloletý od januára začal navštevovať materskú školu, a to do 31. 5. na doobedie, od 1. 6. 2015 na celý deň. V súvislosti s tým vznikajú výdavky na školné 7 eur mesačne, na stravu do mája 1 euro denne, od júna už vznikajú aj výdavky na olovrant. Naďalej používa plienky na noc, kde je výdavok 8 eur mesačne. Je zdravý, pravidelne neužíva žiadne lieky. S priateľom bývajú u jeho starej mamy, ktorej mesačne prispievajú na bývanie sumou 120 eur. Naposledy bude mať vyplatený rodičovský príspevok za jún. Od mája je zamestnaná na základe dohody o vykonaní práce, s dojednanou výškou mzdy 2,50 eura na hodinu. Práca je však závislá od potreby zamestnávateľa a počasia. Otec sa s maloletým nestretáva, výživné na neho nezaplatil, neodpovedá jej na e-mailové správy, nedvíha telefóny.

Okrem výsluchu matky súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to rodným listom maloletého, lustráciou rodičov v databáze Sociálnej poisťovne, správou zamestnávateľa otca, potvrdením o jeho príjme, správou Úradu práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, správou Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš, číslo: OU- LM-OVVS-2014/009243, potvrdením o príjme matky, dohodou o vykonaní práce, zistiac nasledovný skutkový stav:

Maloletý D. J. je dieťaťom D. D.Š. a D. J.. Rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy, zo dňa 24. 10. 2014, číslo: OU-LM-OVVS-2014/009243, bola povolená maloletému D. D. zmena priezviska z priezviska „D.“ na priezvisko „J.“.

Matka maloletého je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 eura mesačne od 1. 6. 2012 do 1. 6. 2015 a poberateľkou prídavkov na dieťa na maloletého vo výške 23,52 eura mesačne. Na základe dohody o vykonaní práce, uzavretej s Pozemkovým spoločenstvom bývalých urbarialistov obce O. U., vykonáva práce za odmenu vo výške 2,50 eura na hodinu. Za mesiac máj 2015 jej bola vyplatená mzda 86,60 eura. Má jednu vyživovaciu povinnosť.

Otec maloletého bol v období od 7. 4. 2014 do 5. 12. 2014 zamestnaný u zamestnávateľa Y., H.. Z.. A.., kde jeho priemerný čistý mesačný príjem, zisťovaný za celý odpracovaný mesiac, t. j. z mesiacov máj a jún 2014, predstavoval 301,36 eura. V období od 7. 7. 2014 do 31. 10. 2014 bol otec práceneschopný a poberal nemocenské dávky v celkovej sume 683,80 eura. Priemerný čistý mesačný príjem otca za mesiace apríl - november 2014, tvorený príjmom z pracovného pomeru, náhradou príjmu a nemocenskými dávkami, potom predstavoval priemerne mesačne 241,09 eura. Za mesiac október

2014 bolo otcovi vyplatené nemocenské vo výške 198,10 eura. Pracovný pomer otca u posledného zamestnávateľa bol skočený dohodou, na návrh otca.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa Zákona o životnom minime.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 2 písm. c) zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, v znení platnom od 1. 7. 2013, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému D. J., nakoľko mal preukázané, že jeho rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Súd

zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa od zániku spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa, pričom v jej starostlivosti neboli tvrdené, ani zistené, žiadne nedostatky. V súlade s úpravou osobnej starostlivosti, súd zveril zastupovanie a správu majetku maloletého taktiež matke. Súd uložil otcovi prispievať na výživu maloletého sumou 80 eur mesačne v období od podania návrhu, t. j. od 16. 10. 2014, do 31. 10. 2014 a od 1. 11. 2014 sumou 100 eur mesačne, prihliadajúc k oprávneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj ku schopnostiam a možnostiam povinného otca. V období od podania návrhu do 31. 10. 2014 bol otec práceneschopný, poberal nemocenské, ktoré mu bolo za mesiac október vyplatené v sume 198,10 eura. Z uvedeného dôvodu súd nemal preukázané, že by v mesiaci október 2014 bolo v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletého matkou navrhovaným výživným, t. j. 100 eur mesačne. Súd mal za to, že príjem otca za mesiac október 2014 mu umožňoval prispievať na výživu maloletého sumou 80 eur mesačne. Od 1. 11. 2014 už otec opätovne poberal príjem z pracovného pomeru, ktorého priemerná mesačná výška za plný odpracovaný mesiac činila 301,36 eura, čo umožňuje otcovi prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne. Hoci aj v súčasnosti otec nemá evidovaného zamestnávateľa v databáze Sociálnej poisťovne, súd prihliadol ku skutočnosti, že otec sa posledného zamestnania vzdal bez vážneho dôvodu, keďže pracovný pomer bol skončený dohodou, na návrh otca. Pokiaľ by bol otec zotrval v pracovnom pomere u posledného zamestnávateľa, bol by dosahoval príjem vo výške aspoň 301,36 eura, ktorý by mu umožňoval platiť matkou navrhované výživné. Výška navrhovaného výživného zodpovedá oprávneným potrebám maloletého dieťaťa, ktoré navštevuje materskú školu, s čím sú spojené výdavky minimálne vo výške 30 eur mesačne. Okrem toho na maloletého vznikajú aj pravidelné výdavky na plienky. Výdavky na výživné pre maloletého zahŕňajú najmä výdavky na stravu, ošatenie, obutie, zdravotnú starostlivosť, ako aj podiel maloletého na výdavkoch na bývanie. Matka bola do 1. 6. 2015 na rodičovskej dovolenke, kedy zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletého, teda si nemohla zvýšiť príjem prácou. Od nástupu maloletého do materskej školy na celý deň (teda nielen na doobedie), sa matka zamestnala na základe dohody o vykonaní práce, teda aspoň uvedeným spôsobom si snaží zabezpečiť príjem, a to aj na zabezpečenie potrieb maloletého. Súd prihliadol aj ku skutočnosti, že otec sa s maloletým vôbec nestretáva, neprispieva mu ani inak, ako peňažnými plneniami. Počiatok platenia výživného súd určil od podania návrhu, t. j. od 16. 10. 2014, v súlade s návrhom matky. Zameškané výživné vzniklo za obdobie od 16. 10. 2014 do 31. 5. 2015 v sume 741,29 eura, a to za 16 dní mesiaca október 2014 v pomernej časti 41,29 eura (80 eur : 31 dní x 16 dní) a za mesiace november 2014

- máj 2015 vo výške 100 eur mesačne, čo za 7 mesiacov činí 700 eur. Prihliadajúc k príjmu otca, ktorého sa bez vážneho dôvodu vzdal, súd povolil otcovi splácať zameškané výživné v splátkach vo výške 30 eur mesačne. Súd prihliadol k tomu, že ak by sa otec nebol bezdôvodne vzdal naposledy dosahovaného príjmu, bolo by v jeho schopnostiach a možnostiach uhrádzať zameškané výživné v splátkach vo výške 30 eur mesačne, pričom povolením splácania výživného v splátkach nebudú ohrozené ani potreby maloletého dieťaťa, ktorého výživa za obdobie vzniku zameškaného výživného už zabezpečená bola.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným zákonným ustanovením tak, že ich náhradu účastníkom konania nepriznal, nakoľko konanie bolo možné začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.