Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-8Cb/91/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu: Sberbank Slovensko, a.s. (do 14.2.2013 VOLKSBANK Slovensko, a.s.) so sídlom Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123, právne zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava IČO: 36 853 186, proti žalovanému: D. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, XXX XX M., štátnemu občan SR, o zaplatenie 22.405,50 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 22.405,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 22.405,50 eur od 14.05.2014 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.344,- eur a trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 2.096,35 eur, to všetko v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa na žalovanom domáhal zaplatenia istiny s príslušenstvom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, trov konania a trov právneho zastúpenia.

V dôvodoch žaloby uviedol, že 19.08.2009 bola medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vystupujúcim ako fyzická osoba - podnikateľ pod menom Ladislav Bednarčík DIPREX, IČO: 10729046 podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka uzavretá Zmluva o úvere č. 431 020 4904, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému kontokorentný úver v celkovej výške 49.790,- eur.

Zmluva o úvere bola modifikovaná Dodatkom č. 1 z 10.08.2010, Dodatkom č. 2 z 11.08.2011 a Dodatkom č. 3 z 09.01.2012.

Na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere bola 19.08.2009 medzi žalobcom vystupujúcim v právnom postavení záložného veriteľa a žalovaným vystupujúcim v právnom postavení záložcu uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 431 020 4904, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. Huncovce, obec Huncovce, okres Kežmarok:

a) zapísaným na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Kežmarok, a to: pozemok - zastavené plochy a nádvoria, parc. reg. "C" č. XXX/X o výmere 1149 m2 a b) zapísaným na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Kežmarok, a to: pozemok - zastavené plochy a nádvoria, parc. reg. "C" č. XXX/X o výmere 362 m2, pozemok - zastavené plochy a nádvoria, parc. reg. "C" č. XXX/X o výmere 224 m2, pozemok - zastavené plochy a nádvoria, parc. reg. "C" č. XXX/XX o výmere 37 m2 a

stavby: sklad, súp. č. XXX, postavený na parc. reg. "C" č. XXX/X a sklad so súp. č. XXX postavený na parc. reg. "C" č. XXX/X.

Vklad záložného práva v prospech žalobcu ako záložného veriteľa k identifikovaným nehnuteľnostiam bol Správou katastra Kežmarok povolený 19.08.2009 pod č. Q.-XXXX/XXXX.

Dôvodnosť svojho nároku žalobca odôvodnil ust. čl. 5.1 písm. a), c) a e) záložnej zmluvy, podľa ktorej sa záložca zaväzuje, že počas trvania právneho vzťahu založeného touto Zmluvou:

a) neuskutoční ani neumožní inej osobe uskutočniť úkon, ktorý by mohol ohroziť alebo negatívne ovplyvniť hodnotu zálohu (ani žiadnej jeho časti), či jeho existenciu a bude vykonávať svoje práva súvisiace so Zálohom so starostlivosťou riadneho hospodára tak, aby ich výkon nebol na ujmu záložného veriteľa, b) bez predchádzajúceho písomného súhlasu Záložného veriteľa (i) nezriadi ani neumožní vznik žiadneho záložného práva, vecného bremena alebo inej ťarchy k zálohu či akejkoľvek jeho časti (s výnimkou záložného práva), alebo (ii) nepredá, neuzatvorí, nepostúpi ani neposkytne predkupné právo, akúkoľvek opciu alebo obdobný nástroj s ohľadom na predaj, výmenu postúpenie alebo iné scudzenie zálohu alebo akejkoľvek časti, c) bude poskytovať záložnému veriteľovi aj bez osobitnej žiadosti všetky podstatné informácie, ktoré sa týkajú zálohu alebo ktoré sú podstatné pre vzťah záložcu a záložného veriteľa.

Podľa čl. 9.3 záložnej zmluvy, ak ktorékoľvek z vyhlásení záložcu v tejto zmluve sa ukáže ako nepravdivé alebo neúplné, alebo záložca poruší alebo nesplní niektorú zo svojich povinností uvedených v tejto zmluve (...) sa záložca zaväzuje zaplatiť záložnému veriteľovi zmluvnú pokutu v každom jednotlivom prípade vo výške 15 % z čiastky najvyššej hodnoty Zabezpečenej pohľadávky uvedenej v čl. 2, a to 15 dní odo dňa doručenia výzvy na zaplatenie zmluvnej pokuty od záložného veriteľa. Záložný veriteľ je oprávnený zaslať záložcovi výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty vždy po tom, ako nastane alebo sa vyskytne ktorákoľvek zo skutočností uvedených v tomto odseku tejto zmluvy. Zaplatením zmluvnej pokuty nie je dotknutý nárok záložného veriteľa na náhradu škody, ktorá prevyšuje výšku zmluvnej pokuty.

Podľa tvrdenia žalobcu 02.01.2012 uzavrel žalovaný ako prenajímateľ s obchodnou spoločnosťou DIPREX plus, s.r.o. so sídlom Hlavná 115, 059 92 Huncovce, IČO: 44 987 030 ako nájomcom Zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal prenechať nájomcovi na užívanie založené nehnuteľnosti.

Podľa ust. čl. III. ods. 3.4 a čl. VI. ods. 6.1 Zmluvy o nájme dohodol žalovaný v rozpore so záložnou zmluvou predkupné právo na záloh v prospech spoločnosti DIPREX plus, s.r.o., Hlavná 115, 059 92 Huncovce, IČO: 44 987 030. Navyše o uzavretí Zmluvy o nájme a dohode o zriadení predkupného práva žalobcu žiadnym spôsobom neinformoval.

Žalovaný uvedeným konaním porušil podľa žalobcu povinnosti podľa čl. 5.1 písm. a), c) a e) záložnej zmluvy, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi v súlade s ust. čl. 9.3 záložnej zmluvy nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v nasledovnom rozsahu:

a) 15 % zo 49.790,- eur za porušenie povinnosti podľa čl. 5.1 písm. a) záložnej zmluvy vo výške 7.468,50 eur, b) 15 % zo 49.790,- eur za porušenie povinnosti podľa čl. 5.1 písm. c) záložnej zmluvy v celkovej výške 7.468,50 eur, c) 15 % zo 49.790,- eur za porušenie povinnosti podľa čl. 5.1 písm. e) záložnej zmluvy v celkovej výške 7.468,50 eur.

Žalovanému tak vznikol záväzok zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v celkovej výške 22.405,50 eur.

Podľa žalobcu uzavretím Zmluvy o nájme v trvaní 12 rokov došlo nepochybne k podstatnému zníženiu hodnoty zálohu v procese dobrovoľnej dražby. Predkupné právo v prospech obchodnej spoločnosti DIPREX plus, s.r.o. bolo dohodnuté bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalobcu, pričom žalovaný o uzavretí Zmluvy o nájme a zriadení predkupného práva žalobcu vôbec neinformoval.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Namietal, že žalobca nepreukázal uzavretie nájomnej zmluvy, keďže Zmluvu o nájme nepredložil v origináli.

V ďalšom žalovaný namietol, že žalobca sa pri preukazovaní podstatného zníženia hodnoty zálohu obmedzil výlučne na konštatovanie nepochybnosti o podstatnom znížení hodnoty zálohu. Nie je podľa neho zrejmé, či vôbec a v akej konkrétnej výške došlo k zníženiu hodnoty zálohu. Podľa jeho presvedčenia v rámci výkonu záložného práva má žalobca dosť spôsobov, akými zabezpečiť dostatočný výťažok z predaja nehnuteľnosti. Okrem toho žalobca podľa žalovaného predmetné nehnuteľnosti vydražil za sumu, ktorá jeho nároky bez problémov pokrýva. V tejto súvislosti poukázal na kópiu oznámenia o výsledku opakovanej dražby zo 16.06.2014.

Žalovaný namietol duplicitu nárokov uplatňovaných žalobcom, keďže v zmysle záložnej zmluvy mohol žalovaný nárok uspokojiť z výťažku dražby a súčasne trvá na podanej žalobe.

Namietol primeranosť celkovej výšky zmluvnej pokuty, ktorá podľa jeho názoru tým, že predstavuje 45 % z celkovej hodnoty úveru (49.790,- eur) je sumou zjavne neprimeranou. V tejto súvislosti namietol, že žalobca nevysvetlil uplatňovanú výšku s ohľadom na:

1. hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, 2. skutočnosť, či došlo k vzniku škody alebo nie, 3. reciprocitu zmluvnej pokuty, 4. hospodársku pozíciu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, 5. dodatočné splnenie zabezpečovanej povinnosti, 6. prípadné odstúpenie jednej zo zmluvných strán od zmluvy, 7. zbavenie sa povinnosti zaplatením zmluvnej pokuty, 8. uplatnenie iných postihov voči dlžníkovi, druh zavinenia dlžníka, 9. druh zabezpečovanej povinnosti (peňažná - nepeňažná).

Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa § 119 ods. 1 O. s. p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľa § 119 ods. 2 O. s. p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel, alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä:

a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

Podľa § 119 ods. 3 O. s. p., ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Doručenie lekárskej správy osobne žalovaným 04.06.2015 súd v zmysle ust. § 41 ods. 2 O. s. p. posúdil ako ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Keďže žalovaný nepožiadal o odročenie pojednávania postupom ustanoveným vyššie citovanými ustanoveniami (§ 119 O. s. p.) súd podľa § 101 ods. 2 O. s. p. uskutočnil pojednávanie i v jeho neprítomnosti.

Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané skutkové tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe. Tieto skutkové okolnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné. Spornou učinil žalovaný skutočnosť, či došlo medzi ním a obchodnou spoločnosťou DIPREX plus, s.r.o. so sídlom Hlavná 115, 059 92 Huncovce, IČO: 44 987 030 k uzavretiu Zmluvy o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej sa zaviazal prenechať nájomcovi na užívanie založené nehnuteľnosti.

Súčasťou žaloby doručenej Okresnému súdu Kežmarok 21.05.2014 bola okrem iného i príloha - listinný dôkaz označená ako "Zmluva o nájme nebytových priestorov", v ktorej v právnom postavení prenajímateľa vystupuje Ladislav Bednarčík DIPREX s miestom podnikania Hlavná 115, 059 92 Huncovce, IČO: 10729046 a v právnom postavení nájomcu obchodná spoločnosť DIPREX plus, s.r.o. so sídlom totožným s miestom podnikania prenajímateľa (žalovaného), IČO: 44 987 030. Uvedenú Zmluvu predložil žalobca v kópii. V tejto súvislosti, poukazujúc na pomerne bohatú rozhodovaciu prax súdov vyššieho stupňa (pozri rozhodnutie R 59/2008, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.11.2013. sp. zn. , ako aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30.08.2006, sp. zn. ), súd poznamenáva, že pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál (prvopis, pôvodné znenie) alebo odpis, fotokópiu, či iným spôsobom zhotovenú kópiu.

Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca riadne splnil svoju dôkaznú povinnosť podľa ust. § 120 ods. 1 O. s. p. Námietka žalovaného, že žalobca vznik identifikovaného nájomného vzťahu nepreukázal, je tak nedôvodná.

Podľa Článku 5, bod 5.1 písm. a) záložnej zmluvy záložca sa zaväzuje, že počas trvania právneho vzťahu založeného touto Zmluvou neuskutoční ani neumožní inej osobe uskutočniť úkon, ktorý by mohol ohroziť alebo negatívne ovplyvniť hodnotu Zálohu (ani žiadnej jeho časti), či jeho existenciu a bude vykonávať svoje práva súvisiace so Zálohom so starostlivosťou riadneho hospodára tak, aby ich výkon nebol na ujmu záložného veriteľa.

Zmyslom záložného práva je zabezpečiť pohľadávku záložného veriteľa a za týmto účelom chrániť záloh ako predmet jej uspokojenia. Tomu zodpovedá povinnosť záložcu (žalovaného) zdržať sa konania, ktorým by dochádzalo k znehodnoteniu zálohu na ujmu záložného veriteľa. Podľa citovaného ustanovenia sa žalovaný zaviazal, že neuskutoční žiaden úkon, ktorým by mohol ohroziť alebo negatívne ovplyvniť hodnotu zálohu.

V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť právnemu názoru žalobcu, že na ujmu záložného veriteľa sa záloh znehodnotí nielen faktickým konaním, napr. poškodením budovy, ale i v dôsledku právnych úkonov týkajúcich sa zálohu, napr. zriadením vecného bremena, predkupného práva či uzavretím nájomného vzťahu (pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 16.07.2003, sp. zn. ). Existencia nájomného práva pritom predstavuje vadu, ktorá objektívne znižuje cenu založených nehnuteľností [Vymazal, L.: Zástavní právo (§ 152 - 172 občanského zákonníku), Linde, Praha 2012, na str. 165].

Je nutné prisvedčiť i právnemu názoru žalobcu, podľa ktorého významnou je i skutočnosť, že nový vlastník nehnuteľnosti nie je oprávnený z dôvodu zmeny vlastníctva nájomnú zmluvu vypovedať a v prípade nadobudnutia vlastníctva zálohu je viazaný obsahom nájomnej zmluvy (§ 680 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Uzavretím nájomnej zmluvy s dobou nájmu v trvaní 12 rokov nesporne došlo k zníženiu trhovej hodnoty založených nehnuteľností.

Ak má splniť uhradzovacia funkcia záložného práva svoj účel, musí mať záložný veriteľ istotu, že zo speňaženia zálohu bude dosiahnutý výťažok, ktorý bolo možné legitímne očakávať pri zriadení záložného práva. Z tohto dôvodu ust. § 151i ods. 1 ukladá záložcovi, aby sa zdržal všetkých úkonov, v dôsledku ktorých by sa záloh zhoršil na ujmu záložného veriteľa. Uvedená zákonná povinnosť je plne reflektovaná aj v záložnej zmluve, konkrétne v časti identifikácie povinností záložcu, ktoré boli zabezpečené zmluvnou pokutou a ktoré záložca preukázateľným spôsobom porušil.

Právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sa v spornej otázke primeranosti zmluvnej pokuty a prípadného uplatnenia moderačného práva riadia ust. § 544 a 545 a § 300 až 302 Obch. Z.

K námietke primeranosti zmluvnej pokuty súd uvádza nasledovné:

Zmluvná pokuta je ako právny inštitút upravená v ust. § 544 a 545 (Zákon č. 40/1964 v znení neskorších predpisov). Táto právna úprava je univerzálna a platí pre všetky do úvahy prichádzajúce zmluvné pokuty. Predpokladom je zmluva v písomnej forme. Zaplatením zmluvnej pokuty nezaniká povinnosť samotná, ak nie je dohodnuté inak. Pokiaľ to výslovná dohoda nevylučuje, vychádza právna úprava z predstavy paušalizácie škody prostredníctvom konvenčnej pokuty bez ohľadu na pomer pokuty a výšku škody, ktorá vznikla. Nie je stanovená možnosť moderácie zmluvnej pokuty. Naproti tomu však povinnosť zaplatiť pokutu je viazaná na zavinenie dlžníka.

Uvedená právna úprava platí i pre vzťahy, ktoré sa inak riadia Obchodným zákonníkom (Zákon č. 513/1991), a to s ohľadom na pomer špeciality Obchodného zákonníka k Občianskemu zákonníku. Odchýlne ustanovenia sú obsiahnuté v § 300 až 302 Obch. Z. To znamená, že platí právna úprava § 544 a 545 s odchýlkami uvedenými v Obchodnom zákonníku. Predovšetkým je pre obchodné vzťahy vylúčené sa z povinnosti zaplatiť konvenčnú pokutu vyviniť, a teda povinnosť ju zaplatiť má objektívnu povahu. S tým plne korešponduje právo súdu pokutu moderovať.

Zmluvná pokuta ako právny inštitút je hrozbou dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre ten prípad dojednané plnenie, t.j. pokutu. V tejto pozícii sa jedná o vlastné zabezpečenie povinnosti v zmysle prevencie neplnenia záväzku. Dohodnutá zmluvná pokuta má predovšetkým čeliť porušeniu povinnosti a ak bude zabezpečená povinnosť splnená, bude v podstate hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná.

Konvenčná pokuta má i funkciu reparačnú, uhradzovaciu a jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa - oprávneného - ujmy, ktoré mu vznikli v dôsledku porušenia povinností zo strany dlžníka - povinného. Uvedenú funkciu mala zmluvná pokuta už od svojho počiatku, keďže bola pôvodne ako paušalizovaný prostriedok náhrady na prvom mieste konštruovaná.

Tento účel, i keď sa jeho právna úprava postupne presunula od náhrady škody medzi zabezpečovacie prostriedky, zmluvná pokuta ako právny inštitút nezmenila a i platná právna úprava z nej vychádza. Považuje zmluvnú pokutu predovšetkým za úhradu vzniknutej škody a predpokladá, že si účastníci v prvom rade určia tieto pokuty tak, aby boli ich prostredníctvom do úvahy prichádzajúce škody pokryté. Výnimkou z tohto pravidla je iba prípad, ak dopĺňajú svoje odškodnenie i mimo zmluvnú pokutu prostredníctvom základnej právnej úpravy náhrady škody. Výnimočnosť vyplýva z toho, že nielen škody pokryté zmluvnou pokutou, ale i škody, ktoré by presahovali dohodnutú pokutu, by bolo možné vymáhať len na základe predchádzajúcej dohody.

V Občianskom zákonníku sa zmluvná pokuta priblížila náhrade škody i tým, že sa možno z tejto povinnosti vyviniť (exkulpácia).

rešpektuje túto uhradzovaciu vlastnosť zmluvnej pokuty tým, že spodnou hranicou zmiernenia zmluvnej pokuty je vzniknutá škoda. To znamená, zmluvná pokuta z logiky veci by mala zahŕňať všetky škody, ktoré možno pri vzniku dohody rozumne predpokladať. Je tak ťažké z vecných dôvodov nachádzať na dohodách o zmluvných pokutách, ktoré uvedený cieľ napĺňajú, čokoľvek vadné.

V prejednávanej právnej veci nebolo medzi účastníkmi sporným, že záväzok zo zmluvnej pokuty je záväzkom akcesorickým. Musí nutne platne existovať zabezpečená povinnosť, aby bolo možné vôbec uvažovať o jej porušení a až tak možno počítať so vznikom práva na úhradu zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta i podľa úpravy Občianskeho zákonníka má objektívnu povahu z toho hľadiska, že skutočnú ujmu nie je nutné preukazovať. Tá je dojednaním o pokute objektivizovaná.

Súčasná právna úprava zmluvnej pokuty ako civilnoprávneho inštitútu predstavuje pomerné uvoľnenie vo vzťahu k inštitútu náhrady škody a to tým, že i v prípade, kedy je nepochybné, že žiadna škoda z porušenia povinností, ktoré sú týmto spôsobom zabezpečené, nevznikla, nemení to nič na povinnosti pokutu zaplatiť, a to na základe výslovného ust. § 544 ods. 1 OZ. V tejto súvislosti moderácia podľa ust. § 301 Obch. Z. je koncipovaná na objektívnom princípe pomeru výšky zmluvnej pokuty na strane jednej a význame a hodnote zabezpečenej povinnosti na strane druhej. Samotná skutočnosť, že žiadna škoda nevznikla, nemohla by sama o sebe odôvodniť moderáciu. Bola by významná len z hľadiska možného rozsahu moderácie.

S vyššie uvedeným súvisí i sankčná povaha zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta tak zahŕňa náhradu škody. Zároveň však môže v sebe zahŕňať i ďalšie sumy, ktoré už sú nad vyrovnaním medzi účastníkmi porušeného vzťahu a predstavujú už len trest pre toho, kto povinnosť porušil. Opäť to vyplýva predovšetkým zo spomínanej právnej úpravy obsiahnutej v § 544 OZ, ktorý robí povinnosť zaplatiť pokutu nezávislú na vzniku škody. V prípade, že nedôjde k žiadnej škode, ide výlučne o trest.

Pri určení primeranosti zmluvnej pokuty je potrebné poznať a zohľadňovať úlohy, ktoré má zmluvná pokuta v záväzkovom vzťahu plniť.

Zmluvná pokuta má plniť najmä zabezpečovaciu úlohu. Zabezpečenie možno vnímať jednak v užšom slova zmysle a jednak v širšom slova zmysle. Zabezpečením v užšom slova zmysle sa rozumie zabezpečenie ekonomického prínosu zo záväzkového vzťahu. Pokiaľ by zmluvná pokuta mala zohrávať výlučne túto úlohu, zodpovedala by jej výška približne výške predpokladaných škôd, ktoré môžu vzniknúť z porušenia zmluvnou pokutou zabezpečovanej zmluvnej povinnosti.

Zmluvná pokuta však súčasne so zabezpečovacou úlohou zohráva i úlohu odradzovaciu (odrázanie od porušenia zmluvnej povinnosti), kedy tieto dve úlohy navzájom predstavujú zabezpečenie v širšom slova zmysle, kedy ide nielen o zabezpečenie ekonomického prínosu zo záväzkového vzťahu, ale naviac i o zabezpečenie toho, aby nesplnenie zmluvnej povinnosti zabezpečené zmluvnou pokutou bolo pre dlžníka ekonomicky veľmi výrazne nevýhodné, a tým ho zmluvná pokuta de facto k splneniu zmluvnej povinnosti prinútila. Inak povedané, zabezpečenie má spočívať v odrádzaní potenciálneho rušiteľa od špekulácií, či sa mu snáď vyplatí záväzok nesplniť.

Zmluvná pokuta popri vyššie uvedených funkciách zohráva i tzv. zjednodušovaciu úlohu. Predstavuje totiž paušalizovanú náhradu škody (pozri vyššie o povahe zmluvnej pokuty ako o civilnoprávnom inštitúte).

Vo všeobecnosti nemožno stanoviť, a to ani v prípadoch peňažných plnení, primeranosť univerzálnym percentom z peňažného vyjadrenia plnenia, keďže by nemusela byť zohľadnená intenzita záujmu na riadnom a včasnom splnení záväzku. Naviac v prípade plnenia s nízkym peňažným vyjadrením by svoju odradzovaciu funkciu zmluvná pokuta neplnila, keďže by percentuálne vyjadrenie predstavovalo iba zanedbateľné čiastky. Je však potrebné vždy posudzovať absolútnu výšku zmluvnej pokuty a jej percentuálne vyjadrenie, jednak každej zvlášť a súčasne obe vo vzájomnej súvislosti.

Z vecného hľadiska zákon (§ 301 Obch. Z.) ustanovuje dve kritériá na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty: a) hodnota zabezpečenej povinnosti, b) význam zabezpečenej povinnosti.

Všeobecne možno konštatovať, že ustanovením týchto požiadaviek zákon akcentuje primeranosť zmluvnej pokuty vo vzťahu k záujmu na plnení zmluvy tej strany, ktorá si zmluvnou pokutou splnenie zmluvy zabezpečuje. Ale ani na základe týchto zákonom ustanovených kritérií nemožno všeobecne určiť pravidlo, kedy bude zmluvná pokuta neprimerane vysoká. Z uvedených zákonných kritérií na posudzovanie primeranosti zmluvnej pokuty vyplýva, že pôjde vždy o individuálne posudzovanie viažuce sa na konkrétny prípad. Len z konkrétneho prípadu totiž možno vyvodiť tak hodnotu, ako aj význam zabezpečenej povinnosti.

Výšku zmluvnej pokuty z hľadiska jej primeranosti nemožno zovšeobecňovať. Je potrebné v každom jednotlivom prípade osobitne posudzovať konkrétne okolnosti toho -ktorého prípadu. Hodnota a význam zabezpečenej povinnosti sú zákonodarcom zovšeobecnené podmienky moderácie, ktoré sa v každom jednotlivom prípade musia celkom individuálne konkretizovať a v rozhodnutí súdu takto uviesť.

Vzhľadom na vyššie uvedené však neznamená, že by skutočne v každom jednotlivom prípade mohla byť platne dohodnutá vždy a za všetkých podmienok zmluvná pokuta v neobmedzenej výške. Keďže nemožno nájsť žiadne konkrétne obmedzenie v zákone, je nutné ho hľadať, a to prípad od prípadu, len pri posudzovaní súladu dojednania o zmluvnej pokute s dobrými mravmi v zmysle ust. § 39 OZ, a to samozrejme i pre vzťahy obchodné. V súvislosti s uvedeným kritériom je však potrebné dodať,

že pod tento pojem nemožno podradiť moralistické subjektívne predstavy jednotlivej osoby, ale musí ísť o aplikáciu výsledku poznania, čo je skutočne v danej dobe a v danej spoločnosti považované za nemorálne, čo sa skutočne podstatnej časti spoločnosti prieči. Podstatnej preto, že minimálne tým, ktorí takto konajú, sa to neprieči, a že takéto konanie sa stretáva s odsúdením.

Ďalej je potrebné konštatovať, zvlášť vo vzťahu k zmluvnej pokute, že ani úvaha o súlade dohody o pokute s dobrými mravmi nemôže viesť k všeobecnému konštatovaniu o jej možnej výške, ale musí vychádzať vždy z konkrétnej jednotlivej dohody o pokute, z jednotlivých konkrétnych podmienok, za ktorých bola uzavretá a z konkrétnej jednotlivej zabezpečovanej povinnosti.

Z vyjadrení žalovaného v priebehu konania pred súdom prvého stupňa nie je vôbec zrejmé, aké dôsledky má porušenie jeho povinností vyplývajúcich zo záložnej zmluvy na veriteľa, ani za akých podmienok bola zmluva, kde je pokuta zakotvená, uzatváraná a čo ho ako dlžníka vôbec viedlo k tomu, aby sa na takejto zmluvnej pokute s veriteľom (žalobcom) dohodol. Z jeho podania nie je vôbec zrejmé, v čom má spočívať prípadná nemravnosť alebo nepoctivosť dohodnutej zmluvnej pokuty.

Z vecného hľadiska je nutná neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Teda nie je dôležité, prečo nebola zabezpečovaná povinnosť splnená a kto nesplnenie spôsobil. Ide len o pomer vplyvu nesplnenia povinnosti na veriteľa a vplyvu zaplatenia z toho rezoltujúcej pokuty na dlžníka.

V tejto súvislosti je potrebné vychádzať zo samotnej povahy zmluvnej pokuty ako občianskoprávneho inštitútu. V tomto prípade už úplne odpadá moment prevencie, povinnosť už porušená bola. Ide tak v prvom rade o reparáciu tým vzniknutej škody, to znamená, že zmluvná pokuta je nápadne neadekvátna k možným ujmám na strane veriteľa. Nemožno opomenúť ani funkciu sankcie, t.j. vlastne prevencia nielen v tomto vzťahu, ale i do budúcna.

Z hľadiska formy je vyžadovaná písomná forma tohto ujednania bez ohľadu na to, akú formu má zmluva, z ktorej vyplýva záväzok, ktorý má byť pokutou zabezpečený.

Nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň spôsobu, akým bude stanovená. V tomto smere nesmie zmluvný prejav vyvolávať pochybnosti. Zákon sám neobsahuje bližšiu úpravu, ako má byť výška zmluvnej pokuty stanovená. Pokutu možno dohodnúť ako jednorazovú, pevne stanovenú čiastku, alebo ako určitý percentný podiel z dohodnutej ceny a podobne. Východiská, z ktorých sa má odvíjať výška dohodnutej zmluvnej pokuty v prípade porušenia zabezpečenej povinnosti, musia byť v zmluve uvedené tak, aby z nich bolo možné výšku pokuty v budúcnosti jednoznačne určiť.

Nevyžaduje sa teda stanovenie konkrétnej (celkovej) výšky pokuty vopred, avšak požiadavke určitosti vyhovuje i taká dohoda, podľa ktorej možno v budúcnosti (v prípade porušenia zmluvnej povinnosti) výšku pokuty vyčísliť spôsobom stanoveným v zmluve.

Posudzovaná zmluva účastníkov spĺňa zákonné náležitosti pre platnosť dojednania konvenčnej pokuty. Uvedené medzi účastníkmi ani nebolo sporné.

Vzhľadom na vyššie uvedené tak sú dospel k záveru, že platne dojednaná zmluvná pokuta je zmluvnou pokutou primeranou. Za podstatné súd pri posudzovaní tejto námietky považuje skutočnosť, že žalovaný v právnom postavení dlžníka zjavne a bez bližšieho vysvetlenia okolností, ktoré ho k tomu viedli, porušil nielen celý rad právnych povinností, ku ktorým sa zaviazal žalobcovi v zmluve, ale ktoré mu vyplývajú i priamo zo zákona (§ 151i ods. 1 . V dôsledku konania žalovaného tak došlo k znehodnoteniu predmetu záložného práva žalobcu (pozri vyššie) a to až v takej miere, že nový vlastník nehnuteľnosti nie je oprávnený z dôvodu zmeny vlastníctva nájomnú zmluvu vypovedať a v prípade nadobudnutia vlastníctva zálohu je viazaný obsahom nájomnej zmluvy (§ 680 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Moderačné právo súdu spočíva v tom, že v súdnom konaní, ktorého predmetom sú pohľadávky zo zmluvnej pokuty, môže súd neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody vzniknutej do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.

Účelom moderačného práva je predovšetkým ochrana poctivého obchodného styku. Moderačné právo v tomto prípade odráža skutočnosť, že zmluvné vzťahy môžu byť pri zmluvných excesoch napravované, keď v tejto súvislosti moderačné právo predstavuje akúsi korekciu zásady zmluvnej voľnosti v záujme ochrany zásady poctivého obchodného styku. Konkrétnym cieľom uplatnenia moderačného práva je okrem iného ochrana zdravého podnikateľského prostredia.

Moderačné právo, ako je zo samotného pojmu zrejmé, je právom a nie povinnosťou súdu a jeho uplatnenie môžu účastníci sporu len navrhovať, ale nie nárokovať si ho. Ust. § 301 Obch. Z. v tejto súvislosti predstavuje podľa § 263 Obch. Z. ustanovenie kogentné a zmluvné strany si jeho uplatnenie nemôžu dohodou vylúčiť a ani dohodou akokoľvek zmeniť pravidlá pre jeho uplatnenie.

Moderačné právo je právo sudcovské a záleží výlučne na súde samotnom, ako celý prípad posúdi a do akej miery, či, ak vôbec, moderačné právo uplatní. Pri úvahách o primeranosti zmluvnej pokuty a prípadnom využití moderačného práva sa súd môže zaoberať najmä nižšie uvedenými okolnosťami prípadu.

Pokiaľ uvažujeme o vzťahoch obchodnoprávnych, potom i pri skúmaní platnosti zmluvy o pokute z hľadiska dobrých mravov je nutné zvážiť, že v tejto oblasti platia pravidlá oproti bežnej praxi pomerne modifikované (najmä nepísané pravidlá morálne), ktoré celú vec a vnímanie zmluvnej pokuty posúvajú do úplne inej roviny. Mnoho z toho, čo bude v bežnom živote z tohto hľadiska povážlivé, je v obchodnom živote priamo systémovou súčasťou (napr. vylúčenie ust. § 49 pre obchodné vzťahy ustanovením § 267 ods. 2 Obch. Z.).

Základným predpokladom zníženia zmluvnej pokuty je skutočnosť, že táto pokuta bola platne dohodnutá a je vymáhateľná. Nemožno teda riešiť moderáciou zmluvnej pokuty prípadné pochybnosti o platnosti zmluvy o pokute alebo o súlade takejto dohody so zásadami poctivého obchodného styku. Ide tak o záväzok, ktorý je účastník povinný rešpektovať, má objektívne povinnosť takúto pokutu zaplatiť. V prípade moderácie zmluvnej pokuty ide o zásah do platne existujúcej zmluvy účastníkov obchodnoprávneho záväzkového vzťahu.

I keď nemožno moderáciu ako právo uplatniť zo strany dlžníka žalobou, pre využitie moderácie súdom bude základným predpokladom skutočnosť, že súd o to bol účastníkom požiadaný. Túto žiadosť musí nevyhnutne vzniesť dlžník v konaní, v ktorom je príslušná zmluvná pokuta zo strany veriteľa vymáhaná, alebo v ktorom je prípadne i žalovaným zmluvná pokuta namietaná na započítanie proti inému uplatnenému návrhu. Zákon síce súd výslovne neobmedzuje v tom smere, že je jeho právo podmienené návrhom. Ako však bolo vyššie uvedené, ide o vonkajší vlastný mocenský zásah do platne vzniknutých a existujúcich práv a subjektívnych právnych povinností za situácie, kedy kontrahenti sú v prvom rade pánmi svojich zmlúv a sami suverénne si svoje práva a povinnosti zakladajú, nemožno nikomu ani takéto dobrodenie vnucovať. Účastník konania musí sám najlepšie vedieť, čo je a čo nie je preňho dobré. Štát ani prostredníctvom nezávislých súdov nemá do týchto vzťahov zasahovať viac, ako je nevyhnutné. Návrh, spravidla v podobe procesnej obrany, je tak neopomenuteľnou podmienkou aplikácie tohto oprávnenia zo strany súdu.

Žalovaný súdu aplikovať jeho moderačné právo v zmysle ust. § 301 Obch. Z. nenavrhol. To je dôvod, prečo súd v prejednávanej právnej veci moderačné právo nevyužil.

Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu len vyslovil právny názor, podľa ktorého ak žalobca tvrdí, že mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, mohol si ho uspokojiť z výťažku dražby zálohu. Ak žalobca v zmysle záložnej zmluvy môže žalovaný nárok uspokojiť z výťažku dražby a súčasne trvá na zaplatení zmluvnej pokuty, vytvára tak podmienky, kedy si svoj nárok uplatňuje duplicitne, a to v rámci procesu dražby a súčasne súdnou cestou v tomto konaní.

S uvedeným právnym názorom žalovaného vzhľadom na povahu zmluvnej pokuty ako občianskoprávneho inštitútu (pozri vyššie) nemožno súhlasiť. Na tomto mieste súd opätovne zdôrazňuje, že záväzok zo zmluvnej pokuty je záväzkom akcesorickým (§ 545 ods. 1 .

Okrem toho zmluvná pokuta tak, ako bola účastníkmi konania dojednaná, plní svoju zabezpečovaciu funkciu spočívajúcu v tom, že núti žalovaného, ktorý sa zaviazal splniť zabezpečenú povinnosť, aby sa správal tak, aby sa na plnenie tejto povinnosti nielen pripravil, ale aby ju aj v súlade s právom splnil.

Dojednaná zmluvná pokuta plní i sankčnú funkciu, keďže viaže povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu na porušenie konkrétnej zmluvnej povinnosti a na strane druhej zmluvná pokuta je touto zmluvou konštruovaná bez závislosti na vzniku škody.

Za daných okolností musí byť v čo najväčšej miere rešpektovaná slobodne prejavená vôľa oboch zmluvných strán ako výraz jednej zo základných zásad súkromného práva (pacta sunt servanda). Je potrebné prisvedčiť právnemu názoru žalobcu, podľa ktorého dôvodnosť uplatneného nároku nemôže byť spochybnená ani skutočnosťou, že medzičasom došlo k úspešnému výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby a k uspokojeniu úverovej pohľadávky žalobcu. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v uplatnenej výške legitímne vznikol a naďalej trvá, čo je výrazom represívnej funkcie tohto zabezpečovacieho inštitútu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tak súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto jej bolo vyhovené v celom rozsahu.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.

Úspešnému žalobcovi bolo priznané právo na náhradu trov konania v celkovej výške 1.344,- eur z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania.

Úspešnému žalobcovi bolo priznané i právo na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 2.096,35 eur podľa nasledovného vyúčtovania:

I. ODMENA ADVOKÁTA

- prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2014: 386,74 eur

- návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 19.05.2014: 386,74 eur

- vyjadrenie k odporu zo dňa 20.01.2015: 386,74 eur

- účasť na pojednávaní dňa 05.06.2015: 386,74 eur DPH 20 % z odmeny advokáta (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.): 309,39 eur Odmena advokáta spolu (vrátane DPH): 1.856,35 eur

II. HOTOVÉ VÝDAVKY

- režijný paušál [(2 x 8,04 eur) + (2 x 8,39 eur)]: 32,86 eur

- cestovné výdavky:

Účasť na pojednávaní dňa 05.06.2015 (Košice - Kežmarok: 120 km x 2 = 240 km):

- spotreba paliva: 5,8 l/100 km, cena paliva: 1,211 €/l; 240 km x 5,8/100 x 1,211 € 16,86 eur

- amortizácia motorového vozidla (0,183 €/km x 240 km) § 16 ods. 4 vyhl. 43,92 eur Spolu: 60,78 eur

- strata času dňa 05.06.2015 (2 x 2 hod. = 8 polhodín, 8 x 13,98 eur): 111,84 eur DPH 20 % z jednotlivých náhrad (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.): 34,52 eur

Trovy potrebné na účelné uplatnenie práva žalobcu spolu: 2.096,35 eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.