Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-4C/121/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobcov 1. Z. a 2. S., zastúpenej Z. proti žalovaným 1. Z. 2. M. zastúpenej Z. 3. Z. zastúpenému F., 4. F. 5. S. 6. D. zastúpenej S., o určenie neplatnosti zmluvy o vstavbe bytu, zmene spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu a na pozemku, takto

rozhodol:

I. Určuje, že zmluva o vstavbe bytu, zmene spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu a na pozemku, uzavretá 3. 2. 2009 stavebníkmi Z. a M. na strane jednej a Q. a S. na strane druhej, na základe ktorej bol bývalým Katastrálnym úradom Prešov, Správou katastra Kežmarok, vykonaný v katastri nehnuteľnosti zápis na LV č. XXXX k. ú. H. pod č. L., je neplatná.

II. Žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajší súd 19. 9. 2011 v jej konečnej úprave pripustenej uzneseniami súdu z 29. 2. 2012 č. k. - 108 a z 17. 6. 2014 č. k. - 166 sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali určenia neplatnosti zmluvy o vstavbe bytu, zmene spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu a na pozemku, uzavretej 3. 2. 2009 žalovanými v 1. a 2. rade ako stavebníkmi na strane jednej a právnou predchodkyňou žalovaných v 3. a 4. rade Q. a právnymi predchodcami žalovaných v 5. a 6. rade I. a S., na strane druhej, na základe ktorej bol bývalým Katastrálnym úradom Prešov, Správou katastra Kežmarok, vykonaný v katastri nehnuteľnosti zápis na LV č. XXXX k. ú. H. práv pod č. L...

Žalobu žalobcovia odôvodnili tvrdeniami, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X na I. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, vchod XX, na ul. K. v Kežmarku zapísaného na LV č. XXXX k. ú. H.. Žalovaní v 1. a .2 rade sú bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. X na prízemí, žalovaní v 3. a 4. rade bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X na prízemí a žalovaní v 5 .a 6. rade bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X na I. poschodí predmetného bytového domu.

26. 8. 2011 im Správa katastra Kežmarok oznámila, že bol vykonaný zápis zmien na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. H. pod č. L., na základe ktorého došlo k zmene údajov o výške ich spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu a na pozemku, a to z 13475/48226 na 13475/50864. Na základe tohto oznámenia požiadali kataster o vyhotovenie kópie listín, na základe ktorých bol zápis vykonaný. Tak zistili, že žalovaní v 1. a 2. rade ako stavebníci, právna predchodkyňa žalovaných v 3. a 4. rade (Q.) a právni predchodcovia žalovaných v 5. a 6. rade (I.) ako vlastníci 3 bytov v bytovom dome uzavreli 3.2.2009 zmluvu o vstavbe bytu žalovaných v 1. a 2. rade, a o zmene spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu a na pozemku podľa a nasl. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení

neskorších predpisov. S uzavretím tejto zmluvy nesúhlasili z dôvodov, že úpravou bytu žalovaných v 1. a 2. rade č. 2 na prízemí domu podľa napadnutej zmluvy by došlo k pripojeniu časti spoločných zariadení bytového domu (sušiarne a práčovne), ktoré slúžia všetkým vlastníkom bytov a na pripojenie ktorých nebolo vydané ani stavebné povolenie. Rozhodnutie mesta Kežmarok o povolení stavby č. j.: SÚ-XX/ XX z 29. 2. 2008 bol vydané pre účely inej zmluvy, a to zmluvy o prístavbe k bytu žalovaných v 1. a 2. rade uzavretej 26. 11. 2007 (V-XXX/XX). Preto zmluvu odmietli podpísať. Na zmluve sa tak nachádzajú len osvedčené podpisy žalovaných v 1. a 2. rade, právnej predchodkyne žalovaných v 3. a 4. rade a právnych predchodcov žalovaných v 5. a 6. rade. Zmluvu títo vlastníci bytov uzavreli bez toho, aby sa o zmluve, resp. o naložení so spoluvlastníctvom všetkých vlastníkov bytov na spoločných častiach, zariadeniach, príslušenstve bytového domu a na pozemku v zmysle tejto zmluvy rozhodlo hlasovaním na schôdzi vlastníkov bytov podľa a nasl. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení predpisov účinných v tom čase. Zmluva je preto podľa pre rozpor so zákonom absolútne neplatná. Pre platnosť zmluvy nepostačovalo, že zmluvu podpísali 3 zo 4 vlastníkov bytov v bytovom dome, teda vlastníci s dvojtretinovou väčšinou hlasov. Takýmto postupom pri realizácii vstavby bytu žalovaných v 1 a 2 rade došlo k neoprávnenému zásahu do ich vlastníckeho práva.

V rámci prípravy pojednávania súd doručil žalobu žalovaným v 1. a 2. rade a pôvodným žalovaným v 3. - 5. rade (právnym predchodcom žalovaných v 3. - 6. rade) na vyjadrenie. K žalobe sa vyjadrili iba žalovaní v 1. a 2. rade, a to podaním zo 6. 12. 2011. V podaní uviedli, že s určením neplatnosti napadnutej zmluvy nesúhlasia. Argumentovali, že zmluva bola riadne podpísaná 3 zo 4 vlastníkov bytov v bytovom dome, riadne zapísaná Správou katastra Kežmarok a nadobudla právoplatnosť. Spolu s vyjadrením predložili čestné prehlásenie vlastníkov bytov z 16. 6. 2011 o rozdelení spoločných priestorov v bytovom dome a vyjadrenie bývalej Správy katastra Kežmarok.

Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení predloženom súdu na pojednávaní 23. 2. 2012 ďalej uviedol, že v rokoch 2007 - 2008 sa vlastníci bytov dohodli na rozdelení spoločných priestorov. Žalobcovi boli dohodou podpísané priestory v podkroví, po čom už následne jemu a manželke nechcel podpísať suterénne priestory. Tým vidí z jeho strany špekuláciu, nakoľko on svoje priestory v podkroví už získal, a im podpísať odmieta. Predmetná zmluva napísaná notárom Dugasom čakala na podpísanie žalobcom asi rok. Keďže žalobca tak neurobil, manželka získala väčšinu podpisov od vlastníkov bytov v dome a nechala si urobiť zápis do katastra. Pri oslovení žalobkyne v 2. rade vo veci dohodnutého podpisu sa táto vyjadrila, že sa musí porozprávať s manželom a že to nepodpíšu. Z toho vyplýva, že žalobcovia získali dohodnuté priestory v podkroví a chcú získať aj ďalšie, ktoré boli dohodnuté pre nich.

Žalovaní v 3. a 4. rade po vstupe do konania pripustenom uznesením zo 17. 6. 2014 v písomných vyjadreniach z 10. 9. 2014 a 24. 9. 2014 uviedli, že s určením neplatnosti zmluvy súhlasia.

Žalovaný v 5. rade po vstupe do konania pripustenom uznesením z 29. 2. 2012 predložil súdu čestné prehlásenie z 21. 10. 2012, v ktorom prehlásil, že v auguste 2012 po tom, čo nadobudli byt v dome ho žalovaná v 2. rade spolu so žalobcom pozvali na stretnutie vo veci vyriešenia stavu. Na stretnutí vyjadril nesúhlas s tým, aby žalovaní v 1. a 2. rade zabrali aj sušiareň a práčovňu. Dohodli sa, že môžu si ponechať iba tzv. regulačku, v ktorej už urobili stavebné úpravy a ktorú už obývajú, a že do konca septembra 2012 tieto spoločné priestory vypracú. Žalovaní v 1. a 2 rade dohodu nedodržali. Preto s určením neplatnosti napadnutej zmluvy súhlasí.

Na pojednávaniach žalobcovia trvali na podanej žalobe. Argumentovali, že dôvody neplatnosti napadnutej zmluvy spočívajú predovšetkým v procese jej schvaľovania. Žalovaní v 1. a 2 rade nepostupovali tak, ako im to prikazoval zákon. Správne mali najprv získať predbežný súhlas všetkých vlastníkov bytov. Potom si mali k plánovanej vstavbe nechať vypracovať projektovú dokumentáciu, následne zvolať schôdzu vlastníkov bytov a na nej dať o tejto vstavbe hlasovať. Pokiaľ nie je projekt, nie je možné vypracovať zmluvu, pretože nie je zrejmá výška spoluvlastníckych podielov, ktoré sa v dôsledku vstavby bytu menia. Žalovaní v 1. a 2. rade však vstavbu začali realizovať bez hlasovania, bez akejkoľvek schôdze, a tieto zmeny si nechali zapísať aj do katastra nehnuteľnosti. Žalobca v 1. rade uviedol, že vlastníci bytov v uvedenom dome si v súvislosti s odkupovaním bytov do vlastníctva v roku 2000 založili spoločenstvo vlastníkov bytov. Stretnutia vlastníkov bytov sa však väčšinou končili hádkami, v dôsledku čoho sa cca. od roku 2008 žiadna schôdza vlastníkov už nekonala.

Žalobcovia ďalej uviedli, že s úpravami bytu žalovaných v 1.a 2. rade podľa prvej zmluvy o prístavbe k ich bytu z roku 2007 súhlasili a zmluvu vtedy aj podpísali. Predmetom tejto zmluvy bola úprava spoločných priestorov kotolne a miestnosti, kde sa nachádzali zásobníky na teplu vodu, na dve miestnosti, ktoré sa stali súčasťou bytu žalovaných v 1.a 2. rade. Takto bola vypracovaná aj prvá projektová dokumentácia z roku 2008. Následne si žalovaní v 1.a 2. rade dali vyhotoviť projektovú dokumentáciu na ďalšie stavebné úpravy, a to úpravy ďalších 3 spoločných miestnosti domu, pôvodnej tzv. regulačky, práčovne a sušiarne. Vstavbu jednej z miestnosti (regulačky) už aj zrealizovali. Jasne im však hovorili, že nesúhlasia s týmito ďalšími stavebnými úpravami. Namietali, že ani na čestnom prehlásení z 16. 6. 2011 nie je ich podpis.

Žalovaná v 2. rade trvala na zamietnutí žaloby s odôvodnením, že celý proces pri uzatváraní napadnutej zmluvy bol v poriadku.

Potvrdila, že prvú zmluvu v roku 2008 jej bez problémov podpísali všetci vlastníci bytov. Problém bol len v tom, že vtedy mala projektovú dokumentáciu urobenú len na prístavbu 2 miestností. Keď začali realizovať stavebné úpravy, povedali si, že aj tú ďalšiu miestnosť (regulačku) by mohli pri jednom pripojiť. Takto to aj urobili. Keďže to nebolo v projektovej dokumentácii, dali si vyhotoviť novú, v ktorej sú zahrnuté stavebné úpravy až aj podľa napadnutej zmluvy. Následne oslovila všetkých vlastníkov bytov, či súhlasia s ďalšími úpravami. Na tento nový projekt nezískala stavebné povolenie. Nejde nič realizovať, kým sa vec nevyrieši. Uviedla, že trvá už len na pripojení jednej miestnosti (sušiarne), ktorú uzavrela po tom, čo dostala odpoveď z katastra. Potvrdila, že sa v tejto súvislosti nekonala žiadna schôdza. Zmluvu jej podpísali všetci vlastníci bytov okrem žalobcov. Zmluvu potom predložila na kataster, ktorý zmluvu zapísal. Je toho názoru, že súhlas žalobcov nebol potrebný, pretože podľa zákona postačoval súhlas dvojtretinovej väčšiny vlastníkov bytov.

Uviedla, že čestné vyhlásenie z roku 2011, ktoré bolo takisto predložené katastru, osvedčuje, že osoby v ňom uvedené sa dohodli, že „horní“ vlastníci bytov budú mať k dispozícii priestory pod strechou a „dolní“ zase pivničné priestory.

Zástupca žalovanej v 2. rade žiadal žalobu zamietnuť aj z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov v konaní s tým, že žalobcovia nie sú účastníkmi napadnutej zmluvy. Nie sú teda účastníkmi právneho vzťahu vyplývajúceho z tejto zmluvy. Namietal, že nie je daný ani naliehavý právny záujem žalobcov na určení neplatnosti zmluvy, nakoľko na základe takéhoto rozhodnutia nebude vykonaný žiadny zápis v príslušnom katastri nehnuteľnosti. V danom prípade žalobcovia mali podať žalobu o určenie vlastníckeho práva, aby sa vyriešilo, komu priestory zaberané žalovanými v 1. a 2. rade patria a zároveň aby sa určili nové podiely na spoločných častiach domu.

Žalobcovia argumentovali, že ich naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný tým, že nedodržaním zákona o vlastníctve bytov boli ako spoluvlastníci spoločných častí, zariadení a príslušenstva domu obmedzení na svojom vlastníctve. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zakazuje, aby jeden spoluvlastník pri výkone svojich práv obmedzoval druhého spoluvlastníka, čo sa tu stalo. V danom prípade určovacia žaloba nie je opodstatnená, pretože sa nedomáhajú určenia vlastníckeho práva.

Pôvodná žalovaná Q. (právna predchodkyňa žalovaných v 3. a 4 rade) v priebehu konania uviedla, že súhlas na stavebné úpravy v zmysle napadnutej zmluvy žalovaným v 1. a 2. rade dala, s takouto vstavbou súhlasila. Potvrdila, že schôdze vlastníkov bytov sa dlhšiu dobu nekonali.

Pôvodná žalovaná v 4. rade S. (právna predchodkyňa žalovaných v 5. a 6. rade) na pojednávaní uviedla, že v kúpnej zmluve ohľadne ich bytu nebolo jednoznačne uvedené, ktoré priestory sú spoločné. Informoval ich o tom až žalobca v 1. rade.

Žalovaní v 3. a 4. rade iba uviedli, že v čase uzatvárania zmluvy neboli vlastníkmi bytu. V byte bývajú len 2 roky.

Žalovaná v 6. rade na pojednávaní rovnako uviedla, že v čase uzatvárania predmetnej zmluvy nebola vlastníkom bytu v bytovom dome. Vyjadrila nesúhlas so vstavbou bytu žalovaných v 1. a 2. rade. Uviedla, že nedokáže s istotou uviesť, ktoré priestory v dome môže považovať za spoločné. Odkedy sa nasťahovala do domu sa tam žiadna schôdza nekonala.

Súd vykonával vo veci dokazovanie, na základe ktorého zistil nasledovné skutočnosti:.

Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX k. ú. H. súd zistil, že v bytovom dome súpisné č. XXXX, vchod č. XX (H., ul. K. XXXX/XX), sú ako vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome v súčasnosti zapísaní žalovaní v 3. a 4. rade ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. X. na prízemí a žalovaní v 1. a 2. rade ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. X na prízemí bytového domu. Žalovaní v 5. a 6. rade sú zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. X na I. poschodí a žalobcovia v 1. a 2. rade ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. X na I. poschodí bytového domu.

Zo zmluvy o vstavbe bytu, zmene spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu a na pozemku z 3. 2. 2009 súd zistil, že 3. 2. 2009 uzavreli žalovaní v 1. a 2. rade ako stavebníci na strane jednej a pôvodná žalovaná v 3. rade Q. a pôvodní žalovaní v 4. a 5. rade I. na strane druhej zmluvu o prístavbe k bytu žalovaných v 1. a 2. rade č. X na prízemí bytového domu o celkovej podlahovej ploche 26,38 m2 pozostávajúcej z jednej izby a príslušenstva (úložný priestor a hobby miestnosť) podľa projektu Ing. arch. Z. a za podmienok dohodnutých v zmluve.

Žalobcovia v 1. a 2 rade sú v zmluve v úvodnej časti v čl. I. označenej ako „Zmluvné strany“ uvedení ako strany zmluvy. Taktiež na poslednej strane zmluvy sú uvedené ich mená s miestami na podpisy. Na zmluve sa však podpisy žalobcov nenachádzajú.

Z výpisu z listu vlastníctva z 10. 9. 2011, zo spisu bývalej Správy katastra Kežmarok č. k. L. a z oznámenia bývalej Správy katastra Kežmarok z 25. 1. 2012 zhodne vyplýva, že v čase uzavretia vyššie uvedenej zmluvy o vstavbe bytu žalovaných v 1. a 2. rade (3. 2. 2009) ako vlastníci bytov a nebytových v bytovom dome súpisné č. XXXX vchod XX boli zapísaní Q. ako výlučná vlastníčka bytu č.X na prízemí (kúpna zmluva V XXX/XXXX - pol XXX/XXXX), žalovaní v 1. a. 2. rade ako bezpodieloví spoluvlastníci byt č. X na prízemí (kúpa RIV XXXX/XX - pol. XXX/XX), I.ko bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. X na 1. poschodí (zmluva o prevode vlastníctva k bytu V XXX/XXXX - pol. XXX/XXXX) a žalobcovia v 1. a 2. rade ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. X . na I. poschodí (zmluva o prevode vlastníctva bytu V XXX/XXXX - pol. XXX/.XXXX).

Zo spisu bývalej Správy katastra Kežmarok súd ďalej zistil, že 20. 5. 2011 bola katastru doručená žiadosť žalovanej v 2. rade o zápis zmluvy o vstavbe bytu z 3. 2. 2009 do katastra nehnuteľností. Žiadosť bola zaevidovaná pod č. k. Z XXXX/XX. Dňa 24. 8. 2011 katastrálny úrad listinu vyhodnotil ako listinu spôsobilú záznamu a listinu pod č. Z XXXX/XX - pol. XXX/.XX do katastra zapísal.

Z výpisov z LV č. XXXX k. ú. H. nachádzajúcich sa v spise ďalej vyplýva, že žalovaní v 3. a 6. rade boli na tento list vlastníctva ako vlastníci bytov zapísaní už v priebehu konania v prejednávanej veci, žalovaní v 5. a 6. rade na základe kúpnej zmluvy V-XXXX/XX - pol. XXX/XX, a žalovaní v 3. a 4. rade na základe kúpnej zmluvy V-XXXX/XXXX - pol. XXX/XX.

Zástupca žalovanej v 2. rade namietol nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov v konaní ako aj existenciu ich naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe. Súd sa nestotožnil s týmto názorom zástupcu žalovanej v 2 rade, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv (ďalej len katastrálny zákon) ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

Podľa výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh

na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, kedy v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní.

V zásade možno prisvedčiť zástupcovi žalovanej v 2. rade, že na podanie určovacej žaloby je aktívne vecne legitimovaný predovšetkým účastník právneho vzťahu, o ktorý v určovacej žalobe ide. Podľa ustálenej súdnej praxe však nie je vylúčené, aby vecnou legitimáciou disponoval i subjekt, ktorý nie je priamym účastníkom takéhoto právneho vzťahu, ale ktorý je existenciou či neexistenciou právneho vzťahu, o ktorý v určovacej žalobe ide, v svojom právnom postavení dotknutý.

V prejednávanej veci súd mal preukázané, že žalobcovia v čase uzavretia napadnutej zmluvy o vstavbe bytu žalovaných v 1. a 2 rade a aj v súčasnosti sú bezpodielovými spoluvlastníkmi jedného zo 4 bytov v bytovom dome súp. č. XXXX vchod XX zapísanom na LV č. XXXX k. ú. H.. Na základe napadnutej zmluvy o vstavbe bytu z 3. 2. 2009, ktorú uzavreli vlastníci ďalších 3 bytov v tomto bytovom dome, došlo k zmenšeniu ich spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu a k pozemku, a tým nepochybne k zásahu do ich vlastníckeho práva. Tento nový vlastnícky stav žalobcov vo vzťahu k spoločným častiam, zariadeniam a príslušenstvu domu a k pozemku bol záznamom zapísaný aj do katastra nehnuteľnosti. Súd preto zastáva názor, že vyslovenie neplatnosti napadnutej zmluvy o vstavbe bytu je prostriedkom právnej ochrany vlastníckeho práva žalobcov vyplývajúcej z ust. a ust. SR, a že žalobcovia ako vlastníci jedného z bytov v bytovom dome dotknutí napadnutou zmluvou na svojom vlastníckom práve k spoločným častiach, zariadeniam a príslušenstve domu a k pozemku sú aktívne legitimovaní na podanie predmetnej žaloby.

Súd zastáva názor, že žalobcovia majú tiež na určení neplatnosti napadnutej zmluvy naliehavý právny záujem. V prípade vyhovenia žalobe a určenia neplatnosti zmluvy o vstavbe bytu rozsudok bude listinou, na základe ktorého kataster nehnuteľnosti môže vyznačiť pôvodný stav vlastníckeho práva žalobcov k spoločných častiam, zariadeniam a príslušenstvu domu a na pozemku, nakoľko rozsudok vzhľadom na poznámku o súdnom konaní v danej veci vyznačenú na LV č. XXXX k. ú. H. pod č. P XXX/XX-XXX/XX bude záväzný aj voči žalovaným v 3. - 6. rade.

Neplatnosť napadnutej zmluvy o vstavbe bytu žalobcovia dôvodili predovšetkým procesom jej schvaľovania. Tvrdili, že žalovaní v 1. a 2. rade nepostupovali tak, ako im to prikazoval zákon. Správne mali najprv získať predbežný súhlas všetkých vlastníkov bytov. Potom si mali k plánovanej vstavbe bytu vypracovať projektovú dokumentáciu, následne zvolať schôdzu vlastníkov bytov a na nej dať o tejto vstavbe hlasovať. Pokiaľ nie je projekt, nie je možné vypracovať zmluvu, pretože nie je zrejmá výška spoluvlastníckych podielov, ktoré sa v dôsledku vstavby menia. Tvrdili, že žalovaní v 1. a 2. rade vstavbu bytu začali realizovať bez hlasovania, bez akejkoľvek schôdze.

Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o vstavbe bytu (do 31. 3. 2010, ďalej len zákon o vlastníctve bytov) tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

Podľa § 21 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov vlastníctvo bytov a nebytových priestorov v dome môže vzniknúť na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu (ďalej len zmluva) uzavretej medzi stavebníkmi alebo medzi doterajšími vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome a stavebníkmi. Stavebníkom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba.

Podľa § 21 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov zmluvou sa vymedzia vzájomné práva a povinnosti pri výstavbe medzi stavebníkmi alebo pri vstavbe alebo nadstavbe domu medzi stavebníkmi a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.

Podľa § 14 ods. 1 veta prvá zákona o vlastníctve bytov vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov.

Podľa § 14 ods. 2 veta prvá zákona o vlastníctve bytov pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 14 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení úveru, o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe bytov alebo nebytových priestorov v dome a o zmene formy výkonu správy, rozhoduje sa vždy hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Toto hlasovanie nemôže byť písomné.

Zákon o vlastníctve bytov je vo vzťahu k špeciálnym zákonom upravujúcim vlastníctvo bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a z toho vyplývajúce práva a povinnosti vlastníkov bytových domov, vlastníkov jednotlivých bytov a nebytových priestorov, a ich vzájomné vzťahy. Použitie je teda v týchto prípadoch iba subsidiárne. Cit. ustanovenia zákona o vlastníctve bytov sú špeciálnymi ustanoveniami vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu , ktoré vylučujú použitie tohto všeobecného ustanovenia na rozhodovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako podielových spoluvlastníkov spoločných častí, zariadení a príslušenstva domu a pozemku vo veciach tohto spoluvlastníctva.

Zákon o vlastníctve bytov ako špeciálny zákon vo vzťahu k teda upravuje aj postup, ktorý musí predchádzať samotnej realizácii vstavby bytu v bytovom dome v prípade, že sa vstavbou bytu zasahuje do spoluvlastníctva vlastníkov bytov na spoločných častiach a zariadeniach domu, spoločných nebytových priestorov a príslušenstve domu a na pozemku .

Zákon o vlastníctve bytov v prvom rade vyžaduje rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov o vstavbe bytu, a to formou hlasovania na schôdzi všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Nie je pritom podstatné, či je uzavretá zmluva o spoločenstve vlastníkov bytov alebo nie. Podľa zákona o vlastníctve bytov ak tento zákon neustanovuje inak, vlastníci bytov a nebytových priestorov rozhodujú v zásade nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Cit. ust. § 14 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov taxatívne vymenováva prípady, kedy vlastníci rozhodujú dvojtretinovou väčšinou hlasov. Pre rozhodnutie realizovať vstavbu bytu toto ustanovenie zákona o vlastníctve bytov vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Súhlas tejto dvojtretinovej väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov musí byť pritom vyjadrený hlasovaním na schôdzi vlastníkov a toto hlasovanie výslovne nemôže byť písomné. Pre samotnú realizáciu vstavby podľa zákona o vlastníctve bytov pritom nestačí iba rozhodnutie vlastníkov hlasovaním na schôdzi, ale vyžaduje sa ešte následne aj uzavretie zmluvy o vstavbe v zmysle ust. § 21 a 22 zákona o vlastníctve bytov, ktorú so stavebníkom uzatvárajú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome.

Uzavretie zmluvy o vstavbe bytu a hlasovanie o takejto vstavbe bytu na schôdzi vlastníkov nemožno teda stotožňovať. Vzájomný vzťah ust. § 14 ods. 3 a ust. § 21 a 22 zákona o vlastníctve bytov uplatnením metódy logického výkladu je potrebné vnímať tak, že uzatvorenie zmluvy o vstavbe bytu organicky nadväzuje na rozhodnutie prijaté hlasovaním na schôdzi podľa § 14 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov o tejto vstavbe. Uzavretie zmluvy o vstavbe je právnym dôsledkom rozhodnutia vlastníkov hlasovaním na schôdzi, ktoré zaväzuje všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov bez ohľadu na to, či s ním pri hlasovaní vyslovili svoj súhlas alebo nie.

V prejednávanej veci súd nepovažoval za sporné a vykonaným dokazovaním ani spochybnené, že o vstavbe bytu žalovaných v 1. a 2. rade tak, ako je obsahom napadnutej zmluvy o vstavbe z 3. 2. 2009, vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súpisné číslo XXXX vchod XX nikdy nerozhodovali hlasovaním na schôdzi vlastníkov tak, ako to vyžaduje zákon o vlastníctve bytov. Preto súd napadnutú zmluvu o vstavbe bytu z 3. 2. 2009 pre rozpor so zákonom považoval podľa za (absolútne) neplatnú, a žalobe o určenie jej neplatnosti vyhovel.

Súd len dodáva, že nedodržaním zákonného postupu pri realizácii vstavby bytu v prejednávanej veci a nehlasovaním o vstavbe riadne na schôdzi vlastníkov bytov bolo žalobcom odňaté právo domáhať sa súdnej ochrany podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov. Podľa toho ust. zákona o vlastníctve bytov prehlasovaný vlastník bytu v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku

hlasovania na súd, aby rozhodol, inak jeho právo zaniká. Vychádzajúc z názoru Ústavného súdu SR vysloveného v náleze sp. zn. z 3. júla 2013 nič nebráni tomu, aby právo prehlasovaného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru bolo interpretované tak, že predmetom žaloby podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov môžu byť nielen námietky týkajúce sa procesného aspektu rozhodnutia ostatných vlastníkov, ale aj materiálne námietky, teda námietky, že ide o rozhodnutie, ktoré predstavuje neprimeraný zásah do vlastníckych práv prehlasovaného vlastníka bytu k spoločným častiam, zariadeniam a príslušenstvu domu a k pozemku.

Pokiaľ ide argumentáciu žalovaných v 1. a 2. rade spočívajúcu v poukaze na písomné čestné vyhlásenie niektorých vlastníkov bytov z 16. 6. 2011, podľa ktorého sa bývalí vlastníci bytov S., a žalovaní v 1. a 2. rade dohodli, že si spoločné priestory v dome rozdelia tak, že „horní“ susedia budú mať priestory pod strechu a „dolní“ pivničné priestory, súd iba poukazuje na znenie cit. ustanovenia § 14 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov, v zmysle ktorého pre rozhodnutie realizovať vstavbu bytu sa vyžaduje rozhodnutie vlastníkov uskutočnené hlasovaním na schôdzi vlastníkov s výslovným dodatkom, že toto hlasovanie nemôže byť písomné.

S argumentáciou žalovaných v 1. a 2. rade, že neplatnosť zmluvy o vstavbe bytu nemôže byť daná skutočnosťou, že zmluvu neuzavreli všetci vlastníci v bytovom dome, ale iba vlastníci, ktorí mali dvojtretinovú väčšinu hlasov všetkých vlastníkov, v zásade za splnenia aj všetkých ďalších zákonných podmienok možno súhlasiť. Ako však už súd vyššie uviedol, v prejednávanej veci napadnutú zmluvu považuje za neplatnú predovšetkým z dôvodu nedodržania zákonného postupu pri realizácii vstavby a absenciu rozhodovania vlastníkov o vstavbe hlasovaním na schôdzi.

Tu súd len dodáva, že z jazykového výkladu ustanovenia § 21 zákona o vlastníctve bytov, ktorý hovorí o „... vlastníkoch bytov a nebytových priestoroch...“, jednoznačne nevyplýva, či takúto zmluvu o vstavbe musia uzavrieť všetci doterajší vlastníci bytov a nebytových priestorov alebo len tí, ktorí hlasovaním na schôdzi vlastníkov vyslovili so vstavbou bytu svoj súhlas.

Súd sa pri interpretácii ust. § 21 zákona o vlastníctve bytov z pohľadu vyššie položenej otázky stotožňuje s názorom Ústavného súdu SR vysloveným v náleze - 40 z 3. 7. 2013. Podľa názoru ústavného súdu tento interpretačný problém možno odstrániť metódou logického výkladu, podľa ktorej jednou zo zmluvných strán zmluvy o vstavbe musia byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov (keďže sa zmluva týka ich spoluvlastníckych podielov k spoločným častiam domu), ale z toho nemožno automaticky vyvodiť, že všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov musia s takou zmluvou súhlasiť a svoj súhlas vyjadriť aj podpisom takejto zmluvy, keďže k jej riadnemu uzavretiu postačuje prejav vôle vlastníkov bytov a nebytových priestorov vykonaný spôsobom, ktorý ustanovuje § 14 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov. Tento záver možno vyvodiť aj zo vzájomného vzťahu medzi ust § 14 ods. 3 a ust. § 21 a 22 zákona o vlastníctve bytov tak, ako ho už súd vyššie prezentoval.

Záver, že na samotné uzatvorenie zmluvy o vstavbe nie je potrebný súhlas všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyjadrený podpisom takejto zmluvy, možno logicky vyvodiť aj z obsahu a účelu samotného ustanovenia § 14 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov. V prípade opačného záveru by totiž toto ustanovenie zákona o vlastníctve bytov bolo nadbytočné, nezmyselné a nevykonateľné, keďže platne prijaté rozhodnutie dvojtretinovej väčšiny hlasov vlastníkov bytov a nebytových priestorov by prakticky nevyvolávalo žiadne právne účinky. Rovnako možno v prospech uvedeného výkladu logicky argumentovať tiež ust. § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov, ktoré upravuje právo prehlasovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov namietať rozhodnutie dvojtretinovej väčšiny všetkých vlastníkov prijaté podľa § 14 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov na všeobecnom súde. Priznanie takého práva by totiž nemalo žiadny význam, ak by rozhodnutie väčšiny vlastníkov prijaté podľa § 14 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov nebolo možné vykonať vzhľadom na absenciu súhlasu prehlasovaných vlastníkov vyjadreného podpisom zmluvy.

Súd dodáva, že v prejednávanej veci zmluvu o vstavbe bytu z 3.2.2009 uzavreli ( podpísali) síce vlastníci, ktorí vlastnili 3 byty v bytovom dome súp. č. XXXX, vchod XX , čo z celkom vlastníkov 4 bytov a nebytových priestorov v tomto bytovom dome predstavuje viac ako dvojtretinovú väčšinu hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Súd však poukazuje na zmluvu o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov z 10.4.2000, podľa ktorej zmluvou bolo vytvorené jedno spoločenstvo vlastníkov bytov v dvoch bytových domov, a to v bytovom dome súp. č. XXXX vchod

XX a v bytovom domu súpisné č. XXXX vchod X s názvom „Bytové spoločenstvo K. X. a XX“. Z obsahu tejto zmluvy nevyplýva jednoznačný záver, či o vstavbe bytu žalovaných v 1. a 2 rade mali hlasovať len vlastníci bytového domu súp. č. XXXX, alebo aj vlastníci bytového domu sup. č. XXXX. Súd však ďalšie dokazovanie v tomto smere vzhľadom na vyššie prijatý právny záver vo veci nepovažoval za právne irelevantné.

Účastníkmi konania, ktorí boli v tomto konaní plne úspešní, boli žalobcovia. Títo si v konaní nárok na náhradu trov konania riadne uplatnili a požiadali o náhradu súdneho poplatku za žalobu vo výške 99,50 eur. Neskôr ďalšie trovy konania nevyčíslili.

Súd žalobcom aj napriek úspechu v konaní náhradu trov nepriznal a pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ustanovenie , podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Okolnosti hodné osobitného zreteľa súd videl v tom, že žalobca v 1. rade bol a stále je predsedom spoločenstva vlastníkov bytov v predmetnom bytovom dome. Ako predseda spoločenstva si riadne neplnil svoje povinnosti. Ani minimálne 1x za rok nezvolal zhromaždenie vlastníkov bytov tak, ako mu to ukladá zmluva o spoločenstve vlastníkov, a napriek vedomosti o záujme žalovaných v 1. a 2. rade realizovať vstavbu bytu nezvolal schôdzu vlastníkov a nezabezpečil hlasovanie o tejto vstavbe. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že väčšina žalovaných, ktorí by boli inak spoločne a nerozdielne povinní nahradiť žalobcom uplatnené trovy konania, sú len právnymi nástupcami osôb, ktoré neplatnú zmluvu 3. 2. 2009 uzavreli, a ktorí navyše s určením neplatnosti zmluvy súhlasili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.