Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cb/68/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: Gabriela Haková - GABI, s miestom podnikania Nám. A. Hlinku č. 26, Považská Bystrica, IČO: 36 938 475, proti žalovanému: AVENIR, s.r.o., Predmestská 62, Žilina, IČO: 36 417 335, o zaplatenie peňažnej pohľadávky 829,51 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v sume 199,14 EUR, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Samostatne podanými žalobami doručenými tunajšiemu súdu dňa 13.12.2006 zaevidovanými pod sp.zn. , sp.zn. a sp.zn. žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažných pohľadávok v celkovej výške 829,51 EUR /vo veci sp.zn. v sume 7.140,- Sk, vo veci sp.zn. v sume 7.140,- Sk a vo veci sp.zn. v sume 10.710,- Sk/. Na odôvodnenie žalôb v označených veciach uviedol, že sa jedná o právo na zaplatenie peňažných pohľadávok z titulu realizácie plnenia - spracovania účtovníctva žalobcom pre žalovaného za obdobie I., II. a III. kvartálu roku 2005, cena ktorého bola vyúčtovaná faktúrami č. 2005116, č. 2005118 a č. 2005111.

Žalobám vo všetkých konaniach uvedených vyššie vyhovel súd vydaním platobných rozkazov, proti ktorým podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpory s rovnakou argumentáciou uvádzanou na ich odôvodnenie. Žalovaný uviedol, že uplatnené pohľadávky žalobcu nepovažuje za dôvodné. Medzi účastníkmi nedošlo k žiadnej písomnej dohode o vykonávaní účtovníctva formou konkrétnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce. Realizácia plnenia - spracovania účtovníctva žalobcom pre žalovaného bola medzi účastníkmi dohodnutá len ústne, pričom pred poskytnutím tohto plnenia nebola uzatvorená dohoda o cene za toto plnenie. Cena sa mala určiť až po začatí realizácie plnenia podľa množstva vykonanej práce. Napriek tomu, že medzi účastníkmi neexistovala osobitná dohoda o cene a ani spôsobe jej určenia, vystavil žalobca na žalovaného faktúry a požadoval ich zaplatenie. Cena vyúčtovaná označenými faktúrami bola príliš vysoká a nezodpovedala množstvu zrealizovaného plnenia, predovšetkým pokiaľ ide o rozsah spracovaných dokladov. Na základe toho žalovaný žiadal žalobcu o prepracovanie týchto faktúr prepočtom na základe počtu účtovných položiek. Žalobca k takémuto prepracovaniu faktúr nepristúpil a oznámil žalovanému, že trvá na pôvodnej výške uplatnenej ceny plnenia.

Na základe aplikácie § 112 ods. 1 OSP rozhodol súd jednak na pojednávaní dňa 14.3.2008 uznesením, ktoré bolo na tomto pojednávaní vyhlásené, o spojení vecí sp.zn. a s tým,

že ďalej tieto veci boli vedené pod sp.zn. a následne uznesením č.k. -51 túto vec spojil s vecou sp.zn. a ďalej viedol konanie pod sp.zn. . Uvedené procesné rozhodnutie zohľadňovalo skutočnosť, že sa jedná o konania medzi tými istými účastníkmi, ktorí vo vzťahu k predmetu konania, či už zo strany žalobcu alebo zo strany žalovaného uvádzali argumentáciu obsahujúcu rovnaké skutkové tvrdenia.

Po vykonanom dokazovaní rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom č.k. -62 zo dňa 5.11.2008 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil skutočnosťou, že výsledky vykonaného dokazovania nepreukázali, že by medzi účastníkmi došlo k platnej dohode vymedzujúcej cenu alebo spôsob určenia ceny podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka a teda nebola preukázaná medzi účastníkmi platne uzatvorená Zmluva o dielo. Rovnako výsledky vykonaného dokazovania nepreukázali platné uzatvorenie atypickej obchodnej zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Vo vzťahu k uplatnenému právu pri jeho posudzovaní ako práva na vydanie bezdôvodného obohatenia dospel súd prvého stupňa k záveru, podľa ktorého by sa v prípade medzi účastníkmi mohlo jednať o plnenie, ktoré prevzal žalovaný od žalobcu bez právneho dôvodu, pretože medzi nimi nebola zistená existencia platného záväzkovo-právneho vzťahu. Pri takomto právnom posúdení uplatneného práva však dospel súd prvého stupňa k záveru, podľa ktorého žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu výšky uplatnenej pohľadávky, v nadväznosti na čo súd prvého stupňa žalobu v celom rozsahu zamietol.

Na základe včas podaného odvolania žalobcu odvolací Krajský súd Žilina svojím uznesením č.k. -79 zo dňa 18.8.2010 rozhodol o zrušení rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -62 z 5.11.2008 a o vrátení veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí zaviazal súd prvého stupňa záväzným právnym názorom, podľa ktorého z doterajšieho dokazovania bolo možné ustáliť vznik Zmluvy o dielo medzi účastníkmi za obdobie I. až III. štvrťrok 2005, predmetom ktorej bolo vykonanie účtovníckych prác žalobkyňou pre žalovaného s tým, že medzi nimi vznikol spor o výške odplaty, pričom odplatnosť bola zrejmá. Fakturácia za štvrťroky I. až III. roku 2005 sa mala podľa výsledkov doterajšieho dokazovania pohybovať v intenciách ceny za posledný štvrťrok roku 2004. Keďže však takýmto spôsobom určeným medzi účastníkmi nebolo možné zistiť alebo určiť presnú výšku odplaty za I. až III. štvrťrok 2005, žalovanému ako objednávateľovi vzniká povinnosť podľa § 546 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. V tomto prípade podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd nepostupoval správne, ak neakceptoval návrh žalobcu na znalecké dokazovanie o výške odplaty vyúčtovanej faktúrami za I. až III. štvrťrok roka 2005. Odvolací súd sa stotožnil so žalobcom ako odvolateľom, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam s tým, že bolo tiež konštatované, že nesprávne skutkové zistenia mohli vyplynúť i z nevykonania všetkých dôkazov navrhnutých účastníkmi konania, v danom prípade v rovine znaleckého dokazovania k výške žalovanej ceny účtovníckych prác vykonaných pre žalovaného v zmysle uzavretej zmluvy o dielo. Odvolací súd v danom prípade považoval rozhodnutie okresného súdu za predčasné a vydané bez dostatočného dokazovania vo veci samej. Odvolací súd uložil okresnému súdu doplniť dokazovanie v zmysle návrhov účastníkov. V takom prípade sa zameria nielen na zistenie výšky dojednanej ceny diela, ale bude sa zaoberať aj ďalšou obranou žalovaného v rovine rozsahov a kvality vykonaných prác.

V nadväznosti na uvedené závery odvolacieho súdu súd vyzval účastníkov cestou ich právnych zástupcov, aby učinili návrhy na doplnenie dokazovania. Žalobca reagoval na túto výzvu listom z 9.2.2011, ktorým predložil súdu daňové priznania, hlásenia, účtovné denníky a ostatné účtovné doklady potrebné pre vedenie účtovníctva, ktoré spracoval žalobca v príslušnom zdaňovacom období pre žalovaného a zároveň súdu predložil dve diskety, na ktorých je nahrané účtovníctvo za roky 2005 a 2004 a ktoré listinné dôkazy a dôkazy sú súčasťou spisu na č.l. 87 až 153, 154. Na pojednávaní dňa 27.5.2011 žalobca k týmto dokladom uviedol, že sa jedná o všetky doklady, ktoré má k dispozícii vo vzťahu k predmetu konania, pričom ostatné doklady, a to predovšetkým originály dokladov, ktoré sa týkajú účtovníctva a ďalšie doklady odovzdal žalovanému 1.2.2007. Žalobca ešte v štádiu pred prvým rozhodnutím súdu prvého stupňa navrhol cestou právneho zástupcu nariadiť vo veci znalecké dokazovanie, pričom následne na tomto dôkaznom návrhu žalobca netrval a ponechal vykonanie takéhoto dôkazu na úvahe súdu. Súd prvého stupňa už vo svojom prvom rozhodnutí vo vzťahu k vykonaniu dôkazu nariadením znaleckého dokazovania vo veci uviedol, že dospel k záveru, podľa ktorého je tento nadbytočný a bez preukázania ďalších skutočností takéto znalecké dokazovanie ani

nie je možné nariadiť. Predovšetkým by zo strany žalobcu museli byť predložené doklady preukazujúce rozsah vykonaných účtovníckych prác, aby znalec mohol posúdiť ich kvalitu a prípadne stanoviť určitú protihodnotu za vykonanie týchto prác. Takéto dôkazy produkované neboli. Ďalej vo vzťahu k návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania súd prvého stupňa uvádzal dôvody, ktoré sa viazali k právnemu posúdeniu veci, ktoré učinil v rámci prvého meritórneho rozhodnutia. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí konštatoval, že okresný súd nepostupoval správne, ak neakceptoval návrh žalobcu na znalecké dokazovanie vo vzťahu k výške odplaty vyúčtovanej faktúrami za I. až III. štvrťrok roku 2005. V štádiu po rozhodnutí odvolacieho súdu žalobca ani žalovaný neučinili výslovný návrh na nariadenie znaleckého dokazovania v tejto veci. V nadväznosti na závery odvolacieho súdu však súd postupoval podľa § 120 ods. 1 veta tretia OSP, podľa ktorej môže výnimočne súd vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na záväzný právny názor odvolacieho súdu rozhodol súd prvého stupňa uznesením č.k. -220 zo dňa 24.5.2012 o nariadení znaleckého dokazovania znalcom z Odboru ekonómia a manažment, Odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo: H.. I. Š.U., O. Č.. XX, XXX XX J. W.. Znaleckú úlohu vymedzil tak, že úlohou znalca bude určiť cenu, ktorá sa obvykle platí za spracovanie účtovníctva, ktoré uskutočnil žalobca pre žalovaného v období I., II. a III. kalendárneho štvrťroka roku 2005. Zároveň znalcovi uložil posúdiť rozsah a kvalitu účtovníckych prác vykonaných žalobcom pre žalovaného a výslednú cenu týchto prác určiť s prihliadnutím na prípadné zistené nedostatky týkajúce sa rozsahu a kvality prác vykonaných žalobcom. Znalec mal tiež odpovedať na otázky účastníkov vymedzené v ich podaniach, ktoré sú súčasťou spisu na č.l. 203 a 218 /jednalo sa o otázky sformulované účastníkmi pre znalca na základe výzvy súdu/. Na základe takto nariadeného znaleckého dokazovania bol po právoplatnosti uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania spis prevzatý ustanoveným znalcom dňa 22.6.2012 v obsahu súdneho spisu zahŕňajúceho listinné dôkazy predložené žalobcom na výzvu súdu, tak ako sú v spise na č.l. 87 až 153, dve diskety, ktoré sú súčasťou spisu v prílohovej obálke na č.l. 154 a protokol z 1.2.2007. Z uvedeného vyplýva, že ustanovený znalec mal k dispozícii kompletný spisový materiál obsahujúci všetky žalobcom predložené listinné dôkazy pre potreby nariadeného znaleckého dokazovania. Listom doručeným súdu 3.6.2013 /č.l. 244/ ustanovený znalec vrátil súdu spisový materiál s odôvodnením, že vypracovanie znaleckého posudku nie je možné. K vymedzenej znaleckej úlohe uviedol, že ako podklad mu boli na vypracovanie znaleckého posudku predložené účtovný denník za rok 2004 vrátane súvahy a výkazu ziskov a strát, ďalej účtovný denník k 30.9.2005, kniha daňových dokladov, kniha vydaných faktúr a kniha prijatých faktúr, analytická evidencia, súvaha a výkaz ziskov a strát. Zároveň vzhľadom na charakter otázok, ktoré sú uvedené v uznesení o nariadení znaleckého dokazovania, sú však nevyhnutným podkladom na vypracovanie znaleckého posudku prvotné účtovné podklady, t.j. celé účtovníctvo spoločnosti AVENIR, s.r.o. za rok 2005. Následne na základe predložených prvotných dokladov je podľa vyjadrenia znalca nevyhnutné urobiť prieskum, ako boli v danom čase a v danom regióne platené služby súvisiace s účtovníctvom. Na základe vyššie uvedeného je potom nutné zo strany znalca konštatovať, že znalecký posudok nie je možné vypracovať. Bez predloženia účtovníctva spoločnosti AVENIR, s.r.o. a výstupov z neho pred a po rekonštrukcii účtovníctva totiž nemožno jednoznačne zodpovedať úlohy uvedené v uznesení, teda nemožno napríklad posúdiť časový sled účtovných dokladov, vecnú a formálnu stránku zaúčtovaných dokladov, dodržiavanie právnych predpisov a podobne a tým následne posúdiť rozsah a kvalitu účtovníckych prác, ako ani výslednú cenu týchto prác.

V nadväznosti na takéto vyjadrenie sa znalca uznesením č.k. -245 zo dňa 6.6.2013 rozhodol súd o zrušení uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania č.k. -220 zo dňa 24.5.2012.

Z vyjadrenia sa žalobcu na pojednávaní 25.11.2014 vyplýva, že tento súdu predložil pre potreby znaleckého dokazovania všetko, čo mal k dispozícii, pričom žiadne ďalšie doklady, ktoré by bolo možné pre potreby znaleckého dokazovania využiť, k dispozícii žalobca nemá, mal by ich mať žalovaný.

Na pojednávaní dňa 5.6.2015 žalovaný cestou štatutárneho zástupcu H.. S. F. uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť. Medzi účastníkmi bola uzatvorená ústna zmluva, na základe ktorej mal žalobca vykonať pre žalovaného určité činnosti, pričom išlo o zmluvu o dielo, avšak predpokladom vzniku práva na zaplatenie ceny za dielo je riadne vykonanie diela v dohodnutej kvalite. Toto si žalobca nesplnil. Skutočnosť, že bol žalovaným žalobca upozorňovaný na nesplnenie svojej povinnosti riadne dielo vykonať v dohodnutej kvalite, svedčí list žalovaného zo 6.11.2006. Žalovaný uviedol, že nie je pravdou tvrdenie, podľa ktorého mala byť dohoda o cene taká, že bude platená cena, ktorá bola zaplatená

za rok 2004, kedy bol spracovaný posledný kvartál a teda boli vykonané činnosti v rozsahu, ktorý bol potrebný pre podanie daňového priznania a ktorú cenu žalovaný aj zaplatil. Pre rok 2005 si žalobca so žalovaným cenu nedohodli. Štatutárny zástupca žalovaného H.. S. F. na pojednávaní dňa 5.6.2015 uviedla, že žalovaný nemôže súdu predložiť účtovníctvo žalovaného spracované za rok 2005 žalobcom, nakoľko toto účtovníctvo bolo skartované. Účtovníctvo žalovaného za rok 2015 muselo byť treťou osobou kompletne rekonštruované. Skutočnosť, že účtovníctvo žalovaného za rok 2005 muselo byť rekonštruované, vyplýva aj z výzvy žalovaného adresovanej žalobcovi, tak ako je v spise na č.l. 16, z vyjadrenia sa právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 14.3.2008.

Podľa § 536 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka: Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka: Objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná /§ 536 ods. 3/, je objednávateľ povinný platiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa § 554 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka: Zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom.

Podľa § 132 OSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 120 ods. 1, 3, 4 OSP: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu vo vzťahu k prvému meritórnemu rozhodnutiu v tejto veci súd prvého stupňa v súlade so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil vo veci na základe výzvy súdu z 8.10.2010 a ktoré sú v spise ako príloha podania žalobcu z 9.2.2011 /č.l. 87 až 153/ a zároveň nariadil znalecké dokazovanie znalcom z príslušného odboru na určenie obvyklej ceny plnenia zrealizovaného žalobcom pre žalovaného - ceny za spracovanie účtovníctva v období I., II. a III. kalendárneho štvrťroka roka 2005 pri súčasnom zohľadnení rozsahu a kvality účtovníckych prác vykonaných žalobcom pre žalovaného, tak ako to vyplýva z uznesenia č.k. -220. Ustanovený znalec po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu vrátane obsahu prílohovej obálky na čl. 154 tento súdu vrátil s konštatovaním, že nie je možné vypracovať znalecký posudok, pretože nemá k dispozícii nevyhnutné podklady na jeho vypracovanie, a to prvotné účtovné podklady predstavované celým účtovníctvom spoločnosti AVENIR, s.r.o. za rok 2005. Podľa vyjadrenia sa znalca, ktoré bolo súdu doručené dňa 3.6.2013, bez predloženia účtovníctva spoločnosti AVENIR, s.r.o. - žalovaného a výstupov z neho pred a po rekonštrukcii účtovníctva nie je možné jednoznačne zodpovedať úlohy, ktoré sú znalcovi uložené, teda napríklad nemožno posúdiť časový sled účtovných dokladov, vecnú a formálnu stránku zaúčtovaných dokladov, dodržiavanie právnych predpisov a podobne a tým následne posúdiť rozsah a kvalitu účtovníckych prác, ako ani výslednú cenu týchto prác. V nadväznosti na takéto stanovisko znalca súd opätovne vyzýval

žalobcu, aby súdu predložil doklady potrebné pre nariadenie znaleckého dokazovania, pričom zo strany žalobcu bolo, tak ako je konštatované vyššie uvedené, že všetko čo žalobca k dispozícii mal pre potreby nariadenia znaleckého dokazovania súdu už predložil. Zároveň súd vyzýval žalovaného, aby tento súdu predložil účtovníctvo žalovaného vypracované žalobcom za I., II. a III. štvrťrok roka 2005, na čo žalovaný uviedol, že túto výzvu splniť nemôže, pretože toto účtovníctvo vypracované žalobcom bolo skartované a účtovníctvo žalovaného za rok 2005 bolo kompletne rekonštruované treťou osobou. Z uvedeného vyjadrenia žalovaného je preto zrejmé, že pokiaľ existuje účtovníctvo subjektu AVENIR, s.r.o. za I., II. a III. štvrťrok roku 2005, ide o účtovníctvo, ktoré je výstupom činnosti pri spracovaní účtovníctva realizovanej odlišným subjektom od žalobcu. Práve na základe stanoviska znalca podľa jeho listu doručeného súdu 3.6.2013, kedy tento nemôže zodpovedať v uznesení o nariadení znaleckého dokazovania vymedzené otázky bez predloženia účtovníctva žalovaného a výstupov z neho pred a po rekonštrukcii súd konštatuje, že bolo nevyhnutné rozhodnúť o zamietnutí žaloby v celom rozsahu. V konaní o zaplatenie ceny zrealizovaného plnenia - spracovania účtovníctva za I., II. a III. kalendárny štvrťrok roka 2005 ťažilo dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu základu i výšky uplatnenej pohľadávky žalobcu podľa § 120 ods. 1 veta prvá OSP. V rámci toho bolo procesnou povinnosťou primárne žalobcu označiť a predložiť súdu všetky listinné dôkazy potrebné pre riadne vykonanie dôkazu znaleckým dokazovaním v zmysle uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania č.k. -220 zo dňa 24.5.2012. Pokiaľ žalobca pre žalovaného v období I., II. a III. štvrťroka kalendárneho roka 2005 spracovával účtovníctvo žalovaného a žiada v konaní zaplatiť cenu takéhoto plnenia, je primárne dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať v konaní pred súdom druh a rozsah zrealizovaného plnenia. Táto dôkazná povinnosť primárne ťažila v konaní žalobcu a žalobca si túto dôkaznú povinnosť v konaní riadne nesplnil. Zároveň pri tomto konštatovaní poukazuje súd i na procesný postup, v rámci ktorého vyzýval žalovaného cestou jeho štatutárneho zástupcu na pojednávaní dňa 5.6.2015, aby tento predložil súdu účtovníctvo žalovaného spracované žalobcom za I., II. a III. štvrťrok roka 2015, na čo však zo strany žalovaného bolo uvedené, že toto účtovníctvo žalovaný k dispozícii nemá, nakoľko bolo skartované a účtovníctvo za uvedené obdobie bolo žalovanému spracované tretím subjektom a muselo byť kompletne rekonštruované. Za takejto dôkaznej situácie je nevyhnutné skonštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení v tomto konaní a nepreukázal druh a rozsah plnenia zrealizovaného pre žalovaného, cenu ktorého v tomto konaní uplatnil. Len pri riadnom splnení tejto dôkaznej povinnosti by bolo možné efektívne vykonať dôkaz znaleckým dokazovaním za účelom zistenia obvyklej ceny tohto plnenia a zároveň vysporiadať sa aj s procesnou obranou žalovaného, ktorý namietal vady zrealizovaného plnenia, najmä neuskutočnenie plnenia v celom dojednanom rozsahu. Vo všeobecnej rovine súd v tejto časti uvádza, že efektívne vykonanie dôkazu znaleckým dokazovaním, teda odborným posúdením konkrétnej skutkovej okolnosti významnej pre meritórne rozhodnutie, predpokladá také výsledky vykonaného dokazovania, ktoré je možné považovať za uzavretý skutkový stav, ktorý sa znalcovi predloží bez toho, aby znalec potreboval dopĺňať tento skutkový stav / s výnimkou napríklad realizácie ohliadky za účelom získania vlastných zistení znalca pre potreby zodpovedania znaleckej úlohy, čo však nebol prípad prejednávanej veci/. Úlohou znalca pri vykonávaní dôkazu znaleckým dokazovaním je výlučne odborné posúdenie konkrétnej skutkovej okolnosti vyplývajúcej z vykonaného dokazovania. Ustálenie skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania a určenie skutkovej okolnosti významnej pre meritórne rozhodnutie, posúdenie ktorej si vyžaduje odborné znalosti a odôvodňuje nariadenie znaleckého dokazovania, je výlučnou kompetenciou súdu. Pokiaľ však súd na základe vykonaného dokazovania nemôže na odborné posúdenie znalcovi predložiť všetky potrebné skutkové podklady a z nich vyplývajúce skutkové zistenia, nakoľko tieto nevyplynuli z vykonaného dokazovania, nie je možné dôkaz znaleckým dokazovaním efektívne vykonať. K takejto situácii došlo i v prejednávanej veci, pretože výsledky vykonaného dokazovania neposkytli dostatočný skutkový záver o druhu a rozsahu plnenia - spracovania účtovníctva zrealizovaného žalobcom pre žalovaného za I., II. a III. štvrťrok kalendárneho roka 2005. V nadväznosti na to rozhodol súd o zamietnutí žaloby. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť medzi účastníkmi v tomto konaní nesporná, a to realizácia plnenia žalobcom pre žalovaného i v roku 2004 a jeho úhrada, nakoľko z dokazovania vyplývajúceho v tejto veci nebolo preukázané, že by si účastníci za realizáciu spracovania účtovníctva žalobcom pre žalovaného za I., II. a III. štvrťrok kalendárneho roka 2005 dohodli takú cenu, aká bola platená v roku 2004, a tiež že by plnenie realizované v roku 2004 predovšetkým druhom ale i rozsahom zodpovedalo plneniu realizovanému v relevantnej časti roku 2005. V nadväznosti na to bola irelevantnou skutočnosť realizácie úhrady plnenia žalobcu pre žalovaného za rok 2004.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 OSP, podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia a ustanovením § 151 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd žalobu zamietol, a preto je účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu žalovaný. Žalovaný učinil pred vyhlásením rozhodnutia na pojednávaní konanom dňa 5.6.2015 návrh na rozhodnutie o trovách konania, ktoré bol v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 OSP povinný vyčísliť do 3 pracovných dní. Žalovaný náhradu trov konania v stanovenej lehote nevyčíslil, preto mu súd priznal v súlade s ustanovením § 151 ods. 2 OSP náhradu trov vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozsudku (okrem trov právneho zastúpenia), ktoré tvoria súdne poplatky za podané odpory vo výške 66,38 EUR vo veci pôvodne samostatne vedenej pod sp. zn. , vo výške 66,38 EUR v spojenej veci sp. zn. a vo výške 66,38 EUR v spojenej veci sp. zn. . Náhradu trov konania v celkovej sume 199,14 EUR súd priznal žalovanému napriek skutočnosti, že súdne poplatky vo veci pôvodne samostatne vedenej pod sp. zn. a vo veci sp. zn. neboli doposiaľ žalovaným zaplatené. Súd pritom vychádzal zo záveru uznesenia Najvyššieho súdu ČR z 15. mája 2002, sp. zn. , podľa ktorého účastníkovi konania môže byť pri rozhodovaní o náhrade trov konania priznaná aj náhrada súdneho poplatku, ktorý doposiaľ ešte nezaplatil. Žalovaného však upovedomuje, že pokiaľ súdne poplatky nebudú zaplatené v primeranej lehote, bude ich súd vymáhať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov/.