Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-135-2022.pdf
PDF · 81.43 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/135/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľky K. V., rodenej O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. P. XX, proti manželovi E. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. P. XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, v konaní zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky K. V., rodenej O., nar. XX.XX.XXXX a manžela E. V., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v P., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu P., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. X., r o z v á d z a .
II. Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej M. V., nar. XX.XX.XXXX v tomto znení:
Maloletá M. V. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky s tým, že každý z rodičov je oprávnený maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach samostatne.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej M. V. výživným vo výške 200 eur mesačne vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletou sa n e u p r a v u j e .
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom podaným dňa 06.09.2022 sa domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že už dlhodobo neplní svoju spoločenskú funkciu. Možno jednoznačne konštatovať, že rozvrat v ich manželstve je dlhodobý aj trvalý. Ich manželstvo neplní svoj spoločenský účel, ani v budúcnosti nebude plniť svoj spoločenský účel. Ich vzťahy sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a nie je nádej na obnovu manželstva. K manželovi už nič necíti. Ďalej v návrhu uviedla, že počas manželstva polroka bývali oddelene, ale opäť sa k sebe vrátili. Myslela si, že ich manželstvo sa zmení, ale nestalo sa tak. Ich vzťah bol v mnohých ohľadoch vyčerpávajúci a zrejme aj preto s postupom času prichádzalo presvedčenie, že takýto nefungujúci vzťah nemá zmysel.
2. Manžel navrhovateľky súhlasil s rozvodom manželstva z dôvodu, že s navrhovateľkou nemajú žiadne spoločné záujmy. K oddelenému bývaniu uviedol, že pred 3 rokmi manželka odišla zo spoločnej domácnosti kvôli inému partnerovi a aj keď sa dali dokopy, už navrhovateľke nedokázal dôverovať.
3. Zo zhodného vyjadrenia manželov vyplynulo, že po dobu 5 rokov spoločne nezabezpečujú chod domácnosti, spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti, spoločne nerealizujú výchovu, výživu maloletej, ako manželia si nepomáhajú, netrávia spolu čas, intímne spolu nežijú. Taktiež z vyjadrenia manželov vyplynulo, že sa navzájom citovo odcudzili a navzájom si nedôverujú.
4. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
5. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky, ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Manželia po krátkodobej známosti (necelý rok) uzatvárali manželstvo bez toho, aby dostatočne poznali svoje povahy, názory, predstavy na spoločný život, čo u navrhovateľky spôsobilo nespokojnosť v manželstve, ktorú riešila nadviazaním mimomanželského vzťahu, s ktorým sa manžel navrhovateľky nedokázal vyrovnať. Súd mal tak splnené podmienky v zmysle § 23 Zákona o rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol.
6. V prípade rozvodu manželstva rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode tak, že maloletá sa zverí do osobnej starostlivosti matky s tým, že každý z rodičov bude oprávnený maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach samostatne, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 200 eur mesačne vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia a styk otca s maloletou sa neupraví.
7. Opatrovník odporučil súdu rodičmi navrhnutú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode schváliť s odôvodnením, že je v záujme maloletej a neodporuje zákonu.
8. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
9. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
11. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
12. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia maloletej zatiaľ žijú v spoločnej domácnosti, z ktorej sa matka spolu s maloletou mieni odsťahovať. Osobnú starostlivosť o maloletú, ktorá má necelých 18 rokov, v prevažnej miere zabezpečuje matka. Otec a opatrovník nevzniesli žiadne výhrady voči starostlivosti matky o maloletú. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav mal za to, že rodičmi navrhnutá dohoda v časti zverenia maloletej na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky je plne v jej záujme, neodporuje zákonu, a preto ju v tejto časti schválil.
13. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb maloletej a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletá má necelých 18 rokov, navštevuje 3. ročník gymnázia, je zdravá, je vedená v alergologickej ambulancii. Výdavky na maloletú pozostávajú z poplatku ZRŠ 20 eur jednorazovo, školské pomôcky 50 eur jednorazovo, učebnica angličtiny 16 eur jednorazovo, oblečenie, obuv 40 eur mesačne, cestovanie 5 eur mesačne, telefón 30 eur mesačne, sporenie 75 eur mesačne, poistenie 30 eur polročne, voľnočasové aktivity 50 eur mesačne, drogéria 45 eur mesačne (z dôvodu akné), strava v domácnosti 100 eur mesačne. Maloletá nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť, brigáduje, z čoho má mesačný príjem okolo 200 eur netto. Rodičia maloletej inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú. Matka od 15.11.2022 je zamestnaná v obchodnej spoločnosti P. SK, s.r.o., kde podľa jej vyjadrenia má dohodnutý čistý mesačný príjem vo výške 900 eur. Otec maloletej je SZČO, podniká v predaji tonerov, z čoho má podľa vlastného vyjadrenia príjem vo výške 1.000 eur netto. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav mal za to, že rodičmi navrhnutá výška výživného zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám, a preto aj v tejto časti rodičovskú dohodu schválil.
14. O neupravení styku otca s maloletou súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine z dôvodu, že maloletá v čase rozhodovania súdu žije v domácnosti aj s otcom, s ktorým má zabezpečený dennodenný kontakt, ktorému matka nebráni.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné písomné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých, rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať opravný prostriedok voči výroku o rozvode a trovách konania,, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.