Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Cb-20-2015.pdf
PDF · 91.86 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/20/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: REAL CENTRUM TRNAVA, s.r.o., so sídlom Hajdóczyho 19, 917 01 Trnava, IČO: 36274470, o zaplatenie 824,44 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 625,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 209,11 eur od 21.10.2010 do zaplatenia zo sumy 249,97 eur od 21.11.2010 do zaplatenia zo sumy 163,86 eur od 21.12.2010 do zaplatenia zo sumy 2,50 eur od 19.1.2011 do zaplatenia na účet žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXX ako aj náhradu trov konania vo výške 49 eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 172,79 eur za trovy právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.9.2014 domáhal vydania rozhodnutia, v ktorom by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 824,44 eur spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v petite žaloby, a to titulom dlhu na hovornom a titulom zmluvnej pokuty. V žalobe žalobca uviedol, že spoločnosť Slovak Telecom a.s. dňa 24.6.2013 ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok žalobcu uvedených v prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky voči žalovanému. Žalovaný ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, Zmluvu o pripojení. Predmetom bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu (ako podnikom v zmysle § 4 ods. 8) žalovanému (ako účastníkovi v zmysle § 5 ods. 7). Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení a všeobecnými podmienkami. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 7012215851 na sumu 2,50 eur, splatnú 18.1.2011, č. 7011183262 na sumu 163,86 eur, splatná 20.12.2010, č. 7010168150 na sumu 249,97 eur, splatná 20.11. 2010, č. 7112170525 na sumu 199 eur, splatná 18.12.2011, č. 7009151821 na sumu 209,11 eur, splatná 20.10.2010. Celková neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky predstavuje sumu 824,44 eur.
Okresný súd Trnava v skrátenom konaní vyhovel návrhu v plnom rozsahu a vydal dňa 26.11.2014 platobný rozkaz č.k. 19Rob/80/2014-58. Nakoľko žalovaný včas podal proti platobnému rozkazu odpor
s odôvodnením, platobný rozkaz bol zo zákona v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie.
Žalovaný vo svojom odpore zo dňa 22.12.2014 (č.l. 60 spisu) uviedol, že vo vzťahu k poplatkom za služby elektronickej komunikácie, ktoré boli žalovanému fakturované faktúrami č. 7009151821 na sumu 209,1 eur, č. 7010168150 na sumu 249,97 eur a č. 7011183262 na sumu 163,86 eur žalovaný namieta, že tieto žalovaný spoločnosti Slovak Telecom a.s. uhradil v plnom rozsahu ešte pred podaním žaloby. Žalobcom návrh je tak v časti istiny 622,94 eur a k nej prislúchajúceho príslušenstva (úrokov z omeškania) nedôvodný. Dôkazy o úhrade uvedených faktúr sa fyzicky nachádzajú v archíve externej účtovníckej firmy, ktorá vedie účtovníctvo žalovaného, pričom pre krátkosť času a pracovnú zaneprázdnenosť poverenej pracovníčky externej účtovníckej firmy doposiaľ neboli tieto dôkazy odovzdané žalovanému. Z uvedeného dôvodu žalovaný doloží dôkazy dodatočne. Vo vzťahu k zmluvnej pokute vo výške 199 eur fakturovanej faktúrou č. 7112170525 žalovaný namieta, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal právny dôvod jej vzniku. Zo žaloby ani z faktúry nie je zrejmé na základe čoho mal právny predchodca žalobca nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta nebola medzi zmluvnými stranami nikdy dohodnutá a taktiež nebolo preukázané, že by došlo k porušeniu zabezpečenej povinnosti na základe ktorej mal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniknúť. Žalovaný preto považuje žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 199 eur za nepreukázaný.
Žalobca vo svojom písomnom stanovisku k odporu zo dňa 27.2.2015 (č.l. 68 spisu) uviedol, že vyjadrenia žalovaného ohľadne úhrady považuje len za účelovú obranu nakoľko žalobca žiadnu úhradu žalovaného neeviduje a žalovaný nijaké dôkazy o úhrade pohľadávok žalobcu nepredložil. Neuniesol tak dôkazné bremeno, nakoľko žiadnym spôsobom nepreukázal uhradenie žalovanej sumy a neuviedol žiadne relevantné dôkazy, ktorými by spochybnil nárok žalobcu. V časti zmluvnej pokuty vo výške 199 eur s príslušenstvom zobral žalobca svoju žalobu späť a žiadal aby z uvedeného dôvodu bolo konanie v tejto časti zastavené.
Súd v predmetnej veci po splnení zákonných podmienok pojednával v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v neprítomnosti žalovaného, keď predvolanie na pojednávanie v deň 5.6.2015 mu bolo riadne doručené dňa 14.4.2015, pričom žalobca svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil. Súd upustil od osobného výsluchu zástupcu žalovaného, ktorého výpoveď by nezvrátila už súdom zistený skutkový stav z listinných dôkazov a bola by nadbytočná.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým so Zmluvou o pripojení zo dňa 22.8.2005, so Zmluvou o pripojení zo dňa 22.8.2005 s Cenovým výmerom č. 63324/2007, s Cenovým výmerom č. 50724/2007, s prehľadom zasielaných faktúr, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Zo Zmluvy o pripojení zo dňa 22.8.2005 (č.l. 44 spisu) súd zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvný vzťah podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorého sa právny predchodca žalobcu zaviazal zriadiť, pripojiť, poskytovať alebo sprístupniť špecifikované služby a produkty za podmienok stanovených touto zmluvou a žalovaný sa zaviazal platiť cenu za zriadenie a používanie týchto služieb podľa platnej Tarify.
Zo Zmluvy o pripojení zo dňa 19.12.2007 (č.l. 47 spisu) súd zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvný vzťah podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorého sa právny predchodca žalobcu zaviazal zriadiť, pripojiť, poskytovať alebo sprístupniť špecifikované služby a produkty za podmienok stanovených touto zmluvou a žalovaný sa zaviazal platiť cenu za zriadenie a používanie týchto služieb podľa platnej Tarify.
Z pripojených faktúr súd zistil, že žalovanému bola za služby poskytnuté žalobcom a titulom úhrady zmluvnej pokuty vyúčtovaná spolu suma predstavujúca žalovanú istinu.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej ObZ), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 ObZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 28.12.2007 (predpis platný v čase trvania zmluvného vzťahu účastníkov konania), ďalej len „ZoEK“, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 ZoEK, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) ZoEK, účastník (žalovaný) je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) ZoEK, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb,
Predmetom konania je pohľadávka žalobcu vo výške 824,44 eur s príslušenstvom ako uplatnený nárok žalobcu - postupníka na zaplatenie pohľadávky zo zmluvného vzťahu u poskytovateľa verejnej telefónnej služby so žalovaným podľa predložených zmlúv o pripojení. Pohľadávka žalobcu predstavuje nárok na nezaplatené poskytnuté služby v sume 625,44 eur a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 199 eur.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkovo - právny vzťah, a to uzatvorením inominátnych (nepomenovaných) zmlúv - zmlúv o pripojení podľa zákona č. 610/2003 o elektronických komunikáciách. Na základe zmlúv o pripojení sa žalobca zaviazal k poskytovaniu služieb žalovanému, a tiež poskytol žalovanému za zľavnenú cenu mobilný telefón Nokia 6020. Žalovaný sa zaviazal využívať žalobcom poskytované služby a za tieto služby žalobcovi aj riadne a včas platiť. Právny predchodca žalobcu svoju zmluvnú povinnosť riadne splnil a poskytol žalovanému služby v dojednanom rozsahu. Žalovaný si svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby nesplnil, preto súd žalobe v časti 625,44 eur vyhovel spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Žalovaný v návrhovom konaní, svojou pasivitou nepreukázal opak tvrdení žalobcu a neuviedol žiadne významné skutočnosti spochybňujúce dôvodnosť žaloby. V návrhovom konaní účastník nemôže zostať pasívnym. Bolo na žalovanom, aby uniesol v konaní dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo, nesplnil si svoju dôkaznú povinnosť a preto súd vychádzal pri rozhodovaní so skutkového základu zisteného z dôkazov predložených žalobcom, o ktorých hodnovernosti nemal pochybnosti. K tvrdeniam uvedeným žalovaným v odpore je treba uviesť, že bolo na žalovanom, aby v konaní preukázal ich pravdivosť. Z listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd jednoznačne preukázané poskytnutie telekomunikačných služieb, za ktoré využívanie bol žalovaný povinný uhrádzať dohodnutú cenu, čo nebolo ani medzi účastníkmi sporné a zo strany žalovaného namietané. Žalovaný však v konaní tvrdil, že v konaní žalobcom uplatnený dlh čiastočne v sume 622,94 eur (209,11 eur, 249,97 eur, 163,86 eur) pred podaním žaloby uhradil čo chcel v konaní aj preukázať dodatočne predloženými listinnými dôkazmi. Žalobca uvedené tvrdenie poprel a odmietol, že žalovaný čiastočne svoj dlh ešte pred podaním žaloby uhradil. Treba zdôrazniť, že bolo na žalovanom, aby uniesol dôkazné bremeno a jeho zaťažovala dôkazná povinnosť dostatočne hodnoverne súdu preukázať svoje tvrdenia o zániku časti uplatnenej pohľadávky jej zaplatením. Aj napriek tomu, že žalovaný v odpore uviedol, že dodatočne súdu predloží dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia o čiastočnej úhrade, tak do rozhodnutia vo veci žiadne konkrétne dôkazy v tomto smere nielen neoznačil, ale čo je zásadné ani súdu nepredložil, hoci mal k tomu dostatok času (žaloba mu bola doručená dňa 8.12.2014) z čoho možno usudzovať, že právna obrana žalovaného je len účelová, ničím nepodložená a nepreukázaná, preto na ňu súd ani neprihliadal.
Podľa § 365 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 ObZ účinného do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinným do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením svojej povinnosti voči žalobcovi do omeškania, bolo potrebné v zmysle § 369 ods. 1 OBZ uložiť mu povinnosť zaplatiť 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 209,11 eur od 21.10.2010 (odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej z faktúr) do zaplatenia, zo sumy 249,97 eur od 21.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 163,86 eur od 21.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 2,50 eur od 19.1.2011 do zaplatenia, keď výšku úrokov z omeškania ustanovuje vládne nariadenie č. 87/1995 Z.z..
Dňa 10.3.2015 bolo súdu doručené písomné podanie žalobcu, ktorým zobral žalobu čiastočne späť, a to v časti zmluvnej pokuty vo výške 199 eur.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Súd preto konanie v zmysle § 96 O.s.p. vo zvyšnej časti (uplatnenej zmluvnej pokuty a jej príslušenstva) zastavil, keď súhlas žalovaného so späťvzatím návrhu nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal procesne úspešnému žalobcovi v celom rozsahu náhradu trov konania vo výške 49 eur za zaplatený súdny poplatok za žalobu a vo výške 172,79 eur a náhradu trov právneho zastúpenia. Špecifikácia trov právneho zastúpenia v zmysle vyhl. MS SR 655/2004 Z.z.:
- prevzatie a príprava veci 51,45 eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky),
- 24.9.2014 podanie návrhu na začatie konania 51,45 eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky)
- 2 x režijný paušál po á 8,04 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky)
- 27.2.2015 vyjadrenie k odporu 51,45 eur
- 1 x režijný paušál po á 8,39 eur.
- 20 % DPH z tarifnej odmeny a režijných paušálov vo výške 35,76 eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky). Hoci by patrila právnemu zástupcovi žalobcu náhrada trov právneho zastúpenia v zmysle vyššie uvedeného spolu vo výške 214,58 eur, tak mu súd priznal sumu nižšiu 172,79 eur, ktorú si uplatnil a vyčíslil písomným podaním zo dňa 27.2.2015.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.