Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Csp-38-2021.pdf
PDF · 77.54 KB
Case nature
Subarea
22Csp/38/2021
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: A.. L. H., D.. X.XX.XXXX, N. Z. XXXX/XX, G., zast. advokátkou JUDr. Danicou Holováčovou, so sídlom Čajakova 5, 040 01 Košice, o zaplatenie 1.635,95 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.635,95 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 10.12.2019 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec dňa 4.2.2021 Okresnému súdu Košice I ako súdu miestne a vecne príslušnému na ďalšie konanie.
2. Súd šetrením zistil, že pôvodne žalovaný O. D. D.. XX.X.XXXX, R. W. X.XX.XXXX .
3. Dedičské konanie po nebohom žalovanom sa skončilo vydaním uznesenia sp. zn. XXD/XXX/XXXX R. W. XX.X.2021 Okresným súdom Košice I prostredníctvom povereného notára.
4. Súd uznesením č. k. 22Csp/38/2021-122 zo dňa 27.1.2022 rozhodol o pokračovaní v konaní s právnou nástupkyňou žalovaného A.. L. H..
5. Šetrením súd zistil, že po pôvodne žalovanom O. D. sa dedičské konanie skončilo vydaním uznesenia sp. zn. 23D/519/2020 zo dňa 14.9.2021, kedy súd konanie zastavil v súlade s ust. § 188 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, nakoľko poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty.
6. Podľa ust. § 188 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z Civilného mimosporového poriadku, ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty alebo ak majetok poručiteľa nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie o dedičstve zastaviť.
7. Podľa ust. § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
8. Podľa ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Podľa ust. § 161 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Podľa ust. § 61 Civilného sporového poriadku má procesnú subjektivitu ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
11. Podľa ust. § 7 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
12. Procesné podmienky nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení Civilného sporového poriadku - právomoc súdu (ust. § 3 a nasledujúce Civilného sporového poriadku), príslušnosť súdu (ust. § 12 a nasledujúce Civilného sporového poriadku), neexistencia prekážky začatého konania - litispendencie (ust. § 159 Civilného sporového poriadku), neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae (ust. § 230 Civilného sporového poriadku), procesná subjektivita (ust. § 61 a nasledujúce Civilného sporového poriadku) a iné.
13. Podľa ust. § 62 Civilného sporového poriadku ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
14. Procesnou subjektivitou sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti. V občianskom súdnom konaní majú procesnú subjektivitu tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnú subjektivitu. Procesnú subjektivitu upravuje Civilný sporový poriadok v ustanovení § 61 tak, že túto procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
15. Podľa ust. § 156 Civilného sporového poriadku konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.
16. Nedostatok procesnej subjektivity je taký nedostatok podmienok konania, ktorý je neodstrániteľný. Ak v konaní ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť, súd konanie zastaví v zmysle ust. § 62 Civilného sporového poriadku.
17. Podľa ust. § 63 Civilného sporového poriadku, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.
18. Podľa ust. § 470 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
19. Na základe uvedeného zodpovednosť dediča za poručiteľove dlhy a náklady jeho pohrebu je vždy obmedzená výškou ceny nadobudnutého dedičstva. Zodpovednosť dediča je teda už zákonom obmedzená tak, aby nadobudnutie dedičstva neznamenalo pre dediča majetkové riziko.
20. Judikatúra zastáva stabilný názor, že ak bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť poručiteľa, resp. poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty a zároveň nebolo ani v prebiehajúcom sporovom konaní preukázané, že by poručiteľ mal iný majetok, ktorého existencia by umožňovala súdu
samostatne uvážiť, či vo vzťahu k tomuto majetku prichádza do úvahu právne nástupníctvo inej osoby, je potrebné konanie zastaviť podľa § 63 ods. 1 CSP, keďže z povahy veci nie je možné v konaní pokračovať, ak neexistuje právny nástupca zomretej strany, teda osoby, ktorú právny poriadok dosadzuje vo vzťahu k neuhradeným dlhom do právneho postavenia zomretého podľa § 470 OZ.
21. Podľa uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co 166/2017 zo dňa 28.6.2017, ak dedičské konanie po žalovanom bolo zastavené pre nemajetnosť a nebolo preukázané, že by poručiteľ disponoval iným majetkom (nebolo v prebiehajúcom sporovom konaní preukázané, že by poručiteľ mal iný majetok, ktorého existencia by umožňovala súdu samostatne uvážiť, či vo vzťahu k tomuto majetku prichádza do úvahy právne nástupníctvo inej osoby - niektorého z dedičov), je potrebné konanie zastaviť podľa § 63 ods. 1 CSP, keďže z povahy veci nie je možné v konaní pokračovať, pretože neexistujú právni nástupcovia zomrelej strany. Prvostupňový súd uznesením nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom, t.j. nezastavil konanie, ale naopak, rozhodol o tom, že pokračuje v konaní s dedičmi žalovaného napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky, odvolací súd za použitia článku 4 ods. 1 CSP v spojitosti s ust. § 389 ods. 2 a § 365 ods. 2 uvedené uznesenie zrušil. Zároveň odvolací súd aplikujúc ust. § 63 ods. 1 CSP, konanie zastavil.
22. Na základe takto zisteného skutkového stavu (procesnej podmienky konania) a vyššie citovaných ustanovení zákona, súd konanie zastavil, nakoľko pôvodne žalovaný po začatí konania dňa 1.12.2020 zomrel a keďže nedošlo k prechodu dlhov na dedičov v zmysle § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, niet právneho nástupcu s ktorým by bolo možné pokračovať v konaní. Súd síce rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičkou, avšak nejde o dedičku v zmysle dikcie ust. § 470 OZ nakoľko po poručiteľovi nededila žiadny majetok.
23. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 257 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa v skutočnosti, že pôvodne žalovaný v priebehu konania zomrel a nedošlo k prechodu dlhov na dedičov. Z uvedeného dôvodu nemožno na rozhodnutie o trovách konania aplikovať inštitút zavinenia zastavenia konania a napriek skutočnosti, že žalobca zastavenie konania nezavinil, niet subjektu, ktorý by súd k náhrade trov konania zaviazal.
24. Na základe uvedeného v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (ust. § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. 127 ods. 1-2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 Civilného sporového poriadku).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.