Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Cb/32/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kolárikom v právnej veci žalobcu: S. Q., nar.: XX. XX. XXXX, miesto podnikania: Z. XXXX/XX, XXX XX M. K., IČO: 41 108 591, zast.: Mgr. Peter Voloch, advokát so sídlom Hollého 745/34, 905 01 Senica, IČO: 45 013 977, proti žalovanému: Q. E., nar.: XX. XX. XXXX, miesto podnikania: Q. D. XXXX/XX, XXX XX M. K., IČO: 45 502 731, zast. JUDr. Eva Skačániová, advokátka so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 31 823 971, o zaplatenie 8 095,50 EUR s prísl., takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30. 12. 2021 domáhal zaplatenia sumy 8 095,50 EUR s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX. XX. XXXX bola medzi žalobcom ako odberateľom a žalovaným ako dodávateľom uzatvorená Zmluva o poskytovaní služieb č. XX/XXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie kuriérskych služieb vozidlami kategórie N1 nákladnej cestnej dopravy s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane prípojného vozidla pri vybraní a distribúcii vybraných poštových zásielok (ďalej aj ako „Zmluva“), pričom obe zmluvné strany túto Zmluvu uzatvorili ako fyzické osoby - podnikatelia pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. Medzi predmety činnosti žalovaného patria aj kuriérske služby a nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane prípojného vozidla. Podľa článku III. ods. 3. Zmluvy je táto Zmluva uzatvorená na dobu neurčitú, pričom podľa článku IX. ods. 1. Zmluvy môže táto Zmluva zaniknúť výpoveďou jednej zo zmluvných strán a podľa článku IX. ods. 2. tejto Zmluvy je výpovedná doba trojmesačná a začína plynúť 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a končí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Žalovaný listom zo dňa 15.02.2021 označeným ako „Oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe“ žalobcovi oznámil, že „pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 27.01.2021 ruším podľa v skúšobnej dobe k 18.02.2021“. V období od 02.02.2021 pritom žalovaný vôbec nebol k dispozícii žalobcovi k doručovaniu a vyberaniu zásielok, a teda vôbec si neplnil povinnosti zo Zmluvy, pričom tento stav trval až pokým žalobca nezaslal žalovanému písomné odstúpenie od Zmluvy zo dňa 31.05.2021, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 12.06.2021. Podľa článku XI. ods. 2 Zmluvy bol pritom žalovaný ako dodávateľ povinný zaplatiť žalobcovi ako odberateľovi zmluvnú pokutu v sume 100,00 EUR za každý deň, ktorý žalovaný nebol k dispozícii k doručovaniu a vyberaniu poštových zásielok podľa požiadaviek a pokynov určených žalobcom ako odberateľom. Na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty žalobca vystavil a doručil žalovanému nasledovné faktúry: (i) faktúru č. XX/XXXX z XX.XX.XXXX na 1 900,00 EUR ako zmluvnú pokutu za obdobie od 02.02.2021 do 28.02.2021, (ii) faktúru č. XX/XXXX zo XX.XX.XXXX na 2 300,00 EUR ako zmluvnú pokutu za obdobie od 01.03.2021 do 31.03.2021, (iii) faktúru č. XX/XXXX z

XX. XX. XXXX na 2 000,00 EUR ako zmluvnú pokutu za obdobie od 01.04.2021 do 30.04.2021, a (iv) faktúru č. XX/XXXX z XX.XX.XXXX na 2 100,00 EUR ako zmluvnú pokutu za obdobie od 01.05.2021 do 31.05.2021. Pohľadávku z prvej faktúry žalobca čiastočne započítal s pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi z faktúry žalovaného č. XX/XXXX vo výške 204,50 EUR, a to Jednostranným zápočtom vzájomných pohľadávok č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný faktúry neuhradil. Žalobca teda má voči žalovanému neuhradené pohľadávky v celkovej sume 8 095,50 EUR. Žalobca žalovaného priebežne vyzýval na úhradu zmluvnej pokuty, a to listami z dní 08.03.2021, 06.04.2021 a 20.04.2021. Nakoniec žalobca poslal žalovanému list zo dňa 31.05.2021, označený ako „Odstúpenie od zmluvy o poskytovaní služieb č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX - písomné oznámenie“, ktorým sám žalobca odstúpil od Zmluvy, pričom prílohami tohto oznámenia boli okrem faktúr č. XX/XXXX a X/XXXX aj faktúry č. XX/XXXX a XX/XXXX, obe vystavené dňa XX.XX.XXXX a tento list aj s prílohami bol doručený žalovanému dňa 12.06.2021. Faktúry žalovaný dodnes neuhradil.

2. Na podporu svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: Výpis žalobcu zo živnostenského registra (č.l. 11 - 12), Osvedčenie o živnostenskom oprávnení žalovaného (č.l. 13), Výpis žalovaného z online živnostenského registra (č.l. 14), Zmluva o poskytovaní služieb č. XX/XXXX s prílohami (č.l. 15 - 23), Oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe (č.l. 24), Odstúpenie od zmluvy o poskytovaní služieb č. XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX - písomné oznámenie, s kópiou podacieho lístku a doručenky (č.l. 25 - 28), faktúra č. XX/XXXX (č.l. 29), Jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok č. X/XXXX so sprievodným listom, kópiou podacieho lístku a potvrdením o doručení (č.l. 30 - 32), faktúra žalovaného č. XX/XXXX (č.l. 33), faktúra č. XX/XXXX (č.l. 34), faktúra č. XX/XXXX (č.l. 35), faktúra č. XX/XXXX (č.l. 36), Upozornenia na porušovanie zmluvných povinností a výzvy na zaplatenie s prílohami a kópiami podacích lístkov a doručeniek (č.l. 37 - 46). Ďalej žalobca navrhol vypočuť v konaní strany sporu.

3. Žalovaný reagoval na žalobu podaním z 02. 06. 2022. Žalobou uplatnený nárok žalovaný neuznal. Uviedol, že živnostenské oprávnenie na kuriérske služby získal od 21.1.2021, pričom si ho vybavil len kvôli tomu, aby mohol uzatvoriť so žalobcom obchodnú zmluvu. Živnosť žalovaný zrušil 13. 07. 2021. Dňa 27. 01. 2021 žalovaný uzavrel so žalobcom Zmluvu o poskytovaní služieb (obchodná zmluva, nepomenovaná, uzavretá medzi podnikateľmi) a prevzal od žalobcu nákladné motorové vozidlo S. G., EČV M. s príslušenstvom a ďalšie predmety, ako to podrobne vyplýva z prílohy č. 1 k zmluve (Protokol o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla) a prílohy č. 3 k zmluve (Protokol o odovzdaní a prevzatí krátkodobého majetku). Žalovaný potom pre žalobcu vykonával kuriérske služby a dňa XX.XX.XXXX vystavil faktúru č. X/XXXX, ktorou žalobcovi vyúčtoval kuriérske služby poskytnuté za 4 kalendárne dni

- 27., 28., 29.01. a 01.02.2021, 340 ks doručených zásielok a 1 vybratú zásielku, za čo žalovanému prináležala odplata 204,50 € bez DPH. Žalovaný 07.02.2021 oznámil žalobcovi, že vo februári 2021 už pre neho nechce pracovať a chce sa dohodnúť na skončení zmluvy od 02.02.2021, čo žalobca konkludentne prijal s tým, že prevzal od žalovaného nákladné motorové vozidlo s príslušenstvom a ostatné žalovanému zverené predmety. Písomne však o tom žiaden zápis nevykonal a nespísal ani dohodu o ukončení zmluvy, hoci žalobca svojim konaním a slovným vyjadrením, „že to berie na vedomie a čo má so mnou robiť“ žalovaného ubezpečil, že sa dohodli na ukončení zmluvy od 02.02.2021. Keď nedošlo k podpisu písomnej dohody o skončení ani do polovice februára 2021, žalovaný zaslal žalobcovi list z 15.2.2021, ktorým „zrušil pracovný pomer v skúšobnej dobe“. Žalobca na list z 15.02.2021 žiadnym spôsobom nezareagoval, neoznámil žalovanému, že ho nepokladá za platné odstúpenie od zmluvy. Naopak účelovo - mlčky - vyčkával, s cieľom získať od žalovaného finančné prostriedky uplatnením zmluvnej pokuty. Žalobca mohol odstúpiť od zmluvy už skôr, avšak vyčkával až do mája 2021. Takéto konanie žalobcu je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a je dôvodom na nepriznanie jeho práva na uplatnenie zmluvnej pokuty od 02.02.2021 do 31.5.2021. Zmluva z 27.01.2021, ktorú on vyhotovil jednostranne, poskytovala žalobcovi viac práv ako žalovanému, hoci boli rovnocenní obchodní partneri. Podľa žalovaného je predmetný vzťah obchodným vzťahom, ktorý treba posudzovať podľa ustanovení . Poukázal na to, že zásady poctivého obchodného styku sú právne relevantné pri výkone práva. Ak je výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, hoci neporušuje žiadne kogentné ustanovenia zákona, nepožíva právnu ochranu ( Obch. zák.). Postihuje sa aj tzv. šikanovanie pri výkone práva, keď účelom výkonu práva nie je realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov a hospodárskych cieľov determinovaných obchodným záväzkom, ale ide o snahu výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Na takomto výkone práva nemôže byť daný oprávnený záujem. Pri dojednaní výšky zmluvnej pokuty nebol vôbec vzatý zreteľ na jej primeranosť, význam a hodnotu zabezpečovacej povinnosti ( Obch. zák.). Zmluvná pokuta

viacnásobne presiahla hodnotu zabezpečovanej povinnosti. Žalovaný poukázal na možnosť súdu znížiť neprimerane vysokú pokutu. Dohodnutá zmluvná pokuta - 100,- EUR za každý deň, v ktorom žalovaný nebol žalobcovi k dispozícií, je neprimeraná k jeho odplate za poskytnuté služby pre žalobcu. Za 3 dni žalovaný doručil 340 zásielok, za čo dostal odplatu 204,- € a za vybratú 1 zásielku 0,50 €. Za 1 deň bol teda žalovaný schopný u žalobcu priemerne zarobiť cca 68,- €, pritom zmluvná pokuta za 1 deň nesplnenia jeho povinnosti bola stanovená na 100,- €. Takáto výška pokuty nezodpovedá preto významu, hodnote a podmienkam plnenia zabezpečovanej povinnosti.

4. Dôkazy k svojmu vyjadreniu žalovaný nepriložil. Navrhol vypočuť v konaní sporové strany.

5. Súd vyzval žalobcu, aby sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v lehote 20 dní od doručenia výzvy (výzva doručená 03. 07. 2022). Žalobca na vyjadrenie žalovaného v stanovenej lehote nereagoval. Svoje vyjadrenie predložil súdu až na pojednávaní dňa 22. 11. 2022, pričom neuviedol a nepreukázal, že by vyjadrenie nemohol predložiť skôr z ospravedlniteľných dôvodov. Súd na toto vyjadrenie s poukazom na a neprihliadol, keďže v ňom uvedené prostriedky procesného útoku boli bez ospravedlniteľného dôvodu uplatnené neskoro, v rozpore s povinnosťou strán uvádzať svoje tvrdenia včas. Súd preto nepopisuje podrobne v tomto rozsudku jednotlivé tvrdenia žalobcu uvedené v tomto vyjadrení. V podstate však išlo o žalobcom spísanú komunikáciu medzi ním a žalovaným, pričom táto korešponduje s vyjadreniami strán v rámci ich výsluchu na pojednávaní. Spolu s vyjadrením žalobca predložil súdu kópiu Koncesnej zmluvy č. XXX/XXXX uzavretej medzi Slovenská pošta, a.s. a žalobcom (ako dopravcom), na základe ktorej žalobca realizuje pre Slovenskú poštu vyberanie a distribúciu zásielok a vykonáva súvisiace činnosti.

6. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 22. 11. 2022. Súd vykonal dokazovanie zo všetkých listinných dôkazov založených v spise, ako aj výsluchom oboch strán sporu a dospel k ďalej uvedeným skutkovým a právnym záverom. Na pojednávaní žalobca navrhol, aby súd vypočul ako svedka otca žalobcu. Tento dôkaz súd nevykonal, pretože ho nepovažoval za potrebné vykonať, a to z dôvodu, že vykonanie takého dôkazu by neviedlo k odlišnému rozhodnutiu vo veci a jeho vykonanie súd vyhodnotil ako rozporné so zásadou hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania.

7. Skutkový stav v podstate medzi stranami sporný nebol a súd ho spoľahlivo ustálil aj na základe výsluchov strán sporu (viď. výpovede strán protokolované v zápisnici z pojednávania z 22. 11. 2022) v spojení s predloženými listinnými dôkazmi. Žalobca poskytuje spoločnosti Slovenská pošta, a.s. služby vyberania a distribúcie zásielok a súvisiace služby, a to na základe Koncesnej zmluvy č. XXX/XXXX. Poskytovanie uvedených služieb zabezpečuje prostredníctvom kuriérov, ktorí s ním spolupracujú ako živnostníci na základe obdobných zmlúv, ako je zmluva uzavretá so žalovaným (v tom čase mal zmluvy uzavreté okrem žalovaného ešte s 2 kuriérmi + aj žalobca pracoval ako kuriér). Dňa XX. XX. XXXX bola medzi žalobcom ako odberateľom a žalovaným ako dodávateľom uzavretá Zmluva o poskytovaní služieb č. XX/XXXX (ďalej len „zmluva“), ktorej predmetom bolo poskytovanie kuriérskych služieb vozidlami kategórie N1 s celkovou hmotnosťou do 3,5 t pri vyberaní a distribúcii vybraných poštových zásielok, žalovaným pre žalobcu, za čo sa žalobca zaviazal uhrádzať žalovanému dohodnutú odplatu. Doručovacím rajónom bol okres Dunajská Streda. Podľa Protokolu o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla (príloha č. 1 k zmluve) žalobca dňa 27. 01. 2021 odovzdal žalovanému motorové vozidlo S. G., EČV: M., s príslušenstvom, a to na účel poskytovania kuriérskych služieb podľa zmluvy. Podľa Protokolu o odovzdaní a prevzatí krátkodobého majetku (príloha č. 2 k zmluve) žalobca dňa 27. 01. 2021 odovzdal žalovanému nasledovný majetok: peňaženka, nabíjačka skenera, razítko-dátumovka- poštový kuriér (10), váha poštová PV-102PE. Žalovaný v dňoch 27. 01. 2021 - 01. 02. 2021 vykonával kuriérske služby, za čo žalobcovi vyúčtoval odmenu vo výške 204,50 EUR faktúrou č. XX/XXXX z XX. XX. XXXX (č.l. 33). Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné, pričom žalobca voči pohľadávke žalovaného z faktúry č. XX/XXXX započítal svoj nárok na zmluvnú pokutu podľa faktúry č. XX/XXXX.

8. Od 02. 02. 2021 žalovaný kuriérske služby žalobcovi neposkytoval, pričom dňa 06. 02. 2021 žalovaný odovzdal žalobcovi kľúče od auta a pristavil aj auto. V aute boli tiež nabíjačka skenera, razítko a váha. Medzi stranami nebola uzavretá písomná dohoda o skončení zmluvy, nebol vyhotovený ani písomný odovzdávací protokol o vrátení motorového vozidla a ostatných prevzatých vecí. Od 15. 02. 2021 žalovaný pracoval u inej kuriérskej spoločnosti. To žalobca vnímal ako porušenie zmluvy (kde výpovedná doba bola dohodnutá v dĺžke 3 mesiacov) a ako neférové správanie žalovaného, keď žalovaný neprišiel do práce v čase najväčšej potreby; kvôli vysokým zmluvným pokutám, ktoré žalobcovi hrozili zo strany

Slovenskej pošty, musel absenciu žalovaného vyriešiť tak, že zásielky doručoval 65-ročný otec žalobcu, ktorý bol v najrizikovejšej skupine z hľadiska ohrozenia vírusom COVID-19. Toto nekorektné správanie sa žalovaného bolo aj dôvodom, pre ktorý žalobca počkal s odstúpením od zmluvy. Všetky vyššie uvedené závery mal súd za preukázané z výpovedí sporových strán (viď. zápisnica z pojednávania z 22. 11. 2022).

9. Žalovaný sa pokúsil ukončiť zmluvu jednostranne, písomným „zrušením pracovného pomeru v skúšobnej dobe“ z XX. XX. XXXX. Žalobca tento úkon žalovaného považoval za neplatný a sám odstúpil od zmluvy listom zo dňa XX. XX. XXXX. Zmluvnú pokutu si vyúčtoval faktúrami č. XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX B. XX/XXXX tak, ako to uviedol v žalobe (viď. odsek 1 tohto rozsudku). Vyhotovenie uvedených dokumentov a ich doručenie druhej strane nebolo v konaní sporné.

10. Podstatou sporu medzi stranami bola oprávnenosť nároku žalobcu na zmluvnú pokutu. Nie však preto, že by bol sporný skutkový základ takého nároku (neposkytovanie služieb žalovaným od 02. 02. 2022), ale žalovaný namietal právnu stránku uplatneného nároku, keď poukazoval primárne na neprimeranosť zmluvnej pokuty a tiež na rozpor jej uplatnenia so zásadou poctivého obchodného styku.

11. Súd po právnom posúdení veci dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok nie je možné žalobcovi priznať, a to na základe ďalej uvedených zákonných ustanovení.

12. Podľa , , v znení platnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy (ďalej len „“) závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

13. Podľa závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

14. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Súd po dôkladnom oboznámení sa s obsahom uzavretej zmluvy a s okolnosťami, za ktorých žalovaný pre žalobcu vykonával činnosti podľa zmluvy, dospel k záveru, že žalovaný vykonával pre žalobcu závislú prácu v zmysle , ktorá podľa môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Nie však v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu, ako tomu bolo v tomto prípade.

16. Účelom právnej úpravy závislej práce v je zabezpečiť, aby fyzická osoba, ktorá pre iného vykonáva činnosť spĺňajúcu zákonom stanovené charakteristické znaky závislej práce, požívala právnu ochranu poskytovanú právnymi predpismi pracovného práva a nebola zbavená práv, ktoré by jej inak prislúchali, ak by predmetnú činnosť vykonávala ako zamestnanec.

17. V predmetnej veci súd z výpovedí strán v spojení s listinnými dôkazmi ustálil, že tretia osoba ponúkla žalobcovi, že má človeka, ktorý chce pracovať. Rovnako žalovaný uviedol, že ho tretia osoba odporučila žalobcovi. Žalovaný sa u žalobcu zaučil a keďže u žalobcu žalovaný mohol „pracovať iba na živnosť“, dňa 21. 01. 2021 žalovaný získal živnostenské oprávnenie na poskytovanie kuriérskych služieb a na vykonávanie nákladnej cestnej dopravy vykonávanej vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane prípojného vozidla. Dňa XX. XX. XXXX uzavrel so žalobcom zmluvu o poskytovaní služieb a začal vykonávať činnosť podľa zmluvy, t.j. distribuovať poštové zásielky. Všetko materiálne vybavenie na výkon činností žalovaného podľa zmluvy poskytol žalovanému bezodplatne žalobca, vrátane motorového vozidla a ďalších vecí, ako je uvedené v preberacích protokoloch tvoriacich prílohu zmluvy (váha, razítko....). Žalovaný mal stanovený začiatok pracovného dňa na 07:00 - 07:15 hod. Žalovaný si každé ráno zobral z priestorov žalobcu jemu pridelené auto, prevzal jemu pridelené zásielky a tieto počas dňa rozvážal v stanovenom rajóne, pričom ich bol povinný v danom dni rozviesť, t.j. bol povinný sa dostaviť na všetky adresy, na ktoré mali byť pridelené zásielky doručené. Presné poradie

zastávok nemal žalovaný povinne určené; bolo iba odporučené ako najefektívnejšia trasa. Koniec pracovného dňa nebol stanovený presným časom, ale bol stanovený momentom, keď žalovaný vybaví všetky zásielky, ktoré mu v ten deň boli pridelené, s tým, že po rozvezení zásielok bol ešte povinný odovzdať na pošte peniaze (od adresátov zásielok), odovzdať neprevzaté zásielky a urobiť denné vyúčtovanie.

18. Podľa názoru tunajšieho súdu činnosť vykonávaná žalovaným pre žalobcu vykazuje všetky znaky závislej práce. Závislá práca je práca vykonávaná (i) vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, (ii) osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, (iii) podľa pokynov zamestnávateľa, (iv) v jeho mene, (v) v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Vzťah nadriadenosti žalobcu a podriadenosti žalovaného a zároveň výkon činnosti podľa pokynov žalobcu vyplýva už z opisu pracovného dňa (žalovaný jednoducho vozidlom žalovaného rozviezol zásielky, ktoré mu v daný deň dali), ako aj zo samotnej zmluvy, kde napr. podľa čl. VI. bodu 2 prvá odrážka bol žalovaný povinný byť vždy k dispozícii k doručovaniu a vyberaniu poštových zásielok podľa požiadaviek a pokynov určených žalobcom (obdobne čl. III. bod 2 zmluvy). Žalovaný nedisponoval žiadnymi materiálnymi kapacitami na realizáciu predmetu zmluvy, ale celý predmet zmluvy realizoval prostredníctvom motorového vozidla a ďalších vecí, ktoré mu pridelil žalovaný. Z uvedeného súd uzavrel, že činnosť podľa zmluvy žalovaný vykonával v priamej osobnej závislosti na žalobcovi a podľa požiadaviek žalobcu, a teda vo vzťahu nadriadenosti žalobcu a podriadenosti žalovaného a podľa pokynov žalobcu. Ďalej, v konaní nebolo sporné, že žalovaný vykonával činnosť podľa zmluvy po celý čas osobne a teda je splnený i ďalší charakteristický znak závislej práce. Zmluva síce v čl. VI. bode 3 uvádza, že žalovaný je oprávnený plniť svoje záväzky sám alebo prostredníctvom svojich zamestnancov, avšak žalobcovi v čase uzavretia zmluvy bolo zrejmé, že žalovaný získal živnostenské oprávnenie len na účely práce u žalobcu, pričom žalovaný žiadnych svojich zamestnancov nemal, a teda predmetné zmluvné ustanovenie je len floskulou smerujúcou k obchádzaniu zákona a maskujúcou charakter práce pre žalobcu ako závislej práce. Rovnako súd z výsluchov strán ustálil, že žalovaný nekonal pri vykonávaní činností podľa zmluvy vo vlastnom mene, ale konal a vystupoval ako pracovník žalobcu, keď mu pošta vydávala zásielky na základe zmluvného vzťahu medzi Slovenskou poštou a žalobcom. Posledným charakteristickým znakom závislej práce je pracovný čas určený zamestnávateľom. Z výsluchov strán súd ustálil, že pracovný čas žalovaného začínal 07:00 - 07:15 hod. Koniec pracovného času nebol určený fixným časovým údajom (presnou hodinou), ale bol určený okamihom vykonania denného vyúčtovania na pošte po vybavení všetkých zásielok pridelených pre daný deň. Žalovaný teda mal určený začiatok i koniec pracovného času, pričom tento si neurčoval sám, ale bol určený žalobcom a žalovaný bol povinný ho dodržať.

19. Žalobca argumentoval, že žalovaný uzavrel zmluvu ako podnikateľ podnikajúci na základe príslušného živnostenského oprávnenia. Tento argument však v danom prípade neobstojí. Žalovaný neoslovil žalobcu ako podnikateľ vykonávajúci podnikanie tak, ako ho definuje , s cieľom získať zákazku. Oslovil ho ako človek hľadajúci prácu. Živnostenské oprávnenie žalovaný získal pár dní pred uzavretím zmluvy so žalobcom, z čoho vyplýva, že živnostenské oprávnenie si žalovaný vybavil práve pre to, aby mohol pracovať pre žalobcu, a potvrdzuje to tiež tvrdenie žalovaného (ktoré žalobca v konaní nerozporoval), že u žalobcu mohol „pracovať iba na živnosť“. Preto uvedený argument nie je spôsobilý vylúčiť súdny prieskum vzťahu medzi žalobcom a žalovaným z pohľadu závislej práce. Ak činnosť žalovaného pre žalobcu spĺňala atribúty závislej práce, potom táto zo zákona nemohla byť vykonávaná na zmluvnom obchodnoprávnom základe; skutočnosť, že žalovaný mal v čase uzavretia zmluvy živnostenské oprávnenie, je bez právneho významu. Bez právneho významu je tiež argument žalobcu, že žalovaný nemal určené presné poradie, v ktorom má zásielky doručovať. Odhliadnuc od toho, že poradie doručovania je dané prirodzenou potrebou efektívnej distribúcie zásielok (žalovanému bola odporučená optimálna trasa), nie je obvyklé, aby akýkoľvek zamestnanec v akomkoľvek pracovnom pomere (snáď s výnimkou zamestnancov vo výrobe, čo ale vychádza z povahy práce) mal zamestnávateľom presne stanovené poradie, v akom má vykonávať jednotlivé činnosti, ktoré sú súčasťou jeho pracovnej náplne. Žalobca tiež namietal, že žalovaný nemal stanovený koniec pracovného času, pričom jeho pracovný čas mohol skončiť každý deň inokedy. Ako súd uviedol vyššie, koniec pracovného času bol stanovený okamihom vykonania denného vyúčtovania na pošte po vybavení všetkých zásielok pridelených žalovanému na daný deň. To samé o sebe vylučuje, aby si žalovaný sám mohol stanoviť, v akom čase bude vykonávať činnosti podľa zmluvy uzavretej so žalobcom.

20. Podľa názoru tunajšieho súdu vzťah žalobcu a žalovaného pri takom nastavení, aké je uvedené v predloženej zmluve, nápadne pripomína nevoľníctvo, skryté za zmluvu naoko uzavretú ako obchodnoprávnu medzi nezávislými podnikateľmi. Žalobcovi bolo pri uzavretí zmluvy zrejmé, že žalovaný nemá žiadne materiálne ani personálne kapacity na plnenie zmluvy (s výnimkou osoby samotného žalovaného), pričom krátko pred uzavretím zmluvy žalovaný ešte ani nemal živnostenské oprávnenie. „Podnikateľa“ z neho robí iba živnostenský list, ktorý si žalovaný vybavil len s cieľom práce u žalobcu. Zmluva ukladá žalovanému povinnosť byť žalobcovi k dispozícii kedykoľvek (ad absurdum 24 hodín denne, 7 dní v týždni), nerieši žiadne dni voľna, dovolenky, práceneschopnosť a ošetrovanie člena rodiny a pod. Zmluva ukladá vysoké zmluvné pokuty za porušenie najrôznejších povinností na strane kuriéra (avšak už napr. nerieši situáciu (a už vonkoncom nie pokutou na strane žalobcu), ak kvôli žalobcovi žalovaný nebude môcť doručovať zásielku, napr. ak žalobca neodovzdá žalovanému auto alebo nezabezpečí potrebnú opravu auta, ako mu to ukladá čl. VI. bod 7 zmluvy). Okrem toho sú tieto pokuty zjavne neprimerané. Na pojednávaní žalobca uviedol, že kuriéri mu fakturujú mesačne v priemere od 1 000 EUR do 1 500 EUR. Avšak ak kuriér nepríde do práce (či už z dôvodu lenivosti, ale aj z dôvodu práceneschopnosti či ošetrovania člena rodiny), sú povinní zaplatiť zmluvnú pokutu 100,- EUR za 1 deň, čo pri 30-dňovom mesiaci predstavuje sumu 3 000,- EUR (podľa zmluvy má byť kuriér k dispozícii kedykoľvek), bez akejkoľvek možnosti vyhnutia sa takej pokute, resp. bez toho, že by v zmluve boli dojednané akékoľvek výnimky z uplatnenia zmluvnej pokuty. T.j. ak kuriér napr. mesiac nemôže prísť do práce, potom ešte ďalšie dva mesiace robí len na to, aby zaplatil žalobcovi pokutu za mesiac trvajúcu absenciu (z akéhokoľvek dôvodu). Nejde pritom o jedinú pokutu - viď. plejádu pokút v článku XI. Zmluvy, najmä pokutu v bode 8 vo výške 500,- EUR za porušenie ktorejkoľvek povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy. Takéto nastavenie vzťahu je jednoducho absurdné a i to samé o sebe dokladuje absolútnu nadriadenosť žalobcu v danom vzťahu a zároveň podriadenosť kuriéra, t.j. v tomto prípade žalovaného. Pre úplnosť sa žiada dodať, že pracovné právo nedovoľuje zabezpečiť plnenie povinností zmluvnou pokutou ( ).

21. Na základe vyššie uvedeného súd uzavrel, že výkon činností žalovaným pre žalobcu podľa predmetnej zmluvy bol výkonom závislej práce, keďže činnosť žalovaného pre žalobcu vykazovala všetky charakteristické znaky závislej práce ( ). Závislá práca nemôže byť vykonávaná na základe obchodnoprávnej zmluvy ( ) a teda predmetná zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným ako taká je neplatná pre obchádzanie zákona ( ). Z uvedeného dôvodu nie je platné ani dojednanie o zmluvnej pokute, z ktorého žalobca odvodzuje žalobou uplatnený nárok. Žalobca preto nemá voči žalovanému nárok, ktorý si žalobou uplatnil, a preto súd rozhodol tak, že žalobu zamietol, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

22. Žalobca v záverečnej reči namietal, že argumentáciu založenú na právnej úprave závislej práce žalovaný použil až po tom, ako súd uviedol svoj predbežný právny názor. K tomu súd poznamenáva, že právne posúdenie prináleží výlučne súdu, súd má povinnosť uviesť stranám svoj predbežný právny názor, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu pre rozpor so zákonom, ako aj pre obchádzanie zákona, je súd povinný prihliadať ex offo.

23. O trovách súd rozhodol postupom podľa a . Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z toho, že žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný a teda mu patrí i nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorý mu súd priznal vo výroku II. tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresný súd Dunajská Streda do 15 dní od doručenia tohto rozsudku ( ). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd, ak neustanovuje inak ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Intervenient môže odvolanie podať za podmienok uvedených v .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených v . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.