Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15C-177-2015.pdf
PDF · 84.52 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/177/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance Slovakia s.r.o., IČO: 47 243 368, Hlavná 104, Košice, zastúpená Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, AK Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti odporcovi: E. Š., S.. A., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, E., o zaplatenie 206,66 EUR s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 150,- eur s 5,25% úrokom z omeškania ročne od 1.12.2013 do zaplatenia, trovy konania vo výške 7,45 eur a trovy právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 25,25 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným Okresnému súdu v Bardejove dňa XX.XX.XXXX a potupenému Okresnému súdu v Humennom dňa 30.3.2015 si uplatnil nárok voči odporcovi vo výške 206,66 eur, 5,25% p.a. úrok z omeškania zo sumy 196,66 eur od 1.12.2013 do zaplatenia a trov konania, pretože odporca mu uplatnenú istinu dlhuje na základe nedodržania platobných podmienok za poskytnutú pôžičku.
Platobný rozkaz súd vo veci nevydal, a to v súlade s § 172 ods. 9 O.s.p.. Uplatnenú výšku pohľadávky a jej príslušenstvo považoval súd za spornú, pretože právny vzťah medzi účastníkmi je založený na neprijateľných zmluvných podmienkach. Vo veci nariadil pojednávanie spojené s dokazovaním.
Na nariadené súdne pojednávanie dňa 05.06.2015 sa navrhovateľ nedostavil, z neúčasti na ňom sa ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci a s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. Odporca sa na pojednávanie dňa 5.6.2015 nedostavil, a ani sa neospravedlnil. Súd v rámci dokazovania sa oboznámil s listinným dôkazmi predloženými navrhovateľom a to so zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzatvorenom medzi navrhovateľom a odporcom prostriedkami diaľkovej komunikácie dňa 30.10.2013, s rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, s upomienkou o nezaplatení pohľadávky zo dňa 7.12.2013 a 14.12.2013, s upozornením na hrozbu exekúcie z 21.12.2013 a poslednou výzvou zo dňa 28.12.2013.
Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 30.10.2013 súd zistil, že navrhovateľ sa na základe Rámcovej zmluvy a žiadosti odporcu o poskytnutie úveru zaviazal poskytnúť odporcovi úver vo výške 150,- eur s jednorazovým čerpaním a s bezhotovostným prevodom a odporca sa zaviazal vrátiť veriteľovi úver vo výške 196,66 eur ktorá pozostáva z poskytnutého úveru vo výške 150,- eur a celkových nákladov za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 46,66 eur.
Navrhovateľ si ďalej uplatnil voči odporcovi aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 10,- eur v zmysle článku 4 bod 5 rámcovej zmluvy. Teda celkový nárok navrhovateľa predstavuje sumu vo výške 206,66 eur s príslušenstvom.
Odporca napriek riadne poskytnutej pôžičke navrhovateľovi dlžnú sumu neuhradil a dostal sa tak od 1.12.2013 do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku. Navrhovateľ ho opakovane vyzval písomne na úhradu dlžnej sumy, ale uvedená snaha bola bezvýsledná.
V zmysle čl. IV bodu 1 Rámcovej zmluvy klient sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.
Podľa čl. IV bodu 3,4 Rámcovej zmluvy úver poskytnutý veriteľom je bezúročný. V prípade omeškania so splátkami úveru sa klient zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením záväzku.
V zmysle čl. IV bodu 5 Rámcovej zmluvy v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e- mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta (prvá upomienka 15,- eur, druhá upomienka 10,- eur, tretia upomienka 10,- eur, štvrtá upomienka 30,- eur).
Podľa Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 30.10.2013 celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov. Tá bola na úrovni 0 %, keďže celkové náklady tvorené poplatkom za poskytnutie úveru sú nulové. Celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi, je tvorená súčtom poskytnutého úveru a celkových nákladov (príslušenstva), pričom v čase uzatvorenia zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného splatenia záväzku spotrebiteľa predstavuje sumu 150,- eur.
Z písomného podania právneho zástupcu navrhovateľa doručeného súdu dňa 27.5.2015 vyplynulo, že navrhovateľ súhlasí s rozhodnutím súdu bez jeho účasti na základe priložených listinných dôkazov, pričom od odporcu požaduje vrátenie celej žalovanej sumy 206,66 eur, zákonného úroku z omeškania, pričom suma 56,66 eur je súčtom nákladov pozostávajúcich z poplatku za poskytnutie úveru pevnou sumou vo výške 46,66 eur a poplatku vo výške 10,- eur za zaslanie upomienky.
Na základe vykonaného dokazovania bolo zistené, že o podanom návrhu možno rozhodnúť.
Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
V zmysle § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
V súlade s § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
V zmysle § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluvou na diaľku je zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
Dodávateľom je osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku ( § 2 písmeno c) zákona č. 266/2005 Z.z.)
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania ( § 2 písm. d) zákona č. 266/2005 Z.z.)
V zmysle čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.
V danom prípade odporca zmluvné platobné podmienky nedodržal, v dôsledku čoho na strane navrhovateľa vznikla pohľadávka analogicky ako zo zmluvy o úvere. Navrhovateľovi by za normálnych okolností vznikol nárok na vrátenie istiny a zákonných či zmluvných sankcií. Prejednávanú vec však súd považuje za spotrebiteľskú, používajúcu zvýšenú právnu ochranu aj zo strany súdov, a preto pri vyhodnocovaní dôkazov vychádzal z legislatívy, ktorá chráni práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. V rámci dokazovania súd zistil, že navrhovateľ trvá na priznaní poskytnutej istiny vo výške 150,- eur spolu, poplatku za poskytnutie úveru pevnou sumou 46,66 eur a nákladov vynaložených veriteľom z dôvodu omeškania klienta (upomienka vo výške 10,- eur). Tento uplatnený nárok navrhovateľa však predstavuje také navýšenie poskytnutého úveru, ktoré súd hodnotí ako neprípustné a v rozpore s dobrými mravmi i zásadami poctivého obchodného styku. Za poplatkami v sumách 46,66 eur a 10,- eur je skryté úročenie úveru, pretože skutočné náklady na vymáhanie dlhu nemôžu byť v uvedených výškach, aj keď ich navrhovateľ konkretizoval ako súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, emailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Súd preto obsah ustanovenia čl. IV bodu 5 rámcovej zmluvy považuje za neprijateľné zmluvné podmienky a ako také sú preto neplatné. Odporca ako klient navrhovateľa nemohol obsah rámcovej zmluvy ani zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru nijako ovplyvniť, bol v pozícii slabšej zmluvnej strany a súd ho ako spotrebiteľa musí ex offo chrániť pred praktikami veriteľa tak, ako mu to ukladá európska legislatíva. Z uvedených dôvodov súd zaviazal odporcu len k zaplateniu istiny vo výške 150,- eur s 5,25% úrokom z omeškania od 1.12.2013 do zaplatenia, teda k zaplateniu sumy, ktorú si od odporcu skutočne požičal, ako aj k zaplateniu dohodnutých úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne (čl. IV. bod 4 rámcovej zmluvy) z uvedenej sumy od 1.12.2013 (prvý deň nasledujúci po splatnosti úveru) do zaplatenia. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V prejednávanej veci mal navrhovateľ úspech čiastočný, pretože súd jeho návrhu vyhovel len v časti o zaplatenie 150,- eur ( 72,58 % ), čo je súčasne neúspechom odporcu. Navrhovateľ bol vo veci úspešnejší a patrí mu náhrada trov konania po odpočítaní úspechu odporcu od jeho úspechu, a to v rozsahu 42,16 % z celkových trov konania, ktoré by mu patrili pri plnom úspechu. Tieto predstavuje zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 55,92 eur (dvakrát HL úkon po 19,92 eur, 2x paušál po 8,04 eur) vypočítaných podľa Vyhlášky č.655/2004 Z.z.. Súd preto priznal sumu 7,45 eur ako pomernú časť trov za zaplatený súdny poplatok a sumu 25,25 eur ako pomernú časť trov právneho zastúpenia, spolu trovy konania v sume 32,70 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku/uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Humenné.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia ( § 204 ods. 2 O.s.p.).
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).