Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-121-2014.pdf
PDF · 117.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-12C/121/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci navrhovateľa COFIDIS, a.s., IČO 36 816 337, so sídlom Bratislava, Suché mýto 1, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., IČO 36 866 881, so sídlom Bratislava, Bardošova 21A, proti odporcom: 1/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky a 2/ V. B., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, obaja bytom B. XXX, zastúpení JUDr. Katarínou Blažejová, nar. 06.09.1983, občanom Slovenskej republiky, bytom Podolie 291, o zaplatenie X.XXX,XX S. M. B., t a k t o
rozhodol:
I. Návrh v celom rozsahu zamieta.
II. Odporkyni 1/ a odporcovi 2/ sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 14.04.2014 domáhal, aby súd rozhodol o uložení povinnosti odporcov zaplatiť spoločne a nerozdielne istinu vo výške 2.060,62 Eur a náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tak, že medzi účastníkmi došlo dňa 14.11.2007 k uzatvoreniu zmluvy zo zmluvy o revolvingovom úvere. V zmysle uzavretej zmluvy bol odporcom v 1. a 2. rade poskytnutý úver vo výške 1.991,64 Eur, ktorí sa zaviazali uhradiť v pravidelných mesačných splátkach vrátane úroku vo výške 2,14 % mesačne. Odporcovia v 1. a 2. rade porušili túto povinnosť a mesačné splátky riadne nesplácali. Porušením zmluvných povinností odporcami v 1. a 2. rade riadne a včas splácať splátky úveru vznikol navrhovateľovi nárok na poplatok z omeškania vo výške 8 % z každej minimálnej splátky úveru, s ktorou sa odporcovia v 1. a 2. rade ocitli v omeškaní o viac ako 15 dní a tiež aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej čiastky. Keďže odporcovia sa dostali do omeškania s úhradou splátok v zmysle čl. 8 bod 8.4 všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP), navrhovateľ odstúpil od zmluvy dňa 10.12.2012. Uplatnený nárok špecifikoval tak, že žalovaná suma pozostáva z úveru vo výške 1.703,81 Eur, úroku za poskytnutie úveru vo výške 244,03 Eur, z poplatkov z omeškania so splácaním úveru vo výške 26,85 Eur a poistenia vo výške 85,93 Eur.
Odporcovia s návrhom nesúhlasili a poukázali na to, že vzťah medzi navrhovateľom a odporcami je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúceho sa ochrany spotrebiteľov, ako aj zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a podrobiť kontrole samotnú zmluvu, keďže podľa ich názoru zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona. Zmluva ako aj dohoda o splátkach bola pre odporcov zmätočná, pretože zo samotnej zmluvy nevyplýva spôsob splácania, keďže nie sú špecifikované jednotlivé splátky a dokonca ani ich počet. Zmluva neobsahuje celkové náklady na predmetný úver. Je pravdou, že odporcom bol následne poskytnutý revolvingový úver, avšak nikdy neboli oboznámení s tým, akým spôsobom majú tento splatiť a dokonca ani z vyjadrení navrhovateľa, ktoré súdu predložil, nevyplýva splatnosť a spôsob, akým mali poskytnuté
peňažné prostriedky zaplatiť. Poukázali na to, že odporcovia zaplatili viac, ako im bolo poskytnuté a vzhľadom na nedostatky, ktoré zmluva má, je potrebné považovať úver za poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov, teda nárok navrhovateľa považujú za neoprávnený a nedôvodný. Čo sa týka uznania záväzku a dohody o jeho splácaní predloženej navrhovateľom, nie je riadne vypísaná a po obsahovej stránke, chýbajú podstatné náležitosti a naviac dohoda bola podpisovaná narýchlo na ulici a na základe podnetu pracovníka navrhovateľa. Odporcovia nemali čas si predmetnú zmluvu riadne prečítať a je podpísaná iba jedným z odporcov. Z tohto dôvodu vyjadrili nesúhlas s vyjadreniami navrhovateľa, pričom zo samotnej dohody ani nevyplýva splatnosť, ktorá bola medzi účastníkmi dohodnutá. Záverom poukázali na to, že ide o typovú zmluvu a odporcovia neboli riadne oboznámení so všeobecnými obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov a nemali akýmkoľvek spôsobom možnosť do obsahu zmluvy zasiahnuť.
Vo veci súd rozhodol v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti navrhovateľa a právneho zástupu navrhovateľa, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a vyjadrili súhlas s pojednávaním bez ich prítomnosti. . Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne 1/ a odporcu 2/ a oboznámením návrhu v spojení s písomnými vyjadreniami navrhovateľa a odporcov, návrhu na uzavretie zmluvy - zmluvy o revolvingovom úvere, všeobecných obchodných podmienok, uznania záväzku, odstúpenia od zmluvy, prehľadu operácií na účte, špecifikácie žalovanej sumy, formulára o zmluvných podmienkach a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ a odporkyňa 1/ ako dlžníčka a odporca 2/ ako spoludlžník uzavreli dňa 12.11.2007 zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej im bol poskytnutý úverový limit vo výške 60.000,-Sk, t.j. 1.991,64 Eur. Úverová sadzba ku dňu podpisu zmluvy bola 2,14 % mesačne pre všetky úverové limity. Súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere boli VOP, ktoré sú však vypísané takým drobným písmom, že sú ťažko čitateľné. V predloženej zmluve o úvere nie je uvedené, v akej výške má dlžník mesačne splácať splátky úveru, koľko zo splátky má platiť na istinu, koľko na úrok a koľko na iné poplatky. Listom zo dňa 10.12.2012 spoločnosť COFIDIS odstúpila od zmluvy o revolvingovom úvere a zároveň oznámila odporcom, že aktuálny dlh je vo výške 2.060,62 Eur a uviedla, že odstúpenie je účinné momentom doručenia a účinnosťou odstúpenia od zmluvy o úvere sa zmluva o úvere končí a vyhlásila celý dlh sa splatný a vyzvala odporcov na úhradu bezodkladne. Z tabuľky predloženej navrhovateľom vyplýva, že úver bol vyčerpaný vo výške 3.041,64Eur - zaplatená časť úveru vo výške 3.902,10 Eur.
Z výsluchu odporkyne 1/ a odporcu 2/ vyplynulo, že odporkyňa 1/ si našla v schránke reklamu od navrhovateľa na poskytuje pôžičky. Zhodou okolností sa im v tom čase pokazil kotol a vodáreň, takže keď bola možnosť a peniaze potrebovali, zavolala do spoločnosti a zisťovala si možnosti. Spýtali sa jej, že či pracuje alebo nepracuje. Povedala, že nepracuje, že podniká. Boli jej domov zaslané návrh zmluvy s oznámením, že to má predschválené a že si má ešte vybaviť potvrdenie z daňového úradu. Toto potvrdenie si vybavila, doručila navrhovateľovi a poštou jej prišla naspäť potvrdená zmluva. Nikdy so zamestnancami spoločnosti nekomunikovala osobne, všetko prebiehalo prostredníctvom pošty a telefonicky. Na účet jej spoločnosť zaslala sumu 60.000,-Sk (1.991,64 Eur). Odporkyňa 1/ následne volala do spoločnosti, aby jej povedali, že ako to má splácať. Z ich strany bolo oznámené, že má platiť 2.400,- Sk mesačne a keď došlo k zmene na Euro, tak to bolo 79,67 Eur. Pomerne dlhú dobu splácala. Zo strany navrhovateľa jej bolo oznámené, že to nie je jej vec a má aj naďalej splácať. V roku 2009 bolo odporkyni 1/ zo strany pracovníka spoločnosti oznámené, že má našetrenú sumu 600,- Eur. A keď jej teda bolo povedané, že je to našetrená suma, tak si ju z bankomatu vybrala. Nemala vedomosť o tom, že ide o poskytnutie ďalšieho úveru. Čo sa týka sumy 450,- Eur, túto si vôbec nepamätala. Ďalej uviedla, že od roku 2011 bola dlhodobo práceneschopná a nevedela, že nejakým spôsobom je úver poistený. Pani zo spoločnosti stále volala, že má naďalej platiť a platiť, na čo jej oznámila, že momentálne, keďže je chorá, nemá prostriedky. Bolo jej oznámené, že úver je poistený a že si má vybaviť potvrdenie u lekára, tlačivo jej zaslali, toto si dala potvrdiť, uhradila poplatok 20,- Eur. No ako sľúbili náklady spojené s vybavením poistenia jej neuhradili a žiadosť bola vybavená tak, že predmetné poistenie sa nevzťahuje na jej práceneschopnosť. Odporca 2/ doplnil, že on sa v podstate o záležitosti ohľadne zmluvy nezaujímal, všetko bolo tak, že sa o to starala odporkyňa 2/. A splácala aj splátky.
Podľa § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Odstúpenie od zmluvy je jednostranný, adresovaný právny úkon, ktorý sa stáva účinným tým, že dôjde do dispozičnej sféry adresáta. V zmysle § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno odstúpiť od zmluvy, len ak je to v zákone (v Občianskeho zákonníku alebo v inom zákone) pre konkrétny prípad stanovené, alebo ak bolo odstúpenie dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy. Dohoda o odstúpení pritom nemusí byť viazaná na existenciu nejakého dôvodu. Pre odstúpenie od zmluvy tam, kde zmluva bola uzavretá písomne, platí, že aj odstúpenie musí byť písomné; inak zákon pre odstúpenie od zmluvy nevyžaduje žiadnu zvláštnu formu, preto odstúpiť od zmluvy možno písomne aj ústne. Občiansky zákonník v § 48 ale ani v žiadnom inom ustanovení neurčuje povinnosť, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia (či už zákonného alebo dohodnutého). Prípadné uvedenie dôvodov odstúpenia v písomnom (prípadne aj ústnom) odstúpení od zmluvy neznamená viazanosť týmito dôvodmi. Neexistencia dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení, preto nevylučuje platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 111/2008, zo dňa 30.06.2009). Navrhovateľ listom zo dňa 10.12.2012 odstúpil od zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej medzi účastníkmi z dôvodu porušenia článku 4.1 Všeobecných zmluvných podmienok, a preto vznikla odporcom povinnosť vrátiť navrhovateľovi všetko, čo dostali od navrhovateľa. Pred rozhodovaním súd posudzoval vznesenú námietku premlčania, pričom dospel k záveru, že nie je dôvodná, pretože nedošlo k uplynutiu dvojročnej lehoty v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože k odstúpeniu od zmluvy došlo dňa 10.12.2012 a žalobný návrh bol podaná dňa 14.04.2014.
Pre určenie rozsahu plnenie, ktoré sú odporcovia povinní vrátiť bolo potrebné špecifikovať právny vzťah medzi účastníkmi.
Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ustanovenia čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ustanovenia čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere (ďalej len „zákona č. 258/2001 Z.z.“)
- spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
V súlade s § 2 písm. c) zákona č. č. 258/2001 Z.z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z , zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z.; pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z.; od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Súd právny vzťah medzi účastníkmi posúdil ako vzťah založený podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 258/2001 Z.z., ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 Občianskeho zákonníka, odstúpenie od zmluvy § 48 Občianskeho zákonníka, úpravu vád podľa § 499 Občianskeho zákonníka a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.
Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je
chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/ EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do nášho právneho poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté na jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv. euro konformným výkladom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252355'&ucin-k-dni='31.12.2007'>, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi účastníkmi vznikol spotrebiteľský vzťah. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, teda v danom prípade záväzkový vzťah medzi účastníkmi spadá do kategórie absolútneho obchodu (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), nemá táto skutočnosť však za následok, že sa na predmetný právny vzťah nebudú aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda aj zhora citované ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa s dôrazom na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc zo zásady subsidiarity Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluva tak spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné podmienky, ktoré odporca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred, pre veľký počet spotrebiteľov a výrazne drobným písmom. Zmluva bola uzavretá medzi veriteľom
- navrhovateľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov ako podnikanie a spotrebiteľom - odporcami ako fyzickými osobami, ktorým bol poskytnutý spotrebiteľský úver ako vyplýva z predmetnej zmluvy na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver, teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere v inej právnej forme - vo forme úveru a spotrebiteľ sa zaväzuje tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Súd je toho názoru, že poskytnutie spotrebiteľského úveru len na základe zmluvy, ktorá neobsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z, znamená poskytnutie úveru bezúročne a bez poplatkov a sankcií. V danom prípade súd prihliadal na ustálenú judikatúru, kedy vo viacerých iných obdobných konaniach bolo ustálené, že sa nejedná o neexistenciu právneho úkonu a je len možné sa domáhať nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale takýto nárok možno kvalifikovať ako nárok na vrátenie úveru bez úroku a bez poplatkov.
V zmluve o revolvingovom úvere však absentujú niektoré podmienky, s ktorými zákon o spotrebiteľských úveroch spája právo navrhovateľa ako dodávateľa požadovať späť len poskytnutý úver, bez úrokov a bez poplatkov a povinnosť dlžníka ako spotrebiteľa splatiť úver iba vo výške poskytnutých peňažných prostriedkov, bez úrokov a bez poplatkov. Tu potom navrhovateľ nie je oprávnený zo zmluvy požadovať okrem istiny poskytnutého úveru aj iné plnenie - úroky obsiahnuté v zmluve, poplatok za omeškanie, poistenie. V danom prípade zmluve chýbajú najmä náležitosti určené v § 4 ods. 2 písm. g), h zákona 258/2001 Z.z.. Pre absenciu týchto náležitostí zmluvy je potrebné považovať tento spotrebiteľský úver za úver poskytnutý bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z ustanovenia. § 4 ods. 3 zákona 258/2001 Z.z.. Vychádzajúc z uvedeného vznikla odporcom povinnosť vrátiť navrhovateľovi len hodnotu poskytnutého úveru, a preto súd návrh v celom rozsahu zamietol, keďže odporcovia zaplatili už viac ako
je hodnota poskytnutého úveru (poskytnutý úver celkove vo výške 3.041,64Eur - zaplatená časť úveru vo výške 3.902,10 Eur).
Medzi navrhovateľom a odporkyňou 2/ došlo k podpísaniu dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 11.10.2013. Uznanie dlhu súd považoval za právne neúčinné, pretože odporkyňa 2/ nemala vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré boli zakomponované do dohody o uzatvorení splátkového kalendára a súčasne absentujú podstatné náležitosti špecifikujúce uznávaný záväzok. Je možné mať pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle odporkyne 2/ uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach s navrhovateľom. K tomuto záveru súd dospel na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na vyjadrenia odporkyne 2/. Je zrejmé, že pri dostatku informácií by odporkyňa 2/ dohodu spojenú s uznaním dlhu nepodpísala. Preto možno konštatovať, že navrhovateľ v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti odporkyňu 2/ nepoučil o právnych následkoch podpisu dohody o uznaní. Pri dostatku informácii by odporkyňa 2/ dohodu spojenú s uznaním dlhu nepodpísala, čo vyplýva najmä z jej výpovede. Navrhovateľ v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti predložil odporkyni 2/ na podpis formulár, ktorý navrhovateľ používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov. Spôsob konania navrhovateľa za účelom zabezpečenia uznania záväzku možno hodnotiť ako špekulatívne konanie navrhovateľa s cieľom zabezpečenia exekučného titulu, a preto ho súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku za súčasného splnenia zákonných znakov tohto inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie spôsobí značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil. Keďže súd zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 11.10.2013, vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, nemôže poskytnúť ochranu uplatnenému právu navrhovateľa, ktoré je výsledkom použitia nekalej obchodnej praktiky, pretože výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Konštatovanie nekalosti obchodnej praktiky predstavuje jeden z prvkov, na ktorých príslušný súd môže založiť svoje posúdenie aj o nekalosti zmluvných podmienok podľa čl. 4 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS. Práve na základe konštatovania nekalosti tejto obchodnej praktiky je v súlade s čl. 4 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS potrebné posúdiť aj nekalosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa predĺženia premlčanej doby dlhu. Nekalou obchodnou praktikou dosiahnuté uznanie dlhu spotrebiteľom súd posúdil ako neplatný právny úkon, účinkom ktorého nemôže byť predĺženie premlčacej doby na 10 rokov (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co 54/2013 zo dňa 03.07.2013).
Vzhľadom na to, že súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu, mali odporcovia v konaní plný úspech, a teda im podľa § 142 ods. 1 O.s.p. voči navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov konania. Keďže odporcovia si náhradu trov konania neuplatnili, súd im náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.