Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/191/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika

- Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Súd náhradu trov konania odporcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 27.09.2012, sa navrhovateľ domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka, povinného. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu, Okresnému súdu Bratislava III a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Navrhovateľ podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku, resp. od 01.12.2006 podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, ktorý nerozhodol o podanom návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené exekučným poriadkom. Postup exekučného súdu navrhovateľ hodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom, keď neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal.

Majetková ujma podľa neho predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Keďže exekučný súd po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora bol nečinný, musel obdobie nečinnosti prekrývať navrhovateľ svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním exekútora aj ďalších účastných orgánov a to predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávky

navrhovateľom a to na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde.

Navrhovateľ vyčíslil majetkovú škodu ako náklady, ktoré vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov 70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40,- Eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom 50,- Eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje sumu 15,- Eur, spolu 175,- Eur. Táto suma by nezaťažila navrhovateľa, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora dodržal zákonom stanovenú dobu.

Nemajetkovú ujmu v peniazoch si navrhovateľ uplatnil preto, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy slovenskej republiky a práve na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádza navrhovateľ pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,- Sk, t. j. cca 663,88 Eur, ( 663,88 Eur za rok: 12 mesiacov = 55,32 Eur za mesiac).

V konaní si navrhovateľ uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane zákonom v čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo na spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) -456 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu 829,80 Eur (55,32- Eur za mesiac).

Podľa § 115a ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O. s. p.), na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 156 ods. 3 O. s. p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 200 ea ods. 1 O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet sporu 1.000 EUR, od toho okamihu, ide o drobný spor.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia, keď daná vec je drobným sporom, v ktorej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s citovaným ustanovením § 115a ods. 1, 2 a §156 ods. 3 O. s. p..

Súd sa oboznámil s obsahom spisu, ktorý je vedený na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. a zistil nasledovný skutkový stav.

Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. , EX 367/2003, povinnému: S. J., nar. XX.XX.XXXX, pre vymoženie 17.160,- Sk istiny s príslušenstvom, súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 29.01.2003 žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava III. dňa 23.11.2010 navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Podaním doručeným súdu dňa 08.06.2011 súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár

súdu doručil exekučný spis č. EX 367/2003 a vyčíslil náhradu trov exekúcie sumou 62,02 Eur. Uznesením tunajšieho súdu, č.k. -11, EX 367/2003, zo dňa 17.02.2012, súd návrhu oprávneného vyhovel tak, že vykonaním súdnej exekúcie vedenej pôvodne u exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára pod sp.zn. EX 367/2003 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom úradu Záhradnícka 62, Bratislava, ktorému sa vec postúpil na ďalšie konanie s tým, že pôvodnému súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 62,02 Eur.

Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len cit. zák.), tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ cit. zák., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c) cit. zák., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zák., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zák., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zák., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zák., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa citovaných zákonných ustanovení ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok, a to:

- existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch

- nesprávny úradný postup orgánov verejnej moci

- príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu verejnej moci či iné vady v spôsobe vedenia konania. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

V danom prípade sa navrhovateľ domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, že nerozhodol o podanom návrhu na zmenu exekútora podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku a v zákonom stanovenej lehote do 30 dní

od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené exekučným poriadkom.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 8 zák. č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok) v znení platnom v čase začatia exekučného konania oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do tridsiatich dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa odseku 9 citovaného ustanovenia súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Z exekútorského spisu súd zistil, že exekučný súd postupoval v zmysle citovaných zákonných ustanovení, keď pôvodnému exekútorovi oznámil návrh oprávneného na zmenu exekútora a vyzval ho na doručenie exekútorského spisu. Po doručení z vyúčtovania trov exekúcie pôvodným exekútorom súd o zmene exekútora rozhodol.

Pokiaľ by súd považoval za nesprávny úradný postup skutočnosť, že exekučný súd pri rozhodovaní o zmene exekútora konal so zbytočnými prieťahmi, teda nesprávny úradný postup by predstavoval vydanie rozhodnutia nie v primeranej lehote, návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody nie je dôvodný. Navrhovateľ je povinný preukázať vznik ním uplatnenej škody v dôsledku vytýkaného nesprávneho úradného postupu. Okrem toho, všeobecný súd nie je v konaní o náhradu škody pri výkone verejnej moci oprávnený skonštatovať prieťahy, na to je oprávnený len Ústavný súd alebo predseda súdu, pričom navrhovateľ nevyužil tento prostriedok nápravy.

Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Charakter náhrady škody má i majetková ujma spočívajúca v strate majetkového prínosu v hodnote uplatnenej pohľadávky, lebo tým, že nebola táto dlžníkom zaplatená, nezväčšil sa majetkový stav, hoci by to bolo možné dôvodne očakávať. Vznik škody na strane veriteľa predpokladá v takomto prípade, že jeho právo na plnenie proti dlžníkovi nie je uspokojené. Samotný nesprávny úradný postup spravidla nezakladá majetkovú ujmu, nakoľko škoda a zodpovednosť štátu za ňu je daná až vtedy, ak sa právo veriteľa proti dlžníkovi stalo nevymožiteľným v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a je pritom vylúčené, že by ho bolo možné uspokojiť inak.

V zmysle ustanovenia § 44 ods. 8 a 9 exekučného poriadku pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora (resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi). Vzhľadom na túto skutočnosť, v súvislosti s nerozhodnutím v lehote, nemohlo dôjsť k vzniku materiálnej škody, nakoľko pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s ohľadom na zachovanie kontinuity konania.

O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda.

Navrhovateľ musí teda preukázať že nesprávny úradný postup súdu bol podstatnou a rozhodujúcou príčinou škody a nemajetkovej, ktorú si uplatňuje.

V tomto konaní si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu, ktorá mala vzniknúť správou pohľadávok prostredníctvom pracovných výkonov jeho zamestnancov, pričom takto vyčíslená škoda nemá žiadnu príčinnú súvislosť s postupom súdu. Súd má za to, že nutnosť spravovať pohľadávku navrhovateľa ako oprávneného zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený bol nútený vymáhať pohľadávku formou exekúcie. Príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou, ktorá môže byť riešená iba v konkrétnych súvislostiach. O objektívnu zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup ide vtedy, ak je preukázané, že práve nesprávny úradný postup

bol príčinou škody. V tomto konaní súd dospel k záveru, že absentuje príčinná súvislosť medzi navrhovateľom tvrdenou a vyčíslenou škodou a postupom súdu pri rozhodovaní o zmene exekútora. Navrhovateľ v konaní skutočnú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré podľa neho uplynulo medzi doručením návrhom na zmenu exekútora a rozhodnutím o nej, súdu ničím a nijak nepreukázal. Navrhovateľom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov súd nepovažoval za zmenšenie majetku poškodeného ani za ušlý majetkový prospech. Okrem toho súd má za to, že pôvodný exekútor vykonával úkony v predmetných exekučných veciach až do rozhodnutia súdu o zmene exekútora, keďže účinky pôvodného návrhu oprávneného vykonanie exekúcie zostali zachované ( v zmysle cit. ust. § 44 ods. 9 Exekučného poriadku ).

Navrhovateľ si návrhom na začatie konania uplatnil aj zaplatenie nemajetkovej ujmy. Vznik zodpovednosti štátu za vznik nemajetkovej ujmy prichádza do úvahy vtedy, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ musí preukázať existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej, ako majetkovej sféry poškodeného a môže predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity poškodeného vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a podobne. Zákon pri určení výšky nemajetkovej ujmy neustanovuje žiadne kritériá, a tým ponecháva voľnú úvahu súdu, aby s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu sám vymedzil skutočnosti významné pre určenie výšky náhrady s tým, že musia vychádzať zo skutkového stavu na základe vykonaného dokazovania. Navrhovateľ tvrdenú nemajetkovú ujmu dôkazne nepreukázal. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by povinný subjekt zanikol, že by dochádzalo ku konaniu smerujúcemu k zániku subjektu, dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť, ide o všeobecne známe riziká ktoré sú aj rizikom podnikateľského subjektu. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch, pričom poskytovanie finančného zadosťučinenia podlieha skúmaniu prípadu zo strany ústavného súdu a preto nie je možné vychádzať z paušálnej sumy pri uplatňovanom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.

Súd má za to, že ani u tohto nároku neexistuje príčinná súvislosť medzi navrhovateľom deklarovanou nemajetkovou ujmou, ktorá mu mala vzniknúť a postupom súdu pri zmene súdneho exekútora, ktorý navrhovateľ označil ako nesprávny úradný postup. Pre neexistenciu príčinnej súvislosti súd návrh navrhovateľa na zaplatenie nemajetkovej ujmy ako nedôvodný zamietol.

Súd po vykonanom dokazovaní mal za to, že z hľadiska vecnej stránky nie je žaloba dôvodná a navrhovateľ predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal súčasné splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok tejto zodpovednosti, nepreukázal vznik a výšku uplatnených nárokov titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy vzniknutej nesprávnym úradným postupom, a teda ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, a v tomto smere sa stotožnil v plnom rozsahu s námietkami odporcu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd prizná účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, pričom úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov v konaní neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III, písomne. Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať údaj, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),

- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.