Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cb-2-2014.pdf
PDF · 88.42 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cb/2/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v právnej veci navrhovateľa: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713, v konaní zast. JUDr. Martinom Jánským, advokátom, Štúrova 13, Nitra, proti odporcom, v 1. rade: VENON Group, s.r.o., so sídlom Tomášikova 50/A, 821 02 Bratislava, IČO: 45 635 684, v 2. rade: L.. Y. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. P. F. XXX, v 3. rade : L.. V. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom M. P. F. XXX, o zaplatenie 33.167,40 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca v 1. rade spoločne a nerozdielne s odporcom v 3. rade a odporca v 2. rade sú každý povinní zaplatiť navrhovateľovi sumu 33.167,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 33.167,40 eur od 1.11.2012 do zaplatenia, a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa aj náhradu trov konania vo výške 4.510,82 eur, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia vo výške 2.519,22 eur a iných trov konania vo výške 1.991,60 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných odporcov.
odôvodnenie:
Návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 15.11.2013, došlým súdu dňa 18.11.2013, rozšíreným voči odporcovi v 3. rade dňa 6.10.2014, sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcov zaplatiť navrhovateľovi sumu 33.167,40 eur, spolu s úrokom z omeškania, a to spôsobom zrejmým z výroku rozsudku, ako aj náhradu trov konania. Tento návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako veriteľ uzatvoril dňa 15.7.2011 s odporcom v 1. rade ako dlžníkom zmluvu o spotrebnom úvere reg. č. UZF/11/01768 a dodatok k tejto zmluve, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť v prospech odporcu v 1. rade účelový spotrebný úver na financovanie ojazdeného motorového vozidla BMW X6 xDrive, VIN: S.- XXXXXX a odporca v 1. rade sa zaviazal použiť úver na dohodnutý účel a vrátiť navrhovateľovi dlžnú sumu spolu s príslušenstvom. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli okrem iného aj Všeobecné zmluvné podmienky pre dopravnú techniku (VZP). Na základe úverovej zmluvy odporca v 1. rade čerpal spotrebný úver vo výške 38.057,14 eur, ktorý sa zaviazal splatiť v 48 pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.041,33 eur. Odporca v 2. rade ako ručiteľ v ručiteľskej listine zobral na seba povinnosť bezpodmienečne a neodvolateľne zaplatiť navrhovateľovi pohľadávky vzniknuté na základe úverovej zmluvy, ak tak neurobí odporca v 1. rade. Z dôvodu, že odporca v 1. rade nesplácal dohodnuté splátky riadne a včas, navrhovateľ listom zo dňa 3.10.2012 v súlade s čl. VII VZP určil odporcovi v 1. rade predčasnú splatnosť úveru a súčasne ho vyzval aj na úhradu zostatku spotrebného úveru s tým, že všetky neuhradené peňažné záväzky vrátane príslušenstva a všetkých nákladov mu budú vyúčtované v liste konečného finančného vyúčtovania. V súlade s úverovou zmluvou a VZP navrhovateľ dňa 11.10.2012 vyhotovil konečné finančné vyúčtovanie úverovej zmluvy, podľa ktorého celkový nedoplatok odporcov predstavuje 33.167,40 eur. Uvedená suma je určená ako rozdiel medzi nárokom navrhovateľa vo výške 33.167,40 eur a nárokom odporcov vo výške 0,- eur. Vzhľadom na to, že odporcovia neuhradili svoj záväzok v stanovenej lehote do 31.10.2012, navrhovateľovi vznikol aj
nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Dňa 16.7.2013 navrhovateľ uzavrel s odporcom v 3. rade ako pristupujúcim dlžníkom dohodu o pristúpení k záväzku odporcu v 1. rade vo výške 33.167,40 eur, ktorý vznikol z úverovej zmluvy.
Odporca v 1. rade sa k návrhu vôbec nevyjadril.
Odporkyňa v 2. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 14.10.2014 k návrhu uviedla, že si nespomína, že by uzavrela ručiteľskú listinu, na ručiteľskej listine nie je uvedený dátum, že v sídle navrhovateľa nikdy nebola, nepozná pracovníčky navrhovateľa K. N. ani C.. G. K. a že ani nemá originál predmetnej listiny. Okrem toho jej nebolo doručené oznámenie, že ako ručiteľ je povinná hradiť žalovanú sumu, nakoľko dlžník splátky nehradí.
Odporca v 3. rade sa k návrhu písomne nevyjadril s odôvodnením, že sa zdržuje v zahraničí a nemal na to čas.
Vo veci bolo nariadené pojednávanie.
Na pojednávaniach odporkyňa v 2. rade najskôr potvrdila, že podpis na originály ručiteľskej listiny je jej, neskôr tvrdila, že ručiteľskú listinu nikdy nepodpísala.
Odporca v 3. rade na pojednávaní k veci uviedol, že s navrhovateľom skutočne podpísal dohodu o pristúpení k záväzku. S navrhovateľom sa chcel nejako dohodnúť, no nechcel zaplatiť, pokiaľ prebieha aj trestné konanie. Ďalej uviedol iba to, že po podpísaní úverovej zmluvy mu sprostredkovateľ úveru predložil ručiteľskú listinu s tým, aby ju jeho mama, t.j. odporkyňa v 2. rade, podpísala, na čo mu povedal, že dodatočne to podpisovať nebude.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložil navrhovateľ, a to zmluvou o spotrebnom úvere a jej dodatkom zo dňa 15.7.2011, predpisom splátok k zmluve o spotrebnom úvere, VZP, ručiteľskou listinou č. 11/01768/ZAR, určením predčasnej splatnosti úveru, finančným vyúčtovaním zmluvy, faktúrami navrhovateľa č. 11017688801 a 1101768551 a dohodou o pristúpení k záväzku a jeho splatení.
Okrem toho súd vykonal aj dokazovanie svedeckou výpoveďou pracovníčky navrhovateľa, ktorá zabezpečovala podpisovanie úverovej zmluvy a ručiteľskej listiny.
Odporcovia žiadne dôkazy nepredložili. Odporkyňa v 2. rade navrhovala dokazovanie doplniť ešte ďalšími svedeckými výpoveďami. Toto dokazovanie súd nepripustil, nakoľko pre rozhodnutie sporu nebolo významné, a teda nebolo potrebné dokazovať skutočnosť, či úver bol poskytnutý (čerpaný) skôr, než bola podpísaná ručiteľská listina. V ručiteľskej listine sa navrhovateľ a odporkyňa v 2. rade dohodli, že ich ručiteľsko-právny vzťah sa riadi § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa § 304 ods. 2 Obchodného zákonníka, ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti. Z toho hľadiska súd považoval za dostatočné preukázať len to, že odporkyňa v 2. rade podpísala ručiteľskú listinu po uzavretí úverovej zmluvy. Súd nepovažoval za opodstatnenú ani námietku, že svedkyňa K. N. všetko vedela len z druhej ruky, nakoľko táto svedkyňa potvrdila, že ručiteľskú listinu podpísala odporkyňa v 2. rade pred ňou. Súd mal teda za preukázané, že odporkyňa v 2. rade podpísala ručiteľskú listinu, a to v mieste svojho pracoviska.
Ostatné skutočnosti tvrdené navrhovateľom neboli sporné, okrem toho vyplynuli aj z predložených listinných dôkazov. Na základe toho súd vychádzal z vyššie uvedeného skutkového stavu tvrdeného navrhovateľom.
Zo zmluvy o úvere ďalej vyplynulo, že navrhovateľ a odporca v 1. rade sa dohodli, že ich právny vzťah podľa tejto zmluvy sa riadi Obchodným zákonníkom. Z ručiteľskej listiny vyplynulo, že navrhovateľ a odporkyňa v 2. rade si dohodli najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej je pohľadávka navrhovateľa zabezpečená, sumou 59.980,61 eur, že ručiteľ ručí za všetky záväzky odporcu v 1. rade podľa zmluvy a že ich ručiteľsko-právny vzťah upravuje § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa určenia predčasnej splatnosti úveru, dôvodom bolo neuhradenie troch splátok úveru splatných dňa 14.7.20012 až 14.9.2012.
Dohodu o pristúpení k záväzku a jeho splatení uzavreli navrhovateľ a odporca v 3. rade tiež v zmysle Obchodného zákonníka
Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (Obch. Z), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 3 písm. d/ touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.
Podľa ust. § 497 Obch. Z. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 499 Obch. Z. za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa ust. § 502 ods. 1, veta prvá a druhá, Obch. Z. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.
Podľa ust. § 340 ods. 1 Obch. Z. dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, v znení do 31.1.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Občiansky zákonník v § 517 ods. 2 odkazuje na vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia, v znení do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB od 11.7.2012 do 7.5.2013 bola 1,50%.
Podľa ust. § 303 Obch. Z. kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Podľa ust. § 306 ods. 1 Obch. Z. veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
Podľa ust. § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
Na základe nesporného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení mal súd za to, že návrh je v celom rozsahu dôvodný.
Navrhovateľ a odporca v 1. rade sú podnikatelia, úverovú zmluvu uzatvárali v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že platne uzavreli úverovú zmluvu, v ktorej si jasne určili vzájomné práva a povinnosti. Odporca v 1. rade porušil zmluvu tým, že neuhradil tri splatné splátky. Navrhovateľ mu preto oprávnene, v súlade s čl. VII VZP, určil predčasnú splatnosť úveru a vyzval odporcu v 1. rade aj na odovzdanie predmetu financovania v zmysle zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, čo odporca v 1. rade neurobil. Proti finančnému vyúčtovaniu predčasne ukončenej úverovej zmluvy odporca v 1. rade nemal žiadne výhrady. Odporca v 3. rade tento záväzok relevantným spôsobom uznal a platne k nemu pristúpil v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka, čím sa obaja stali solidárnymi dlžníkmi.
Výška nesplateného úveru poskytnutého odporcovi v 1. rade a jeho príslušenstva nebola sporná. Okrem toho dôsledkom uznania dlhu je podľa § 323 Obchodného zákonníka vyvrátiteľná právna domnienka o existencii záväzku k tomuto dňu.
Zmluvnú pokutu vo výške 730,- eur podľa článku XII ods. 6 VZP súd hodnotil ako primeranú okolnostiam prípadu. Súd bral do úvahy, že konateľka odporcu v 1. rade (v čase uzavretia zmluvy) a odporcovia v 2. a 3 rade sú najbližší príbuzní a odporca v 3. rade vôbec nesplácal úver ani po tom, čo uznal záväzok a zaviazal sa uhradiť ho v splátkach. Odporcovia nakoniec ani nežiadali, aby súd využil svoje moderačné právo podľa § 301 Obchodného zákonníka.
Obranu odporkyne v 2. rade súd hodnotil ako účelovú, s cieľom dosiahnuť len oddialenie rozhodnutia, čo zrejme súvisí s trestným konaním spomenutým v dohode o pristúpení k záväzku.
Odporcov v 1. a 3. rade súd zaviazal na zaplatenie spoločne a nerozdielne titulom zmluvy o úvere, odporkyňu v 2. rade zaviazal na zaplatenie titulom ručenia.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva.
Trovy konania predstavuje suma 1.990,- eur za zaplatený súdny poplatok, suma 1,60 eur za overenie plnej moci a suma 1.935,61 eur za trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, pojednávanie dňa 21.4.2015) po 486,34 eur, jeden úkon (odročené pojednávanie dňa 13.3.2015) po 121,59 eur a režijného paušálu 2 x 7,81 eur, 2 x 8,39 eur, plus 20% DPH vo výške 322,60 eur.
Navrhovateľovi nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za ostatné úkony právnej služby, nakoľko súd ich nevyhodnotil ako účelné. Proti odporcovi v 3. rade mohol navrhovateľ uplatniť svoj nárok už v žalobe, súčasne s odporcami v 1. a 2. rade. Pojednávanie dňa 7.10.2014 bolo odročené bez prejednania veci, preto advokátovi patrí len štvrtina odmeny. Navrhovateľovi nebola priznaná ani odmena za zastúpenie na pojednávaní dňa 5.6.2015, nakoľko predchádzajúce pojednávanie dňa 21.4.2015 bolo odročené iba z toho dôvodu, že právny zástupca navrhovateľa sa nevedel vyjadriť k dôležitým skutkovým okolnostiam ohľadne podpisu ručiteľskej listiny.
Súd zaviazal odporcov na zaplatenie trov konania navrhovateľa k rukám jeho právneho zástupcu v zmysle ust. § 149 ods. 1 O. s. p. podľa ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, štvormo, cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.