Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/37/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred samosudkyňou JUDr. Marianou Harvancovou, v právnej veci navrhovateľa: E. R., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a ústav na výkon väzby Leopoldov, Gucmanova 19/670, priečinok 7, 920 41 Leopoldov, zastúpený: JUDr. Peter Peružek, Cintorínska 1, 920 01 Hlohovec, proti odporcovi: JUDr. Svetozár Chabada, advokát so sídlom Palackého 20, Bratislava, o určenie nedbalého výkonu obhajoby a náhradu škody tým spôsobenej, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a. II. Odporcovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.03.2004 v znení jeho zmeny pripustenej uznesením vyhláseným na pojednávaní uskutočnenom dňa 24.10.2014 sa navrhovateľ domáha voči odporcovi určenia, že ako ustanovený obhajca neposkytol navrhovateľovi účinnú právnu pomoc, čím sťažil postavenie navrhovateľa v celom trestnom konaní vedenom pre Mestským súdom v Bratislave pod sp. zn. a tým navrhovateľovi odoprel právo na spravodlivý proces a zaplatenia sumy 10 000 € titulom nemajetkovej ujmy tým spôsobenej. Svoj návrh doplnený podaniami zo dňa 21.02.2014, zo dňa 21.10.2014 a zo dňa 07.04.2015 po skutkovej a právnej stránke odôvodnil tým, že v trestnom konaní vedenom proti navrhovateľovi pred Mestským súdom v Bratislave bol navrhovateľovi podľa § 36 ods. 3 zákona č. 141/1961 o trestnom konaní súdnom ( ďalej len "TP" ) ustanovený odporca ako obhajca, ktorý obhajobu vykonával nedbalo, formálne a v rozpore s ustanoveniami § 41 a § 13 zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii. Z obsahu trestného spisu podľa navrhovateľa vyplýva, že odporca napriek zložitosti prípadu a celého radu rozporov nevzniesol žiadnu námietku, návrh, či pripomienku k vykonávaným úkonom či už v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom. Zo zápisnice z konania pred súdom vyplýva, že odporca položil jednu otázku navrhovateľov a spolu šestnásť otázok v konaní vypočutým svedkom. V súvislosti s výsluchom svedkyne A. L. na hlavnom pojednávaní navrhovateľ namietal spôsob jej výpovede, keď odpovede na otázky predsedu senátu čítala zo zápisníka a keď detailne opisovala všetky udalosti avšak nepamätala si napr. znak na bunde navrhovateľa, ktorý videla mnohokrát, s istotou reprodukovala rozhovory s navrhovateľom napriek tomu, že nie je schopná súvislej komunikácie v slovenskom jazyku, čo sa preukázalo aj na hlavnom pojednávaní, keď jej predseda senátu umožnil vypovedať po maďarsky s tým, že jej výpoveď prekladala prítomná prokurátorka. Uvedený postup súdu však odporca nenamietal ani v prípade výpovede svedkyne U. M., ktorej výpoveď rovnako prekladala prítomná prokurátorka. Svedok R. vypovedal na pojednávaní pod vplyvom alkoholu pričom námietku navrhovateľa súd odmietol zaprotokolovať. Na hlavnom pojednávaní súd len prečítal výpoveď svedka Z. F. z prípravného konania, ktorého výpoveď podľa názoru navrhovateľa bola spochybnená výpoveďami svedka J. a svedka F.. Uvedený postup súdu odporca nijakým spôsobom nenamietal.

Z predložených listinných dôkazov mal odporca namietať záznam v Hotelovej knihe hotela Myslivna v Konopišti, ktorá bola zmätočná a vôbec nepreukazovala skutočnosť, že by pod menom Z. Y. mala vystupovať poškodená H. S.Í., ktorá sa v noci z 3. na 4.7.1990 mala v tomto hoteli nachádzať spolu s navrhovateľom, pitevnú správu poškodenej H. S., podľa ktorej smrť nastala okolo 20.07.1990 pričom na hlavnom pojednávaní znalec čas smrti upravil tak, aby zodpovedal dobe jeho pobytu v hoteli Myslivna v Konopišti. Záverom navrhovateľ uviedol, že odporca mal namietať závery znaleckého posudku, ktorý vypracovala PhDr. Y. len na základe dvoch pohovorov s navrhovateľom, čo podľa navrhovateľa nemôže tvoriť dostatočný podklad pre riadne odborné posúdenie resocializačnej prognózy navrhovateľa, čo rozhodlo o treste odňatia slobody na doživotie. Podľa názoru navrhovateľa v prípade, že by odporca vykonával svoje povinnosti riadne v predmetnej trestnej veci mohol súd síce uložiť výnimočný trest odňatia slobody v rozmedzí 15 až 25 rokov a nie doživotný trest odňatia slobody. Vo svojom vyjadrení zo dňa 28.05.2015 k návrhu navrhovateľa odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný nakoľko si odporca nie je vedomý, že by obhajobu navrhovateľa vykonával nedbalo. Postupoval v súlade s trestným zákonom a trestným poriadkom. V prípade, že mal navrhovateľ akékoľvek výhrady voči jeho postupu mal možnosť požiadať sudcu o zmenu obhajcu. V prípade presvedčenia o porušení práv navrhovateľa na riadnu obhajobu v konaní a práva na spravodlivý proces mohol, podľa vtedy platných právnych predpisov podať podnet na sťažnosť pre porušenie zákona. Podľa názoru odporcu, zo strany navrhovateľa ide o účelovú záležitosť s cieľom spríjemnenia si doživotného trestu odňatia slobody. Zároveň odporca vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa § 13 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 193/1990 o advokácii ( ďalej len "ZoA" ), advokát je pri výkone advokácie povinný zachovávať Ústavu, zákony a predpisy vydané na ich vykonanie a v ich medziach riadiť sa príkazmi klienta. Podľa ods. 2 ZoA, advokát je povinný chrániť práva a oprávnené záujmy zastupovaného, konať pri tom svedomite, dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky a uplatňovať, čo podľa svojho presvedčenia a príkazu klienta pokladá za prospešné. Podľa ods. 3 ZoA, advokát je povinný dbať na to, aby jeho právna pomoc bola účelná a hospodárna. Podľa § 21 ZoA ,advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho pracovníkom. Súd vo veci nepripustil návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania výsluchom H. M., U. M. a E. M., nakoľko vykonanie uvedeného dôkazu vzhľadom k obsahu pripojeného trestného spisu nepovažoval za potrebné a hospodárne. Súd vykonal dokazovanie konania na pojednávaniach uskutočnených dňa 24.10.2014, 30.03.2015 a 05.06.2015 výsluchom účastníkov konania a svedkyne A. L., výsluchom navrhovateľa dňa 12.12.2014 prostredníctvom dožiadaného súdu, oboznámením sa s obsahom trestného spisu Mestského súdu v Bratislave sp. zn. a zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľ bol rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.06.1994, sp. zn. odsúdený pre skutky v bode 1/, 2/, 3/, a 4/ kvalifikované ako štvornásobný trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. c/ zákona č. 140/1961 účinného v čase spáchania skutku ( ďalej len "TZ" ), v bode 5a/ a b ako /pokračovací trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b/, ods. 2 a v bode 6/ ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 TZ, za čo mu bol uložený pre skutky 1/, 2/, 5a/, b/ a 6/ súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov podľa § 219 ods. 2 s použitím § 35 ods. 2 a za trestné činy uvedené v bodoch 3/ a 4/ podľa § 219 ods. 2 s použitím § 35 ods. 1, § 29 ods. 3 na úhrnný trest odňatia slobody na doživotie a podľa § 39 ods. 1 písm. c/ zaradil navrhovateľa na výkon uloženého trestu do III. nápravnovýchovnej skupiny. V predmetnej trestnej veci bol navrhovateľovi opatrením Mestskej prokuratúry v Bratislave zo dňa 08.07.1991, č. k. - 5 ustanovený podľa § 39 ako obhajca odporca. Nakoľko odporca vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, súd prednostne skúmal dôvodnosť vznesenej námietky premlčania. Navrhovateľ uplatnený nárok v časti nemajetkovej ujmy vyvodzoval z porušenia povinností odporcu. Na základe uvedeného súd ustálil, že navrhovateľom uplatňovaný nárok je potrebné právne kvalifikovať ako nárokom na náhradu škody spôsobenej porušením právnej povinnosti podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a nie ako nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka titulom ochrany osobnosti. Právo na náhradu škody sa v súlade s ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený v tomto prípade navrhovateľ o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá dozvedel. Súd v danom prípade ustálil, že navrhovateľ sa najneskôr o škode a o tom kto za ňu zodpovedá dozvedel dňa 15.07.1993, keď na hlavnom pojednávaní požiadal o zmenu obhajcu z dôvodu, že odporca nie je schopný jeho zastupovať podľa jeho predstáv v dôsledku čoho bol odporca opatrením zo dňa 15.07.1993 oslobodený od povinnosti obhajovať. Počiatok plynutia premlčacej doby súd takto ustálil aj z dôvodu, že rozsah výšky škody navrhovateľ zdôvodnil len s poukazom na kritériá zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré v danom prípade nemožno aplikovať. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ návrh na začatie konania doručil súdu dňa 24.03.2004, urobil tak po uplynutí subjektívnej ako objektívnej premlčacej doby, preto súd námietku premlčania vznesenú odporcom posúdil ako dôvodnú. Ohľadne žalobného návrhu v časti určenia, že odporca ako ustanovený obhajca neposkytol navrhovateľovi účinnú právnu pomoc, súd pri rozhodovaní vychádzal najmä z obsahu pripojeného trestného spisu Mestského súdu v Bratislave sp. zn. a vykonaného dokazovania, vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný. Zo zápisnice z výsluchu navrhovateľa uskutočneného dňa 18.07.1991 (nachádzajúcom sa na čl. 204 - 295 vyšetrovacieho spisu ), ktorého súčasťou je aj poučenie o procesných právach navrhovateľa ako obvineného, má súd za preukázané, že navrhovateľ bol poučený okrem iného aj o jeho práve zvoliť si obhajcu. Navrhovateľ uviedol, že poučeniu, ktoré mu bolo vysvetlené a prečítané porozumel a s prítomným obhajcom JUDr. M. súhlasí a žiada aby mu bol ustanovený. Uvedené navrhovateľom potvrdil svojim podpisom na každej strane zápisnice vrátane poučenia. V prípravnom konaní za účelom objasnenia skutočného stavu veci vyšetrovateľ vykonal desiatky výsluchov svedkov konfrontácie navrhovateľa so svedkami, previerky výpovede navrhovateľa ako aj svedkov, vykonaním rekonštrukcií, znaleckého dokazovania v rozsahu takmer 1 700 strán. Ako vyplýva z čl. 1912 až 1923 pripojeného trestného spisu s výsledkami vyšetrovania sa oboznamoval odporca ako aj navrhovateľ celkom 11 dní v období od 09.03.1992 do 02.04.1992 vždy v rozsahu niekoľko hodín denne, v závere ktorého prípadné návrhy na doplnenie dokazovania žiadali vykonať až na hlavnom pojednávaní a súčasne navrhli zmenu právnej kvalifikácie skutku kvalifikovaného ako vražda poškodenej Z. na trestný čin ublíženia na zdraví s následkom smrti. Na základe vykonaného dokazovania dňa 02.04.1992 vyšetrovateľ vypracoval záverečnú správu s návrhom na podanie obžaloby podanej dňa 29.06.1992 na podklade ktorej súd v dňoch 01 až 11.12.1992, v dňoch 08 až 12.02.1993, v dňoch 13 - 15.04.1993 a v dňoch 08.06. až 12.06.2015, uskutočnil hlavné pojednávanie. Zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že odporca ako obhajca navrhovateľa bol prítomný na všetkých hlavných pojednávaniach v priebehu ktorých aktívne vystupoval pri výsluchu svedkov, kedykoľvek o to požiadal bola mu umožnená porada s odporcom pred vykonaním výsluchu svedka alebo pred prehratím videozáznamu z rekonštrukcie ( napr. čl. 2 165, 2 272, 2 275, 2 375 pripojeného spisu ). Z pripojeného spisu súd zistil, že odporca sa pri výsluchu svedkov snažil spochybniť usvedčujúce výpovede keď napríklad svedkovia ( čl. 2 141, čl. 2145, 2 317, 2 318 pripojeného spisu ) vo svojej odpovedi na otázku obhajcu vyjadrili pochybnosť, že by poškodené išli dobrovoľne so starším mužom, ktorý sa im predstavil ako príslušník polície, snaha spochybniť stotožnenie kravaty, ktorá sa našla na

mieste činu s kravatou, ktorú nosil navrhovateľ ( čl. 2 158 pripojeného spisu ), snažil sa preukázať teóriu navrhovateľa ohľadom listov ( čl. 2 260, 2 210, 2 212, 2 239, 2 293 pripojeného spisu ), snažil sa podporiť tvrdenie navrhovateľa o sledovaní ( čl. 2 221, 2 228, 2 268 pripojeného spisu), vysvetľoval mechanizmus vzniku škrabancov nájdených na tele navrhovateľa, ktoré mali vzniknúť pádom zo stromu a nie ľudskými škrabancami ( čl. 2 234 pripojeného spisu), spochybňoval konanie o poznávanej zbrane ( čl. 2 298 pripojeného spisu), spochybňoval prepojenie navrhovateľa na bezpečnostné zložky a úlohu agenta ( čl. 2 302, 2304 pripojeného spisu), spochybňoval čas spáchania skutkov ( čl. 2 343 pripojeného spisu). K námietkam navrhovateľa ohľadom tlmočenia výpovede svedkov prokurátorkou súd uvádza, že v konaní výpoveď svedkov na hlavnom pojednávaní uskutočnenom dňa 07.12.1992 a 10.12.1992 tlmočenie vykonal z jazyka maďarského do jazyka slovenského vykonal E.. Y. E. a dňa 04.12.1992 Hilda Ďurďovičová. Ako vyplýva zo zápisnice z hlavného pojednávania uskutočnenom dňa 04.12.1991 ( čl. 2175 pripojeného spisu ) tlmočník bol ustanovený na základe žiadosti svedkyne A. L. pričom tlmočenie vykonala zamestnankyňa súdu po zložení sľubu tlmočníka do zápisnice pričom z jej výpovede vyplýva, že v prípravnom konaní bola vypočúvaná za prítomnosti policajta, ktorý ovládal maďarský jazyk ( čl. 2189 pripojeného spisu ). Svedkyňa bol dopočutá na hlavnom pojednávaní, ktoré pokračovalo dňa 10.12.1992 za prítomnosti tlmočníka Y. E.. Na pretlmočenie výsluchu svedkyne U. M. a H. M. uskutočnenom dňa 07.12.1992 súd opatrením vyhláseným na hlavnom pojednávaní pribral do konania tlmočníka Y. E. (čl. 2218 pripojeného spisu). Ďalej zo zápisnice z hlavného pojednávania pripojeného spisu vyplýva, že súd riadne zaprotokoloval námietku navrhovateľa pri výsluchu svedka J. R., keď namietal, že je pod vplyvom alkoholu. (čl. 2231 pripojeného spisu) avšak až potom, keď svedok zmenil svoju výpoveď z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní vypovedal v neprospech navrhovateľa. Ďalej súd zistil, že na pojednávaní uskutočnenom dňa 13.04.1993 súd vyhlásil uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené. Následne podaním zo dňa 09.07.1993 navrhovateľ požiadal o odročenie hlavného pojednávania s tým odôvodnením, že si chcete zabezpečiť obhajobu na vlastné náklady a všetky úkony spojené s jeho obhajobou až do okamihu prevzatia obhajoby zvoleným obhajcom bude vykonávať odporca. Na hlavnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 15.07.1993 však navrhovateľ požiadal o zmenu obhajcu z dôvodu, že odporca nie je schopný jeho zastupovať podľa jeho predstáv v dôsledku čoho bol odporca opatrením zo dňa 15.07.1993 oslobodený od povinnosti obhajovať. Následne opatrením zo dňa 28.07.1993 bol navrhovateľovi ustanovený obhajca E.. Y. O., dňom prevzatia opatrenia dňa 03.08.1993, ktorý ho zastupoval aj v odvolacom konaní. Vzhľadom na poskytnutie novostanovenému obhajcovi čas na prípravu súd odročil pojednávanie na 19 až 20 augusta. Z pripojeného spisu súd zistil, že navrhovateľ podaním zo dňa 23.08.1993 opätovne požiadal o zmenu obhajcu a opätovné ustanovenie odporcu za obhajcu z dôvodu, že nový obhajca nemal možnosť sa dôkladne oboznámiť s obsahom spisu. Uznesením zo dňa 26.05.1994 odvolací súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa a dňa 21.06.1994 sa uskutočnilo verejné zasadnutie o odvolaní proti rozsudku Mestského súdu v Bratislave. Od prevzatia opatrenia o ustanovení za obhajcu v konaní JUDr. Y. O. dňa 03.08.1993 uplynul takmer rok. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku Mestského súdu v Bratislave súd pri rozhodovaní o vine navrhovateľa vychádzal z jeho spontánneho priznania, keď nevedel odstrániť rozpory vo svojich výpovediach, ktoré často menil, a jeho obrana bola hodnotená ako účelová, keďže nebola preukázaná snaha o likvidáciu jeho osoby zo strany FBIS ( Federálna bezpečnostná informačná služby). Súd v danej trestnej veci rozhodol tak ako mu to ukladal § 2 ods. 6 TP, podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v súhrne. Súd v danej trestnej veci sa vyjadril podrobne k všetkým námietkam navrhovateľa či sa týkali opoznávania kravaty, ktorú mal mať na sebe pri spáchaní jednej z vrážd alebo určeniu času kedy mal byť skutok spáchaný, k záznamom z hotelovej knihy,... Ako vyplýva zo zápisnice z výsluchu navrhovateľa v prípravnom konaní alebo z jeho správania v priebehu celého hlavného pojednávania bol to práve navrhovateľ, ktorý svojou snahou o sebaprezentáciu, neustále sa meniacimi výpoveďami, prifarbovaním reality značne sťažil prácu obhajcu. Napr. tvrdenie, že na mieste činu vystrieľal dva zásobníky zo samopalu, neustálym tvrdením, že predloží dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré nikdy konkrétne ani neoznačil ani nepredložil, opis usmrtenia poškodených, ktoré vyvrátili znalecké posudky, teória o hľadaní stratených listov, tvrdenie o funkcii agenta, vysvetlenie škrabancov na tvári, ktoré mu spôsobila jedna z poškodený, pri svojej aktívnej obrane,... Uvedené správanie navrhovateľa zodpovedá aj záverom znaleckého posudku z odboru psychiatrie keď znalci u navrhovateľa zistili zvýšený egocentrizmus a pózerstvo s fantastickou pseudológiou.

K námietkam navrhovateľa k vyhodnoteniu znaleckého posudku PhDr. F. Y., ktorá mala uviesť zlú resocializačnú prognózu, čo viedlo k aplikácii § 29 ods. 3 a uloženiu doživotného trestu odňatia slobody, súd z pripojeného trestného spisu zistil, že súd pri rozhodovaní v danej trestnej veci vychádzal nielen zo záverov znaleckého posudku ale hodnotil osobné pomery obžalovaného komplexne pričom prihliadol na rozsah trestnej činnosti, spôsob vykonania skutkov, spôsobený následok, pohnútku a jeho predchádzajúcu trestnú činnosť, keď dovtedy bol celkovo 8 krát súdne trestaný, z čoho v roku 1982 pre trestný čin vraždy podľa § 219 TZ, z ktorého výkonu bol podmienečne prepustený 10.03.1990, ktorý nesie viacero spoločných čŕt s prejednávanými skutkami - miesto spáchania vraždy, spôsob zabitia poškodenej, keď opätovne išlo o mladú ženu, ponechanie si určitých drobností z jej vlastníctva, pôvodné doznanie, neskoršie zvaľovanie viny na ďalšieho, spôsob odstránenia mŕtvoly ako aj historky o príslušnosti navrhovateľa k tajnej službe. Výsluchom svedkyne A. L. súd zistil, že v predmetnej trestnej veci vypovedala viackrát v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom, kde bol ustanovený tlmočník, pričom jeho preklad nemala dôvod namietať. K osobe odporcu uviedla, že ju v priebehu trestného konania presviedčal o nevine navrhovateľa avšak nikdy tomu neuverila. Z navrhovateľa má strach nakoľko sa jej aj jej rodine vyhrážal smrťou. Súd ustálil, že odporca ako ex offo ustanovený obhajca navrhovateľa v trestnom konaní vedenom pre Mestským súdom v Bratislave pod sp. zn. , postupoval v súlade s ust. zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii, chránil práva a oprávnené záujmy navrhovateľa, dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky a uplatňovať, čo podľa svojho presvedčenia a príkazu navrhovateľa pokladal za prospešné, s prihliadnutím na účelné a hospodárne poskytovanie právnej pomoci. Na základe uvedeného preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný a nepreukázaný zamietol. Nakoľko súd zamietol návrh navrhovateľa v časti porušenia právnej povinnosti odporcom, aj v prípade ak by odporca nevzniesol námietku premlčania nároku na náhradu škody a navrhovateľ by preukázal dôvodnosť a výšku uplatňovaného nároku na náhradu škody, súd by návrh zamietol, nakoľko v danom prípade by absentovala príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti odporcom a vznikom škody na strane navrhovateľa. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že odporca svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.