Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-117-2013.pdf
PDF · 111.43 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/117/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľa GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 35 838 825, právne zastúpeného HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefanovičova 12, IČO: 35 885 459 proti odporcovi A. I., štátnemu občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom B. nad K., Z. D. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Skalica, Petrovská 10, IČO: 42 264 154, pr. zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Chorvátsky Grob, Nám. Josipa Andriča 1, o zaplatenie 445,26 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 445,26 € s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 445,26 € od 21.12.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia 89,26 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet zástupcu vedľajšieho účastníka.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa žalobou, doručenou súdu dňa 22.05.2013, domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 1 788,03 € spolu s úrokom z úveru 18,40 % ročne z istiny 1 788,03 € od 14.04.2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 1 788,03 € od 22.12.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. V návrhu uviedol, že dňa 20.12.2006 uzavrel jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s. s odporcom Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi úver 829,85 € pri úrokovej sadzbe 18,40 %. Odporca sa zaviazal úver splácať splátkami k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky 20.01.2007 a konečnou splatnosťou úveru 20.12.2011. Odporca dlh nesplnil ani ku dňu konečnej splatnosti, t.j. 20.12.2011. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 bola pohľadávka právneho predchodcu navrhovateľa voči odporcovi postúpená na navrhovateľa. Ku dňu postúpenia predstavovala dlžná suma 2 027,50 €, z toho istina po splatnosti 1 788,03 €, úroky z omeškania 239,47 €. Po postúpení pohľadávky došlo k čiastočnej úhrade dlhu odporcom vo výške 340,- €, a to tak, že dňa 02.09.2011 uhradil 100,- € a v dňoch 27.09.2011, 31.10.2011, 23.11.2011, 19.12.2011, 27.01.2012, 15.02.2012, 05.03.2012, 05.04.2012 odporca uhradil navrhovateľovi vždy po 30,- €. O uvedenú sumu znížil navrhovateľ svoj nárok na úroky z omeškania v celom rozsahu (239,47 €) a v časti úrokov 18,40 % zo sumy 1 788,03 € od 22.12.2010 do 13.04.2011 o sumu 100,53 €. Jeho nárok preto predstavuje istinu po splatnosti 1 788,03 €, úroky 18,40 % ročne z istiny od 14.04.2011 do zaplatenia a úroky z omeškania 9 % ročne od 22.12.2010 do zaplatenia.
Písomným podaním, doručeným súdu dňa 28.08.2013, na základe uznesenia č.k. 14Ro/223/2013-30 zo dňa 16.07.2013, navrhovateľ doplnil, že odporca sa prvýkrát dostal do omeškania dňa 21.03.2007, čím právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikol nárok na úroky z omeškania. Od začiatku zmluvného vzťahu do 14.09.2009 predstavoval úrok z omeškania 26,40 % ročne, od tohto dňa 8 % ročne. Poslednú splátku odporca uhradil dňa 20.04.2007 vo výške 1,49 €, spolu zaplatil 6 splátok v celkovej výške 71,78 €. V rámci istiny po splatnosti sú obsiahnuté i úroky 18,40 % ročne od decembra 2006 do dňa 21.12.2010 v celkovej výške 906,18 €, účtované mesačne v súlade s čl. I zmluvy. Čistá istina úveru bez úrokov je 758,06 €. Špecifikoval i poplatky 123,79 €, ktoré predstavujú poplatky za vedenie účtu 100,55 € (od decembra 2006 do decembra 2008 60,- Sk mesačne, t.j. 49,79 €; od januára 2009 do septembra 2010 1,99 € mesačne, t.j. 41,79 € a od októbra do decembra 2010 po 2,99 € mesačne, t.j. 8,97 €), za upomienky 49,80 € a za hotovostné platby 4,64 €) a poplatky za I. upomienku 6,64 € zo dňa 15.05.2007 a poplatok za II. upomienku 16,60 € zo dňa 01.06.2007. Zároveň súdu predložil prehľad transakcií na úverovom účte.
Do konania dňa 09.10.2013 vstúpil vedľajší účastník, ktorý dňa 11.07.2014 doručil súdu písomné podanie, v ktorom vzniesol námietku premlčania. Zároveň si uplatnil trovy konania, ktoré špecifikoval.
Uznesením č.k. 27C/117/2013-86 zo dňa 10.12.2014 súd zastavil konanie v časti o zaplatenie 1 342,77 eura, spolu s 18,40% úrokom ročne zo sumy 1 788,03 eura od 14.04.2011 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 788,03 eura od 22.12.2010 do 20.12.2011, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 342,77 eura od 21.12.2011 do zaplatenia z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu navrhovateľom.
Predmetom konania zostal nárok navrhovateľa na zaplatenie 445,26 € s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 445,26 € od 21.12.2011 do zaplatenia a náhrada trov konania. Suma 445,26 € predstavuje súčet dojednaných splátok za obdobie od 20.06.2010 do 20.12.2011 (19 x 706,- Sk), ktoré nie sú premlčané.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 v spojení s § 200ea ods. 1 z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo v zákonnej lehote oznámené na úradnej tabuli tunajšieho súdu. Súd vychádzal z návrhu, zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.12.2006, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2010, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010, písomných podaní účastníkov, výpisov z úverového účtu odporcu, ostatného spisového materiálu a zistil nasledovné:
Na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.12.2006 /ďalej len „zmluva o úvere“/ poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi úver 829,85 €/25 000,- Sk. Úroková sadzba bola určená pevne, vo výške 18,40 % ročne. Odporca sa zaviazal splácať úver s úrokom v mesačných splátkach po 23,43 €/706,- Sk, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka bola splatná 20.01.2007 a posledná bola splatná 20.12.2011. Úroky boli splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca. V zmluve bol stanovený mesačný poplatok za správu úveru 1,99 €/60,- Sk. RPMN úveru bola 25,61 %. Odporca je v zmluve o úvere označený menom, priezviskom, dátumom narodenia, rodným číslom, adresou trvalého pobytu, číslom občianskeho preukazu.
Z výpisu z úveru vyplýva, že odporca úver vyčerpal v plnej sume 829,85 € dňa 20.12.2006. Z prehľadu transakcií úveru bolo zistené, že odporca uhradil právnemu predchodcovi navrhovateľa titulom úveru v 6 splátkach celkovo sumu 2 162,90 Sk/71,80 €, ktorá suma bola prijatá a započítaná na istinu dlhu, úroky, úroky z omeškania. Do omeškania sa odporca dostal už s plnením splátky splatnej dňa 20.04.2007, od splátky splatnej dňa 20.05.2007 právnemu predchodcovi neuhradil žiadnu sumu.
Právny predchodca navrhovateľa postúpil pohľadávku voči odporcovi navrhovateľovi zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010, čo odporcovi oznámil listom zo dňa 28.12.2010, doručeným odporcovi dňa 11.02.2011. K uvedenému dňu predstavoval zostatok pohľadávky 2 027,50 €, z toho istina po splatnosti 1 788,03 €, úroky z omeškania 239,47 €. Po postúpení pohľadávky došlo k čiastočnej úhrade dlhu odporcom vo výške 340,- €. O uvedenú sumu znížil navrhovateľ svoj nárok na úroky z omeškania a úroky.
Súd vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov.
Podľa § 497 z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu 14.12.2006 (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/ z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu 14.12.2006 (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, 4) ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
Podľa § 23a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v aktuálnom znení orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 52 ods. 1 až 3 z.č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení účinnom ku dňu 14.12.2006 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 879j Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a3 podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa na účely tohto zákona rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Vzhľadom na vedľajším účastníkom na strane odporcu vznesenú námietku premlčania, bolo potrebné vysporiadať sa v konaní najskôr s touto otázkou.
Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol právny vzťah zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 20.12.2006 podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obch. zák., tzv. absolútny obchod.
Predmetná zmluva o splátkovom úvere však predstavuje zároveň zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý sa na ňu vzťahuje, pretože právny predchodca navrhovateľa poskytol úver v rámci predmetu jeho podnikania s tým, že odporcovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd po preskúmaní veci konštatoval, že zmluva o splátkovom úvere obsahuje všetky náležitosti, stanovené v § 4 ods. 1, 2 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu.
Predmetná zmluva o úvere pritom predstavuje tzv. formulárový typ zmluvy. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcovi túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o úvere bola vyhotovená ako formulár, ktorý odporca ovplyvniť nemohol, nakoľko bol pripravený už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a odporca v čase uzavretia zmluvy nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísal ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. Súd preto zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 23a z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu.
Súd vec posúdil i s ohľadom na ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, obsiahnuté v Občianskom zákonníku. Je pravdou, že Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere /20.12.2006/ taxatívne určoval, ktoré zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami a medzi ne nezaraďoval zmluvu o úvere, avšak s účinnosťou od 1.1.2008 bolo ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmenené zákonom č. 568/2007 Z.z. tak, že za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom v prechodnom ustanovení § 879j bolo určené, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.2008. Pojem spotrebiteľská zmluva do Občianskeho zákonníka zaviedla jeho novela z.č. 150/2004 Z.z., ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil spomenutý z.č. 568/2007 Z.z. (a neskôr i ďalšie čiastkové novelizácie). Spotrebiteľská zmluva nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch. Zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcovi bol síce tzv. absolútnym obchodom, čo však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Z materiálneho hľadiska sa totiž pozícia zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka z.č. 568/2007 Z.z. nelíšila od pozície spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Obč. zák. v znení účinnom od 01.01.2008. Ustanovenie § 52 ods. 1 Obč. zák. účinné do 31.12.2007 pritom znamenalo zúženú aplikáciu smernice 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá za spotrebiteľskú zmluvu považuje každú štandardnú zmluvu uzavretú medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol podstatne ovplyvniť, nakoľko bola vopred pripravená dodávateľom. Keďže citovaná smernica bola do slovenského právneho poriadku implementovaná len čiastočne a postupne v dlhšom časovom období, v zmysle konštantnej judikatúry ESD nadobúda smernica v takomto prípade priamy účinok, a súd ju musí bez ďalšieho aplikovať na právne vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami. V spojených prípadoch C-240/98 - C 244/98 Océano Grupo Editorial SA, ROcio Murciano Quintero (C-240/98) a Salvat Editores SA v José M. Sanchéz Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98) Súdny dvor ES konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné, vo svetle presného znenia a účelu smernice. Nič teda nebráni tomu, aby ustanovenia § 52 a nasl. o spotrebiteľských zmluvách boli použité i na predmetnú zmluvu o splátkovom úvere uzavretú 20.12.2006. Ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Obč. zák. prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie než príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Inými slovami Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu súd na vec aplikoval ustanovenia § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktoré sú pre spotrebiteľa v tomto prípade nepochybne výhodnejšie a lepšie zabezpečujú jeho ochranu.
Posúdiac prejednávanú vec podľa vyššie citovaných ustanovení zákona dospel súd k záveru, že námietka premlčania zo strany vedľajšieho účastníka bola vznesená dôvodne, avšak na základe čiastočného zastavenia konania z dôvodu späťvzatia časti žalobného návrhu, je nárok navrhovateľa daný.
V danej veci navrhovateľ netvrdil a ani nepreukázal, že by jeho právny predchodca využil svoje oprávnenie a vyhlásil mimoriadnu splatnosť celej pohľadávky, prípadne od zmluvy odstúpil.
V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začala plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok úveru odo dňa ich zročnosti a uplynula po troch rokoch odo dňa splatnosti tej - ktorej splátky, čo znamená, že premlčacia doba pre uplatnenie nároku na splátku splatnú dňa 20.01.2007 uplynula dňom 20.01.2010, pre splátku splatnú dňa 20.02.2007 dňa 20.02.2010 a tak ďalej, až po splátku splatnú dňom 20.05.2010, s ohľadom na skutočnosť, že navrhovateľ podal na súd žalobu až dňa 22.05.2013.
Z uvedeného dôvodu vedľajší účastník správne namietal, že právo navrhovateľa na zaplatenie vyššie popísaných splátok úveru vrátane príslušenstva k nim je premlčané a nemožno ho -s prihliadnutím k námietke vedľajšieho účastníka na strane žalovaného- priznať (§ 100 ods. 1 Obč. zák.). S ohľadom na zákonnú trojročnú premlčaciu dobu, nepremlčaný zostal len nárok navrhovateľa na zaplatenie 19
posledných splátok úveru, splatných v období od 20.06.2010 do 20.12.2011 po 706,- Sk, teda suma spolu 13 414,- Sk/445,26 €.
Navrhovateľ po vznesení námietky premlčania vedľajším účastníkom čiastočne vzal svoj žalobný návrh späť a žiadal, aby súd zaviazal odporcu už len na zaplatenie sumy 445,26 €, ktorú sumu mu súd v zmysle vyššie uvedeného aj priznal.
Odporca svoj dlh navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi nezaplatil včas, a je preto v omeškaní so zaplatením, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej - ktorej splátky, splatnej v období od 20.06.2010 do 20.12.2011. Navrhovateľ si však uplatnil úrok z omeškania až z celej dlžnej sumy splátok, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poslednej splátky, t.j. odo dňa 21.12.2011. Navrhovateľovi tak popri práve na zaplatenie zvyšku dlhu 445,26 € vzniklo podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. i právo na úrok z omeškania vo výške určenej podľa § 10c v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Základná úroková sadzba ECB platná od 14.12.2011 do 10.07.2012 bola 1 % a navrhovateľovi tak súd priznal úrok z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo sumy 445,26 € od 21.12.2011 do zaplatenia.
Na základe všetkých uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Súd o trovách konania rozhodol s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 19/2010 zo dňa 26.01.2011, podľa ktorého, ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch účastníkov (oboch strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník (druhá strana) nahradil pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby alebo pre nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi (v režime § 146 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 O.s.p.) otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí (podľa § 142 ods. 2 O.s.p.) celkovú otázku, z akej časti bol ten ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, treba z pohľadu § 142 ods. 2 dovodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.
V konaní bol odporca v zmysle uvedeného právneho názoru úspešný v časti o zaplatenie sumy 1 342,77 € s príslušenstvom, t.j. v časti asi 75 % a neúspešný v časti o zaplatenie 445,26 € s príslušenstvom vo výške zhruba 25 %. Pomer úspechu a neúspechu odporcu je teda 50 %, ktorá miera náhrady trov konania mu patrí. Odporca si však žiadne trovy neuplatnil, z obsahu spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú, a preto súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.
Vzhľadom na uvedený pomer úspechu a neúspechu odporcu vo veci, vzniklo v zásade právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. i vedľajšiemu účastníkovi, vystupujúcemu v konaní na jeho strane.
Náhrada trov konania vedľajšieho účastníka pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej výške 178,51 €. V danej veci sa navrhovateľ podaným návrhom proti odporcom domáhal zaplatenia 1 788,03 € s príslušenstvom, preto základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinnej v čase vykonania úkonov právnych služieb, predstavuje 81,33 €. Právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal 2 úkony právnej služby, ktoré si vyúčtoval, a to príprava a prevzatie zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky v znení účinnom ku dňu vykonania úkonu),
písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 11.07.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky v znení účinnom ku dňu vykonania úkonu), za ktoré mu patrí tarifná odmena v celkovej výške 162,66 €. Podľa ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1 x 7,81 € a 1 x 8,04 €, t.j. spolu vo výške 15,85 €. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka predstavujú sumu 178,51 €, z čoho priznaná miera náhrady 50 % predstavuje sumu 89,26 €.
Navrhovateľa súd zaviazal zaplatiť náhradu trov konania podľa § 149 ods. 1 O.s.p. do rúk právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.