Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Cbi/45/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v právnej veci žalobcu: JUDr. Matúš Košara, so sídlom Piaristická 46, 911 40 Trenčín, správca úpadcu: Pozemné stavby Púchov, s.r.o. v konkurze, so sídlom Svätoplukova 1733, 020 01 Púchov, IČO: 31 629 733, proti žalovanému: DA Servis, s.r.o., so sídlom Svätoplukova 1734, 020 01 Púchov, IČO: 36 311 294, právne zastúpený: JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o., so sídlom Námestie sv. Anny 361/20, 911 01 Trenčín, IČO: 36 839 132, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v sume 426,61 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia.

odôvodnenie:

Okresnému súdu Trenčín bola dňa 04.11.2013 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že právny úkon úpadcu - Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným dňa 05.11.2012, je voči konkurzným veriteľom právne neúčinný, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v prospech všeobecnej podstaty dlžnú sumu vo výške 3.055,32 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -118 zo dňa 19.02.2013 zverejnenom v Obchodnom vestníku dňa 25.02.2013 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu. Do funkcie správcu bol ustanovený žalobca. Pri plnení povinnosti správcu, správca zistil, že úpadca a žalovaný uzatvorili spoločne dňa 05.11.2012 Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov pričom boli vzájomne započítané pohľadávky úpadcu voči žalovanému vzniknuté na základe faktúry č. 330120096 vo výške 3.055,32 eur a záväzky úpadcu voči žalovanému vzniknuté na základe faktúr č. 2011678, č. 20120287 a č. 20120417 vo výške 3.055,32 eur. Týmto právnym úkonom došlo k zvýhodneniu jedného veriteľa pred inými veriteľmi, ktorí prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu úpadcu. Žalobca odôvodnil žalobu dôvodmi podľa § 59 a § 60 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Poukázal na to, že uvedené ustanovenia sú základným materiálnym pilierom pre naplnenie predpokladov odporovacej žaloby. Uzatvorením dohody o vzájomnom započítaní úpadca zvýhodnil žalovaného pred ostatnými konkurznými veriteľmi, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzného konania úpadcu a ktorí sú vedení v zozname veriteľov. V čase týchto plnení mal úpadca okrem žalovaného minimálne 9 ďalších veľkých veriteľov napr. Slovenská republika - Daňový úrad Trenčín, Bison s.r.o., Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., Poisťovňa Dôvera, a.s., IMAO electric, s.r.o., Mesto Púchov, PERFEKT DK, s.r.o., Sociálna poisťovňa a Ž. Huta., s.r.o.. Výška prihlásených pohľadávok je 974.539,92 eur. Majetok úpadcu ani zďaleka nepostačuje na uspokojenie prihlásených pohľadávok. Z uvedeného vyplýva, že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľov prihlásených v konkurze úpadcu. V prípade úspechu v spore a vydania sporného plnenie do podstaty by mohlo stúpnuť predpokladané

uspokojovanie konkurzných veriteľov. Z uvádzaných skutočností a skutkových okolností vyplýva, že priamym dôsledkom odporovateľného právneho úkonu došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov a to v rozsahu vyššie uvedenom (3.055,32 eur). Takéto právne úkony prima facie ukracujú uspokojenie prihlásených pohľadávok všetkých konkurzných veriteľov, keďže znižujú hodnotu majetku úpadcu určeného na uspokojenie konkurzných veriteľov. Úpadca pri vstupe do konkurzného konania nedisponoval žiadnou finančnou hotovosťou. Z predmetných finančných prostriedkov by bolo možné uspokojiť prihlásené pohľadávky konkurzných veriteľov. Z odporovateľných právnych úkonov došlo k zmenšeniu majetku úpadcu kvalifikovaným spôsobom. Právny úkon, ktorému žalobca odporuje je dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným dňa 05.11.2012. Konkurzné konanie bolo začaté dňom 14.02.2013 uznesením v sp. zn. zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 31/2013. Odporovať podľa § 59 ods. 4 ZoKR možno spätne k 15.02.2012. Právne úkony teda boli urobené v zákonom predpokladanej 1 ročnej lehote. Úpadca mal v čase uzatvorenia dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok so žalovaným dňa 02.10.2012 minimálne 9 ďalších veľkých veriteľov, ktorých pohľadávky boli po splatnosti. Úpadca bol platobne neschopný, teda bol v úpadku, čo preukazuje priložený prehľad veriteľov s pohľadávkami viac ako 30 dní po splatnosti ku dňu odporovateľného úkonu a tabuľka reálneho stavu majetku úpadcu za posledný rok pred vyhlásením konkurzu. Úmysel je trestnoprávny pojem, ktorý sa najmarkantnejšie prejavuje na spôsobenom následku. Následkom uzatvorených kúpnych zmlúv medzi úpadcom a žalovaným došlo k úbytku hodnoty majetku úpadcu o sumu 3.055,32 eur. Následne sa zmenšila aj možnosť uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov. Skutočnosti, že dlžník uzatvoril právny úkon - dohodu o vzájomnom započítaní so žalovaným aspoň vo forme nepriameho úmyslu ukrátiť svojich veriteľov je možné s ohľadom na spôsobený následok prisvedčiť. Právny úkon, ktorému žalobca odporuje bol uskutočnený dňa 05.11.2012. Konkurzné konanie bolo začaté dňom 14.02.2013 uznesením sp. zn. , odporovať možno spätne k 15.02.2008. Právne úkony boli urobené v zákonom predpokladanej 5 ročnej dobe.

Žalovanému bola žaloba doručená dňa 29.11.2013. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.01.2014, v ktorom uviedol, že úpadca a žalovaný boli v čase pred vyhlásením konkurzu v mnohých prípadoch v obchodnom styku. Žalovaný úpadcovi počas rokov dodával stavebný a iný tovar na základe jeho objednávok, pričom tieto dodávky boli žalovaným riadne vyúčtované a vyfakturované. Úpadca so žalovaným taktiež uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k hnuteľným veciam - lešeniu z úpadcu ako predávajúceho na žalovaného ako kupujúceho. Kúpna cena hnuteľných vecí bola dohodnutá vo výške 3.055,32 eur. Nakoľko v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bol úpadca v omeškaní s úhradou splatných čiastok za poskytnutie služieb žalovaným úpadcovi, dohodli sa zmluvné strany priamo v kúpnej zmluve, že nárok úpadcu na úhradu kúpnej ceny (vyúčtovaný faktúrou č. 330120096 zo dňa 05.11.2012) bude započítaný s nárokmi žalovaného voči úpadcovi t. j. oba nároky zaniknú. Naviac sa žalovaný rozhodol neuplatňovať voči úpadcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej čiastky. S ohľadom na vyššie uvedené je tak zrejmé, že medzi žalobcom a úpadcom išlo o bežný obchodný vzťah. Žalobca sa svojou žalobou domáha určenia, že vyššie uvedená Dohoda o vzájomnom započítaní práv a záväzkov je voči ostatným konkurzným veriteľom právne neúčinná, pričom ako dôvod odporovateľnosti uvádza dve skutkové podstaty odporovateľnosti, a to odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu podľa o konkurze a reštrukturalizácii a odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu podľa ZoKR. Žalobca vo svojom podaní cituje viaceré zákonné ustanovenia, avšak nešpecifikuje, ktorú z vyššie uvedených definícií použil pri právnom posúdení predmetného právneho úkonu a neuvádza ani dôvody, ktoré by ho k tomu viedli. Žalovaný je toho právneho názoru, že žiaden z uvedených právnych úkonov v nie je aplikovateľný na dohodu o vzájomnom započítaní práv a záväzkov. V zmysle uvedeného ustanovenia ide o výlučne úkony, ktoré úpadca vykonal v úmysle ukrátiť svojich veriteľov, pričom právny úkon vykonal bez akéhokoľvek protiplnenia alebo za protiplnenie, ktorého hodnota nezodpovedala poskytnutému plneniu úpadcu. Takýmito úkonmi sú napr. darovanie majetku tak, aby sa nestalo súčasťou úpadcovej podstaty alebo obdobné úkony. V konkrétnom prípade však žalovaný a úpadca riadnym spôsobom dohodli predaj majetku úpadcu za kúpnu cenu, ktorá podľa názoru žalovaného, dokonca výrazne prevyšovala hodnotu plnenia poskytnutého žalovanému zo strany úpadcu /t. j. hodnota hnuteľných vecí nedosahovala výšku dohodnutú ako kúpna cena). Podľa informácií žalovaného bol rovnaký materiál ako odkúpil žalovaný, speňažený exekútorom za zlomkovú cenu ako železný šrot. Úpadca tak nevykonal nijakým spôsobom úkon bez primeraného protiplnenia, ale riadny odplatný právny úkon, pričom žiadnym spôsobom tak nemohlo prísť k zvýhodneniu žalovaného, a tiež nie k ukráteniu veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky v súlade so zákonom. Samotný fakt, že úhrada kúpnej ceny bola následne realizovaná

započítaním totižto nemôže sama o sebe automaticky znamenať, že došlo k zvýhodneniu žalovaného a ukráteniu veriteľov úpadcu. Túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že aj v prípade, ak by započítanie nebolo dohodnuté oboma zmluvnými stranami žalovaný by tak bol povinný zaplatiť kúpnu cenu, bol by oprávnený túto kúpnu ceny žalovaný jednostranne započítať, pričom toto by už nebol odporovateľný právny úkon. Ak by aj žalovaný nezapočítal jednostranne pohľadávky v čase do vyhlásenia konkurzu, bol by tak oprávnený učiniť v súlade so zákonom aj po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. § 54 zákona totiž presne upravuje možnosti započítania pohľadávok po vyhlásení konkurzu, pričom veriteľ je v zásade oprávnený započítanie uskutočniť s výnimkou pohľadávok, ktoré mu vznikli voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu s pohľadávkou úpadcu voči žalovanému, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu. S ohľadom na uvedené by však pohľadávky v tomto prípade nespadali do zákonných výnimiek zakazujúcich započítanie, a tak by veriteľ bol oprávnený pohľadávky započítať, čím by vo vzťahu k veriteľom prihlásených pohľadávok v konkurze došlo k úplne totožnej situácii ako došlo uzatvorením Dohody o vzájomnom započítaní práv a záväzkov, keďže pohľadávka úpadcu voči žalovanému na zaplatenie kúpnej ceny by nebola použitá na uspokojenie iných veriteľov, ale zanikla by započítaním rovnako zanikla v tomto konkrétnom prípade. Žalovaný poukazuje na to, že o ukrátenie veriteľov by sa teoreticky mohlo jednať iba v prípade, ak by sa v konaní preukázalo, že kúpna cena úpadcom predaných hnuteľných vecí je vyššia ako suma, za ktorú by sa tieto mohli predať v rámci konkurzného konania, a to iba v časti rozdielu medzi skutočnou kúpnou cenou a cenou, ktorá by mohla byť dosiahnuteľná pri speňažení v konkurze. Žalovaný poukázal rovnako na to, že žalobca v žalobe nijak neobjasnil, prečo sa domnieva, že žalovaný vedel o úmysle dlžník ukrátiť svojho veriteľa, avšak pre odstránenie akýchkoľvek pochybností žalovaný výslovne uvádza, že nijakým spôsobom v čase uzatvárania kúpnej zmluvy alebo dohody o započítaní nepoznal ani nemohol poznať úmysel, pre ktorý úpadca vykonáva tieto úkony a uzatvára zmluvy. Žalovaný nemal žiadnu podrobnú vedomosť o stave úpadcovho finančného stavu, o existencii a počte akýchkoľvek iných veriteľov, pričom pri štandardných obchodných vzťahoch nie je dôležité žiadať od účastníkov, aby disponovali takými informáciami o druhej strane alebo aby druhej strane takéto informácie o sebe poskytli. Žalovaný vedel výlučne o skutočnosti, že úpadca mal v čase, kedy žalovaný prejavil záujme odkúpiť hnuteľný majetok, neuhradené splatné záväzky voči žalovanému, o iných veriteľoch úpadcu informácie nemal. Aj v tomto prípade chýba podstatná náležitosť odporovateľnosti právnych úkonov, preto vzhľadom na vyššie uvedené, navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 19.05.2014 vyjadril žalobca, v rámci ktorého uviedol, že v zmysle ustanovení § 57 a § 59 ZoKR nie je potrebné preukazovať úmysel zvýhodniť jedného veriteľa pred inými. V zmysle týchto ustanovení je potrebné preukazovať len skutočnosť, že k odporovateľnosti právnemu úkonu došlo a že ide o zvýhodňujúci právny úkon v zmysle § 59 ZoKR. Takýmto úkon je aj každý úkon, ktorým dlžník „inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Podľa názoru žalobcu došlo k právnemu úkonu, ktorému je možné odporovať práve na základe vyššie uvedenej zákonnej kvalifikácie, keďže dlžník inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Povinnosťou veriteľa je v úpadku pomerne uspokojovať pohľadávky svojich veriteľov a na základe tejto skutočnosti môže dôjsť k zvýhodneniu resp. k znevýhodneniu niektorých veriteľov pred inými veriteľmi. Ako to vyplýva z podanej žaloby, úpadca mal v čase uzatvorenia Dohody o vzájomnom započítaní zo dňa 05.11.2012 minimálne 9 ďalších veriteľov, ktorí mali pohľadávky voči úpadcovi. Z uvedeného vyplýva, že pri uzatvorení dohody porušil úpadca svoju povinnosť pomerne uspokojovať svojich veriteľov, keďže dohodou o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok uspokojil pohľadávky žalovaného nie pomerne, ako to vyplýva z jeho povinnosti, ale v celom rozsahu, čím znevýhodnil ostatných veriteľov, ktorých pohľadávky neboli uspokojené, čím došlo k naplneniu dôvodu odporovateľnosti, keďže dlžník inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Zmyslom konkurzného konania je postupné speňaženie majetku dlžníka a úhrada jeho záväzkov. Cieľom konkurzu je v čo najvyššej miere uspokojiť veriteľov úpadcu, pričom z povahy konkurzného konania vyplýva, že veritelia sú uspokojovaní pomerne. Každý veriteľ, ktorý si prihlásil pohľadávky do konkurzného konania je znevýhodnený oproti každému veriteľovi, ktorého pohľadávka bola nejakým spôsobom uspokojené pred vyhlásením konkurzu, avšak počas úpadku dlžníka. Podľa § 3 ods. 1 ZoKR je v úpadku ten, kto je platobne neschopný alebo predlžený. V čase uzatvorenia predmetných dohôd mal úpadca po lehote splatnosti pohľadávky minimálne 9 ďalších veriteľov, bol teda v zmysle definície uvedenej v § 3 ods. 2 ZoKR platobne neschopným, a teda v úpadku. Žalobca uviedol, že súhlasí s názorom, že samotný fakt, že úhrada kúpnej ceny bola zrealizovaná započítaním nemôže sám o sebe automaticky znamenať, že došlo k zvýhodneniu žalovaného a ukráteniu veriteľov, avšak je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že došlo k započítaniu záväzku dlžníka s pohľadávkou veriteľa v

čase úpadku, kedy mal dlžník ďalších veriteľov, voči ktorým svoje záväzky dlhodobo neplnil, čím podľa názoru žalobcu ako správcu došlo k inému neodôvodnenému zvýhodneniu veriteľa (žalovaného) oproti iným veriteľom dlžníka (úpadcu).

Dňa 10.04.2015 žalobca doručil súdu záverečný návrh vo veci, v rámci ktorého uvádza, že hodnota nehnuteľného majetku ku dňu vykonania odporovateľného úkonu (realitné odhady) bola 149.493,50 eur, výťažok zo speňaženia nehnuteľného majetku (informatívne) 206.531,59 eur, hodnota hnuteľného majetku 111.785,- eur a výťažok zo speňaženie (informatívne) 56.840,- eur. Odporovateľné právne úkony boli vykonané v období november 2012, správca požiadal realitnú kanceláriu o vyhotovenie realitných odhadov nehnuteľného majetku zapísaného v súpise k tomuto obdobiu. Na základe tejto skutočnosti možno ustáliť hodnotu majetku, ktorý úpadca mal v čase vykonania odporovateľných právnych úkonov. Vzhľadom ku skutočnosti, že odporovateľné úkony boli vykonané tesne pred podaním návrhu na konkurz (december 2012) možno konštatovať, že hodnota hnuteľného majetku úpadcu v čase vykonania odporovateľných úkonov bola rovnaká ako hodnota hnuteľného majetku v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu a vykonania súpisu správcom. Táto hodnota je teda ustálená, možno teda z tejto hodnoty pre ustálenie otázky aký majetok úpadcovi ostal v čase vykonania odporovateľných právnych úkonov vychádzať pri stanovení hodnoty nehnuteľného majetku. Celková hodnota majetku ku dňu vykonania odporovateľných úkonov predstavuje 261.278,50 eur, pre porovnanie výťažok zo speňaženia majetku predstavuje 263.371,59 eur. Celková výška splatných pohľadávok v čase vykonania odporovateľných právnych úkonov predstavuje sumu 631.169,68 eur, počet veriteľov, medzi ktorých je táto suma delená predstavuje 27, z čoho vyplýva, že úpadca bol v čase vykonania odporovateľných úkonov platobne neschopný, a teda v úpadku v zmysle prvej definície vyplývajúcej z § 3 ods. 2 ZoKR. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávané výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako poriadené pohľadávky. Žalobca poukázal na to, že pri kontrole účtovníctva zistil, že údaje vedené v účtovnej evidencii nezodpovedajú skutočnosti. Spoločnosť úpadcu nielenže neúčtovala priebežne na základe zásady opatrnosti o opravných položkách, ale je opodstatnené predpokladať, že nastalo zníženie hodnoty majetku oproti jeho pôvodnému oceneniu, ale ignorovala aj preukazné skutočnosti trvalého odpisu pohľadávok, pri ktorých zaniklo právo na plnenie povinnosti druhej strany z dôvodu uplynutia premlčacej doby a neuplatnenia si svojho práva u veriteľa a na súde. Na základe vyššie uvedeného je možné ustáliť, že úpadca bol v čase vykonania odporovateľných právnych úkonov v predlžení, pretože hodnota jeho reálneho majetku po skutočnom odpísaní všetkých opravných položiek a nevymáhateľných pohľadávok v účtovníctve predstavovala záporný majetok. Výška prihlásených zistených pohľadávok zabezpečených veriteľov bola 337.254,82 eur a výška prihlásených, zistených pohľadávok nezabezpečených veriteľov bola 293.914,86 eur. Výšky pohľadávok zabezpečených veriteľov, ktoré zostanú neuhradené predstavuje sumu 187.761,32 eur, nakoľko celková výška prihlásených pohľadávok zabezpečených predstavuje sumu 337.254,82 eur a hodnota nehnuteľného majetku, ktorý tvorí oddelené podstaty predstavuje sumu 149.493,50 eur, rozdiel predstavuje 187.761,32 eur. Výšky pohľadávok nezabezpečených veriteľov, ktoré zostanú neuhradené predstavuje sumu 237.074,86 eur, nakoľko celková výška prihlásených pohľadávok nezabezpečených predstavuje sumu 293.914,86 eur a hodnota nehnuteľného majetku, ktorý tvorí oddelené podstaty predstavuje sumu 56.840,- eur, rozdiel predstavuje 237.074,86 eur. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávky konkurzných veriteľov boli ukrátené a to v rozsahu 424.836,18 eur. Pretože v konkurznom konaní ide vždy o pluralitu veriteľov, je právne irelevantné pohľadávka ktorého veriteľa bola ukrátená. Veriteľ musí mať pohľadávky proti dlžníkovi v čase vykonania právneho úkonu dlžníka resp. v momente, keď právny úkon nadobudne účinnosť, žalobca môže v záujme úspešnosti svojho návrhu preukazovať ukrátenie celej sumy pohľadávok všetkých veriteľov, ktoré im vznikli v čase vykonania právneho úkonu dlžníka. Prvou a základnou materiálnou a všeobecnou podmienkou pre uplatnenie odporovacej žaloby proti právnemu úkonu úpadcu je ukrátenie existujúcej, hoci aj nesplatnej pohľadávky v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu. Ďalšou podmienkou je prihlásenie tejto pohľadávky v konkurze a jej následné zistenie vzhľadom k skutočnosti, že finálne popreté pohľadávky nebudú v konkurze po speňažovaní uspokojené. Právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu pohľadávky veriteľa. Ukrátenie uspokojenie pohľadávky veriteľa je vecou dôkazného bremena žalobcu. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od skutočnosti, či sa majetok dlžníka v súvislosti

s odporovateľným právnym úkonom zmenšil a v akom rozsahu a aký majetok ostal na uspokojenie pohľadávok. Označenými dôkazmi žalobca preukazuje, že v čase uskutočnenia napadnutého právneho úkonu, úpadca nedisponoval dostatočným majetkom na to, aby uspokojil všetkých ostatných veriteľov, ktorí existovali v tom čase. Napadnutému právnemu úkonu odporuje v zmysle § 59 ZoKR, nakoľko ide o inak neodôvodnené zvýhodnenie svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Zvýhodnenie vidí v tom, že v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu bol úpadca v úpadku, pri takomto stave podnikateľského subjektu, kedy mu už nie len hrozil ale bol v ťažkom úpadku, bol povinný a to i pod následkom trestnoprávnej zodpovednosti pristupovať k pomernému uspokojovaniu svojich veriteľov, čo však úpadca uzatvorením napadnutých právnych úkonov porušil. Na základe napadnutých dohôd uspokojil prednostne svoj záväzok voči žalovanému a v žiadnej miere neuspokojil iných svojich veriteľov. Uzatvorením dohôd zanikla bonitná pohľadávka úpadcu voči žalovanému, ktorá by sa v konkurze inak vymáhala a jej výťažok mohol byť použitý na úhradu pohľadávok konkurzným veriteľom. Na druhej strane pohľadávka žalovaného by bola v prípade jej neuspokojenia prihlásená do konkurzného konania a následne by došlo k jej pomernému uspokojeniu spolu s pohľadávkami ostatných veriteľov. Skutková podstata zvýhodňujúceho právneho úkonu v zmysle § 59 ZoKR má výlučne objektívnu povahu, teda k odporovateľnosti sa nevyžaduje vedomosť alebo úmysel druhej strany. Žalobca poukázal na to, že právne úkony, ktorým odporuje sú platnými právnymi úkonmi. Správca v konaní predložil všetku potrebnú dokumentáciu, ktorá súvisí s odporovateľnými právnymi úkonmi a z ktorých vyplýva definícia započítaných pohľadávok, ich právny dôvod, výška, splatnosť, ako aj skutočnosť, či boli uzatvorené v písomnej alebo v ústnej forme, či bolo na základe dohôd poskytnuté plnenie. V čase, kedy došlo k uzatvoreniu dohôd o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok úpadca uzatváral podobné zmluvy aj s inými subjektmi, ktorým tiež žalobcu odporuje. Žalobca poukázal na to, že v zmysle právnej teórie sú všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti právny úkon dlžníka, účinnosť právneho úkonu a ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitná úprava v súvislosti s odporovateľnými právnymi úkonmi v zmysle ustanovení ZoKR obsahuje aj osobitné predpoklady, ktorými sú vyhlásenie konkurzu, ďalej skutočnosť, že právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku podliehajúceho konkurzu a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku v konkurze. Má za to, že počas konania žalobca preukázal všetky uvedené predpoklady, ktoré sú potrebné na vyslovenie neúčinnosti napadnutých právnych úkonov voči konkurzným veriteľom úpadcu. Napadnuté právne úkony sú platné, na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz a tieto právne úkony sa týkajú majetku podliehajúcemu konkurzu a zároveň napadnutými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov, ktorí svoje pohľadávky prihlásili v konkurze. Žalobca na základe uvedeného má za to, že preukázal sporné skutočnosti.

Na rozhodnutie o podanej žalobe súd nariadil pojednávanie, ktoré uskutočnil v neprítomnosti žalovaného, ktorému bol termín pojednávania riadne doručený a ktorý sa na pojednávanie nedostavil.

Žalobca na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. Ďalej uviedol, že dohoda o započítaní bola podpísaná oprávnenou osobou, tzn. má za to, že táto dohoda je platne uzatvorená. Vzhľadom k tomu, že predmetný právny úkon je platným právnym úkonom, má za to, že tomuto úkonu možno v zmysle Zákona o konkurze a reštrukturalizácii odporovať.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia z 15.01.2014. Má za to, že predmetná dohoda o započítaní nie je odporovateľným právnym úkonom. V uvedenom prípade nejde o zvýhodňujúci právny úkon, ide len o spôsob úhrady pohľadávok, nakoľko žalovaný a úpadca mali v rozhodnom čase vzájomné pohľadávky. Predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu, čo vyplýva aj z § 63 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii je to, že z dotknutej podstaty bola vyňatá určitá vec, ktorá by tam inak patrila, pričom v uvedenom prípade k takémuto konaniu nedošlo. Po vyhlásení konkurzu by bolo možné v prípade ak by takáto dohoda neexistovala, zo strany žalovaného svoju pohľadávku voči úpadcovi v súlade so Zákonom o konkurz a reštrukturalizácii započítať, čo by bol žalovaný určite uskutočnil. Žalovaný nemal vedomosť o finančnej situácii a úpadku úpadcu. V prípade uvedenej dohody o započítaní bola započítaná výhradne istina, žalovaný si neuplatnil žiadne príslušenstvo v podobe úrokov z omeškania. Jediným spôsobom ako by mohla byť ukrátená dotknutá podstata, by bol ten, ak by bola rozporovaná kúpna cena, čo sa však nestalo. Právny zástupca žalovaného v záverečnom návrhu uviedol, že právny úkon, ktorý je predmetom tohto konania nie je ani zvýhodňujúcim ani ukracujúcim právnych úkonov, tak ako to uvádzal žalobca. Predmetným právnym úkonom boli v čase pred začatím konkurzného konania započítané vzájomné pohľadávky úpadcu a žalovaného. Pričom aj v zmysle konštantnej judikatúry týmto úkonom nedošlo k zmenšeniu majetku úpadcu, ale došlo iba k zmene majetkovej štruktúry aktív a pasív, nakoľko namiesto

záväzku voči žalovanému sa o sumu záväzku znížila výška pohľadávky. Opätovne podľa konštantnej judikatúry dlžníkovi nič nebráni do začatia konkurzného konania plniť svoje záväzky voči konkrétnym veriteľom, nakoľko opačný výklad by znamenal, že akékoľvek plnenie záväzkov dlžníka do začatia konkurzného konania by malo za následok zvýhodnenie týchto veriteľov oproti iným a teda aj možnosť napadnúť akékoľvek právne úkony dlžníka, ktorými pred začatím konkurzného konania plnil svoje záväzky voči veriteľom odporovateľnosťou. Úspešne odporovať teda podľa môjho názoru nemožno akýmkoľvek dohodám o započítaní, pretože v tom prípade by musel správca analogicky odporovať aj všetkým iným spôsobom zánikov záväzkov úpadcu voči veriteľom od momentu vzniku úpadku. Právne úkony a teda aj dohody o započítaní môžu byť odporovateľné, avšak podľa môjho názoru výlučne čo sa týka skutkových okolností týchto započítaní. Nakoľko v tomto prípade žalobca ako správca nenapadol žalobou o určenie neúčinnosti samotnú kúpnu zmluvu, som toho názoru, že nie je možné sa úspešne domáhať odporovateľnosti dohody o započítaní vykonanom na základe tejto kúpnej zmluvy. Dohodnutá kúpna cena za tovar zodpovedala minimálne hodnote tovaru, dokonca je možné, že kúpna cena bola nadhodnotená. Taktiež vzájomné pohľadávky, ktoré boli započítané nie sú podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii vylúčené z možnosti ich započítania.

Žalobca dňa 09.12.2014 doručil na pojednávaní písomné vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedol, že predkladá ako dôkaz do konania excelovskú tabuľku, v ktorej sú uvedení veritelia, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili do konkurzného konania - pomôcku, v ktorej sú vyselektovaní veritelia. V tabuľke sú uvedené pohľadávky, ktoré sú špecifikované číslom faktúry a číslom prihlášky, stavom zistenia a popretia. Tento zoznam predložil z dôvodu, že prvou základnou materiálnou a všeobecnou podmienkou, ktorá platí pre všetky odporovateľné právne úkony, je ukrátenie existujúcej, hoci aj nesplatnej pohľadávky v čase urobenia ukracujúceho úkonu a zároveň prihlásenie takejto pohľadávky, do konkurzného konania. Výsledkom predloženej tabuľky je sumár, z ktorého vyplýva, že celkový súčet zistených pohľadávok existujúcich ku dňu 02.10.2012, kedy bol urobený napadnutý právny úkon a ktoré boli aj prihlásené do konkurzu, predstavuje 630.624,94 eur, pričom celková suma zistených pohľadávok je 293.370,12 eur pre nezabezpečené pohľadávky a 87.867,24 eur pre zabezpečené pohľadávky. Čo sa týka hodnoty majetku, ktorý úpadcovi zostal v čase vykonania odporovateľných právnych úkonov vychádza z hodnoty majetku, aký bol zapísaný do súpisu majetku v konkurze. Pokiaľ ide o § 59 ZoKR odporuje napadnutému právnemu úkonu, nakoľko podľa jeho názoru ide o inak neodôvodnené zvýhodnenie jedného veriteľa oproti iným svojom veriteľom. Zvýhodňujúci úkon vidí v tom, že v čase vykonania odporovateľných úkonov, dňa 02.10.2012, bol úpadca v úpadku jednak vo forme úpadku ako platobnej neschopnosti, nakoľko mal viac ako dvoch veriteľov, u ktorých bol viac ako 30 dní po lehote splatnosti, čo preukazuje zoznam prihlásených pohľadávok a tí najväčší sú vymenovaní už v samotnej žalobe. A bol aj v predĺžení, čo znamená, že hodnota jeho majetku nepokrývala výšku jeho záväzkov. Poukázal na to, že pri analýze majetku, musela ekonómka žalobcu vykonať účtovné korekcie, nakoľko úpadca nekorektne účtoval o svojom majetku a záväzkoch. Po vykonaní týchto korekcií je preukázateľné, že v čase vykonania úkonu, bol úpadca aj v predlžení. Úpadca účtoval o pohľadávkach, ktoré boli 10 a viac rokov po lehote splatnosti. Tieto mal dávno odpísať, avšak tieto figurovali v aktívach úpadcu, čím neodôvodnene umelo „navyšovali“ hodnotu jeho majetku. Pri takomto stave podnikateľského subjektu, kedy mu už nie len hrozil alebo bol aj v ťažkom úpadku, bol povinný a to i pod následkom trestnoprávnej zodpovednosti pristupovať k pomernému uspokojovaniu svojich veriteľov, čo však úpadca uzatvorením napadnutej dohody porušil. Jej uzatvorením uspokojil prednostne svoj záväzok voči žalovanému a v žiadnej miere neuspokojil iných svojich veriteľov. A ďalej uzatvorením dohody zanikla bonitná pohľadávka úpadcu voči žalovanému, ktorá by sa v konkurzne inak vymáhala a jej výťažok mohol byť použitý na úhradu pohľadávok konkurzným veriteľom. Úpadca v rozhodnom období uzatváral viaceré podobné zmluvy, dohody, ktorým žalobca ako správca odporuje aj v iných prípadoch.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov a to: dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, dohoda o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok z 02.10.2012, prehľad veriteľov s pohľadávkami po lehote splatnosti viac ako 30 dní, deň vykonania odporovateľného právneho úkonu, prehľad 2012 Pozemné stavby Púchov, výpis z Obchodného registra na úpadcu z 11.11.2013, výpis z Obchodného registra na žalovaného z 11.11.2013, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. -118, výpis z Obchodného registra na úpadcu z 06.11.2014, výpis z Obchodného registra na žalovaného z 06.11.2014, dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, sprievodka k došlej faktúre, faktúra č. 121400084, kúpna zmluva o dodaní tovaru, dodací list k faktúre č. 121400084, odtlačok pečiatky úpadcu, sprievodka k došlej faktúre, faktúra

- oprava základu dane č. 122400003, odtlačok pečiatky úpadcu, vrátenie tovaru z 07.09., výdajka - prevodka, zoznam veriteľov, súpis speňažovania oddelenej podstaty, preukazovanie úpadku - súbor 1 z pripojeného CD-nosiča, preukazovanie úpadku súbor 2 z pripojeného CD-nosiča, preukazovanie úpadku - súbor 3 z pripojeného CD-nosiča, preukazovanie úpadku - súbor 4 z pripojeného CD-nosiča, preukazovanie úpadku - súbor 6 z pripojeného CD-nosiča, preukazovanie úpadku - súbor 7 z pripojeného CD-nosiča, výpis z Obchodného registra na úpadcu z 13.04.2015, výpis z Obchodného registra na žalovaného z 13.04.2015, odhad trhovej hodnoty nehnuteľností z 10.02.2015, odhad trhovej hodnoty nehnuteľnosti, odhad trhovej hodnoty nehnuteľnosti, odhad trhovej hodnoty nehnuteľnosti, odhad trhovej hodnoty nehnuteľnosti, odhad trhovej hodnoty nehnuteľnosti, odhad trhovej hodnoty nehnuteľnosti, odhad trhovej hodnoty nehnuteľnosti, odhad trhovej hodnoty nehnuteľnosti, odhad trhovej hodnoty nehnuteľnosti, predaj parkovacích miest, technický výkres, súpis majetku s uvedením súpisnej hodnoty a predajnej ceny, súpis speňažovania oddelenej podstaty a zoznam pohľadávok.

Po takto vykonanom dokazovaní listinnými dôkazmi súd zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav:

Okresný súd Trenčín uznesením č. k. -111 zo dňa 06.02.2013 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi Pozemné stavby Púchov, s. r. o. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom Vestníku dňa 13.02.2013 a dňa 14.02.2013 nadobudlo právoplatnosť. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -118 zo dňa 19.02.2013 vyhlásil Okresný súd Trenčín na majetok dlžníka konkurz. Do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Matúš Košara. V uznesení súd vyzval veriteľov, aby v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky na predpísanom tlačive v jednom rovnopise na Okresný súd Trenčín k sp. zn. a v jednom rovnopise správcovi na adresu jeho kancelárie. Zároveň vo výroku tohto uznesenia vykonal poučenie veriteľov. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 25.02.2013 a účinky vyhlásenia konkurzu nastali deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku a to dňa 26.02.2013. Medzi žalovaným a úpadcom bola opakovane uzatvorená ústna kúpna zmluva, na základe ktorej dodal žalovaný úpadcovi tovar. Za dodaný tovar vystavil žalovaný úpadcovi faktúru č. 20110678 v celkovej výške 2.599,67 eur, faktúru č. 20120287 vo výške 297,98 eur, faktúru č. 20120370 vo výške 57,89 eur a faktúru č. 20120417 vo výške 117,78 eur. Medzi žalovaným a úpadcom bola uzatvorená ústna kúpna zmluva, na základe ktorej dodal úpadca žalovanému tovar. Za dodaný tovar vystavil úpadca žalovanému faktúru č. 330120096 v celkovej výške 3.055,32 eur. Dňa 05.11.2012 bola medzi úpadcom a žalovaným podpísaná dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, na základe ktorej si účastníci dohodli vzájomné započítanie faktúry č. 20110678 vo výške 2.599,67 eur, faktúry č. 20120287 vo výške 279,98 eur, faktúry č. 20120370 vo výške 57,89 eur, faktúry č. 20120417 ako pohľadávky žalovaného a faktúry č. 330120096 vo výške 3.055,32 eur ako pohľadávky úpadcu. Súd postupoval v súlade s o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01.2012 a právnu vec posudzoval podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01.2012 (ďalej len ZoKR), nakoľko v právnej veci ide o konanie vyvolané konkurzom, pričom konkurzné konanie bolo začaté po 1. januári 2012.

Podľa § 1 ZoKR tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddĺženie fyzickej osoby. Podľa § 57 ods. 1 ZoKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Podľa § 57 ods. 2 ZoKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. Podľa § 57 ods. 4 ZoKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Podľa § 57 ods. 5 ZoKR, ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.

Podľa § 59 ods. 1 ZoKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Podľa § 59 ods. 2 ZoKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov Podľa § 59 ods. 3 ZoKR, zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil .úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Podľa § 59 ods. 4 ZoKR, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Podľa § 60 ods. 1 ZoKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

Podľa § 60 ods. 2 ZoKR ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Podľa § 60 ods. 3 ZoKR odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec právne posúdil takto:

Súd v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona posudzoval aktívnu legitimáciu žalobcu a pasívnu legitimáciu žalovaného. Aktívna legitimácia žalobcu a pasívna legitimácia žalovaného je daná podľa § 57 ZoKR. Súd následne posudzoval, či predmetná žaloba bola podaná v prekluzívnej lehote, nakoľko žalobca môže podať odporovaciu žalobu iba v lehote 1 roka od vyhlásenia konkurzu v zmysle § 57 ods. 2 ZoKR. Vzhľadom k tomu, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 26.02.2013 a žaloba bola podaná na súd dňa 04.11.2013, bola podaná v zákonnej lehote, pričom na uvedené je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti.

Žalobca je správcom majetku úpadcu podľa § 40 ods.1 ZoKR. Žalobca spravujúc majetok úpadcu podal predmetnú žalobu vzhľadom k tomu, že úkon úpadcu a žalovaného sa mu javil ako odporovateľný právny úkon. V uvedenom prípade mala byť odporovateľným právnym úkon dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok. Žalobca identifikoval jednotlivé pohľadávky podľa čísla vystavených faktúr, ktoré mali byť predmetnou dohodou započítané a ktoré mali následne na základe uvedenej dohody zaniknúť. Súd preskúmal predmetnú dohodu ako aj pohľadávky, ktoré predmetnou dohodou mali zaniknúť, pričom v prvom rade posudzoval platnosť právneho úkonu, nakoľko odporovať možno iba platným právnym úkonom. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dohoda o započítaní pohľadávok je platným právnym úkonom, pričom uvedené medzi účastníkmi konania nebolo ani sporné.

Odporovateľnosť právnych úkonov predstavuje osobitný právny inštitút, ktorý slúži na ochranu veriteľov, predstavuje určitý typ sankcie za právne dôsledky konkrétneho právneho úkonu, ktorý napĺňa atribúty odporovateľnosti, vo vzťahu k veriteľom. Ide o prípad právnych úkonov, ktoré spôsobia ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa, pričom k tomu dochádza zásadne vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka zmenší jeho majetok. Súd poukazuje na to, že všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti

právnych úkonov je existencia právneho úkonu, účinnosť právneho úkonu a ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa, ku ktorým sa v konkurznom konaní pripája aj vyhlásenie konkurzu, právny úkon týkajúcu sa majetku dlžníka a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil do konkurzu svoju pohľadávku. Následne ZoKR v rámci jednotlivých skutkových podstát špecifikoval konkrétne podmienky odporovateľnosti jednotlivých právnych úkonov v rámci ktorých žalobca v uvedenom prípade odporoval predmetnému právnemu úkonu podľa § 59 a § 60 ZoKR t. zn. mal za to, že právny úkon, dohoda o vzájomnom započítaní, je zvýhodňujúcim právnym úkonom a zároveň ukracujúcim právnym úkonom. V zmysle § 59 ZoKR žalobca poukazoval na neodôvodnené zvýhodnenie žalovaného oproti ostatným veriteľom, a v zmysle § 60 na to, že v uvedenom prípade išlo o ukracujúci právny úkon, ktorým bolo ukrátené uspokojenie pohľadávok ostatných veriteľov, ktorí mali byť uspokojovaní čiastočne, rovnocenne.

§ 59 ZoKR výslovne v znení uvedeného ustanovenia špecifikuje, čo možno za zvýhodňujúci právny úkon považovať a to je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným veriteľom. Žalobca poukazoval práve na „inak neodôvodnené zvýhodnenie svojho veriteľa oproti iným veriteľom“, pričom na základe uskutočnenia predmetného právneho úkonu došlo k plnému uspokojeniu pohľadávky žalovaného a nedošlo k žiadnemu uspokojeniu iných pohľadávok iných veriteľov. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že úpadca a žalovaný mali v rozhodnom období vzájomné pohľadávky, preto podľa názoru súdu predmetný právny úkon nepredstavuje neodôvodnené zvýhodnenie žalovaného, pretože práve existencia protipohľadávky predstavuje dôvod, pre ktorý k uzatvoreniu predmetnej dohody došlo. Tento dôvod zároveň vylučuje uplatnenie dôvodu odporovateľnosti v zmysle § 59 ZoKR. Existencia vzájomných pohľadávok úpadcu a dlžníka zároveň odlišovala žalovaného ako veriteľa od ostatných veriteľov úpadcu, preto v uvedenom prípade nemožno hovoriť o neodôvodnenosti zvýhodnenia. Rovnako sa súd stotožňuje aj s vyjadrením žalovaného, že v prípade, ak by pohľadávka žalovaného a pohľadávky dlžníka neboli vzájomným započítaním zanikli, bolo by možné započítanie po vyhlásení konkurzu, čo by spôsobilo rovnako zánik vzájomných pohľadávok, bez akejkoľvek možnosti napadnutia takéhoto právneho úkonu. Samotný žalobca okrem skutočnosti, že došlo k uzatvoreniu dohody o započítaní pohľadávok bližšie dôvody neodôvodnenosti zvýhodnenia žalovaného neuviedol, napriek tomu, že zo ZoKR vyplýva, že nie každý právny úkon je zvýhodňujúcim, avšak iba ten, čo spĺňa tam uvedené kritériá. Právny úkon t. zn. aj dohodu o započítaní pohľadávok, nemožno bez bližšieho zdôvodnenia, automaticky považovať za zvýhodňujúci právny úkon. V zmysle § 60 možno odporovať ukracujúcemu právnemu úkonu, pričom musí ísť o právny úkon, ktorý bol uskutočnený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysle musel byť druhej strane známy. Z vykonaného dokazovania súd úmysel ukrátiť svojich veriteľov zo strany dlžníka, ani vedomosť žalovaného o tomto úmysle, v konaní preukázané nemal, preto nemal preukázané ani splnenie základného predpokladu odporovateľnosti v zmysle uvedeného ustanovenia. Dôkazná povinnosť, bremeno dôkazu v tomto smere zaťažuje žalobcu, avšak žalobca na základe ním navrhnutých dôkazov, ním tvrdené skutočnosti, o úmysle žalovaného, nepreukázal.

K odporovateľnosti právnych úkonov súd ďalej uvádza, že úspešnosť žaloby, ktorou sa žalobca domáha určenia konkrétneho právneho úkonu neúčinným, bude závisieť od toho, či sa majetok dlžníka tým ktorým konkrétnym právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie jeho pohľadávky. Žalobca v priebehu konania nenamietal odporovateľnosť jednotlivých kúpnych zmlúv, ktoré boli následne súčasťou dohody o započítaní, čím má súd za toto, že v rámci týchto obchodnoprávnych vzťahov došlo k ekvivalentnosti poskytnutého plnenia (samotný predaj za ekvivalentnú cenu nie je, ani nemôže byť zmenšením majetku dlžníka, pretože namiesto hmotného majetku získava úpadca finančný majetok). Na základe uskutočnených právnych úkonov, a to uzatvorených kúpnych zmlúv so žalovaným, mal úpadca peňažnú pohľadávku voči žalovanému a to vo výške 3.055,32 eur, pričom v rovnakej výške mal aj záväzok voči žalovanému. K dohode o započítaní vzájomných pohľadávok došlo tak, že ku dňu zápočtu zanikli vzájomné pohľadávky účastníkov dohody vo výške reálnej hodnoty pohľadávok t. zn. vo výške 3.055,32 eur. Vzhľadom k tomu, že na základe uvedenej dohody zanikli pohľadávky oboch účastníkov dohody vo výške rovnajúcej sa výške pohľadávok, má súd z uvedeného za preukázané, že poskytnuté plnenie bolo adekvátne prijatému plneniu resp. protiplneniu t. zn. k zmenšeniu majetku žalovaného nijak nedošlo pretože k pohľadávke t. zn. plusovej hodnote v rámci majetku úpadcu existovala v rozhodnom čase v rovnakej výške protipohľadávka žalovaného t. zn. mínusová hodnota v rámci majetku úpadcu. Dohodou o započítaní

teda k žiadnej zmene v rámci majetku úpadcu nedošlo. K majetku úpadcu súd uvádza, že z listinných dôkazov súd nemal jednoznačne preukázaný stav majetku k dátumu uskutočnenia právneho úkonu, ktorému žalobcu odporoval t. zn. ku dňu 05.11.2012. Z predložených listinných dôkazov naopak vyplýva rozpor medzi hodnotou majetku, ktorá bola vedená v účtovníctve úpadcu a hodnotou, ktorú považoval žalobca za jeho reálnu hodnotu. Žalobca poukazoval na to, že časť majetku mala byť odpísaná, následne hodnotu zvyšnej časti majetku a to nehnuteľností, žalobca určil na základe odhadu realitnej kancelárie. Súd však považuje za potrebné uviesť, že ak majetok úpadcu vykazoval značné rozdiely medzi hodnotou uvedenou v účtovníctve a reálnou hodnotou, na preukázanie reálnej hodnoty majetku úpadcu, a tým aj preukázanie úpadku úpadcu v čase uskutočnenia predmetného úkonu, bolo nevyhnutné predložiť do konania znalecký posudok ktorého predmetom by bolo určenie reálnej hodnoty majetku ku dňu uskutočnenia predmetného právneho úkonu, čo sa nestalo, čím nemal súd dostatočne ani preukázanú reálnu hodnotu majetku úpadcu, ani úpadok, v čase uskutočnenia predmetného právneho úkonu a následne ani majetok, ktorý úpadcovi zostal po uskutočnení predmetného úkonu. Samotný súpis majetku na ktorý žalobcu poukazoval, bol uskutočnený až po vyhlásení konkurzu a ku dňu vyhlásenia konkurzu, čím rovnako zároveň nepreukazuje stav majetku, ktorý existoval v spoločnosti úpadcu v čase pred vyhlásením konkurzu a to v deň uskutočnenia predmetného právneho úkonu t. zn. dňa 05.11.2012. K majetku úpadcu, však súd opakovane poukazuje na to, že ak žalobca mal na jednej strane pohľadávku aj záväzok v tej istej hodnote a aj pohľadávka aj záväzok zanikli, hodnota celkového majetku úpadcu sa nezmenila.

K podanej žalobe súd záverom uvádza, že je primárnou povinnosťou dlžníka plniť si svoje záväzky. Túto povinnosť má dlžník až do momentu vyhlásenia konkurzu, kedy sa mení režim uspokojovania pohľadávok a tým aj plnenia záväzkov dlžníka. Až do uvedeného momentu je dlžník povinný plniť svoje záväzky veriteľom. Opačný záver by znamenal nemožnosť dlžníka plniť svoje záväzky v období pred vyhlásením konkurzu žiadnym svojim veriteľom v prípade, ak by nemohol uspokojiť všetkých veriteľov. Zákon umožňuje odporovať uskutočneným právnym úkon za predpokladu preukázania podmienok odporovateľnosti. V uvedenom prípade, žalobca poukazoval na že išlo o zvýhodňujúci právny úkon a ukracujúci právny úkon, avšak súd predmetné vykonaným dokazovaním preukázané nemal, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa , a to tak že, žalovanému priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva, vzhľadom k tomu, že žalovaný mal v konaní plný úspech. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 426,61 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za päť úkonov právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia, podanie na súd týkajúce sa veci samej - vyjadrenie k žalobe z 08.01.2014, účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 09.12.2014, 10.04.2015 a 05.06.2015. Za každý z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi podľa , , , Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, (ďalej len „“), odmena vo výške 1/13 výpočtového základu. 1/13 výpočtového základu v roku 2014 je 61,85 eur a v roku 2015 je 64,53 eur, preto súd právnemu zástupcovi priznal odmenu v tejto výške, tak ako si ju uplatnil aj žalovaný. Ku každému z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi podľa aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2014 bol vo výške 804,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, za rok 2014 predstavuje sumu 8,04 eur. Výpočtový základ v roku 2015 bol vo výške 839,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, za rok 2015 predstavuje sumu 8,39 eur. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalovaného je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvýšil súd odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.( )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené //, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.