Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sp/53/2014

Potvrdené rozhodnutím 9So/199/2015
„Identifikačné číslo spisu: 7014201310 Dátum vydania rozhodnutia: 27.09.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7014201310.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci navrhovateľa : D. K., nar. A. bytom G.., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č.30974-2/2014-BA z 21.augusta 2014 o úrazovej rente, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 05.júna 2015, č.k. 7Sp/53/2014-16, takto rozhodol: I . Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 05.júna 2015, č.k. 7Sp/53/2014-16, p o t v r d z u j e. II. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci navrhovateľa D. K., T.. XX.XX.XXXX, H. S. Č.. XX, XXX XX K. C., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. 30974-2/2014-BA z 21. augusta 2014, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. 30974-2/2014-BA z 21. augusta 2014.

Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím rozhodla podľa § 89a a v súlade s ustanovením § 112 ods. 2, 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) tak, že navrhovateľovi D. K., T.. XX.XX.XXXX, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 27.01.1999 zanikol dňom 03.03.2013, odkedy dovŕšil dôchodkový vek, nárok na úrazovú rentu priznanú rozhodnutím odporkyne č. 2076-8/2012-BA zo dňa 16.07.2012.

Odporkyňa v preskúmavanom rozhodnutí z 21. augusta 2014 uviedla nasledovné dôvody rozhodnutia:

„Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“ v znení neskorších predpisov, poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

Podľa § 89a zákona v znení neskorších predpisov nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.

Podľa § 112 ods. 2 zákona dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.

V zmysle § 112 ods. 6 zákona výplata dávky sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

Pánovi D. K. (ďalej len „poškodený“) bola priznaná po splnení podmienok podľa § 88 a § 89 zákona v znení neskorších predpisov, úrazová renta rozhodnutím č. 2076-8/2012-BA, vydaným dňa 16. júla 2012, na základe ktorého mu vznikol nárok na úrazovú rentu a na jej výplatu.

Na túto úrazovú rentu poškodenému zanikol nárok dňom 3. marca 2013 odkedy, podľa aktuálnych údajov, ktoré má Sociálna poisťovňa k dispozícii, dovŕšil dôchodkový vek.

Vzhľadom na to, že poškodený má nárok na úrazovú rentu za obdobie od 1. marca 2013 do 2. marca 2013 z dôvodu, že od 3. marca 2013 dovŕšil dôchodkový vek bola určená alikvotná suma úrazovej renty za mesiac marec 2013 nasledovne:

131,90 EUR (úrazová renta mesačne) : 31 (počet kalendárnych dní v mesiaci marec) = 4,25483870 EUR x 2 dni nároku na úrazovú rentu (od 1. marca 2013 do 2. marca 2013) 8,60 EUR

Úrazová renta poškodenému naposledy patrila za mesiac marec 2013 v sume 8,60 EUR.

Úrazová renta bola poškodenému naposledy vyplatená za mesiac august 2014.

Od mesiaca september 2014 je výplata úrazovej renty zastavená.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“

II.

Navrhovateľ vo včas podanom opravnom prostriedku vyjadril nespokojnosť s preskúmavaným rozhodnutím odporkyne z 21.08.2014, t.j. s odňatím úrazovej renty, pričom argumentoval tým, že ide u neho o trvalý stav na celý život, keďže jeho choroba z povolania je nevyliečiteľná. Preto je toho názoru, že úrazovú rentu by mal poberať doživotne. Zároveň uviedol, že žiada o prešetrenie, prečo mu nebola vyplácaná úrazová renta od roku 1999, kedy utrpel chorobu z povolania.

III.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení z 28.10.2014 zhrnula obsah a výsledky predchádzajúcich administratívnych konaní týkajúcich sa nároku navrhovateľa na úrazovú rentu, ako aj konania, výsledkom ktorého bolo preskúmavané rozhodnutie z 21. augusta 2014 po zániku nároku navrhovateľa na úrazovú rentu. Uviedla, že dňa 27. januára 1999 bola u navrhovateľa zistená choroba z povolania, konkrétne porucha sluchu z hluku s dátumom hlásenia 19. marca 1999. Predmetná poistná udalosť bola v Slovenskej poisťovni, pobočka Rožňava oznámená na predpísanom tlačive „Oznámenie škodovej udalosti k zákonnému poisteniu pracovno-právnej zodpovednosti v zmysle ustanovenia vyhlášky č. 280/1993 Z. z.“ dňa 15.04.1999.

Ďalej odporkyňa konštatovala, že navrhovateľ je poberateľom invalidného dôchodku s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou v rozsahu 80 %.

Na základe žiadosti navrhovateľa o priznanie úrazovej renty z 21. 02. 2007 rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa § 88 zákona o sociálnom poistení rozhodnutím č. 222-1672/2007 zo 16.04.2007 tak, že navrhovateľovi nepriznala nárok na úrazovú rentu. Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľ nepodal opravný prostriedok a preto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29.05.2007.

Z titulu tej istej choroby z povolania bola dňa 25.05.2012 Sociálnej poisťovni, pobočka Rožňava doručená žiadosť navrhovateľa o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti podľa § 89 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Na základe predmetnej žiadosti navrhovateľa odporkyňa vydala rozhodnutie č.2076-8/2012/BA zo 16.07.2012, ktorým navrhovateľovi z dôvodu preukázanej zmeny vo vývoji pracovnej schopnosti podľa § 88 a § 89 zákona o sociálnom poistení

priznala nárok na úrazovú rentu s dátumom vzniku od 08.12.2009, a to podľa obsahu Lekárskej správy vypracovanej posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava z 29.06.2012. V predmetnej lekárskej správe sa okrem iného konštatovalo, že vyšetrením v rámci hospitalizácie v roku 2009 bolo konštatované poškodenie sluchu na úrovni, ktorá je posudkovo významná a konštatuje podstatné zhoršenie zdravotného stavu oproti minulosti. Pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty stanovil posudkový lekár v rozsahu 50 %. Uvedené rozhodnutie odporkyne zo 16.07.2012 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 21.08.2012.

Vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu odporkyne č. 30974-2/2014-BA z 21.08.2014, ktorým bolo rozhodnuté o zániku nároku navrhovateľa na úrazovú rentu, ako aj k obsahu opravného prostriedku navrhovateľa odporkyňa argumentovala nasledovne:

1. Rozhodnutie o zániku nároku na úrazovú rentu podľa § 89a zákona o sociálnom poistení

„Dňa 3. marca 2013 navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 89a zákona nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku. V nadväznosti na toto zákonné ustanovenie Sociálna poisťovňa, ústredie vydala rozhodnutie č. 30974-2/2014-BA zo dňa 21. augusta 2014 (ďalej len rozhodnutie zo dňa 21. augusta 2014“), podľa ktorého navrhovateľovi dovŕšením dôchodkového veku dňa 3. marca 2013 zanikol nárok na úrazovú rentu.

Podľa údajov v evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia navrhovateľa je preukázané, že navrhovateľ vykonával u zodpovedného zamestnávateľa zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie od 1. augusta 1980 do 30. októbra 1998 s prerušením, t.j. viac ako 18 rokov. Navrhovateľ vykonával prácu baníka - pomocného lamača, pri ktorom je stanovený dôchodkový vek 55 rokov veku v prípade, ak bola práca vykonávaná v rozsahu najmenej 15 rokov, a to v súlade s § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Zamestnanie baníka sa nachádza v rezortnom zozname Ministerstva hutníctva a ťažkého strojárenstva. Z uvedených dôvodov navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek, t.j. 55 rokov veku, 3. marca 2013.

V zmysle § 112 ods. 2 zákona sa dávka odníme, ak zanikol nárok na dávku. V zmysle § 112 ods. 6 zákona sa dávka odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. Keďže navrhovateľovi nárok na úrazovú rentu zanikol dňa 3. marca 2013 a za tento mesiac mu bola vyplatená alikvotná časť sumy úrazovej renty, v súlade s § 112 ods. 6 zákona sa výplata úrazovej renty navrhovateľovi zastavila odo dňa 1. septembra 2014.“

2. Vecná a právna argumentácia odporcu

„V zmysle § 88 ods. 1 zákona poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 - percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca.

Navrhovateľovi bola zistená choroba z povolania za účinnosti zákona č. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania upravuje v § 190 a nasledujúcich.

Podľa §193 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, je zamestnávateľ povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť náhradu za a) stratu na zárobku, b) bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, c) účelne vynaložené náklady spojené s liečením, d) vecnú škodu; ustanovenie § 187 ods. 3 platí aj tu. Podľa § 272 ods. 3 zákona náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane.

Zákon v citovanom ustanovení § 272 ods. 3 zákona upravuje tzv. transformovanú úrazovú rentu, ktorej existencia je podmienená výplatou náhrady za stratu na zárobku k 31. decembru 2003 a trvaním tohto nároku aj po 31. decembri 2003.

V tomto smere poukazujeme na skutočnosť, že Sociálna poisťovňa, ústredie pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa na úrazovú rentu vychádzala okrem príslušných lekárskych správ posudkových lekárov sociálneho poistenia aj zo skutočností, že v súvislosti s priznanou chorobou z povolania navrhovateľovi nebola k 31. decembru 2003 vyplácaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti.

Na základe uvedeného navrhovateľ nemá nárok na vyplácanie úrazovej renty aj po dovŕšení dôchodkového veku, nakoľko navrhovateľovi nevznikol v zmysle § 272 ods. 3 zákona nárok na tzv. transformovanú úrazovú rentu.

V prípade poškodených, ktorým nevznikol nárok na transformovanú úrazovú rentu v zmysle § 272 zákona, no ich zdravotné ťažkosti v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom pretrvávajú aj po 1. januári 2004, sa na účely priznania, resp. nepriznania nároku na úrazovú rentu posudzuje progresia následkov tohto pracovného úrazu, a to v porovnaní s klinickými prejavmi vyskytujúcimi sa u poškodeného do 31. decembra 2003.

V takomto prípade Sociálna poisťovňa postupuje výlučne podľa § 88 a nasledujúcich zákona, čo dokazujú aj vyššie uvedené žiadosti navrhovateľa o priznanie úrazovej renty.

Taktiež aj podmienky pre ďalšie trvanie nároku navrhovateľa na úrazovú rentu sa tak spravujú § 88 a nasledujúcimi zákona. Sociálna poisťovňa, ústredie, bola zo zákona povinná posúdiť nárok navrhovateľa v súlade s ustanovením § 88a tohto zákona upravujúcim zánik nároku na úrazovú rentu. Aj v samotnom výroku rozhodnutia zo dňa 16. júla 2012 je uvedené: „Na túto sumu bude mať nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú rentu, na jej výplatu alebo na určenie jej sumy podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, najneskôr však do dňa dovŕšenia dôchodkového veku alebo do dňa priznania predčasného starobného dôchodku.“

Je nesporné, že v opačnom prípade by na strane navrhovateľa dochádzalo k neoprávnenému poberaniu úrazovej renty, čoho výsledkom by bol vzniknutý preplatok na úrazovej rente.

Navyše v zmysle § 128 ods. 7 zákona je Sociálna poisťovňa povinná odvádzať poistné na starobné poistenie za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88 do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia, z čoho vyplýva, že priznanie a následné vyplácanie úrazovej renty bude v prípade navrhovateľa znamenať výhodnejšie posúdenie jeho nároku na starobný dôchodok.

Podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250l ods. 1 prvej vety zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

K žiadosti navrhovateľa o prešetrenie dátumu vzniku nároku na úrazovú rentu uvádzame nasledovné:

V zmysle § 109 ods. 1 nárok na úrazovú dávku vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 109 ods. 2 nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.

Z administratívneho spisu navrhovateľa je zrejmé, že žiadosť navrhovateľa o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti bola do pobočky Rožňava doručená dňa 25. mája 2012, teda v zmysle § 272 zákona po 31. decembri 2003. Na základe predmetnej žiadosti Sociálna

poisťovňa, ústredie vydala rozhodnutie zo dňa 16. júla 2012, v ktorom rozhodla o priznaní úrazovej renty tak, ak oje uvedené v IV. bode tohto vyjadrenia.

Podanie písomnej žiadosti o dávku je právne významná skutočnosť, ktorou si poškodený uplatňuje nárok na dávku a nárok na jej výplatu a ktorou sa začína dávkové konanie, ak zákon neustanovuje inak (§ 184 ods. 1 zákona). Poškodenému totiž môže pri splnení zákonných podmienok vzniknúť nárok na dávku, ale ak si daný nárok neuplatní podaním písomnej žiadosti v Sociálnej poisťovni, nemôže následne dôjsť k priznaniu dávky ani k jej vyplácaniu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti máme za to, že Sociálna poisťovňa postupovala v prípade navrhovateľa v súlade so zákonom, náležite zistila skutočný stav veci, a preto nie sú dané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie v nadväznosti na § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.“

IV.

Súd v konaní podľa tretej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 250l a nasl. O. s. p.) preskúmal rozhodnutie odporkyne napadnuté opravným prostriedkom a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Súd sa obsahovo stotožnil so skutkovou a právnou argumentáciou uvedenou v písomnom vyjadrení odporkyne z 28.10.2014 a v tejto súvislosti uvádza:

Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by navrhovateľovi v súvislosti s chorobou z povolania, zistenou u navrhovateľa 27.01.1999 s dátumom hlásenia 19.03.1999 bola vyplácaná náhrada za stratu na zárobku, a to aj ku dňu účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, t.j. k 1.1.2004.

Podľa § 272 ods. 3 uvedeného zákona náhrada za stratu na zárobku, po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31.12.2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1.1.2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31.12.2003. Ide o tzv. transformovanú úrazovú rentu, na výplatu ktorej by mal navrhovateľ nárok v prípade priznania náhrady za stratu na zárobku podľa právneho stavu platného pred nadobudnutím účinnosti zákona o sociálnom poistení. Takýto skutkový a právny stav však u navrhovateľa nebol zistený, pričom ako to vyplýva z obsahu rozhodnutia odporkyne zo 16.07.2012, ktorým bola navrhovateľovi priznaná úrazová renta podľa § 88 zákona o sociálnom poistení, dôkazným základom daného rozhodnutia odporkyne bola lekárska správa z 29.06.2012 vydaná posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava, v ktorej sa uvádza, že navrhovateľ bol od priznania choroby z povolania opakovane vyšetrený na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie pre profesionálne poškodenie sluchu. Vyšetrením v rámci hospitalizácie v roku 2009 bolo konštatované poškodenie sluchu na úrovni, ktorá je posudkovo významná a konštatuje podstatné zhoršenie zdravotného stavu oproti minulosti. Z uvedených dôvodov odporkyňa rozhodnutím zo 16.07.2012 priznala navrhovateľovi nárok na výplatu úrazovej renty v právnom režime § 88 a § 89 zákona o sociálnom poistení. U navrhovateľa bol zistený pokles pracovnej schopnosti pre účely úrazovej renty v rozsahu 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

V zmysle § 88 ods. 1 zákona poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 - percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“).

Priznanie úrazovej renty za splnenia právnych podmienok podľa § 88 a § 89 zákona o sociálnom poistení je priznaním dávky podľa tohto zákona, a preto sa aj na posudzovanie otázok súvisiacich so zánikom nároku na predmetnú dávku (úrazovú rentu) vzťahuje daný právny predpis. Vydanie preskúmavaného rozhodnutia z 21.08.2014 v právnom režime § 89a zákona o sociálnom poistení je preto potrebné považovať za zákonné, a to za predpokladu, že boli naplnené právne podmienky pre zánik nároku na úrazovú rentu podľa uvedeného zákonného ustanovenia, podľa ktorého nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.

Keďže navrhovateľ dňa 03.03.2013 dovŕšil dôchodkový vek, boli tým naplnené právne podmienky uvedené v ustanovení § 89a zákona o sociálnom poistení, čo viedlo odporkyňu k vydaniu preskúmavaného rozhodnutia z 21.08.2014.

V súvislosti s tvrdeniami navrhovateľa, poukazujúcimi na skorší dátum vzniku jeho nároku na úrazovú rentu (rok 1999), súd zhodne s odporkyňou poukazuje na znenie ustanovení § 109 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorých nárok na úrazovú rentu vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Navrhovateľ doručil odporkyni žiadosť o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti 25.05.2012, na základe čoho vydala odporkyňa rozhodnutie zo 16.07.2012 o priznaní úrazovej renty.

Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav veci súd rozhodol podľa § 250q ods. 2 O. s. p. tak, že potvrdil preskúmavané rozhodnutie odporkyne ako vecne správne.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p. tak, že navrhovateľovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.