Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/150/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, zast. HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459, proti odporcovi: V. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., štátny občan SR, zastúpený súdom ustanovenou opatrovníčkou Q. V., pracovníčkou Okresného súdu v Skalici, o zaplatenie 3 109,03 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

:

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2.498,91 € s príslušenstvom z a s t a v u j e.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 87,16 € s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 43,58 € od 21.3.2011 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 46,58 € od 21.4.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Súd vracia navrhovateľovi súdny poplatok za návrh v sume 142,80 € prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., CVFT OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Dňa 19.3.2014 bol na Okresný súd Senica doručený návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 3 109,03 € s úrokom vo výške 17,70 % ročne z istiny vo výške 2 762,19 € od 22.12.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z istiny vo výške 2 762,19 € od 22.12.2010 do zaplatenia a trov konania, keďže právny predchodca navrhovateľa, Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytla odporcovi úver a odporca poskytnutý úver nesplácal riadne a včas. Na navrhovateľa bola postúpená pohľadávka v celkovej výške 3 109,03 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2 762,19 € a úroku z omeškania vo výške 346,84 €.

Následne tunajší súd návrhu navrhovateľa vyhovel a to platobným rozkazom, č. k. - 33 zo dňa 25.6.2014, ktorý sa nepodarilo odporcovi doručiť do vlastných rúk, keďže odporca sa zdržiava na neznámom mieste a preto súd platobný rozkaz uznesením, č.k. - 52 zo dňa 21.5.2015 zrušil a vo veci nariadil pojednávanie. Odporcovi na ochranu jeho záujmov v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil opatrovníčku Q. V., pracovníčku Okresného súdu v Skalici.

Navrhovateľ, jeho právny zástupca a opatrovníčka odporcu sa na pojednávanie nedostavili, doručenie predvolania mali vykázané riadne a včas. Právny zástupca navrhovateľa svoju a navrhovateľovu neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a žiadal, aby súd rozhodol podľa upraveného návrhu na začatie konania. Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere č. 0252801250, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2010, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE, písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 29.5.2015, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:

Súd mal zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0252801250 preukázané, že právny predchodca navrhovateľa, Slovenská sporiteľňa, a.s., s odporcom uzatvorili dňa 3.5.2006 zmluvu o úvere, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver v sume 50 000,- Sk. Úver sa odporca zaviazal zaplatiť v 60 mesačných splátkach po 1 313,- Sk vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Prvá splátka bola splatná 20.5.2006 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.4.2011. Úročenie úveru bolo dohodnuté pevnou úrokovou sadzbou vo výške 17,70 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov pri danom úvere bola 9,52 %.

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010 má súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa, Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, postúpila predmetnú pohľadávku na súčasného navrhovateľa, a to so všetkými právami, ktoré sú spojené s postúpenou pohľadávkou. Pohľadávka voči odporcovi bola postúpená v celkovej výške 3 109,03 €, z toho istina vo výške 2 762,19 € a úrok z omeškania vo výške 346,84 €. Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2010 informovala odporcu, že pohľadávka bola postúpená navrhovateľovi.

Navrhovateľ svojim písomným vyjadrením zo dňa 29.5.2015 požadoval zaviazať odporcu na úhradu sumy 610,12 €, čo predstavuje 14 neuhradených splátok po 43,58 € v období od 20.3.2010 do 20.4.2011 s úrokom z omeškania z jednotlivých splátok odo dňa ich splatnosti do zaplatenia a vo zvyšnom rozsahu vzal svoj návrh na začatie konania späť. Zároveň vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že ide o zmluvu o úvere, ktorá patrí medzi absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 v čase uzavretia zmluvy neuvádzal zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu. Spotrebiteľský úver nie je samostatný zmluvný typ vylučujúci použitie Obchodného zákonníka. Tvrdenie o výlučnej pôsobnosti Občianskeho zákonníka na daný vzťah nemá žiadnu normatívnu oporu a prieči sa pravidlu lex specialis derogat lex generali, pričom lex specialis je § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka. Ako základný predpis pre riešenie otázok záväzkového práva je potrebné teda aplikovať tretiu časť Obchodného zákonníka (tento záver je rozhodujúci pri posudzovaní premlčania, úrokov z omeškania, uznania záväzku a ďalších inštitútov upravených dvojkoľajne v oboch kódexoch). Uviedol, že je potrebné aplikovať právnu úpravu úverovej zmluvy z Obchodného zákonníka a všeobecné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Podľa článku Spotrebiteľská zmluva od prof. JUDr. Vojčíka, Csc., uverejneného v Bulletine slovenskej advokácie č. 12/2008 je v prípade, ak ide o uplatnenie práv vyplývajúcich z omeškania a iných, dôležité posúdiť či ide o zmluvu občiansko-právnu alebo obchodno-právnu, pretože v mnohých prípadoch bude potrebné aplikovať všeobecnú úpravu v týchto kódexoch. Ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka zakotvuje v prospech spotrebiteľa kogentnosť inak dispozitívnych noriem uvedených v Občianskom zákonníku, ak by spotrebiteľská zmluva obsahovala od nich odklon v neprospech spotrebiteľa. Predmetné ustanovenie nestanovuje aplikáciu na spotrebiteľské zmluvy inak ako v rozsahu § 52 - 54, resp. § 60. Ustanovenia o premlčaní nie sú dispozitívnymi ustanoveniami ale kogentnými. Dĺžka premlčacej doby nemôže byť predmetom zmluvnej podmienky, pretože je predmetom kogentnej právnej normy. Premlčanie v spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú charakter absolútneho obchodu sa spravujú podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Zároveň navrhovateľ poukázal na právnu úpravu Českej republiky a rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, Nitre, Banskej Bystrici, Žiline a Najvyššieho súdu SR.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ vzal svoj návrh v časti zaplatenia sumy 2 498,91 € s príslušenstvom účinne späť pred začatím pojednávania, tak súd v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p konanie o návrhu navrhovateľa v tejto časti zastavil.

Zmluva o úvere, z ktorej navrhovateľ svoj nárok vyvodzuje, je zmluva o úvere upravená v § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Zároveň, keďže odporca uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa vzťahuje aj zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.10.2001 do 30.6.2006, teda ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len zák. č. 258/2001 Z.z.), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z., pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 23a ods. 1, 2 zák. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.4.2006 do 30.6.2006, teda ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. mája 2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrhu navrhovateľa po čiastočnom späťvzatí návrhu je možné vyhovieť len sčasti. Je nepochybné, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol na základe Zmluvy o úvere zo dňa 3.5.2006 úverový vzťah. Predmetnú úverovú zmluvu predloženú v tomto konaní uzatvoril právny predchodca navrhovateľa s odporcom podľa § 497 Obchodného zákonníka a zároveň je potrebné na danú zmluvu aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže odporca uzatváral zmluvu ako spotrebiteľ. Uvedenú zmluvu ako spotrebiteľskú definuje zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v § 23a ods. 1, keďže uvádza, že spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Je nepochybné, že odporca obsah zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť nemohol. Keďže zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2014, ktorý je špeciálnym zákonom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku a má pred ním prednosť, zaviedol povinnosť súdu prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských zmluvách ex offo, tak súd musel posúdiť či pohľadávka navrhovateľa nie je premlčaná. Je nutné poukázať na to, že uvedený zákon neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia k uvedenému zákonnému ustanoveniu a preto je ho potrebné aplikovať s účinnosťou od 1. mája 2014 vo všetkých konaniach. Navrhovateľ si v konaní po čiastočnom späťvzatí návrhu uplatnil splátky úveru splatné od 20.3.2010 do 20.4.2011, teda 14 splátok po 43,58 € v celkovej výške 610,12 €. Rozhodujúcim pre posúdenie či pohľadávka navrhovateľa je čiastočne premlčaná bolo posúdiť či ohľadom premlčacej doby je potrebné aplikovať 3-ročnú premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka alebo 4-ročnú premlčaciu dobu podľa Obchodného zákonníka. Od 1.4.2015 je účinné zákonné ustanovenie, konkrétne § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené zákonné ustanovenie neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by obmedzovali jeho účinnosť iba na zmluvy uzavreté po 1.4.2015. Uvedené použitie zákonného ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou konštatoval vo svojom rozsudku aj Najvyšší súd Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. . Rozhodnutia vyšších súdov, na ktoré poukazoval navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení, boli vydané pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia. Súd preto aplikoval 3-ročnú premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka. Trojročná premlčacia doba v prípade splátok splatných od 20.3.2010 do 20.2.2011 teda uplynula skôr ako si navrhovateľ uplatnil právo na súde podaním návrhu dňa 19.3.2014, teda návrh podal v dobe, kedy pohľadávka už bola sčasti premlčaná, súd preto návrh navrhovateľa vo výške 522,96 € s príslušenstvom zamietol. Súd navrhovateľovi priznal dve splátky splatné 20.3.2011 a 20.4.2011 spolu vo výške 87,16 €. Navrhovateľ požadoval priznať úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 43,58 € od 20.3.2011 do zaplatenia a zo sumy 43,58 € od 20.4.2011 do zaplatenia. Uvedené splátky boli splatné dňa 20.3.2011 a 20.4.2011, teda v tento deň sa nemohol odporca dostať do omeškania. Do omeškania sa odporca dostal až deň nasledujúci po dni splatnosti týchto splátok, teda dňa 21.3.2011 a 21.4.2011. Súd teda priznal navrhovateľovi 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 43,58 € od 21.3.2011 do zaplatenia a zo sumy 46,58 € od 21.4.2011 do zaplatenia. Vo zvyšnom rozsahu uplatnený úrok z omeškania zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže každý z účastníkov bol úspešný len sčasti.

Podľa § 11 ods. 3, veta prvá Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.

Podľa § 11 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Navrhovateľ pred prvým pojednávaním vzal svoj návrh v časti o zaplatenie sumy vo výške 2 498,91 € spolu s príslušenstvom späť a následne súd konanie v tejto časti zastavil. Vzhľadom na skutočnosť uvedenú zhora súd vrátil navrhovateľovi v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch časť súdneho poplatku v sume 142,80 €, nakoľko sume vo výške 2 498,91 €, v ktorej navrhovateľ vzal svoj návrh späť zodpovedá súdny poplatok vo výške 149,50 €, ktorý by sa mal navrhovateľovi vrátiť. Súd v zmysle ustanovenia § 11 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch krátil sumu 149,50 € o sumu 6,70 €. Súd preto vrátil navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 142,80 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, dvojmo. Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti (Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.