Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13C-308-2014.pdf
PDF · 99.26 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/308/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: F. O., Z.. XX.XX.XXXX, B. Ž., U. XX/XX, proti odporcovi: P. B., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. B. XXXX/XX, Ž., o zaplatenie 3.900 Eur prísl.,
rozhodol:
Súd žalobný návrh zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 26.09.2014, doručeným dňa 26.09.2014, zmenený uznesením zo dňa 06.03.2015, domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 3.900,- Eur a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca mu spôsobil škodu na základe spáchaného skutku odporcom, v dôsledku čoho musel zaplatiť danú sumu v rámci exekučného konania. Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu príkaz na úhradu sumy 99,50 Eur a poštové poukazy a príjmový pokladničný doklad z 25.03.2011.
Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávanie na deň 27.02.2015 a 02.06.2015. Na pojednávanie sa dostavil iba navrhovateľ, odporca sa na pojednávanie nedostavil bez uvedenia dôvodu, preto súd vec prejednal v neprítomnosti odporcu v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.
Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, ako aj pripojený spis tunajšieho súdu XXCb/ XXX/XXXX.
Súd mal zistené, že Trestným rozkazom zo dňa 12.12.2012, č.k. XT/XXX/XXXX vydaným Okresným súdom F., bol odporca uznaný vinným zo spáchania prečinu podvodu, ktorým sa na škodu cudzieho majetku obohatil tým, že iného uviedol do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu a tohto skutku sa dopustil tak, že po predchádzajúcom vydávaní sa za zástupcu podnikateľského subjektu Q.
- F. O., bez vedomia a súhlasu F..O., uzatvoril so spol. X. Q. kúpnu zmluvu dňa 16.10.2009 v mene uvedeného podnikateľského subjektu na dodanie zámkovej dlažby v celkovej hodnote 6.985,82 Eur, pričom faktúry neboli uhradené predávajúcemu. Poškodená spol. X. Q. a poškodený F..O. boli odkázaní na občianske súdne konanie s nárokmi na náhradu škody. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2012.
Následne v konaní XXRob/XX/XXXX bol tunajším súdom vydaný Platobný rozkaz dňa 03.03.2011, ktorým bol navrhovateľ tohto konania zaviazaný na zaplatenie sumy 1.888,22 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.888,22 Eur od 23.11.2009 do zaplatenia a trovy konania v celkovej výške 326,47 Eur (113,50 Eur + 212,97 Eur). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.04.2011, čo bolo zistené z predložených listín a z registra súdu, keďže nebolo možné pripojiť daný spis. Bolo zistené, že voči vydanému platobnému rozkazu nebol podaný odpor.
Dňa 14.11.2013 bol podaný navrhovateľom tohto konania návrh na obnovu konania vo veci XXRob/XX/ XXXX, a to aj napriek tomu, že voči platobnému rozkazu vydanému v tom konaní nebol podaný odpor. Uznesením zo dňa 20.06.2014 bol návrh na obnovu konania zamietnutý z dôvodu, že bol podaný po uplynutí 3-mesačnej subjektívnej lehoty v zmysle ustanovenia § 230 ods.1 O.s.p.
Na to navrhovateľ podal návrh na náhradu škody s tým, že navrhovateľ už nie je podnikateľským subjektom. Svoj nárok zdôvodnil tým, že mu bola spôsobená škoda konaním odporcu, keďže žalovanú sumu musel zaplatiť v rámci exekučného konania vo výške 3.100,50 Eur a vo výške 99,50 Eur titulom súdneho poplatku, teda spolu 3.200,- Eur a 700,- Eur si uplatnil z dôvodu, že jeho dcéra bola nútená zobrať úver, aby on mohol zaplatiť žalovanú sumu. Skutočnosť, že nepodal odpor proti platobnému rozkazu, odôvodnil navrhovateľ tým, že ho odporca prehováral, aby nič nepodával. Takéto tvrdenie je však irelevantné a nelogické, pretože navrhovateľ sa mohol už brániť v konaní XXRob/ XX/XXXX, že zmluvu neuzatváral ako kupujúci on, ale tretí subjekt. Bolo teda zavinením navrhovateľa tohto konania, že nepodal žiadny opravný prostriedok voči vydanému platobnému rozkazu, v dôsledku čoho platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť. Taktiež tvrdenia navrhovateľa, že odporca mu sľúbil to zaplatiť, pokiaľ bude mať „papier“, je irelevantné a nepreukázané a nepotvrdené ani odporcom, ktorý bol v konaní nečinný.
Je nepochybné, že navrhovateľ neplnil v zmysle platobného rozkazu v lehote stanovenej súdom, t.j. do 15 dní od doručenia platobného rozkazu, v dôsledku čoho začalo exekučné konanie M. XXX/XXXX, čo vyplýva aj z daného konania. V dôsledku toho sa dlžná istina navýšila aj o trovy exekúcie a o úroky z omeškania.
Z predloženého vyúčtovania exekúcie súdnym exekútorom zo dňa 12.08.2013 vyplýva, že nárok oprávneného je vo výške 2.691,34 Eur, trovy exekúcie sú vo výške 934,07 Eur, teda spolu 3.625,41 Eur, z toho zaplatená suma 2.774,- Eur, neuhradené 851,41 Eur.
Z predložených príjmových dokladov zo dňa 25.03.2011 vyplýva, že navrhovateľ zaplatil právnemu zástupcovi spol. X. Q., T..Q.. sumu 113,50 Eur titulom trov konania a sumu 212,97 Eur taktiež titulom trov konania, na ktoré bol zaviazaný platobným rozkazom.
Z uvedeného, ako ani z vyjadrenia navrhovateľa nie je zrejmé, ako dospel k žalovanej sume 3.200,- Eur z dôvodu spôsobenej škody, keďže platobným rozkazom mal zaplatiť sumu 1.888,22 Eur s úrokmi z omeškania a s trovami konania vo výške 326,47 Eur, avšak v exekučnom konaní mal zaplatiť celkovo 3.625,41 Eur. Navrhovateľ však tvrdil sumu 3.200,- Eur.
Zároveň zmenou návrhu sa domáhal zaplatenia sumy 3.900,- Eur z dôvodu, že prostredníctvom svojej dcéry si musel zobrať úver, aby tú dlžnú sumu splatil.
Z predloženej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplýva, že bola uzavretá dňa 05.08.2013 medzi veriteľom K. B., T..Q.. a dlžníkom - P. O. a predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru 3.900,- Eur so splatnosťou 6 rokov od splatnosti 1.splátky. (l.č.46)
Je nepochybné, že predložená zmluva nebola uzavretá s navrhovateľom. Pokiaľ tvrdí, že zmluva bola uzavretá za účelom splatenia dlžnej sumy, z ničoho to nevyplýva, ani nenavrhol žiadne relevantné dôkazy na preukázanie danej skutočnosti, ako ani navrhovateľ nezdôvodnil, ani nepreukázal prekážku uzavrieť zmluvu jeho osobou.
Zároveň súd poukazuje na to, že vyúčtovanie exekúcie bola 12.08.2013 na sumu 851,41 Eur ako na neuhradenú sumu a zmluva o úvere na sumu 3.900,- Eur bola uzavretá dňa 05.08.2013. Teda nie je zrejmá žiadna súvislosť a opodstatnenosť uzavretia zmluvy na takú výšku úveru pre potreby splatenia dlžnej sumy v rámci exekúcie, pričom bolo nepochybne zistené, že navrhovateľ splácal dlžnú sumu v rámci exekučného konania poštovými poukazmi od 13.01.2012.
Navrhovateľ bol opakovane vyzývaný súdom, aby predložil listiny, na ktoré sa odvolával, avšak napriek tomu nepredložil súdu listiny, ktoré by relevantne zdôvodnili jeho nárok a výšku žalovanej sumy.
Súd teda nemal preukázanú náhradu vo výške žalovanej istiny.
Čo sa týka uplatnenej žalovanej sumy, tento nárok navrhovateľ uplatnil titulom náhrady škody.
Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Škoda, ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkovej hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.
Podľa § 442 Občianskeho zákonníka (1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). (2) Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. (3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. (4) Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.
Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Pre vznik zodpovednosti musia byť splnené všetky zodpovednostné predpoklady, medzi ktoré patrí:
- protiprávny úkon,
- vznik škody,
- príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, pričom musí sa jednať o primárnu príčinnú súvislosť, teda nie o odvodenú
- zavinenie.
Dôkazné bremeno pri preukazovaní vzniku škody, ako aj jej výšky je na navrhovateľovi.
Zavinenie je subjektívnou právnou kategóriou, pretože vyjadruje vnútorný, psychický vzťah škodcu k výsledku svojho konania. zavinenie môže spočívať vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti. Forma zavinenia ovplyvňuje rozsah náhrady škody.
Je nepochybné, že odporca spôsobil navrhovateľovi škodu protiprávnym úkonom, avšak navrhovateľ sa domáha náhrady škody tým, že táto škoda mu vznikla v rámci exekučného konania, v rámci ktorého bol povinný zaplatiť nielen nárok oprávneného, ale aj trovy exekúcie a na toto musel si vziať úver vo výške 3.900,- Eur prostredníctvom svojej dcéry zmluvou z 05.08.2013.
Súd však poukazuje na to, že z ničoho nevyplýva súvislosť medzi uplatneným nárokom a úverom poskytnutým P..O. dňa 05.08.2013, keďže úver bol poskytnutý až po splatení takmer celej dlžnej sumy
a bol poskytnutý dcére navrhovateľa ako bezúčelový úver. Pokiaľ si navrhovateľ musel zobrať úver na splatenie dlžnej sumy, z ničoho nevyplýva, prečo by to mal riešiť prostredníctvom svojej dcéry. Taktiež nie je daná príčinná súvislosť medzi konaním odporcu a poskytnutím úveru, pričom z ničoho nevyplýva vznik škody poskytnutím úveru. Ak by aj vznikla, tak by vznikla zmluvnej strane zo zmluvy o úvere, ale nie navrhovateľovi konaním odporcu. Teda nielenže nebol preukázaný vznik škody v dôsledku uzavretia zmluvy o úvere, ale ani žiadna primárna príčinná súvislosť. Pričom je potrebné podotknúť, že úver bol poskytnutý až po splatení väčšej časti dlžnej sumy, pričom bol poskytnutý tretej osobe. Teda navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienok pre náhradu škody v časti 700,- Eur.
Čo sa týka žalovanej sumy v časti 3.200,- Eur titulom spôsobenej škody, keďže danú sumu musel navrhovateľ zaplatiť v exekučnom konaní, navrhovateľ nepreukázal danú výšku s poukazom na vyúčtovanie exekútora, podľa ktorého je dlžná suma celkovo 3.625,41 Eur a pozostáva:
- z istiny 1.888,22 Eur
- z úrokov z omeškania 613,57 Eur
- z trov konania titulom súdneho poplatku za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie 16,50 Eur
- z trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 173,05 Eur
- z trov exekúcie 934,07 Eur.
Je nepochybné, že navrhovateľ bol zaviazaný zaplatiť dlžnú istinu a trovy konania spoločnosti X. Q., T..Q.. na základe vydaného platobného rozkazu, voči ktorému nepodal navrhovateľ ani odpor, ani odvolanie voči trovám konania. Teda navrhovateľ sa bez logického vysvetlenia, či zdôvodnenia nijako v danom konaní nebránil a platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť. Keďže navrhovateľ napriek právoplatnému platobnému rozkazu nezaplatil dlžnú istinu v stanovenej lehote, začalo exekučné konanie, v rámci ktorého bol navrhovateľ ako povinný zaplatiť nielen sumu, na ktorú bol zaviazaný v súdnom konaní, ale aj trovy exekúcie. Teda navýšenie sumy bolo v dôsledku konania navrhovateľa, keďže nezaplatil dlžnú sumu v lehote, keďže v zmysle právoplatného platobného rozkazu bol on povinný. To znamená, že navrhovateľ bol povinný zaplatiť trovy exekúcie a teda nejde o škodu spôsobenú konaním odporcu, aj keď ho do danej situácie „dostal“ on. Avšak bola vystavená faktúra na navrhovateľa s lehotou splatnosti, ktorú navrhovateľ nedodržal a procesne zavinil začatie súdneho konania, v ktorom tiež neakceptoval právoplatné rozhodnutie a v ňom uloženú povinnosť a teda procesne zavinil začatie exekučného konania, v dôsledku toho teda zavinil úroky z omeškania a trovy súdneho a exekučného konania. Navrhovateľ sa nijako nebránil, pričom faktúru napriek tomu neuhradil v lehote splatnosti, teda dostal sa do omeškania jeho nekonaním, v dôsledku čoho začalo súdne konanie, pričom dlžná suma sa navyšovala o úroky z omeškania, a to práve primárne konaním navrhovateľa, keďže nezaplatil fakturovanú sumu v lehote splatnosti a nijako sa nebránil, iba bol nečinný. V dôsledku súdneho konania vznikli aj trovy konania a keďže navrhovateľ nezaplatil dlžnú sumu ani v lehote v zmysle platobného rozkazu, začalo exekučné konanie, v rámci ktorého bol povinný zaplatiť aj trovy exekúcie, a to všetko v dôsledku jeho konania, keďže neplnil svoju povinnosť v stanovenej lehote, a to bez ohľadu na to, že do situácie povinnosti zaplatiť faktúru sa dostal protiprávnym konaním odporcu. Teda navrhovateľ bol povinný zaplatiť faktúru v dôsledku konania odporcu, teda len v tomto rozsahu zodpovedá odporca a bol by povinný nahradiť navrhovateľovi škodu. Avšak všetky ďalšie konania boli spôsobené navrhovateľom, keďže faktúru nezaplatil v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol nárok na úroky z omeškania, začalo súdne konanie a následne opäť konaním navrhovateľa začalo exekučné konanie. Súd však nepriznal navrhovateľovi ani škodu v dôsledku vystavenej faktúry a povinnosti zaplatiť danú fakturovanú sumu, nakoľko navrhovateľ nešpecifikoval, a to ani na výzvu súdu, sumu vo výške 3.200,- Eur tým spôsobom, že žalovanú sumu v danej časti len globalizoval celkovo ako náhradu škody vzniknutú v exekučnom konaní a ktorú musel exekútorovi zaplatiť. Avšak do štádia exekučného konania sa navrhovateľ dostal sám svojim konaním, a to bez ohľadu na to, že prvotná škoda vystavením faktúry bola spôsobená v dôsledku konania odporcu, keďže navrhovateľ neplnil svoje povinnosti v stanovených lehotách, dostal sa do omeškania, začalo súdne konanie a s tým trovy konania a následne exekučné konanie a s tým trovy exekúcie, pričom navrhovateľ nepodal žiadny riadny opravný prostriedok voči platobnému rozkazu, t.j. nepodal odpor.
Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ navrhovateľ ako povinný vyplatil exekútorovi sumu 3.200,- Eur, čo považuje za škodu spôsobenú odporcom, táto škoda mu nevznikla primárnym spôsobom konaním
odporcu, keďže v zmysle právoplatného platobného rozkazu bol on povinný, ale až sekundárne, preto nie sú splnené podmienky pre zodpovednosť odporcu v danom štádiu a z titulu a z odôvodnenia tvrdeného navrhovateľom. Taktiež nie je daná príčinná súvislosť v dôsledku uzavretia zmluvy o úvere dcérou navrhovateľa a v tej časti navrhovateľ ani nepreukázal vznik škody.
Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme. Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v § 120 ods.1 O.s.p. Podľa § 120 ods.1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno síce postihuje účastníka konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané.
V zmysle § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal ani samotný vznik škody a ani výšku skutočnej škody, ani príčinnú súvislosť a tak žalobný návrh zamietol v celom rozsahu.
Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd žalobný návrh zamietol.
Odporca si neuplatnil trovy konania.
Vzhľadom na úspech odporcu súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods.1 O.s.p., avšak odporca si náhradu trov neuplatnil a ani súd nezistil vznik trov na jeho strane, preto mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).