Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18P/134/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. A. E., F.. X.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, na návrh navrhovateľky: E. O., F.. XX.XX.XXXX, T. P., S. H., za účasti matky: G. B., F.. X.X.XXXX, T. P., O. Č.. XX, a otca: H. E., F.. X.X.XXXX, T. P., Č. X, Q..Č.. Ú. F. R. Q., P.- Š., T. Č.. Č..X, v konaní o zverenie mal. do náhradnej osobnej starostlivosti takto

rozhodol:

Z v e r u j e mal. A. E., F.. X.X.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky E. O., F.. XX.XX.XXXX, ktorá bude povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého, zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok s tým, že veci, ktoré nie sú bežné, podliehajú schváleniu zákonných zástupcov maloletého.

Matka je povinná p r i s p i e v a ť na výživu maloletého sumou 30 EUR mesačne do rúk navrhovateľky, vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred, počínajúc dňom 25.8.2014.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo na strane matky za obdobie od 25.8.2014 do 30.6.2015 v sume 306,79 EUR súd p o v o ľ u j e matke splácať mesačne sumou 10 EUR, počínajúc mesiacom júl 2015 do rúk navrhovateľky, spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.

Otec je povinný p r i s p i e v a ť na výživu mal. A. E. sumou 30% zo sumy životného minima pre maloleté nezaopatrené dieťa do rúk navrhovateľky, od 25.8.2014 do budúcna, vždy do 15-tého toho ktorého mesiaca vopred.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo na strane otca za obdobie od 25.8.2014 do 30.6.2015 v sume 277,39 EUR súd p o v o ľ u j e otcovi splácať po 10 EUR mesačne, spolu s bežným výživným do rúk navrhovateľky, počínajúc mesiacom júl 2015 až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka, stará matka mal. A. E. sa návrhom podaným dňa 25.8.2014 domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by súd zveril maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti z dôvodu, že matka sa o maloletého nestará, odišla od neho a maloletého nechala osamote. Jej syn, otec maloletého je t.č. vo výkone trestu odňatia slobody a preto sa o maloletého nemôže postarať. Maloletý je v jej faktickej starostlivosti, ktorú zabezpečuje s pomocou svojho manžela, s ktorým vychovávajú aj svoje tri mal. deti. Zabezpečuje maloletému všetko, čo potrebuje.

Otec maloletého sa vo veci písomne vyjadril dňa 20.10.2014 a uviedol, že s návrhom súhlasí, lebo jeho družka - matka, dieťa opustila pred 4 mesiacmi a odvtedy denno-dennú starostlivosť o maloletého zabezpečuje jeho matka, navrhovateľka.

Kolízny opatrovník, na základe prešetrenia pomerov na strane maloletého, v písomnej správe zo dňa 5.12.2014 doporučil zveriť maloletého A. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke. Zistil, že o dieťa je u starej matky dobre postarané, mal. sa cíti v domácnosti starých rodičov dobre, neboli zistené žiadne nedostatky. Po nástupe otca do väzby a odchode matky maloletého, maloletý zostal žiť v pôvodnom rodinnom prostredí a celkovú starostlivosť o dieťa prevzala stará matky, O. E.. Matka odišla bez dieťaťa údajne z dôvodu rozporov medzi ňou a rodinou otca, dieťa nevzala so sebou, aby ho neohrozila, keďže nemá kde žiť. Najprv nesúhlasila s náhradnou osobnou starostlivosťou, ale neskôr si uvedomila, že o dieťa je u navrhovateľky dobre postarané a preto s návrhom prejavila súhlas. Chcela by si upraviť životné pomery a postarať sa o dieťa sama. Kolízny opatrovník preto doporučil návrhu vyhovieť, ale aby sa zachoval kontakt medzi matkou a dieťaťom doporučil aj úpravu styku matky každú párnu sobotu od 10.00 hod. do 15.00 hod. Navrhol určiť minimálne výživné zo strany oboch rodičov.

Navrhovateľka uviedla, že žije spolu s manželom a svojimi tromi mal. deťmi, chlapcami, v chate, ktorá je v ich vlastníctve a pozostáva z 3 izieb a prísl.. Za elektriku platia 32 € mesačne a za plyn 30 € mesačne. Kúria si drevom. Chlapci majú 17, 13 a 9 rokov. Po odchode rodičov, maloletý A. nemal problém sa prispôsobiť novým podmienkam, pretože žil s nimi od narodenia, takže bol na ňu zvyknutý od perinky. Maloletý je zdravý. Navštevuje s ním zdravotnícke zariadenie dr. Kissovej. Navrhovateľka je s maloletým doma, poberá rodinné prídavky, kým dosiahol vek 3 rokov, dostala aj rodičovský príspevok asi 2x. Rodičia výživné neplatia. S matkou dieťaťa si vôbec nerozumejú, práve z toho dôvodu matka odišla a maloletého navštívila naposledy v januári 2015. Navrhovateľka s maloletým každý mesiac navštevuje jeho otca vo výkone trestu.

Matka uviedla, že mal. A. pochádza z družobného pomeru s otcom dieťaťa. Žili v spoločnej domácnosti s rodičmi otca dieťaťa, ale ona v máji minulého roka odišla preč s kamarátmi a potom mala obavu sa vrátiť. Preto od mája nežila v spoločnej domácnosti s dieťaťom. Bola ho však zopárkrát navštíviť. Matka uviedla, že je zamestnaná s mesačným príjmom 329 € a žije v ubytovni U. P. F. P. K.. R. P. a platí 38 € mesačne za bývanie. Strava ju stojí 16 - 18 € v zamestnaní. Pracuje na smeny ranné alebo poobedné. Uviedla, že má záujem stretávať sa s dieťaťom každú párnu sobotu od 15.00 do 18.00 hod.. Potvrdzuje tú skutočnosť, že jej vzťah so starou matkou maloletého nie je dobrý. Matka uviedla, že určite do budúcna má záujem o dieťa sa postarať.

Otec mal. uviedol, že jeho matka starostlivosť o maloletého určite zvládne, pretože vychovala päť detí. Uviedol, že on nastúpil do výkonu trestu v októbri 2013 a výkon trestu by mal končiť 1.10.2017. Budúci mesiac by však mal prejsť do otvoreného oddelenia do H. a odtiaľ by mohol každé 3 mesiace ísť domov na opušťák. S dieťaťom je v kontakte, cez návštevy a okrem toho aj telefonicky. Maloletý ho oslovuje „tatík“ a keď s ním rozpráva, tak je spokojný. Otec vo výkone trestu odňatia slobody pracuje a v hrubom zarobí 89 € mesačne.

Podľa ust. § 44 ods. 1 až 4 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

Podľa ust. § 45 ods. 1 až 8 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Na základe vykonaného dokazovania a cit. zák. ustanovení súd zveril mal. A. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, ktorá aj doposiaľ, po nástupe otca do výkonu trestu odňatia slobody a odchode matky zo spoločnej domácnosti zabezpečovala starostlivosť o neho a tá starostlivosť bola dobrá. Maloletý má vytvorený vzťah so starou matkou od malička, dieťa je zvyknuté na výchovné prostredie, v ktorom aj v súčasnosti žije. Zverenie maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky je

jednoznačne v jeho záujme. So zverením mal. do osobnej starostlivosti starej matky súhlasili aj rodičia maloletého.

Vzhľadom na príjmové pomery na strane rodičov maloletého, súd určil výživné z ich strany. Výživné zo strany matky určil vo výške 30 EUR mesačne, zo strany otca súd určil výživné v minimálnej zákonnej výške , ktorá v súčasnosti predstavuje 27,13 EUR mesačne. Prihliadol za zárobkové možnosti a schopnosti matky- 329 EUR mesačne a na otcov príjem vo výkone trestu odňatia slobody v sume 89 EUR mesačne. Takto určené výživné je odôvodnené aj potrebami mal. dieťaťa.

Čo sa týka dlžného výživného, vzniklo za obdobie za obdobie od podania návrhu, t.j. od 25.8.2014 do 30.6.2015 (do konca mesiaca, v ktorom súd rozhodol) a predstavuje u matky: za 7 dní v mesiaci august 2014 sumu 6,79 EUR (30:31x7) a za 10 mesiacov po 30 EUR, spolu 306,79 EUR. U otca toto dlžné výživné predstavuje za 7 dní mesiaca august sumu 6,09 EUR (27,13:31x 7) a za 10 mesiacov po 27,132, spolu 277,39 EUR (výška minimálneho výživného je upravená v § 2 z.č. 601/2003 o životnom minime v platnom znení).

Súd upravil styk matky s mal., pretože matka záujem o styk s dieťaťom prejavila. Je v záujme dieťaťa, aby sa stretávalo nielen so svojim otcom, ale aj matkou, aspoň v takom rozsahu ako je to uvedené vo výroku rozsudku súdu.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pokiaľ konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.