Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15P/265/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, vo veci starostlivosti súdu o mal. R. U., F.. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov C. H., F.. XX.X.XXXX, T. A. Q. XXX I. S. U., F.. XX.X.XXXX, Q..Č.. T. U., X. S. J., U. XXX, K., v konaní začatom na návrh otca o zmenu osobnej starostlivosti, takto

rozhodol:

Súd návrh otca na zmenu výchovného prostredia z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletého dieťaťa zaslal tunajšiemu súdu návrh, v ktorom žiadal zmenu výchovného prostredia s tým, že matka maloletého dieťaťa sa o mal. R. nestará, našla si nového partnera, ktorý nesúhlasí, aby dieťa bolo u nich, preto sa o dieťa starajú starí rodičia a preto žiada, aby dieťa bolo zverené do jeho osobnej starostlivosti. Ďalej k veci uviedol, že naposledy bolo ohľadom maloletej rozhodnuté v konaní XXP/XXX/XXXX W. C. XX.X.XXXX, na základe ktorého rozsudku bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať naňho výživným v sume 70 eur mesačne. Taktiež bolo rozhodnuté o forme styku otca s maloletým dieťaťom.

Súd vytýčil termín pojednávania na deň 13.5.2015. Na toto pojednávanie sa otec nedostavil, pričom mailom zaslal ospravedlnenie, v ktorom uviedol, že v priebehu mesiaca jún bude prítomný na Slovensku a chcel byť prítomný na pojednávaní. Toto súd zobral do úvahy a preto vytýčil termín pojednávania na deň 5.6.2015. Otec sa opätovne nedostavil, zaslal len mailom ospravedlnenie a uviedol iný termín, kedy by mohol byť prítomný v SR a to v mesiaci august 2015. Svoje tvrdenie však nepodložil žiadnou správou od zamestnávateľa, kedy dostane dovolenku resp. kedy bude môcť byť prítomný na Slovensku. Podľa § 119 ods. 2 OSP účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. Nakoľko otec riadne nepodložil svoje tvrdenia s tým, kedy bude prítomný na Slovensku a kedy dostane od svojho zamestnávateľa dovolenku a zároveň neoznámil ani deň, keď sa o dôvode dozvedel, súd v zmysle § 101 ods. 2 OSP pojednával v neprítomnosti otca, pretože takéto ospravedlnenie nemožno akceptovať. Otec sa k predmetnej veci písomne vyjadril. Uviedol, že toho času žije v Anglicku, kde aj pracuje a chcel by, aby jeho dcéra dostala dobrú výchovu a z týchto dôvodov ju žiada zveriť do svojej starostlivosti.

Matka na pojednávaní uviedla, že o úprave rodičovských práv a povinností bolo rozhodnuté v minulom roku a nie je tu žiaden dôvod na zmenu výchovného prostredia. O maloleté dieťa sa riadne stará. Naopak otec si svoju vyživovaciu povinnosť vôbec neplní, dieťaťu nezaslal darčeky ani z príležitosti sviatkov a matka sa domnieva, že ide o účelový návrh, lebo v Anglicku by na dieťa poberal omnoho vyššie prídavky ako sú v SR. Matka ďalej uviedla, že o dieťa sa od narodenia riadne stará, čo bolo zistené aj v konaní XXP/XXX/XXXX, na základe ktorého bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti. Dieťa je na ňu citovo naviazané, je vo veku 5 rokov, teda ešte v útlom veku a maloletá má v domácnosti vytvorené všetky podmienky pre svoj riadny a zdravý vývoj. Ďalej matka uviedla, že dňa XX.X.XXXX uzavrela manželstvo s O. H., ku ktorému má maloletá taktiež blízky citový vzťah. Biologický otec dieťaťa nehradí výživné, dlh na výživnom už predstavuje okolo 1.300 eur. Matka z týchto dôvodov podala trestné oznámenie pre neplnenie vyživovacej povinnosti. Taktiež sa otec s maloletou nekontaktoval, nenapísal jej ani nezatelefonoval. Rodina spoločne býva pri rodičoch matky. Matka je evidovaná na úrade práce, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 117 eur a zároveň rodinné prídavky. Náhradné výživné zatiaľ nepoberá. Dieťa je v jej celodennej starostlivosti.

Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi uviedol, že žiada návrh otca zamietnuť ako nedôvodný. Dieťa svojho otca takmer nepozná, čo vyplynulo aj z pohovoru, ktorý bol vykonaný s maloletým dieťaťom. Po dobu 2 rokov sa s dieťaťom nekontaktuje, vyživovaciu povinnosť si neplní. Šetrením pomerov bolo zistené, že matka sa o dieťa riadne stará, dieťa je na ňu citovo naviazané a nie sú tu dôvody pre zmenu výchovného prostredia.

Zo správy o šetrení pomerov vyplýva, že matka spolu s maloletou a svojím manželom žije u svojich rodičov v A. Q.. Zo vzťahu so svojím manželom očakávala narodenie maloletého dieťaťa, ktoré aj dňa XX.X.XXXX porodila v nemocnici H., avšak dieťatko po narodení zomrelo. Mal. R. má k svojej mame blízky citový vzťah, dieťa sa počas rozhovoru k svojej mame túlilo, bolo čisté, upravené. V súvislosti s vykonaním pohovoru maloletá uviedla, že k svojmu ockovi do Anglicka nechce ísť. Dieťa je v celodennej starostlivosti matky, zatiaľ ešte nenavštevuje MŠ. Otec si vyživovaciu povinnosť neplní. Matka výživné vymáha prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže v Bratislave.

Rozsudkom Okresného súdu v Poprade č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX bola maloletá R. zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na ňu výživným v sume 70 eur mesačne. Zároveň bolo rozhodnuté, že otec je oprávnený telefonicky kontaktovať matku s maloletým dieťaťom za účelom informovania sa o maloletom dieťati s tým, že matka je povinná otcovi umožniť telefonický kontakt s dieťaťom a informovať otca o dieťati. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.7.2014. V čase predchádzajúceho rozhodnutia maloletá taktiež bola v starostlivosti svojej matky na Slovensku a to od r.2013. Matka spolu s dieťaťom žila u svojej matky, pričom tieto podmienky trvajú aj doposiaľ. Otec v čase predchádzajúceho rozhodnutia sa zdržiaval v Anglicku, na Slovensko sa nevrátil a rodičia dieťaťa sa rozišli pre vzájomné nezhody. Od odchodu matky spolu s dieťaťom z Anglicka otec na dieťa výživným neprispel. Dieťaťu po celý čas zabezpečovala starostlivosť matka a v súčasnosti túto starostlivosť zabezpečuje so svojím manželom O. H.. Matka je riadne evidovaná na úrade práce, je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške 117 eur mesačne a k tomu poberá rodinné prídavky. Zatiaľ náhradné výživné nepoberá, výživné sa snaží vymáhať prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže v Bratislave.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Na základe zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy mal súd preukázané, že návrh na zmenu výchovného prostredia u mal. R. U. nie je dôvodný. Otec podával svoj nový návrh vo veľmi krátkom časovom období po právoplatnosti vo veci a šetrením pomerov na strane matky dieťaťa súd zistil, že matka sa o maloletú riadne stará od jej narodenia, dieťa je na ňu citovo naviazané a akýkoľvek iný zásah do práv maloletého dieťaťa by nebol v prospech a záujme mal. R.. Maloletá má vytvorené podmienky pre svoj riadny a zdravý vývoj a s poukazom na útly vek dieťaťa zmena výchovného prostredia navyše do cudziny nie je v prospech maloletého dieťaťa a v jeho záujme. Navyše otec vo svojom vyjadrení nijakým spôsobom nepreukázal ako by mohlo byť o maloleté dieťa postarané, aký je jeho vzťah k dieťaťu (bolo preukázané, že otec na dieťa výživné nehradí, s maloletou sa nekontaktuje). Preto súd návrh otca zamietol a rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., pretože ide o konanie starostlivosti súdu o maloletých, ktoré môže začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa §-u 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha.

Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca, alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí, ak senát rozhodol namiesto samosudcu, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.