Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-749-2009.pdf
PDF · 73.14 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/749/2009
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávneného MESTO LEVOČA, zastúpené primátorom mesta PaedDr. Milanom Majerským, so sídlom Levoča, Námestie Majstra Pavla 4, IČO: 00 329 321, proti povinnej V. D., Z.. XX.XX.XXXX, I.. XX.XX.XXXX, Z. B. Q. Š., Z. Q. XXX/X, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Borisa Gerberyho, Exekútorský úrad so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Starosaská 3, pod sp. zn. EX 301/2009, o vymoženie 1.821,65 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Súd n e p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Borisovi Gerberymu, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, Starosaská 3, trovy exekúcie.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku tunajšieho súdu č. k. 7C/86/2008-43 zo dňa 28.7.2008, vydal dňa 3.2.2010 poverenie na výkon exekúcie pod číslom 5810 052933* pre súdneho exekútora JUDr. Borisa Gerberyho, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 1.821,65 Eur s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 promile denne zo sumy 794,26 Eur od 6.1.2006 do zaplatenia, zo sumy 218,02 Eur od 1.7.2006 do zaplatenia, zo sumy 690,04 Eur od 6.1.2007 do zaplatenia, zo sumy 119,33 Eur od 1.7.2007 do zaplatenia, súdneho poplatku za vydanie poverenia 16,50 Eur a trov exekúcie.
V priebehu exekučného konania bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie voči povinnej, nakoľko bolo zistené, že povinná zomrela v ústave sociálnych služieb ako nemajetná. Na základe uvedeného súdny exekútora žiadal, aby súd zastavil exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) a písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). V podnete zároveň súdny exekútor uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie nežiada rozhodnúť o trovách exekúcie.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 251 ods. 4 O. s. p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p., každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p., Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Jednou z podmienok konania na strane účastníkov konania je spôsobilosť byť účastníkom konania. Aby sa mohlo vôbec s účastníkom konať, musí účastník existovať. Táto podmienka je neodstrániteľná, to znamená, že pri nedostatku tejto podmienky súd konanie zastaví a pri nedostatku tejto podmienky súd (resp. v exekučnom konaní exekútor) nemôže ďalej konať. Exekútor nemôže viesť exekúciu proti neexistujúcemu subjektu.
Súd mal z dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11D/14/2015, preukázané, že povinná zomrela dňa 15.1.2015, t. j po začatí exekučného konania, ktoré začalo dňom 22.10.2009. Po nebohej prebehlo dedičské konanie, ktoré bolo uznesením č. k. 11D/14/2015-15 zastavené v zmysle § 175h ods. 2 O.s.p., keďže poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty (osobný bankový účet vedený v UniCredit Bank Czech and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky so zostatkom 6,85 Eur). Uznesenie č. k. 11D/14/2015-15 nadobudlo právoplatnosť dňom 18.3.2015, čo do výroku o zastavení konania a dňom 3.4.2015, čo do výroku o trovách konania.
Berúc do úvahy vyššie uvedené a skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo dňom 22.10.2009, t. j doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného súdnemu exekútorovi, súd po právnom posúdení veci dospel k záveru, že sa v tomto prípade jedná o zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda, že súd zastaví exekúciu, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučné konanie nemožno viesť proti subjektu, ktorý neexistuje, ktorý stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a na ňu nadväzujúcu spôsobilosť konať pred súdom (procesnú spôsobilosť). Keďže povinná zomrela dňa 15.1.2015, t. j. po začatí exekučného konania, v danom prípade sa jedná o absenciu procesnej podmienky na strane účastníka exekučného konania. Táto procesná podmienka by eventuálne bola odstrániteľná, a to uplatnením procesného nástupníctva v konaní (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), t. j. návrhom na pripustenie zmeny účastníka v exekučnom konaní, avšak v tomto prípade povinná zomrela ako nemajetná, a teda do práv a povinností nebohej poručiteľky nevstúpili jej dedičia, keďže dedič vstupuje do práv a povinností poručiteľa a zodpovedá za jeho dlhy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva (§ 470 ods. 1 zákona 40/1964 Zb. Občiansky zákonník), tým pádom procesné nástupníctvo v exekučnom konaní nie je možné uplatniť. Vzhľadom na to, že povinná zomrela počas exekučného konania a v podstate ako nemajetná, je podľa právneho názoru súdu nesporné, že v takomto prípade sa jedná o zastavenie exekúcie pre nemajetnosť, keďže majetok povinného by nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Súd na podporu svojho právneho názoru
odkazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 7/2012 zo dňa 30.4.2012, sp. zn. 1 M Cdo/7/2011 zo dňa 31.7.2012, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 30.5.2011 a iné.
Vzhľadom na zistený skutkový stav, súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu voči povinnej zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
O trovách exekučného konania súdnej exekútorky súd rozhodol v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení Exekučného poriadku účinnom od 1.6.2014 § 200 ods. 5 Exekučného poriadku - poznámka súdu) tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal, vzhľadom na to, že v podnete na zastavenie exekúcie výslovne uviedol, že nežiada rozhodnúť o trovách exekúcie, čo súd vyhodnotil ako skutočnosť, že nežiada o priznanie náhrady trov exekúcie.
O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.