Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-5471-2014.pdf
PDF · 78.61 KB
Case nature
Subarea
20Er/5471/2014
Uznesenie
Okresný súd Košice I v exekučnej veci oprávneného : Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, v zast. Mgr. Miroslav Vilím, advokát, Michalská 9, Bratislava, proti povinným : 1.) V. N., nar. X.X.XXXX, bytom V. XXX/XX, XXX XX K., 2.) V. T., nar. X.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX V., v konaní vedenom pred súdnou exekútorkou JUDr. Evou Ondrejkovou, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Turčianska 50, Bratislava, pod Ex 589/14, v konaní pre vymoženie pohľadávky od povinných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne 3 104,70 Eur s prísl. a od povinného v 1. rade 151,22 Eur s prísl. takto :
rozhodol:
Námietky povinného v 2. rade proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, súdnemu exekútorovi doručeného dňa 28.8.2014 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 7.10.2014, upovedomil poverený súdny exekútor účastníkov konania o začatí exekúcie upovedomením EX 589/14 zo dňa 24.2.2015, ktoré bolo povinnému v 2. rade doručené dňa 9.3.2015.
Dňa 19.3.2015 podal povinný v 2. rade v zákonnej lehote na podanie námietok proti exekúcii námietky, v ktorých okrem iného uviedol, že je povinným v druhom rade a nie je mu jasné, prečo sa nevymáhali za také dlhé obdobie pohľadávky od povinného v prvom rade. Nesúhlasí s tým, aby znášal aj časť od povinného v prvom rade sumu 151,22 Eur a tiež neprimeraný úrok 25 %. Kým povinný v prvom rade mal z toho majetkový prospech a kúpil si auto, ktoré mohlo byť v začiatku vymáhania predané a uspokojená aspoň časť pohľadávky. Povinný v prvom rade mal z toho na jeho úkor majetkový prospech. Jeho rodina nenesie zodpovednosť a rodina povinného v druhom rade bezprávne trpí. Udivuje ho, prečo nenesie spoluzodpovednosť manželka povinného v prvom rade, keď pôžičku vyberali spolu. Uplynula už dlhá doba a značná časť pohľadávky mu bola zrážaná z účtu, od 6-12/2008 mesačne 5 493,-Sk (7 splátok
- 38 451,-Sk) za rok 2009 - 4/2010 16 splátok po 182,33 Eur, spolu 2 917,28 Eur. Spolu teda zaplatil 4 193,62 Eur a pôžička bola 150 000,-Sk, čiže 4 979 Eur, Rozdiel istiny je 786 Eur. Žiada teda o podrobnú analýzu pohľadávok voči jeho osobe. Ďalej povinný v 2.rade uviedol. že keď šiel ručiť povinnému v prvom rade, bol ešte slobodný. Manželka a jeho deti sú v tom úplne nevinne. Nemohli kvôli tejto exekúcii nadobudnúť žiaden byt ani auto. Bývajú u jeho rodičov, ktorým prispievajú na inkaso 150 Eur. Manželka s deťmi ho chce opustiť a rozviesť sa. V tomto štáte sa nedá dovolať spravodlivosti. Rodičia žiadajú príspevok na bývanie a on má zablokovaný účet a nemá odkiaľ zobrať peniaze na živobytie a ani na základné potraviny pre deti. Žiada aspoň o okamžité odblokovanie účtu a povolenie splátky úveru pre banku, aby sa mu nezvýšili ďalšie poplatky k istine. Táto exekúcia úplne zničí jeho rodinu a on nevidí iné východisko z tejto situácie. Považuje sa za obeť, je obyčajný robotník a právnika si nemôže dovoliť.
Námietky povinného v 2. rade boli doručené na vyjadrenie právnemu zástupcovi oprávneného. K námietkam sa vyjadril podaním zo dňa 5.5.2015, tunajšiemu súdu doručenom dňa 11.5.2015. Uviedol, že úhrady, na ktoré sa povinný v 2. rade odvoláva boli zrealizované ešte pred vydaním platobného rozkazu
a v návrhu na vykonanie exekúcie riadne zohľadnené. Povinný v 2.rade v námietkach neuvádza žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie. Žiadosť povinného v 2.rade zaslali na vyjadrenie oprávnenému, pričom tento súhlasil, aby povinný v 2.rade splácal dlh mesačnými splátkami po 100 Eur, s tým, že túto skutočnosť dali na vedomie aj súdnemu exekútorovi. Preto žiadajú, aby súd námietky povinného ako nedôvodné zamietol.
Exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekučné konanie, je platobný rozkaz Okresného súdu Košice I spis. zn. 37C/219/2012 zo dňa 23.7.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.3.2014. Povinný v 2.rade mal zákonnú možnosť brániť sa proti rozhodnutiu súdu (platobnému rozkazu
- pozn. súdu), ak ho považoval za nezákonný. V čase vydania predmetného platobného rozkazu podľa názoru súdu povinný v 2.rade mohol a musel, aj ako laik bez právnického vzdelania, dospieť k záveru, že pohľadávka, ktorú má zaplatiť spolu s príslušenstvom, je zjavne vysoká oproti sume, ktorú si pôvodne požičal povinný v I. rade. Keďže povinný v 2. rade sa zákonným spôsobom nebránil a nepodala odpor proti platobnému rozkazu, ani nezaplatil pohľadávku s príslušenstvom v lehote 15 dní, platobný rozkaz zo dňa 23. 7. 2013, sp. zn. 37C/219/2012, nadobudol právoplatnosť dňa 19.3. 2014 a stal sa záväzným pre všetky orgány vrátene súdu.
Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. (ďalej len EP) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone.
Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
Podľa § 511 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej OZ), ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Podľa § 511 ods. 2 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.
Podľa § 511 ods. 3 OZ, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
Spoločným záväzkom je taký záväzok, keď na strane dlžníka je viacero subjektov. Spoločné práva zasa vznikajú pri takých záväzkoch, keď je viacero subjektov na strane veriteľov (§ 512). Povinnosť viacerých dlžníkov plniť súčasne jednému veriteľovi (alebo aj viacerým) môže vzniknúť na základe rôznych právnych skutočností.
Ustanovenie § 511 upravuje spoločné záväzky, ak je na strane dlžníkov viac osôb, na princípe solidárnej zodpovednosti za splnenie dlhu veriteľovi (pasívna solidarita). V praxi nie je vylúčené, že súčasne aj na strane veriteľov bude viacero subjektov (aktívna solidarita). Pasívna solidarita vzniká teda iba v prípade, keď sa v zákone, v dohode účastníkov, v súdnom rozhodnutí ustanovuje alebo keď to vyplýva z povahy plnenia, že účastníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.
Právne následky pasívnej solidarity spočívajú v tom, že veriteľ (alebo aj veritelia) je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka, a ten je povinný veriteľovi poskytnúť celé plnenie.
Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných vo vzťahu k veriteľovi zanikne.
Z pasívnej solidarity vyplýva regresný vzťah, t.j. vzťah medzi dlžníkom, ktorý splnil celý záväzok, a ostatnými dlžníkmi. Dlžník, ktorého veriteľ vyzval na splnenie dlhu, môže ostatných dlžníkov požiadať, aby mu predtým plnili (tzv. predbežný regres), alebo splniť dlh a následne dlžníkov požiadať, aby mu plnili (tzv. následný regres).
Z exekučného titulu vyplýva, že súd ukladá odporcom, aby do pätnástich dní odo dňa doručenia platobného rozkazu navrhovateľovi zaplatili sumu 3 104,70 EUR s príslušenstvom s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v celom rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov, pričom odporcovia v 1. a 2. rade sú povinný plniť spoločne a nerozdielne. Rozhodnutím súdu teda vznikla pasívna solidarita medzi povinným v 1. a povinnou v 2. rade. Veriteľ - oprávnený je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka, od jedného, niekoľkých, alebo od všetkých a dlžník - povinný je povinný poskytnúť celé plnenie. Funkcia pasívnej solidarity spočíva vo zvýšení vyhliadok veriteľa - oprávneného na uspokojenie svojej pohľadávky.
V exekučnom titule súd priznal oprávnenému právo na uhradenie 3 255,92 EUR. Z vyjadrenia oprávneného k námietkam má súd za preukázané, že platby uvídzané povinným v 2.rade a zrealizované ešte pred vydaním exekučného titulu, boli v návrhu na vykonanie exekúcie zohľadnené. V prípade, že jeden povinný poskytne oprávnenému celé plnenie, vzniká medzi ním a povinným v 2. rade regresný vzťah.
Pokiaľ ide o zlú finančnú a sociálnu situáciu povinného v 2.rade, na ktorú poukázal vo svojich námietkach proti exekúcii, tu považuje súd za potrebné zdôrazniť, že účelom exekučného konania je vykonať exekúciu. K zániku povinnosti plniť svoj dlh nedochádza, ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného, napr. preto, že je insolventný. Po preskúmaní námietok povinného v časti jeho insolventnosti súd zistil, že sú právne irelevantné. Zlá finančná situácia nie je relevantným dôvodom na uplatnenie námietok proti exekúcii. Skutočnosť, že povinný nemá dostatok finančných prostriedkov je potrebné preukázať šetrením súdneho exekútora v rámci exekučného konania.
Záverom súd poukazuje na skutočnosť, že oprávnený vo svojom stanovisku k námietkam povinného v 2. rade uviedol, že súhlasí, aby povinný v 2.rade splácal dlh mesačnými splátkami po 100 Eur.
Podľa § 56 ods. 10 EP, exekútor môže s písomným súhlasom oprávneného uzavrieť písomnú dohodu s povinným o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky. Počas plnenia písomnej dohody o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje.
Dohodu o postupnom splatení pohľadávky uzatvára s povinným súdny exekútor. Nevyhnutným predpokladom tejto dohody je písomný súhlas oprávneného, pričom v predmetnom prípade oprávnený takýto súhlas vyslovil.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne ustanovenia súd námietky povinného v 2. rade proti exekúcii zamietol, pretože návrh oprávneného bol podaný dôvodne a súd nezistil, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku resp. brániace jeho vymáhateľnosti, či spôsobujúce neprípustnosť exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.