Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6To-35-2015.pdf
PDF · 69.56 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/35/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zoltána Szalaya a sudcov JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Evžena Kelija, v trestnej veci obžalovaného A. I., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. prerokoval na verejnom zasadnutí dňa 5. júna 2015 odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 20.4.2015, sp. zn. 3T/30/2015 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a mi e t a odvolanie okresného prokurátora.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. I. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 5. 12. 2014 v čase okolo 16.30 hod. v kuchyni rodinného domu č. XX K. F. D. po tom, čo vulgárne vynadal svojej svokre C. G., E.. X. X. XXXX, chytil túto za ošatenie na hrudi a triasol s ňou, začal kričať na svoju manželku pošk. C. I., že všetkých ich pozabíja, následne udrel pošk. C. I. otvorenou dlaňou do tváre a kričal na ňu, že ju zabije, že nedožije rána, následne obvinený vyhodil zásuvku z kuchynskej linky, z ktorej vypadol príbor a nože a zobral do ruky kuchynský nôž a s nožom v ruke sa pošk. C. I. vyhrážal so slovami „zabijem Vás, nedožiješ do rána“, načo pošk. C. I. vybehla z domu na dvor, pričom uvedenými vyhrážkami obvinený u pošk. C. I. vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční.
Za to mu súd podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. a určil skúšobnú dobu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. uložil obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie za použitia § 74 ods. 1 Tr. zák. ambulantnou formou.
Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásil odvolanie okresný prokurátor čo do výroku o treste. V písomných dôvodoch podaného odvolania vo všeobecnosti poukázal na ustanovenie § 34 Tr. zák. a tvrdil, že uložený podmienečný trest odňatia slobody je v danom prípade nedostatočný a neprimeraný a na obžalovaného je potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody. Výška trestu podľa odvolateľa mala byť určená na základe hlbšieho rozboru osoby obžalovaného v závažnosti spáchaného skutku a okolnostiach prípadu. Obžalovanému uložený podmienečný trest odňatia slobody považuje za čisto formálny.
Navrhol, aby krajský súd predmetný rozsudok vo výroku o treste zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne aby vo veci sám rozhodol a obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody.
Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.
Odvolací súd po preskúmaní výroku o treste, stotožniac sa s argumentami prvostupňového súdu prezentovanými v odôvodnení napadnutého rozsudku, dospel k záveru, že podmienečne odložený trest odňatia slobody uložený obžalovanému rozsudkom súdu prvého stupňa za daných okolností nezodpovedá požiadavke primeranosti - proporcionálnosti trestu. Prípadné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v rámci zákonnej trestnej sadzby považuje odvolací súd za príliš prísny.
V súvislosti s rozhodovaním o treste považuje odvolací súd za potrebné poukázať na základné pravidlá dôležité pri ukladaní trestu.
Medzi nich v prvom rade patrí ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák., (na ktorý odvolateľ v príliš širokej rovine aj poukazuje) zakotvujúce účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Ustanovením, ktoré musí súd aplikovať pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu je § 34 ods. 4 Tr.zák.; podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy.
Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu, (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin), pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Súd prvého stupňa postupoval striktne podľa vyššie citovaných ustanovení, keď riadiac sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami obžalovanému A. I. uložil podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov, ktorý trest aj krajský súd považuje za potrebný a primeraný tak z hľadiska individuálnej, ako i generálnej prevencie.
V tomto smere krajský súd poukazuje na správne a výstižné odôvodnenie napadnutého prvostupňového rozhodnutia bez potreby jeho ďalšieho doplnenia mimo konštatovania skutočnosti, že obžalovaný A. I. bol v predmetnej veci väzobne stíhaný, avšak na základe uznesenia okresného súdu zo dňa 20.4.2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.4.2015 sp. zn. 8Tos/40/2015 bol z väzby
prepustený s tým, že súdy v ďalšom už nezistili u obžalovaného pretrvávanie väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Dôvody týchto rozhodnutí sú v podstate totožné s dôvodmi, ktoré aplikoval prvostupňový súd aj v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozhodnutia najmä vo vzťahu k výroku o treste.
Pokiaľ sa týka odvolania okresného prokurátora, krajský súd je nútený konštatovať, že je príliš všeobecné, nekonkrétne a obsahuje krátke paušalizované názory na trestanie páchateľov podobných trestných činov, bez konkrétneho právneho zdôvodnenia potreby uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody v súdenom prípade.
Z týchto dôvodov preto krajský súd nevyhovel odvolaniu okresného prokurátora a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.