Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/35/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zoltána Szalaya a sudcov JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Evžena Kelija, v trestnej veci obžalovaného A. I., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. prerokoval na verejnom zasadnutí dňa 5. júna 2015 odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 20.4.2015, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. z a mi e t a odvolanie okresného prokurátora.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. I. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 5. 12. 2014 v čase okolo 16.30 hod. v kuchyni rodinného domu č. XX K. F. D. po tom, čo vulgárne vynadal svojej svokre C. G., E.. X. X. XXXX, chytil túto za ošatenie na hrudi a triasol s ňou, začal kričať na svoju manželku pošk. C. I., že všetkých ich pozabíja, následne udrel pošk. C. I. otvorenou dlaňou do tváre a kričal na ňu, že ju zabije, že nedožije rána, následne obvinený vyhodil zásuvku z kuchynskej linky, z ktorej vypadol príbor a nože a zobral do ruky kuchynský nôž a s nožom v ruke sa pošk. C. I. vyhrážal so slovami „zabijem Vás, nedožiješ do rána“, načo pošk. C. I. vybehla z domu na dvor, pričom uvedenými vyhrážkami obvinený u pošk. C. I. vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční.

Za to mu súd podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. a určil skúšobnú dobu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. uložil obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie za použitia § 74 ods. 1 Tr. zák. ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásil odvolanie okresný prokurátor čo do výroku o treste. V písomných dôvodoch podaného odvolania vo všeobecnosti poukázal na ustanovenie § 34 Tr. zák. a tvrdil, že uložený podmienečný trest odňatia slobody je v danom prípade nedostatočný a neprimeraný a na obžalovaného je potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody. Výška trestu podľa odvolateľa mala byť určená na základe hlbšieho rozboru osoby obžalovaného v závažnosti spáchaného skutku a okolnostiach prípadu. Obžalovanému uložený podmienečný trest odňatia slobody považuje za čisto formálny.

Navrhol, aby krajský súd predmetný rozsudok vo výroku o treste zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne aby vo veci sám rozhodol a obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Odvolací súd po preskúmaní výroku o treste, stotožniac sa s argumentami prvostupňového súdu prezentovanými v odôvodnení napadnutého rozsudku, dospel k záveru, že podmienečne odložený trest odňatia slobody uložený obžalovanému rozsudkom súdu prvého stupňa za daných okolností nezodpovedá požiadavke primeranosti - proporcionálnosti trestu. Prípadné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v rámci zákonnej trestnej sadzby považuje odvolací súd za príliš prísny.

V súvislosti s rozhodovaním o treste považuje odvolací súd za potrebné poukázať na základné pravidlá dôležité pri ukladaní trestu.

Medzi nich v prvom rade patrí ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák., (na ktorý odvolateľ v príliš širokej rovine aj poukazuje) zakotvujúce účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.

Ustanovením, ktoré musí súd aplikovať pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu je § 34 ods. 4 Tr.zák.; podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy.

Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu, (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin), pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Súd prvého stupňa postupoval striktne podľa vyššie citovaných ustanovení, keď riadiac sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami obžalovanému A. I. uložil podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov, ktorý trest aj krajský súd považuje za potrebný a primeraný tak z hľadiska individuálnej, ako i generálnej prevencie.

V tomto smere krajský súd poukazuje na správne a výstižné odôvodnenie napadnutého prvostupňového rozhodnutia bez potreby jeho ďalšieho doplnenia mimo konštatovania skutočnosti, že obžalovaný A. I. bol v predmetnej veci väzobne stíhaný, avšak na základe uznesenia okresného súdu zo dňa 20.4.2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.4.2015 sp. zn. bol z väzby

prepustený s tým, že súdy v ďalšom už nezistili u obžalovaného pretrvávanie väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Dôvody týchto rozhodnutí sú v podstate totožné s dôvodmi, ktoré aplikoval prvostupňový súd aj v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozhodnutia najmä vo vzťahu k výroku o treste.

Pokiaľ sa týka odvolania okresného prokurátora, krajský súd je nútený konštatovať, že je príliš všeobecné, nekonkrétne a obsahuje krátke paušalizované názory na trestanie páchateľov podobných trestných činov, bez konkrétneho právneho zdôvodnenia potreby uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody v súdenom prípade.

Z týchto dôvodov preto krajský súd nevyhovel odvolaniu okresného prokurátora a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.